Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/352/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115222118
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115222118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., IČO: 46 132 767, so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava,
proti odporcovi: N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom D. - D. 22, štátny občan SR, o zaplatenie 352 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 300 eur od 6.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z pomernej časti
zaplateného súdneho poplatku vo výške 14,70 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 22.7.2015 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 352 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 348 eur od
15.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 31.3.2014 uzatvorili

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 13200 podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníkaazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Nazákladezmluvypožičalnavrhovateľ
odporcovi finančnú čiastku vo výške 300 eur a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a
včas vrátiť navrhovateľovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj Všeobecné obchodné
podmienky. V čl. I. zmluvy bola zakotvená celková výška úroku 48 eur a celková výška úveru 348
eur. Navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal
bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi

uhradil registračný poplatok 0,01 eur. Odporca do dňa podania návrhu neuhradil navrhovateľovi celý
splatný záväzok. Navrhovateľ súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia súdneho pojednávania.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd

na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 20.1.2016.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Z obsahu predloženej listiny „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 13200, Osobitné podmienky“ zo dňa
31.3.2014 vyplýva, že zmluvné strany navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník (klient) uzavreli
túto úverovú spotrebiteľskú zmluvu (ďalej len zmluvu) na základe žiadosti klientom o úver poskytnutý
veriteľom - údaj o výške úveru 300 eur, splatný deň úveru 14.4.2014, ročná úroková sadzba 417,14 %,
celková výška úroku 48 eur, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN): 4.691,95 %, celková výška

úveru 348 eur. Ako podmienka čerpania úveru je uvedené za deň podpísania zmluvy sa považuje
deň prevodu úveru na účet klienta. Ďalej nasledujú ustanovenia o sankciách v prípade oneskoreného
splácania splátky. Listina nie je ani jedným z účastníkov podpísaná.
Z detailu pohybu na bankovom účte navrhovateľa zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že na tomto účte dňa
31.3.2014 došlo ku debetnému obratu - odoslaná platba vo výške 300 eur a to prevodom na účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX s. údajom spotrebiteľsky uver č. zmluvy 13200 s variabilným symbolom totožným
s rodným číslom odporcu uvedeným v návrhu na začatie konania.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.3.2015,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011 do 31.03.2015, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. v znení účinnom od

01.01.2013, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu
z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z
podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje
banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie

na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od

01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na iných veriteľov
a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16,

17, 19, 23 a 25.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahuprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa§657 Občianskehozákonníka,zmluvou opôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V danom prípade splatnosť úveru bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac a právny vzťah medzi
účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou o pôžičke
veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Zmluva o
pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu
strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus

zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami
záväzný právny vzťah ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa
tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec
rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľ odporcovi dňa
31.3.2014 poskytol sumu 300 eur prevodom na bankový účet odporcu s identifikáciou spotrebiteľský
uver č. zmluvy 13200 a pokiaľ ide o dôvod plnenia, súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi došlo k
dohodeopôžičkepeňažnejsumy300eur. Medzinavrhovateľomaodporcomvznikoltakprávnyvzťahna
základe uzavretej zmluvy o pôžičke a išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom

odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje podľa
§ 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. aj právna úprava obsiahnutá v niektorých ustaniach zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na vyššie uvedené pojmové znaky zmluvy
o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové
znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom ako reálny kontrakt vznikla

samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 300 eur prevodom na bankový účet odporcu
dňa 31.3.2014. Vôľa zmluvných strán v tomto prípade priamo smerovala k prenechaniu predmetnej
peňažnej sumy navrhovateľom ako veriteľom odporcovi ako dlžníkovi. Čo sa týka formy uzavretia
zmluvy o pôžičke, však súd nemal preukázané písomné uzavretie zmluvy o pôžičke v znení listiny,
ako ju navrhovateľ súdu predložil. V zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka síce pre písomné

uzavretie zmluvy nie je potrebné, aby zmluva bola vyhotovená v listinnej podobe a podpísaná oboma
zmluvnými stranami, avšak je potrebné, aby v prípade, keď tomu tak nie je, bola urobená telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V danom prípade (a to aj v súlade s príslušným ustanovením
§ 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

o zmene a doplnení niektorých zákonov) bolo pre písomné uzavretie zmluvy potrebné, aby došlo
prostredníctvom elektronických prostriedkov k zaslaniu zmluvy navrhovateľom odporcovi v znení textu
predloženom navrhovateľom a jej akceptácii zodpovedajúcim spôsobom zo strany odporcu pri dodržaní
podmienkypodľaustanovenia§46ods.2Občianskehozákonníka.Navrhovateľvšaknijakýmspôsobom
nepreukázal čo i len to, že pri poskytnutí sumy 300 eur zároveň zaslal odporcovi zmluvu o pôžičke,

ako to sám uviedol v návrhu, kde konštatoval, že zmluva nebola uzatvorená písomne ale konkludentne
vzájomným plnením.
Vzhľadom k absencii preukázania písomnej formy uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi
konania, súd vychádzal v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 1 a § 11 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. z toho, že daná pôžička bola odporcovi navrhovateľom poskytnutá

bezúročne a bez poplatkov. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje
z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu poskytnutej
pôžičky vo výške 300 eur od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie
právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na odporcovi ako dlžníkovi. Keďže súd

nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, preto návrhu navrhovateľa v časti
o zaplatenie sumy 300 eur vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 300 eur tak, ako vyplýva z
výrokovej časti rozhodnutia.Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 48 eur ako poplatku za
poskytnutie pôžičky súd návrh zamietol a to pre absenciu preukázania platného právneho dôvodu vzniku
navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j.

odplaty za poskytnutie pôžičky. Súd návrh navrhovateľa zamietol i v časti o zaplatenie sumy 4 eur ako
poplatku za notifikačnú SMS/mail/poštovú zásielku z dôvodu, že navrhovateľ súdu žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že by odporcovi zaslal nejakú notifikačnú správu v akejkoľvek podobe a navyše
nepreukázal, že by medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu dohody o takomto druhu poplatku.

Podľaustanovenia§517ods. 1prvávetaaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadnea
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 3 (s účinnosťou

od 1.2.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku, vznikol navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z
omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými

záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od
dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa
do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá
spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie
veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom

právnu relevanciu má, ktorým momentom sa dostáva dlžník do omeškania. Základným predpokladom
vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a
základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky tj. práva na peňažné plnenie a
jej zročnosť. V Občianskom zákonníku je všeobecná úprava v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka
(ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník

povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Pokiaľ ide o splatnosť predmetnej
pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatované nepreukázanie písomnej formy zmluvy, nemal v
ďalšom za preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o splatnosti pôžičky, ako bola
táto uvedená na listine predloženej navrhovateľom. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za
kvalifikované požiadanie považovať žalobu, dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude

deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal zaslanie akejkoľvek výzvy na plnenie odporcovi, súd považoval
za výzvu na vrátenie pôžičky (jej istiny) až doručenie návrhu na začatie konania, ktorý bol odporcovi
doručený náhradným spôsobom dňa 5.11.2015. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve
nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná
hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba ECB k
6.11.2015 bola 0,05 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,05
%. Odporca dňom 6.11.2015 sa tak dostal odporca do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku
a preto súd popri istine 300 eur priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

300 eur od 6.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie sumy 300
eur (nesplatená istina pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300 eur
od 6.11.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol tak, ako vyplýva z výrokovej

časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie končí.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z
návrhu na začatie 21 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 83,88 eur za 2 úkony
právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby á 31,87 eur s DPH a á 10,07 režijnýpaušál s DPH). Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 352 eur a súd navrhovateľovi priznal istinu
300 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v
časti nepriznaných 52 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa. V percentuálnom

vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 85 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom
medzi sumou požadovanou a sumou priznanou). Neúspech navrhovateľa predstavuje potom 15 %
a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 70 % (ako rozdiel v %-
tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu odporcu) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol
teda úspešný navrhovateľ. Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu vynaložených trov konania

titulom súdneho poplatku vo výške 14,70 eur (70 % zo zaplateného súdneho poplatku 21 eur). Súd
nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia, nakoľko tieto
úkony nepovažoval za úkony účelne vynaložené s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno

považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,70 eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).