Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206185
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113206185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

T. K., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., zastúpená splnomocneným zástupcom
Jozefom Kodajom, nar. 24.03.1951, bydliskom Bajzova 2415/24, 010 01 Žilina, proti odporcovi: LKV,
spol. s r. o., so sídlom 013 32 Svederník 48, IČO: 31 618 154, o bezdôvodné obohatenie, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 12.601,88 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 3,5 % zo sumy 12.601,88 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 25.02.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.02.2013

sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť jej sumu 12.601,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,5 % zo sumy 12.601,88 eur od
01.07.2012 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že je od 25.10.2010 výlučným vlastníkom parc. K.-
Z. Č.. XXXX, k. ú. W. E. o výmere X.XXX m2 a vlastníkom v podiele o veľkosti X/X parc. K.-Z. Č.. XXXX,
k. ú. W. E. o výmere X/X z X.XXX m2, t. j. XXX,XX m2. Odporca bez právneho dôvodu užíva uvedené
parcely tým, že na nich pasie hovädzí dobytok a vykonáva kosenie trvalého trávneho porastu, čím sa

bezdôvodneobohacuje.Naužívanieuvedenýchpozemkovnemájejsúhlasaaniinéprávotietopozemky
užívať. V minulosti jej právny predchodca odporcovi zakázal vstupovať na predmetné pozemky a aj
napriek tomu odporca naďalej tieto pozemky užíva a bráni zákonnému užívateľovi ich užívať. V blízkosti
parc. K.-Z. Č.. XXXX na lokalite A. bola v roku 2009 odkúpená Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.
s. Bratislava parc. K.-Z. Č.. XXXX o výmere X.XXX m2 za hodnotu XX,XXXX eur za m2. Bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 tak vyčísľuje nasledovne: X.XXX m2 + 542,83 m2
= X.XXX,XX m2; X.XXX,XX m2 x 3,78 eur / m2 = XX.XXX,XX eur.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 11.03.2014, v ktorom uviedol, že má ukončený
obdobný súdny spor s navrhovateľkou vedený Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 14C/338/2012, v
ktorom žiadal tiež náhradu za využívanie pozemkov za obdobie od 25.10.2010 do 31.12.2011. Okresný
súd Žilina uvedený návrh rozsudkom č. k. 14C/338/2012-66 zamietol. Zároveň má neukončený spor
na parc. K.-Z. Č.. XXXX a K.-Z. Č.. XXXX, k. ú. W. E. s právnym predchodcom navrhovateľky Q. K.,
jej otcom (spis. zn. 7C/74/2012). Z histórie uvádza, že obe parcely vytýčil Q. K. sám, podľa vlastného
uváženia, bez geometrických plánov a bez jasných hraníc pozemkov v teréne. Parc. K.-Z. Č.. XXXX sa

nachádzavpôvodnomblokuA.ocelkovejvýmereXX,XXha,ktorýod01.10.2003riadneobhospodaruje.
Uvedené parcela sa nachádza uprostred honu a nemá prístupovú cestu. Na tejto parcele si Q. K.
vysadil ovocné stromy. Parc. K.-Z. Č.. XXXX sa nachádza v pôdnom bloku K. o celkovej výmere
X,XX ha. Navrhovateľka je vlastníčkou podielu o veľkosti X/X. Z tejto parcely má v prenájme X/X odznámych vlastníkov, mimochodom od rodinných príslušníkov Q. K., s ktorými bez problémov nájomné
zmluvy uzavreli. Pre prehnané nároky Q. K. na výšku nájomného s ním neuzavreli nájomnú zmluvu
a obe parcely vylúčil z užívania tak, že ich pri pasení dobytka ohradzuje elektrickým ohradníkom.

Ďalej odporca uviedol, že hospodári na výmere XXX,XX ha poľnohospodárskej pôdy v šiestich k. ú.
Nikdy sa bezdôvodne neobohacovali z pôdy neznámych vlastníkov, ani vlastníkov, ktorí si svoju pôdu
nedokladovali ako navrhovateľka. Za nedokladovanú pôdu platí nájomné Slovenskému pozemkovému
fondu. Okrem toho platí príslušným obecným úradom daň z nehnuteľností z užívanej poľnohospodárskej
pôdy na základe nimi podaného daňového priznania. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sporné

parcely riadne neobhospodaruje (nekosí) a na týchto, ktorých vytýčenie spochybňuje, sa každoročne
vysemeňujú obtiažne a invazívne buriny, čím porušuje ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2004
Z. z., navrhovateľke dňa 14.03.2013 poslali návrh nájomnej zmluvy, na ktorý do podania vyjadrenia
nereagovala. Nárokovanie odškodného navrhovateľkou je nedôvodné, pretože v roku 2012 už uvedené
pozemky boli vylúčené z užívania tak, že pri pasení dobytka boli oddelené elektrickým ohradníkom.
Vzhľadom k uvedenému odporca napokon uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom.

Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 11.11.2014 a 09.12.2014, na ktorom
pojednávaní aj vo veci rozhodol, a to v prítomnosti zástupcu navrhovateľky a odporcu a za neúčasti
navrhovateľky podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vzhľadom k tomu, že jej zástupca jej osobnú neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil pracovnými povinnosťami, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal.
Navrhovateľka po celý priebeh konania zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v návrhu

na začatie konania, pričom túto zhrnul jej zástupca vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní
dňa 09.12.2014 tak, že odporca v konaní nedokladoval jednak listinnými dôkazmi a taktiež svedeckou
výpoveďou, že neužíval dotknuté pozemky vo vlastníctve navrhovateľky, že ich naopak mal vytýčené
a ohradené a že má nájomnú zmluvu s vlastníkmi susediacich pozemkov. Pokiaľ sa týka zmluvy, ktorú
uzavrel so Slovenským pozemkovým fondom, má za to, že táto sa netýka danej lokality. To, že sa o

susediace pozemky nezaujímajú ich vlastníci, odporcu neoprávňuje svojvoľne tieto pozemky užívať v
celom chotári W. E.. Hlavným dôkazom vo veci je to, že odporca nemá vytyčovací výkres na pozemky,
ktoré užívať nemôže. To, že tam mal oplôtky, nepreukázal. Pri mulčovaní však oplôtky ako sám udával,
nemal,atedatraktorista,ktorýmulčovalpredmetnépozemky,mulčovalajspornépozemkyvovlastníctve
navrhovateľky. O tom, že mulčoval aj parcelu aj K.-Z. Č.. XXXX napokon existujú aj záznamy na polícii, z

ktorých vyplýva, že traktorista jazdil aj po tomto pozemku. Odporca tak užíval tieto pozemky nad mieru,
čo potvrdzuje aj to, že ako uviedol, len časť sporných pozemkov je zaburinená, pričom všetku ostatnú
časť užíva. Ďalej zástupca navrhovateľky poukázal na to, že pri podielovom spoluvlastníctve na užívanie
pozemkov by mal mať odporca potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov, čo
v danom prípadne splnené nebolo. Žiadal tak, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca svoju skutkovú a právnu argumentáciu počas konania nemenil a v záverečnom prednese na
pojednávaní dňa 09.12.2014 prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že toto je už tretie alebo štvrté
súdne konanie v tej istej veci. Ľutuje, že Q. K., ktorému nevyšlo podnikanie a má veľa voľného času,
jalovo zabíja jeho pracovný čas a čas súdu, ktorý má iné prípady, ako je tento. Už len z toho, že Q. K.
previedol celý svoj majetok na dcéru, t. j. navrhovateľku, z dôvodu voči nemu vedenej exekúcie, aby

v následne previedol doživotné vlastníctvo z dcéry si na seba a aby toto bolo nedotknuteľné orgánmi
činnými v trestnom konaní, je presvedčený, že navrhovateľka, že ani nevie, čo sa vlastne deje a už by
sa určite hanbila, keby sa dostala do reality. Žiadal tak návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi a výsluchom
svedka J.. B. R. dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného v tom čase Správou katastra Žilina pre k. ú.
W. E. zo dňa 11.03.2013 vyplýva, že v časti A LV bola evidovaná parc. K.-Z. Č.. XXXX - orná pôda o
výmere X.XXX m2. V časti B LV ako výlučný vlastník bola evidovaná navrhovateľka, a to na základe titulu
nadobudnutia: darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. M. XXXX/XX zo dňa 25.10.2010 pod
položkou výkazu zmien XXX/XXXX. V časti C LV bola zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve

doživotného užívania parc. K.-Z. Č.. XXXX v prospech Q. K., nar. 24.03.1951 podľa zmluvy č. M. XXXX/
XX pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného v tom čase Správou katastra Žilina pre k.
ú. W. E. zo dňa 11.03.2013 vyplýva, že v časti A LV bola evidovaná parc. K.-Z. Č.. XXXX - orná pôda
o výmere X.XXX m2. V časti B LV boli ako vlastníci evidovaní: pod B1 Z. B., rod. K. v podiele o

veľkosti X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: F. XXXX/XX, W. XXX, T. W. E., pod B2 Q. K. v podiele
o veľkosti X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: F. XXXX/XX, W. XXX, T. W. E., pod B3 Q. K. v
podiele o veľkosti X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: darovacia zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa
02.06.2006 pod položkou výkazu zmien XX/XX, pod B6 Q. K. v podiele o veľkosti X/X, a to na základetitulu nadobudnutia: darovacia zmluva č. M. XXX/XXXX zo dňa 30.03.2010 pod položkou výkazu zmien
XX/XXXX, pod B7 navrhovateľka v podiele o veľkosti X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: darovacia
zmluva so zriadením vecného bremena č. M. XXXX/XX zo dňa 25.10.2010 pod položkou výkazu zmien

XXX/XXXX a pod B8 J. K. v podiele o veľkosti X/X, a to na základe titulu nadobudnutia: osvedčenie o
dedičstve 30D/854/2008, Dnot 204/08 č. D. XXX/XX pod položkou výkazu zmien XX/XX. V časti C LV
bola zapísané na podiel navrhovateľky o veľkosti X/X vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania parc. K.-Z. Č.. XXXX v prospech Q. K., N.. XX.XX.XXXX podľa zmluvy č. M. XXXX/XX pod
položkou výkazu zmien XXX/XXXX.

Navrhovateľka v konaní produkoval kópie z pôvodnej katastrálnej mapy k. ú. W. E. - mapový list 8, 15 a
20 vyhotovené 08.04.2013 Správou katastra Žilina pod č. zákazky XXXX/XX, na ktorých sú zakreslené
aj parc. K.-Z. Č.. XXXX a XXXX.
Dňa 03.07.2009 podpísal zástupca navrhovateľky Q. K. kúpnu zmluvu č. U.-XX-K.-XX/XXXX/Pov.E.-T.,
ktorá mala byť uzavretá medzi ním ako predávajúcim a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. ako
kupujúcim, ktorou mal byť realizovaný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/32 k geometrickým

plánom novovytvoreným parcelám KN-C špecifikovaným v zmluve ako ostatné plochy z pôvodnej parc.
K.-Z. Č.. XXXX o výmere X.XXX m2, k. ú. W.Ž. E., a to za kúpnu cenu zodpovedajúcu sume 37,8411
eur za m2. Listina predložená navrhovateľkou však neobsahovala podpis kupujúceho.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/338/2012-66 zo dňa 07.05.2013, ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2013, zamietol návrh navrhovateľky T. K. (t. j. totožnej

navrhovateľky ako v prejednávanej veci) proti odporcovi LKV, spol. s r. o. (t. j. totožnému odporcovi
ako v prejednávanej veci), ktorým sa navrhovateľka domáhala priznania rovnakého nároku ako v
prejednávanej veci len za iné rozhodné obdobie - od 25.10.2010 do 31.12.2011. Okresný súd Žilina svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko navrhovateľka nepreukázala vôbec skutočnosť, že by odporca
užíval pôdu v jej vlastníctve, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie a že by sa obohatil

na jej úkor, považoval návrh za bezdôvodný.
Dňa 01.01.2011 uzavreli Z. B. ako prenajímateľ a odporca ako nájomca zmluvu o prenájme pôdy č.
XXXX, ktorej predmetom bol nájom pozemkov - poľnohospodárskej pôdy uvedenej v prílohe č. 1 (medzi
iným aj podiel o veľkosti X/X k parcele K.-Z. Č.. XXXX evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. W. E.) o celkovej
výmere X,XXXX ha, a to na dobu neurčitú.

Dňa 28.12.2010 podpísal J. K. listinu označenú ako „Súhlas s užívaním pozemkov“, v ktorej bolo
uvedené, že súhlasí s užívaním parc. č. XXXX, k. ú. W. E., ktorej je spoluvlastníkom v podiele o veľkosti
X/X odporcom.
Svedok J.. B. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.12.2014 uviedol, že pracuje u odporcu
ako agronóm od samotného počiatku jeho vzniku a fungovania. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2012

sa na pozemkoch navrhovateľky nepásli kravy odporcu. Tieto pozemky v lokalite K., ako aj v lokalite
A., odporca vyčleňoval z užívania elektrickým ohradníkom. Kravy majú zamedzený prístup na tieto
pozemky. Špeciálne na tieto lokality si dávajú veľký pozor a vždy zamestnancom, ktorí idú robiť oplotky,
prikazujú, aby tieto pozemky navrhovateľky vyčlenili elektrickým ohradníkom. Pred tým, ako vpúšťajú
kravy do týchto elektrických oplotkov osobne on alebo konateľ odporcu J.. K. skontrolujú, či je všetko,

ako má byť. Okrem toto 3 krát denne kontrolujú, či je všetko v poriadku, takže k nejakému úniku kráv
na pozemky navrhovateľky nemôže dôjsť. Na otázky zástupcu navrhovateľky svedok uviedol, že sa
kravy odporcu pásli v lokalite K. a A.. Ohľadom kosby a mulčovania v uvedených lokalitách svedok
uviedol, že na jar tam idú kravy odporcu na dva týždne, pričom po vypasení sa nedopasky mulčujú a
potom sa tam vracajú na jeseň. K otázke, či má odporca nájomné zmluvy alebo súhlasy na užívanie na

ostatné pozemky v týchto lokalitách od ich vlastníkov, svedok uviedol, že odporca má nájomné zmluvy
s niektorými z vlastníkov a zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom za neznámych vlastníkov. K
otázke, ako odporca zistil hranice sporných pozemkov navrhovateľky v týchto lokalitách v roku 2012,
svedok uviedol, že sám Q. K. im zaslal mailom, že od ním vysadených stromov koľko metrov hore, dole,
doprava a doľava má on údajne svoje pozemky, ktoré si sám vytýčil. Sám však tieto pozemky v teréne

nemá vytýčené, pričom pozemky sa nachádzajú v bloku a ani k nim nie je prístup z cesty. Ďalej svedok
uviedol, že na sporné pozemky navrhovateľky nemá odporca vytyčovacie nákresy, ale vedia, ako má
Q. K. vysadené stromy a podľa toho sa riadia. K otázke, akým spôsobom boli pozemky oplotené pri
pasení kráv a ako sa postupovalo pri mulčovaní, svedok uviedol, že pri pasení boli pozemky oplotené
elektrickým ohradníkom, pričom išlo o kolíky a na týchto bola natiahnutá cievka, v ktorej bol elektrický

prúd napájaný z batérie a pri mulčovaní on osobne ukázal traktoristovi, kadiaľ má ísť.
Dňa 07.03.2013 vydalo OO PZ, Žilina - východ pod zn. ORP-P-177/OPP-V-2013 potvrdenie, že dňa
07.03.2013 o 10.15 hod. sa na OO PZ, Žilina - východ dostavil Q. K., ktorý oznámil priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. - neoprávnenéužívanie pozemku parc. KN č. XXXX, ktorý sa nachádza v k. ú. W. E., lokalita A. v nezistený deň v
mesiaci september 2012.
Pokiaľ navrhovateľka podaním svojho zástupcu doručeným súdu dňa 01.12.2014 žiadala v rámci

dokazovania vypočuť ako svedkov príslušníkov PZ, ktorí bol v mesiaci september 2012 účastní pri
ohliadke miesta priestupku - bezprávneho užívania cudzieho pozemku na lokalite A. v W. E., a to z
dôvodu, že v spise OO PZ, Žilina - východ spis. zn. ORP-P-177/OPP-V-2013 sa nenachádza zápisnica
z výjazdu hliadky PZ na uvedené miesto zo septembra 2012 (táto skutočnosť vyplýva z fotokópie
uvedeného spisu ako sa táto nachádza v spise na č. l. 83 až 105), súd konštatuje, že z uvedeného spisu

nevyplýva vôbec skutočnosť, že by na miesto samé v septembri 2012 bola vôbec vyslaná a na mieste
samom prítomná hliadka PZ. Preto objektívne nebolo možné tento dôkaz navrhovaný navrhovateľkou
vykonať.
Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, musí sa

vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len
„O.s.p.“), konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich

zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( §
90), nazýva sa žalobou.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľka si tak návrhom na začatie konania uplatnila voči odporcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ, t. j. na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške
12.601,88 eur, ktoré vzniklo odporcovi tým, že neoprávnene (bez právneho dôvodu) užíval pozemkové
nehnuteľnosti: parc. K.-Z. Č.. XXXX a K.-Z. Č.. XXXX, k. ú. W. E. v jej vlastníctve (resp. spoluvlastníctve),
a to konkrétne, že na týchto v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 (ďalej tiež „rozhodné obdobie“) pásol

hovädzí dobytok a vykonával kosenie, mulčovanie trvalého trávneho porastu.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný majetkový prospech vrátiť.
Predpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451anasl.OZje,žejednémuzúčastníkov
sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho

nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na
úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jehoposkytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov,
povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase
plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom

prijatia plnenia.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka navrhovateľkou tvrdeného konania odporcu spočívajúceho
v kosení, mulčovaní trávneho porastu na dotknutých pozemkových nehnuteľnostiach v jej vlastníctve
(spoluvlastníctve), aj keby navrhovateľka preukázala takéto konanie odporcu v rozhodnom období,
je možné konštatovať, že je nemožné, aby došlo týmto konaním odporcu k jeho bezdôvodnému

obohacovaniu sa. Odporca sa nemohol obohatiť tým, ak by vykonal údržbu pozemku navrhovateľky
či kosením alebo mulčovaním, a to už len z toho samotného dôvodu, že touto činnosťou odporcu
nedošlo na jeho strane k majetkovému prospechu spočívajúcemu vo zvýšení jeho aktív (k akémukoľvek
majetkovému prírastku), resp. že u odporcu z tohto dôvodu nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, ktoré
by bez tejto činnosti bolo nastalo. Uvedeným konaním by nanajvýš ten, kto vykonal kosbu alebo
mulčovanie mohol teoreticky vlastníkovi pozemku spôsobiť škodu. Nárok na náhradu akejkoľvek škody

nebol navrhovateľkou uplatnený (skutkovo vymedzený), pričom súd je v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p.
návrhom na začatie konania vrátane jeho skutkového vymedzenia (opisu rozhodujúcich skutočností)
viazaný, a preto sa ani možnosťou existencie vzniku takéhoto nároku na strane navrhovateľky vecne
nezaoberal.
Z vyššie cit. zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané zásadou

prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust.
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje
toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom

tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý
tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do
dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa

preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj

v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom

totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je
tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto
konaní.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z cit. ust. §
451 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k
zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva z zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 456
OZ) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo navrhovateľku, ktorá tak bola povinná preukázať
neoprávnené užívanie pozemkových nehnuteľností: parc. K.-Z. Č.. XXXX a K.-Z. Č.. XXXX, k. ú. W.
E. odporcom formou pasenia hovädzieho dobytku v období od 01.01.2012 do 31.12.2012, za ktoré

žiadala vydať od odporcu bezdôvodné obohatenie, nie len takúto skutočnosť tvrdiť, keď navyše odporca
užívanie jej sporných nehnuteľností v tomto období popieral, s poukázaním na to, že v rozhodnom
obdobínehnuteľnosti[resp.uparc.K.-Z.Č..XXXXnadvýmeruzodpovedajúcupodielomspoluvlastníkov
Z. B., s ktorou mal uzavretú nájomnú zmluvu a J. K., ktorý dňa 28.12.2010 vyjadril svoj súhlas sužívaním tejto parcely v rozsahu jeho podielu; v tomto kontexte súd poukazuje pri v rozhodnom čase
totožnej právnej úprave podielového spoluvlastníctva a bezdôvodného obohatenia v SR a ČR na
rozsudky Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25 Cdo 2626/99 zo dňa 22.02.2001, 22 Cdo 2624/2003 zo

dňa 28.04.2004, 33 Odo 778/2005 zo dňa 24.01.2007 a spis. zn. 33Odo 103/2006 zo dňa 27.03.2008,
z ktorých vyplýva právny záver, že v prípade, ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú
vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým
spoluvlastníkombolauzatvorenánájomnáaleboinázmluva,spočívaobohateniedruhéhospoluvlastníka
v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (ako ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu

podielu); z uvedeného možno dovodiť, že pokiaľ súhlasili Z. B. a J. K. s tým, aby odporca užíval pozemok
parc. K.-Z. Č.. XXXX v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, nemohlo dôjsť zo
strany odporcu užívaním tohto pozemku v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom k
bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky] neužíval, pričom rešpektoval vymedzenie pozemkov
Q. K. (právnym predchodcom navrhovateľky). Od odporcu nebolo možné požadovať, aby preukazoval
negatívnu skutočnosť, t. j. že dotknuté pozemky v rozhodnom období neužíval (resp. u parc. K.-Z. Č..

XXXX neužíval nad rozsah výmery zodpovedajúcej podielom spoluvlastníkov Z. B. a J. K.), ako sa v
podstate snažil argumentovať zástupca navrhovateľky a prenášať tak dôkazné bremeno na odporcu.
Zástupca navrhovateľky napríklad argumentoval tým, že odporca mal preukázať, že pozemky vo
vlastníctvenavrhovateľkymalohradenéelektrickýmiohradníkmi,pričompodľajehonázoruodporcatieto
svoje tvrdenia skutkové nepreukázal, z čoho zástupca navrhovateľky dovodil preukázanie skutkových

tvrdení navrhovateľky, že na pozemkoch v jej vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) sa dobytok odporcu v
rozhodnom období pásol. Súd však poukazuje na to, že samotný svedok navrhovaný navrhovateľom
J.. B. R. vo svojej výpovedi potvrdil skutkové tvrdenia odporcu, že odporca v rozhodnom období
ohradil pozemky vo vlastníctve navrhovateľky tak, aby na ne neprenikal jeho dobytok. Odhliadnuc od
preukázania tohto skutkového tvrdenia odporcu, súd považuje za potrebné uviesť, že neexistencia

elektrického ohradníka sama osebe bezpochybne nepreukazuje skutkové tvrdenie navrhovateľky, že sa
na pozemkoch v jej vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) pásol dobytok odporcu.
Akoužsúdvyššieuviedol,bolotaknanavrhovateľke,abyneoprávnenéužívaniedotknutýchpozemkovv
jej vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) odporcom preukázala a na preukázanie týchto skutkových tvrdení
označila dôkazy. Súd však konštatuje, že navrhovateľka v konaní neprodukovala dôkazy, ktoré by jej

skutkové tvrdenia o ňou tvrdenom spôsobe neoprávneného užívania dotknutých pozemkov odporcom
preukázali. Preto z tohto dôvodu súd musel návrh pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou
bez ďalšieho zamietnuť.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.