Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239690
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239690.1

Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpená
Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673, proti odporcovi: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H. C. D. XXX/X, D., Š. občan SR, právne zastúpený JUDr.
Máriou Hlavatou, advokátkou, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 187,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 17,72 eur od 15.02.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 170,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
170,-eur od 27.09.2013 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 17,72 eur od 27.09.2013 do 14.02.2015 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
3,45% zo sumy 17,72 eur od 15.02.2015 do zaplatenia zamieta.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v ustanovení článku 2 bod 2.13 dodatku k zmluve o
poskytovaní služby Live TV č. Z. uzavretého medzi účastníkmi dňa 27.04.2013, v znení: „ Účastník si
je vedomý, že právo na zvýhodnenie dohodnuté v Prílohe č. 1 (pokiaľ je príloha č. 1 súčasťou tohto
Dodatku), ako aj možnosť prenajať si Zariadenie a výška Celkového mesačného nájomného (pokiaľ je
predmetom Dodatku nájom zariadenia) boli poskytnuté Účastníkovi len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať Službu poskytovanú mu prostredníctvom Prístupu v zmysle ustanovení tohto Dodatku
po dobu viazanosti dohodnutú v tomto Dodatku (24 mesiacov od nadobudnutia platnosti tohto Dodatku),
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bodoch 2.11 a 2.12) by
spôsobilo, že podniku vznikla škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany
dohodli, že v prípade, ak je doba viazanosti dohodnutá na dlhšiu dobu ako je 0 mesiacov, Účastník
je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie
v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti poruší svoju
povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný
záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný
platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je
povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku
a po celú dobu viazanosti užívateľ bez prerušenia Služby prostredníctvom Prístupu, ktorého SN je
uvedené v záhlaví tohto Dodatku, alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy
a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a

okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služby).
Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej
zmluvnej pokuty.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 53,30 eur titulom trov právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.11.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.12.2014 sa navrhovateľ
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
187,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 187,72 eur od 27.09.2013 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. Z., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy zriadil prístup s telefónnym
číslom XXXXXXXXXX, ktorý umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom. Pri uzavretí dodatku k zmluve č. Z. aktivoval odporcovi v prístupe službu TV Extra,
Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170,- eur. V dodatku k zmluve zohľadnil pri určení
výšky zmluvnej pokuty výhody poskytnuté odporcovi v dodatku k zmluve, ako aj výšku mesačného
poplatku za službu, ktorú sa odporca zaviazal platiť počas dohodnutej doby zmluvnej viazanosti. Taktiež
zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť
zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Má za to, že vyššie
uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili
dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že odporca včas a riadne
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2013/05 - 2013/06, porušil zmluvné
povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. Z. časť práva a povinnosti Podniku a Účastníka, je povinný
zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013
oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho
na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. Súčasne navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje úroky z omeškania z celkovej dlžnej
sumy dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j.
od 27.09.2013 v súlade s čl. 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok. Pohľadávka voči odporcovi ku dňu
spísania návrhu na začatie konania pozostáva z neuhradených služieb vo výške 17,72 eur a z nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur, t. j. celkom sumu 187,60 eur.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 23.02.2015, doručeným súdu dňa
23.02.2015, v ktorom uviedol, že dňa 27.04.2013 uzatvoril navrhovateľ a odporca zmluvu o poskytovaní
služby Lite TV Č.. Z., kde vystupoval v postavení spotrebiteľa, odporca poukázal na znenia ust. § 52, 53
a § 54 Občianskeho zákonníka. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal doručenie oboch faktúr
odporcovi, ako ani pokusu o pokonávku, čo spôsobuje, že aj v žalobe určený okamih omeškania, od
ktorého odvodzuje plynutie úrokov z omeškania, je len domnelý a nemožno ho akceptovať. Má za to, že
služby mu boli poskytnuté zo strany navrhovateľa ako “akciový balíček“, mali mu byť dodávané zdarma, z
dôvodu opatrnosti však nedoplatok na službách vo výške 17,72 eur zaplatil. Odporca zároveň poukázal
na to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľná zmluvná podmienka.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 200ea ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania, pričom rozhodol na základe nižšie uvedeného skutkového stavu vyplývajúceho z

navrhovateľom predložených listinných dôkazov a skutočností známych súdu z jeho rozhodovacej
činnosti v zmysle ust. § 121 O.s.p. a vo veci v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 31.03.2015 verejne
vyhlásil tento rozsudok.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane
všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011
do 31.05.2014 (s účinnosťou zákona 106/2014 Z. z. od 01.06.2014 ust. § 53 ods. 11), neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od
01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od
01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od
01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od
01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Na základe zmluvy o poskytovaní služby Lite TV č. A6952020 uzavretej dňa 27.04.2013 v súlade s
ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách sa navrhovateľ zaviazal odporcovi

na základe jeho žiadosti o zriadenie prístupu, ktorému bolo pridelené SN: XXXXXXXXXX a aktiváciu
služby: TV Extra, Mobilná TV, poskytovať službu Lite TV. Účastníkmi bolo dojednané, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na poskytovanie služby
Lite TV (ďalej len „VP“) a Cenník služby Lite TV. Povinnosťou odporcu bolo v súlade s ust. 43 ods. 12
písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. najmä platiť cenu za poskytovanie služieb podľa Cenníka navrhovateľa.
V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 27.04.2013 sa navrhovateľ
zaviazal aktivovať službu TV Extra, Mobilná TV v Prístupe s SN: 0413958704, poskytovať odporcovi
program služieb na program „TV Extra a Mobilná TV“ a súčasne mu poskytnúť určité zvýhodnenie v
rámci akcie „LITE nový zákazník - 24 mesačná viazanosť“ NH zo dňa 01.12.2013.
Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca
sa medzi inými povinnosťami v bode 2.11 zaviazal, že počas doby viazanosti (podľa bodu 2.9 24
mesiacov od okamihu nadobudnutia platnosti dodatku) bude mať aktivovanú a užívať prostredníctvom
Prístupu minimálne službu, účastnícky program, balík resp. nasledovnú kombináciu účastníckeho
programu a doplnkovej služby: TV Extra, pričom je povinný mať v Prístupe aktivovaný a užívať uvedený
účastnícky program alebo vyšší účastnícky program (t. j. s vyšším mesačným poplatkom). V bode 2.12
sa odporca zaviazal a) počas doby viazanosti, na ktorú bola dohodnutá platnosť dodatku, zotrvať s
navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služby poskytovanej
mu navrhovateľom prostredníctvom Prístupu s SN uvedeným v zmluve že od momentu aktivácie
Služby v prístupe až do konca doby viazanosti bude bez prerušenia využívať túto službu, a to v
súlade so svojimi záväzkami podľa zmluvy a zároveň počas doby určitej neuskutočniť žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy
a/alebo dodatku pred uplynutím doby určitej (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného
úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od dodatku uzatvoreného v
rámci režimu zásielkového alebo podomového predaja do 7 pracovných dní od doručenia zariadení, b)
počas doby viazanosti nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu Prístupu, c)
počas doby viazanosti sa nedopustiť takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet
a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služby, d) počas doby viazanosti
mať v odbernej jednotke aktivovanú takú službu, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného
v bode 2.11 dodatku - t. j. užívať minimálne službu TV Extra, e) bude riadne a včas uhrádzať cenu
za Službu a iné svoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi a súčasne bude riadne a včas uhrádzať
navrhovateľovi iné platby, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, že sa nejedná o
peňažné záväzky voči navrhovateľovi, avšak odporca je povinný uhradiť ich navrhovateľovi, alebo
prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.
V ust. čl. 2 bod 2.13 dodatku si účastníci ďalej dohodli, že odporca si je vedomý, že právo na zvýhodnenie
dohodnuté v Prílohe č. 1 mu bolo poskytnuté len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať Službu
poskytovanú mu prostredníctvom Prístupu v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu viazanosti
dohodnutú v tomto Dodatku (24 mesiacov od nadobudnutia platnosti tohto Dodatku), pričom nedodržanie
tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bodoch 2.11 a 2.12) by spôsobilo, že podniku
vznikla škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa účastníci dohodli, že v prípade,
ak je doba viazanosti dohodnutá na dlhšiu dobu ako je 0 mesiacov, odporca je povinný navrhovateľovi
uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne: a) ak odporca počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
navrhovateľovi alebo povinnosť uhradiť včas a riadne navrhovateľovi inú platbu, ktorú je povinný platiť
navrhovateľovi (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči navrhovateľovi, avšak odporca
je povinný ho uhradiť navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa), alebo b) ak odporca počas
doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa Zmluvy v
znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti odporca bez prerušenia Služby prostredníctvom Prístupu,
alebo odporca poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je odporca povinný
uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde
v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby
viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v
závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do

konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia
povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré ma v čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete a v menovateli číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených
v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu
porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu
zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania
Služby). Odporca je zároveň povinný uhradiť navrhovateľovi náhradu škody, ktorej výška presahuje
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta mala byť splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej
zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy navrhovateľa odporcovi.
Podľa prílohy č. 1 dodatku k zmluve bonusy ponuky „Lite - nový zákazník - 24 mesačná viazanosť“
NH zo dňa 01.02.2013 bola odporcovi poskytnutá 100 % zľava z výšky aktivačného poplatku, a to
na dobu viazanosti dohodnutú v tele dodatku. (čl. 2) ďalej bola odporcovi poskytnutá v súvislosti s
Prístupom zľavu z mesačného poplatku vo výške rozdielu medzi výškou mesačného poplatku za balík
TV Extra podľa Cenníka služby Lite TV a sumou 6,99 eur, a to na dobu viazanosti. Po uplynutí doby
poskytovania zvýhodnenia bol odporca povinný platiť mesačný poplatok podľa Cenníka služby Lite TV.
Nárok odporcu na zvýhodnenie by zanikol v prípade, že odporcovi by bolo počas doby viazanosti v
rámci Prístupu prerušené alebo obmedzené poskytovanie služieb, avšak navrhovateľ bol oprávnený (nie
povinný) poskytovať odporcovi predmetné zvýhodnenie aj v prípade, že nárok zanikol.
Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 17 VP. Podľa
bodu 17.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví
vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho
obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 17.14 tohto článku
má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi poskytnutej
alebo Účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je Účastníkom
právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Podľa čl. 13 bodu 13.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto VP alebo iných
ustanoveniach zmluvy alebo v platných právnych predpisoch právo na úhradu ceny poskytnutých,
resp. požadovaných plnení, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka, ako aj ceny iných
služieb, na zaplatenie ktorých v prospech tretích osôb prostredníctvom navrhovateľa sa odporca zaviazal
prejavením svojej vôle ustanoveným spôsobom, a to v lehote splatnosti podľa čl. 17 bod 17.8 VP.
Podľa čl. 13 bodu 13.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto VP
alebo iných ustanoveniach zmluvy alebo v platných právnych predpisoch právo na dočasné prerušenie
alebo obmedzenie poskytovania služby alebo inej služby alebo niektorého z plnení tvoriaceho súčasť
služby alebo inej služby odporcovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté alebo požadované
plnenia, resp. za iné služby podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume
splatnosti ceny za poskytnutú alebo požadovanú službu, resp. splatnosti platieb za iné služby (prerušiť
alebo obmedziť poskytovanie služby, resp. inej služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny služby,
resp. platieb za iné služby alebo do zániku zmluvy).
Súd mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi : faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2013
splatnou dňa 30.06.2013 sumu 7,-eur a to ako : mesačný poplatok TV Extra za obdobie od 13.06.2013
do 12.07.2013, z predmetnej faktúry vyplýva, že navrhovateľovi bol vyúčtovaný poplatok 10,825 eur bez
DPH (suma s DPH 12,99 eur), zľava - 4,999 eur, spolu suma 4,83 eur a DPH v sume 1,17 eur, spolu
suma 7,-eur a faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2013 splatnou dňa 30.05.2013 suma 10,72
eur a to ako : mesačný poplatok TV Extra za obdobie od 27.04.2013 do 12.06.2013, z predmetnej faktúry
vyplýva, že navrhovateľovi bol vyúčtovaný mesačný poplatok TV Extra 16,5983 eur bez DPH, zľava -
7,6651 eur, aktivačný poplatok Mobilná TV v sume 3,3250 eur, zľava - 3,3250 eur, aktivačný poplatok
TV Extra 16,6583 eur, zľava -16,6583 eur, spolu suma 8,93 eur + DPH v sume 1,79 eur, spolu suma
10,72 eur.
Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 na zaplatenie faktúr za
poskytnuté služby za obdobie 2013/05 v sume 10,72 eur, 2013/06 v sume 7,- eur, t.j. celkovo sumy 17,72
eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa
dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 170,- eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ
žiadal uhradiť najneskôr do 26.09.2013.

Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca na daný dlh zodpovedajúci vyúčtovanej mu cene služieb a
poplatkov vo výške 17,72 eur nevykonal do dňa rozhodnutia súdu žiadnu úhradu. Odporca žiadnym
spôsobom súdu nepreukázal, že sumu vo výške 17,72 eur uhradil navrhovateľovi do dňa rozhodnutia
súdu, hoci vo vyjadrení zo dňa 23.02.2015 sa vyjadril, že uvedenú sumu navrhovateľovi uhradil. Zároveň
súd poznamenáva, že zo zmluvy o poskytovaní služieb Lite TV v znení dodatku nevyplýva, že služby
poskytované navrhovateľom odporcovi by mali byť poskytované zdarma.
Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi v súlade s vyššie uvedeným ust. §
43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých
služieb a poplatkov v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške
17,72 eur, a preto mu priznal voči odporcovi tento uplatnený nárok na zaplatenie sumy 17,72 eur.
Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 170,- eur, pričom
tento nárok súd posúdil ako vyplývajúci mu z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. čl. 2 bodu
2.13 dodatku k zmluve uzavretého medzi účastníkmi konania.
Na záväzkovo-právne vzťahy medzi účastníkmi konania založené predmetnou zmluvou o poskytovaní
služby Lite TV č. A6952020 sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv
zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava
spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom
č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich
zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej
pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade navrhovateľ tak zmluvnou pokutou vo výške 170,- eur s poukazom na jej zakotvenie
v dodatku, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej strane nadobudnúť
isté zvýhodnenie na cene jemu poskytovaných služieb v rámci bonusov ponuky „Lite - nový zákazník -
24 mesačná viazanosť“ zo dňa 01.02.2013 a na druhej strane pre navrhovateľa získať na určitú dobu
24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie poskytnutie určitých
bonusov uvedených v Prílohe č. 1 dodatku, a to v prípade trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
bez prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služby z dôvodu na strane odporcu počas celej doby
viazanosti (24 mesiacov) vo výške zľavy z aktivačných poplatkov za aktiváciu služby Mobilná TV vo
výške 3,3250 eur, za aktiváciu služby TV Extra vo výške 16,6583 eur a vo výške poskytnutej zľavy
z mesačného poplatku programu TV Extra vo výške 7,6651 eur (faktúra č. 2195601059) a zľava z
mesačného poplatku TV Extra v sume 6,-eur s DPH (4,999 eur bez DPH).
Odporca porušil zmluvné podmienky stanovené v dodatku cca 1 mesiac po uzavretí dodatku k zmluve,
t. j. hneď na samom počiatku doby viazanosti 24 mesiacov.
Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať
len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a
jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní.
Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne
dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred
dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a
to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť
jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie spornej zmluvnej klauzuly
o zmluvnej pokute v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120
ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o
tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne
dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). Súd tak vychádzal
z toho, že predmetná zmluvná podmienka obsiahnutá v dotknutom ust. bodu 2.13 dodatku k zmluve
uzavretej medzi účastníkmi bez najmenších pochybností nebola individuálne s odporcom dojednaná,
čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že v danom prípade tohto dodatku išlo o formulárový návrh
bez možnosti vylúčenia tejto zmluvnej podmienky.
Súd považuje ďalej za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle
výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia predmetného dodatku k zmluve o pripojení. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti
zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto
zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej
zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Testom prijateľnosti tak musí prejsť uvedená zmluvná
podmienka za akýchkoľvek okolností, ktoré môžu v budúcnosti nastať a za ktorých dôjde k naplneniu
hypotézy zmluvnej podmienky. Len tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy podľa názoru súdu plne korešponduje so znením cit. ust. čl. 4 ods.
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky
v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností)
účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku na
jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž
nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť
ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012).
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle v predchádzajúcom odseku
uvedeného výkladového pravidla podľa názoru súdu je to, že takto dojednané zmluvné podmienky
zaväzovali odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na
obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti
podľa čl. 2 bodu 2.11 a 2.12 dodatku počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to bez ohľadu na
skutočnú výšku peňažného vyjadrenia dlžného plnenia v čase vzniku nároku navrhovateľa na zmluvnú
pokutu. Za ust. čl. 2 bodu 2.13 daných podmienok bol totižto odporca (ako aj iný spotrebiteľ v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) povinný v prípade

neuhradenia hneď prvej faktúry (fa č. 2195601059, splatná dňa 30.05.2013), ktorou mu bola vyúčtovaná
cena programu služby TV Extra vo výške 10,72 eur s DPH (t. j. v tomto momente získal zvýhodnenie
v peňažnom vyjadrení vo výške 27,6484 eur = 7,6651 eur + 3,3250 eur + 16,6583 eur) a v prípade
neuhradenia fa č. 2199250639 (splatná dňa 30.06.2013), ktorou mu bola vyúčtovaná cena programu
služby TV Extra vo výške 7,- eur s DPH (t.j. v tomto momente získal zvýhodnenie v peňažnom vyjadrení
vo výške 6,-eur) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur [bod 2.13 písm. b) dodatku].
Zároveň bol navrhovateľ v tomto prípade podľa bodu 13 bodu 13.1 písm. c) pod písm. cb) VP oprávnený
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby odporcovi, čo v spojení s ust. čl. 3 bod 2 prílohy č. 1 k
dodatku by znamenalo zánik nároku odporcu na cenové zvýhodnenie v podobe zľavy z mesačného
poplatku. Pritom ani nemuselo následne dôjsť k ukončeniu zmluvy a po zaplatení vyúčtovanej ceny
služby a ukončenia prerušenia, resp. obmedzenia poskytovania služby, by bol odporca povinný ďalej
uhrádzať cenu mesačného poplatku už bez zvýhodnenia vo výške podľa Cenníka navrhovateľa.
Zmluvná pokuta by tak v danom prípade bola vo výške cca 10-násobku celkovej dlžnej sumy, čo samo
osebe je neprimerané. Naopak v prípade, ak by odporca plnil svoje povinnosti riadne a včas napr. až do
doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady v danom
prípade vo výške 7,- eur (výška mesačného poplatku TV Extra s poskytnutou zľavou za 23 mesiac doby
viazanosti, keďže mesačný poplatok bol účtovaný vopred na budúce zúčtovacie obdobie, čo vyplýva z
navrhovateľom predložených faktúr) by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 28,33 eur (170,-
eur / 6 x 1 celý mesiac od času porušenia zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala, do
uplynutia doby viazanosti = 28,33 eur), čo je viac ako 4-násobok dlžnej sumy, čo je tiež možno považovať
za zjavne neprimerané.
Z uvedeného vyplýva, že sporná zmluvná podmienka nezohľadňovala intenzitu porušenia zmluvnej
povinnosti odporcom - jej peňažné vyjadrenia vo výške dlžnej sumy (resp. iným spotrebiteľom v
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) a teda aj z
tohto dôvodu nemôže byť považovaná za prijateľnú, keďže nepochybne vyvoláva značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na závere súdu o neprijateľnosti
dotknutej zmluvnej podmienky nemôže nič zmeniť ani prípadná argumentácia navrhovateľa, že v
takomto prípade štandardne k uplatneniu jeho už (na základe tejto zmluvnej podmienky) vzniknutého
práva na zmluvnú pokutu nedochádza/nedochádzalo. Ako už bolo vyššie uvedené, neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka pôsobí s účinkami ex tunc (od samého
počiatku), teda prijateľnosť zmluvnej podmienky nemôže byť posudzovaná podľa následného správania
sa navrhovateľa ako oprávneného z tejto zmluvnej podmienky. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
navrhovateľ tvrdil, že pri určovaní výšky zmluvnej pokuty zohľadnil časový aspekt, teda zohľadnil čas,
kedy sa odporca prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, čím oproti predchádzajúcim formulárovým
návrhom dodatkov k svojim zmluvám odstránil všetky vady, pre ktoré v minulosti súdy vyhodnotili
dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd vzhľadom k vyššie uvedenému,
musel konštatovať, že tomu tak nie je. K uvedenému treba ešte dodať, že časové hľadisko navrhovateľ
zohľadnil v danom prípade len v poslednej štvrtine plynutia doby viazanosti 24 mesiacov, t. j. v
posledných šiestich mesiacoch doby viazanosti (tzv. druhá časť doby viazanosti), avšak aj pri takomto
zohľadnení časového kritéria nemožno považovať dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú. Ak by totiž
odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala, najmä ak by nezaplatil
napr. mesačný poplatok za 19 mesiac doby viazanosti (t. j. mesačný poplatok splatný v prvom mesiaci
druhej časti doby viazanosti), a to vo výške 7,- eur v lehote splatnosti vzniklo by navrhovateľovi právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 141,66 eur (170,- eur / 6 x 5 celých mesiacov od času porušenia
zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala, do uplynutia doby viazanosti = 141,66 eur), t. j.
vo výške viac ako 20-násobku dlžnej sumy, ďalej napr. mesačný poplatok za 20 mesiac doby viazanosti
(t. j. mesačný poplatok splatný v druhom mesiaci druhej časti doby viazanosti), a to vo výške 7,- eur
v lehote splatnosti vzniklo by navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 113,33 eur
(170,- eur / 6 x 4 celé mesiace od času porušenia zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta
viazala, do uplynutia doby viazanosti = 113,33 eur), t. j. vo výške viac ako 16-násobku dlžnej sumy, ďalej
napr. mesačný poplatok za 21 mesiac doby viazanosti (t. j. mesačný poplatok splatný v treťom mesiaci
druhej časti doby viazanosti), a to vo výške 7,- eur v lehote splatnosti vzniklo by navrhovateľovi právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,- eur (170,- eur / 6 x 3 celé mesiace od času porušenia
zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala, do uplynutia doby viazanosti = 113,33 eur), t. j.
vo výške viac ako 12-násobku dlžnej sumy, ďalej napr. mesačný poplatok za 22 mesiac doby viazanosti
(t. j. mesačný poplatok splatný v štvrtom mesiaci druhej časti doby viazanosti), a to vo výške 7,- eur
v lehote splatnosti vzniklo by navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 56,66 eur
(170,- eur / 6 x 2 celé mesiace od času porušenia zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta

viazala, do uplynutia doby viazanosti = 113,33 eur), t. j. vo výške viac ako 8-násobku dlžnej sumy a
napokon napr. mesačný poplatok za 23 mesiac doby viazanosti (t. j. mesačný poplatok splatný v piatom
mesiaci druhej časti doby viazanosti), a to vo výške 7,- eur v lehote splatnosti vzniklo by navrhovateľovi
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,- eur (170,- eur / 6 x 1 celý mesiac od času porušenia
zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala, do uplynutia doby viazanosti = 28,33 eur), t.
j. vo výške viac ako 4-násobku dlžnej sumy Uvedené opätovne nemožno považovať za primerané vo
vzťahu k peňažnému vyjadreniu porušeného záväzku odporcu (ako aj iného spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe).
Súčasne súd poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej, ktorá nebola individuálne
dohodnutá (teda ak sa na túto vzťahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka) je pojmovo vylúčené, aby
mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil
zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody. Opakovanie súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné,
aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku neplatne dojednanej
zmluvnej pokuty.
Napokon si súd dovolí uviesť svoje presvedčenie o tom, že jedným z motivačných činiteľov navrhovateľa
vedúcich ho k tomu, aby do svojich formulárových návrhov svojich zmlúv (vrátane ich dodatkov)
uzatváraných so spotrebiteľmi zakotvil aj dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute, je skutočnosť, že
príjem od spotrebiteľa poskytnutého titulom úhrady týchto zmluvných pokút, nepodlieha dani z pridanej
hodnoty. Pokiaľ navrhovateľ poskytoval spotrebiteľovi zľavu z ceny mesačného paušálneho poplatku
(príp. v inom prípade zľavu z ceny, či nájomného telekomunikačného zariadenia), mohol zabezpečiť
dohodnuté plnenie spotrebiteľa iným spôsobom ako zmluvnou pokutou, a to tak, že by poskytol zľavu
z ceny mesačného paušálneho poplatku za celé obdobie poskytovania tohto benefitu spotrebiteľovi (v
inom prípade zľavu z ceny, či nájomného telekomunikačného zariadenia) z rozväzovacou podmienkou
(§ 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka), t. j. s podmienkou, že pokiaľ dôjde k porušeniu
konkrétneho zmluvného záväzku spotrebiteľa v období viazanosti (napr. 24 mesiacov), následky
dohody o zľave z ceny mesačného paušálneho poplatku (v inom prípade zľavu z ceny, či nájomného
telekomunikačného zariadenia), ktoré už nastali účinnosťou zmluvy, pominú a spotrebiteľ je povinný
zaplatiť cenu mesačného paušálneho poplatku (v inom prípade cenu, či nájomné telekomunikačného
zariadenia) v plnej výške podľa cenníka navrhovateľa platného v čase uzavretia zmluvy. Tento spôsob
zabezpečenia však navrhovateľovi zrejme nevyhovuje, a to z dôvodu, že jednak by nebol mohol
navýšiť peňažné plnenie spotrebiteľa pri porušení jeho zmluvnej povinnosti nad rozsah poskytnutej ceny
mesačného paušálneho poplatku (príp. v inom prípade zľavu z ceny, či nájomného telekomunikačného
zariadenia) a súčasne by príjem poskytnutý mu spotrebiteľom ako doplatok ceny mesačného paušálneho
poplatku (príp. v inom prípade zľavu z ceny, či nájomného telekomunikačného zariadenia) podliehal dani
z pridanej hodnoty. Takéto správanie sa navrhovateľa ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvných
vzťahoch podľa názoru súdu určite nezodpovedá všeobecnému chápaniu správania sa poctivého
dodávateľa a je ho nutné vyhodnotiť ako nekalé.
S poukazom na uvedené, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 170,- eur aj s uplatneným príslušenstvom
(úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 27.09.2013 do zaplatenia) zamietol a súčasne
v súlade s ust. § 153 ods. 4 O.s.p. uviedol dotknutú zmluvnú podmienku vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 17 bod 17.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.02.2015
poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie oboch faktúr odporcovi,
ako ani pokusu o pokonávku a preto v žalobe určený okamih omeškania nemožno akceptovať. S
poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka a ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry - má súd za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením faktúr až dňom
15.02.2015. Súd vychádzal z toho, že faktúry boli doručené odporcovi spolu s návrhom na začatie
konania dňa 13.02.2015, teda odporcovi ako dlžníkovi vznikla s poukazom na ust. § 563 Občianskeho
zákonníka povinnosť splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, teda dňom 14.02.2015

a následne dňom 15.02.2015 sa odporca dostal do omeškania s nezaplatením oboch faktúr. V čase
prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením oboch faktúr, t. j. ku dňu 15.02.2015 bola výška základnej
úrokovej sadzby ECB 0,05% ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.).
Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
17,72 eur od 15.02.2015 až do zaplatenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa na zaplatenie : úrokov z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 17,72 eur od 27.09.2013 do 14.02.2015 a úrokov z omeškania
vo výške 3,34% zo sumy 17,72 eur od 15.02.2015 do zaplatenia zamietol a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

S poukazom na rozhodnutie vo veci samej, mal odporca neúspech iba v nepatrnej časti konania a preto
má právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal
z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a z toho, že navrhovateľ mal úspech v konaní 0,08% a odporca mal v úspech
v konaní 99,92% (pomer úspechu 17,83 eur : 211,80 eur, súd vyčíslil priznanú istinu s príslušenstvom
a žiadanú istinu s príslušenstvom ku dňu vyhláseniu rozsudku t.j. 31.03.2015).
Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil v podaní zo dňa 23.02.2015 náhradu trov
konania - trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k návrhu navrhovateľa spolu v sume 53,30 eur (18,26 eur + režijný paušál v sume 8,39 eur
x 2).
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov
právneho zastúpenia sumu 53,30 eur, pozostávajúcu:
1. za úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,
2. za úkon právnej služby - písomné podanie vo veci samej v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 53,30 eur
titulom náhrady trov právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.