Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Podhorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113202318
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113202318.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa D.. X.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., K. XXXX/X, proti odporcovi Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti
odvolania z funkcie a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, o odvolaní navrhovateľa
zo dňa 26.11.2014 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7Cpr/1/2013-134 zo
dňa 06.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na určenie, že odvolanie navrhovateľa z funkcie vedúceho
štátneho zamestnanca - J. L.J. I. zo dňa 24. 9. 2012 a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou danou odporcom navrhovateľovi dňa 27. 9. 2012 sú neplatné, zamietol v celom rozsahu. V
odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že s účinnosťou
od 1. 1. 2012 bol navrhovateľ trvalo preložený a vymenovaný do funkcie J. L.J.D. v služobnom úrade
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Dňa 26. 09. 2012 bol navrhovateľovi doručený Dodatok č. 4
k služobnej zmluve, ktorým bol dňa 26. 09. 2012 odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca -
J. L.J.D.. V dodatku sa uvádza, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie v súlade s ustanovením § 37 ods.
4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a § 5 ods. 4 druhá veta zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov. Dodatok bol podpísaný prezidentom finančnej správy a vedúcim
služobného úradu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v jednej osobe. Zo záznamu o ústnom
pojednávaní zo dňa 27. 09. 2012, ako aj z nesporných tvrdení účastníkov, súd zistil, že služobný úrad
ponúkol navrhovateľovi voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby - 2.02
financie a na tú istú funkciu (§ 29) - štátny radca, ako aj iné voľné miesta. Navrhovateľ nesúhlasil s trvalým
preložením alebo zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom
odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ani na žiadne z ponúknutých voľných štátnozamestnaneckých
miest. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z listinných dôkazov mal ďalej
súd preukázané, že dňa 27.09.2012 bolo navrhovateľovi doručené skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písmena b/ a § 47 písm. d) zákona číslo 400/2009 Z.z.
o štátnej službe vzhľadom k tomu, že jeho funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila odvolaním
z funkcie vedúceho zamestnanca a z dôvodu nesúhlasu so zaradením na štátnozamestnanecké
miesto v tom istom odbore štátnej služby, súčasne tiež nedošlo k dohode so služobným úradom
inak. Túto skutočnosť taktiež účastníci konania nerozporovali, navrhovateľ uviedol, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou v prípade, že by došlo k platnému odvolaniu z funkcie J.

L.J. nenamieta. Navrhovateľ listom zo dňa 22. 01. 2013 zaslaným odporcovi, oznámil, že trvá na tom, aby
mu bola práca naďalej prideľovaná. Navrhovateľ podal na súd dňa 29. 1. 2013 návrh, ktorým žiadal súd o
určenie neplatnosti jeho odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca a o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru na základe výpovede. Súd tak konštatoval, že návrh podal navrhovateľ
v súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce v zákonom určenej lehote, nakoľko štátnozamestnanecký
pomer mal skončiť ku dňu 30. 11. 2013. Následne súd skúmal, či boli splnené zákonom predpokladané
dôvody na výpoveď v súlade s ustanovením § 47 písmena b/ zákona o štátnej službe. Súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že existuje naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.
aj na určení neplatnosti odvolania navrhovateľa z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J.D.,
nakoľko požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty medzi účastníkmi
a vyriešiť otázku funkčného zaradenia navrhovateľa. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
z listinných dôkazov - konkrétne Organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR z Čl. 3 zistil, že
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky riadi prezident. Prezident je štatutárnym orgánom Finančného
riaditeľstva SR a zastupuje Finančné riaditeľstvo SR v plnom rozsahu. Z Čl. 4 organizačného poriadku
súd konštatoval, že prezident finančného riaditeľstva je zároveň vedúcim služobného úradu. Vedúci
služobného úradu je oprávnený konať vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov. Podľa Čl. 3 bod
2 Organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR prezident finančného riaditeľstva priamo riadi
generálneho riaditeľa sekcie. Podľa Čl. 5 Organizačného poriadku finančného riaditeľstva generálny
riaditeľ sekcie daňových úradov priamo riadi riaditeľov daňových úradov. Pokiaľ odporca namietal, že nie
je pasívne legitimovaný vo vzťahu k určeniu neplatnosti odvolania z funkcie J. L.J., súd poukázal na to,
že podľa § 4 ods. 4 zákona číslo 333/2011 Z.z. štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.
Prezident je štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zastupuje finančné
riaditeľstvo v plnom rozsahu, teda nekoná vo vlastnom mene, ale ako štatutárny orgán finančného
riaditeľstva, teda právny úkon robí za finančné riaditeľstvo, išlo len o konkretizáciu osoby v rámci
organizačnej štruktúry a preto námietka odporcu nie je opodstatnená. Následne súd s poukazom na
ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
konštatoval, že daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa daňového úradu
vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy, pričom sa neuvádzajú v zákone žiadne dôvody a
skutočnosti v spojení s ktorými by mohlo dôjsť k odvolaniu riaditeľa daňového úradu prezidentom
finančnej správy. Prezident finančnej správy je jednak vedúci služobného úradu a jednak je štatutárnym
orgánom Finančného riaditeľstva SR. Podľa Organizačného poriadku Čl. 5 však generálny riaditeľ
sekcie daňových úradov (teda nie prezident finančnej správy) priamo riadi riaditeľov daňových úradov.
Podľa argumentu navrhovateľa preto prezident finančnej správy nemohol odvolať navrhovateľa bez
udania dôvodu z funkcie riaditeľa daňového úradu. Súd v odôvodnení rozsudku vzhľadom na argument
navrhovateľa konštatoval, že vedúcim služobného úradu a zároveň štatutárnym orgánom je prezident
finančnej správy a teda v prípade, že by zákonodarca chcel, aby odvolanie z funkcie vedúceho
zamestnanca sa vykonávalo v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe, nemusel uvádzať v § 5 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov, že riaditeľa daňového úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy. Zákon
č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je voči zákonu č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe špeciálnou právnou úpravou a teda zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa
použije, ak nie je úprava v špeciálnom predpise. V závere rozsudku súd zhrnul, že podľa § 5 ods.
4 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov riaditeľa daňového
úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy, pričom sa nevyžaduje dôvod odvolania. Súd
tak mal za to, že odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bolo urobené platne, ide tiež o
určitý právny úkon, ktorý obsahuje podstatné náležitosti - je z jeho obsahu zrejmé kto, koho odvoláva
a z akej funkcie, ako aj kedy nastanú účinky odvolania. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, že došlo k
platnému odvolaniu z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J. I., došlo následne aj k platnému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Na základe nesporných tvrdení účastníkov konania v tejto
časti potom súd má za to, že aj k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou došlo v súlade
s ustanovením § 47 písmena d/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Vzhľadom na tieto skutočnosti
potom súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si
trovy konania neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok
prvostupňového súdu považuje za vecne nesprávny, nakoľko sa súd nevysporiadal so všetkými dôkazmi,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré vyústili do nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní opätovne zdôraznil, že v čase jeho odvolania z funkcie bol
štatutárnym orgánom odporcu prezident finančnej správy, ktorý bol zároveň aj vedúcim služobného
úradu, avšak navrhovateľa ako J. L.J. priamo neriadil. Navrhovateľa priamo riadil generálny riaditeľ
sekcie daňových úradov v zmysle Organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR, čo znamená,
že v prípade odvolania navrhovateľa z funkcie J. L.J. nebola splnená druhá zákonná podmienka v
zmysle ustanovenia § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe možnosti odvolania bez
dôvodu a to podmienka priamej nadriadenosti, ktorá je kumulatívnou podmienkou s podmienkou konania
vedúceho úradu so súhlasom štatutárneho orgánu. Z uvedené je preto zrejmé, že prezident finančnej
správy nemohol odvolať navrhovateľa z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J. bez uvedenia
dôvodu, nakoľko ho priamo neriadil a ak tak urobil, takéto odvolanie nemá oporu v zákone a je
teda nezákonné a neplatné. Pokiaľ okresný súd v rozsudku argumentoval vzťahom medzi špeciálnou
právnou úpravou a všeobecnými ustanoveniami obsiahnutými v Zákone o štátnej službe, s takýmto
právnym posúdením sa navrhovateľ nestotožňuje. Domnieva sa, že práve zákon o štátnej službe je ako
procesný zákon v procese odvolávania nadradený zákonu č. 479/2009 Z.z., nakoľko ten už len v základe
stanovuje kto úkon menovania či odvolania (aká autorita) vykoná. Navrhovateľ opätovne poukázal na
obsah stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré vo svojej
odpovedí zo dňa 15. 1. 2013 na navrhovateľov dopyt ohľadom zákonnosti jeho odvolania z funkcie a
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uvádza, že „na základe uvádzaných skutočností si dovolil
vysloviť domnienku, že ak služobný úrad nemôže splniť dodržanie zákonných podmienok odvolania
vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe, nemal by
uvádzané ustanovenie pri odvolávaní J. L.J. aplikovať“. Navrhovateľ síce pripúšťa, že aj keď predložené
stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemôže byť pre súd záväzným výkladom
zákona tak, ako je to aj v stanovisku ministerstva priamo uvedené, je však podpornou pomôckou pre
aplikačnú prax, s čím sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Neuvedenie dôvodov odvolania osoby
z funkcie, ktorú zastáva, umožní orgánom verejnej moci, aby tieto dôvody zostali skryté a utajené nielen
pred verejnosťou, ale pred akoukoľvek právnou kontrolou, ktorá by mohla preskúmať ich zákonnosť
a už len z tohto dôvodu by takémuto odvolaniu nemala byť poskytnutá právna ochrana. V ďalších
dôvodoch odvolania sa navrhovateľ zoširoka zameral práve na právnu argumentáciu ohľadom verejnej
kontroly odvolávania z funkcie orgánmi verejnej moci a to na princípe zachovania práva ochrany pred
diskrimináciou. Navrhovateľ taktiež poukázal na nutnosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania
a uviedol, že jediným spôsobom, ktorý môže orgán verejnej správy zabezpečiť preukázateľnosť
dodržania zásady zákazu diskriminácie pri odvolávaní určitej osoby z funkcie a tým aj ústavnosť a
zákonnosť svojho postupu, je jednoznačné uvedenie dôvodov takéhoto rozhodnutia. V opačnom prípade
totiž nie je možné preukázať a preskúmať, či odvolaním z funkcie nebol porušený zákon o zákaze
diskriminácie voči odvolávanej osobe a či takéto rozhodnutie nie je nezákonné pre rozpor s týmto
základným ústavným a demokratickým princípom. Ak v Slovenskej republike platia princípy právneho
štátu, ako sú právna istota, predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, rešpektovanie základných
práv a slobôd, rešpektovanie demokratických princípov fungovania spoločnosti, ako aj všeobecný
zákaz diskriminácie, pričom dôkazné bremeno znáša konajúci orgán verejnej moci, je tento zároveň
pri realizácii svoje právomoci odvolať určitú osobu z funkcie povinný svoje rozhodnutie odôvodniť
takým spôsobom, aby bolo možné preskúmať dodržanie všetkých týchto ústavných princípov. V závere
odvolania potom navrhovateľ zhrnul, že v plnom rozsahu sa pridržiava toho, čo bolo uvedené v návrhu a
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že podanému návrhu vyhovie v celom
rozsahu a odporcu zaviaže na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v neskoršom doplnení svojho odvolania dodatočne predložil ešte novozískaný doklad -
odpoveď Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2014 na základe jeho žiadosti podľa zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, pričom jeho prílohou je okrem už jemu priamo adresovaného
stanoviska Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 15. 1. 2013, aj iné stanovisko
vypracované v danom období inému žiadateľovi k problematike odvolávania J. L.J. bez uvedenia dôvodu
- a to stanovisko zo dňa 14. 12. 2012. Aj keď odvolateľ rešpektuje, že stanovisko ministerstva práce
sociálnych vecí a rodiny je podpornou pomôckou pre aplikačnú prax a nie je pre súd záväzné, dovoľuje
si napriek tomu brať predmetné stanoviská do pozornosti súdu, v ktorých je konštatované, že „vedúci
služobného úradu môže vedúceho štátneho zamestnanca odvolať len za vyššie uvedených podmienok,
ktorou je aj priama nadriadenosť vedúceho služobného úradu voči vedúcemu štátnemu zamestnancovi“.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu za vecne aj právne správny. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky relevantné

skutočnosti, ktorými sa prvostupňový súd v konaní zaoberal a ktoré v súlade s príslušnými právnymi
predpismi správne vyhodnotil. Vo vyjadrení uviedol, že výkon funkcie J. L.J. je bližšie vymedzený
a upravený viacerými právnymi predpismi. Tieto právne predpisy je potrebné posudzovať každý
samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a to predovšetkým pokiaľ ide o skúmanie oprávnenosti
postupu týkajúceho sa odvolania navrhovateľa z funkcie J. L.J.. Navrhovateľ bol vedúcim štátnym
zamestnancom, na ktorého sa vzťahoval zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. V zmysle osobitného
právneho predpisu číslo 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov bol
navrhovateľ zároveň J. L.J., ktorý je samostatným orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.
Právna norma v § 47 písm. d) zákona o štátnej službe ustanovuje ako jednu zo zákonných podmienok
pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca.
Odporca s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe zdôraznil, že takéto
ustanovenie platí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Priamo teda zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe odkazuje na osobitnú právnu úpravu. Zákon č. 479/2009 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 400/2009
Z.z. osobitným predpisom, ktorý ruší ustanovenia všeobecného predpisu (lex specialis derogat legi
generali), preto je potrebné pri odvolávaní J. L.J. postupovať podľa § 5 ods. 4 zákona č. 479/2009
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov. V zmysle predmetného ustanovenia tak
prezidentovi finančnej správy, ako jedinému, prináleží výlučná právomoc vymenovať a odvolať J. L.J. a
to bez určenia ďalších osobitných podmienok. Bolo by absurdné, keby nemohol prezident odvolať bez
uvedenia dôvodu J. L.J.. Aj napriek skutočnosti, že na základe organizačného poriadku (vnútorný právny
predpis odporcu) prezident finančnej správy predovšetkým z praktického hľadiska delegoval časť svojich
právomocí na iného vedúceho zamestnanca, týmto delegovaním nebola a ani de iure nemohla byť
dotknutá jeho právomoc daná osobitným právnym predpisom menovať a odvolávať J. L.J. bez uvedenia
dôvodu. Odvolanie z funkcie navrhovateľa zo dňa 24. 9. 2012 tak bolo legitímnym právnym úkonom
vedúceho služobného úradu a prezidenta finančnej správy. Pokiaľ navrhovateľ opätovne predložil a
poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 15. 1.
2013 k otázke riadenia a zodpovednosti J. L.J., odporca opakovane zdôrazňuje, že v tomto konaní nie je
možné dovolávať sa na jeho obsah, nakoľko ministerstvo vôbec neriešilo v predmetnom stanovisku, ani
neposudzovalo vzťah medzi zákonom č. 479/2009 Z.z. ako osobitnou právnou úpravou a zákonom č.
400/2009 Z.z. ako zákonom všeobecným v rovine štátnozamestnaneckých vzťahov. Pokiaľ navrhovateľ
v odvolaní svojimi úvahami zasahuje do roviny týkajúcej sa oblasti ochrany základných ľudských práv
a slobôd, ochrany pred diskrimináciou, odporca uvádza, že je presvedčený o tom, že pri odvolávaní z
funkcie J. L.J., ani pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa neboli porušené žiadne
práva navrhovateľa, na ktoré odkazuje vo svojom návrhu, ako aj v podanom odvolaní. Na funkciu J.
L.J. nie je právny nárok a preto odvolaním z tejto funkcii nebolo porušené žiadne právo žalobcu alebo
jeho oprávnený záujem. Po odvolaní z funkcie J. L.J. štátnozamestnanecký pomer nekončí, pričom
právo zotrvať vo funkcii nie je súčasťou základných práv upravených v Ústave Slovenskej republiky.
Odporca zdôrazňuje, že odvolanie z funkcie je jednostranným právnym úkonom a z hľadiska jeho
určitosti a zrozumiteľnosti postačuje citácia zákonného ustanovenia, podľa ktorého prezident finančnej
správy tento právny úkon robí, pričom je v ňom uvedená funkcia, z ktorej sa odvoláva a deň, ktorým
sa z funkcie odvoláva. Nálezy Ústavného súdu SR na ktorých použitie odkazuje navrhovateľ, odporca
nepovažuje v tomto konaní za relevantné, nakoľko z ich obsahu je zrejmé, že riešia diametrálne odlišné
právne vzťahy. Zákon č. 479/2009 Z.z dôvody na odvolanie z funkcie J. L.J. neupravuje a preto v prípade
navrhovateľa neexistovalo žiadne zákonné právo nebyť z funkcie J. L.J. odvolaný. Odporca uviedol, že
navrhovateľ nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že zo strany odporcu
došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii a teda k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v
prípade odvolania navrhovateľa. Subjektívny názor navrhovateľa na diskrimináciu jeho osoby nemôže
byť dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu došlo k diskriminačnému postupu. V závere
vyjadrenia potom odporca zhrnul, že navrhovateľ bol z funkcie J. L.J.D. odvolaný na základe zákona a
zákonným spôsobom. Následne aj k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ustanovenia
§ 47 písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. došlo platne uplynutím výpovednej doby dňa 30. 11. 2012, keďže
sa s odporcom nedohodli na ďalšom zaradení na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Odvolanie
navrhovateľa preto odporca považuje za nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa návrhom datovaným dňa 29.01.2013 domáhal určenia neplatnosti odvolania z funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca a neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou
zo strany odporcu ako zamestnávateľa. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 30.6.1995 ako
zamestnanec uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - v tom čase Ústredným daňovým
riaditeľstvom SR, na základe ktorej od 1.7.1995 vykonával pre zamestnávateľa prácu na pracovnej
pozícii A. L.. S účinnosťou od 15. 9. 2004 bol navrhovateľ ako zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej
služby v služobnom úrade L. J. Q. J. a s účinnosťou od 16.10.2010 bol vymenovaný na zastupovanie
vedúceho zamestnanca - J. L. J. Q. J., X.D.. S účinnosť od 1. 4. 2011 bol navrhovateľ ako štátny
zamestnanec vymenovaný do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L. J. Q., X.D. a s účinnosť
od 1. 1. 2012 bol trvalo preložený a vymenovaný do funkcie J. L.J.D. v služobnom úrade Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky. Dňa 26. 09. 2012 bol navrhovateľovi na pracovisku štatutárnym
orgánom odporcu osobne doručený Dodatok č. 04 (Y.) zo dňa 24.09.2012, ktorým podľa ustanovenia
§ 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. a podľa ustanovenia § 5 ods. 4 druhá veta zákona č. 439/2009
Z.z. bol odporcom bez uvedenia dôvodu odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J.D..
Následne bolo dňa 27.9.2012 s navrhovateľom zo strany odporcu uskutočnené ústne pojednávanie,
ktorého výsledkom bolo, že navrhovateľ nesúhlasil so zaradením na štátnozamestnanecké miesto v
tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu a súčasne sa nedohodli ani so služobným úradom
inak. V nadväznosti na uvedené bolo dňa 27. 9. 2012 po skončení predmetného ústneho pojednávania
navrhovateľovi odporcom doručené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa §
46 ods. 1 písmena b/ a § 47 písmena d/ zákona č. 400/2009 Z.z., pričom výpovedná doba bola
dvojmesačná a uplynula dňom 30.11.2012. V návrhu navrhovateľ spochybnil hlavne platnosť odvolania
z funkcie J. L.J.D. a to z dôvodu, že odporca uskutočnil odvolanie navrhovateľa bez dôvodu a to
na základe ustanovenia § 37 ods. 4 zákona číslo 400/2009 Z.z., pričom toto zákonné ustanovenie
vyžaduje, aby odvolanie uskutočnil vedúci úradu so súhlasom štatutárneho orgánu, ktorý môže odvolať
z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi a to aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V danom čase bol štatutárnym orgánom odporcu prezident finančnej
správy, ktorý bol zároveň aj vedúcim úradu, avšak navrhovateľa ako J. L.J. priamo neriadil, nakoľko
navrhovateľa priamo riadil generálny riaditeľ sekcie daňových úradov v zmysle organizačného poriadku
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky účinného v čase odvolania z funkcie. Hlavným dôvodom
namietania zákonnosti odvolania z funkcie navrhovateľa bol argument, že nebola naplnená druhá
podmienka možnosti odvolania bez dôvodu vyžadovaná zákonom a to podmienka priamej nadriadenosti,
ktorá je kumulatívnou podmienkou s podmienkou konania vedúceho úradu so súhlasom štatutárneho
orgánu. Na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 6.10.2014 navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu prezentoval svoje procesné stanovisko, že v podstate
nenamieta, že by došlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak by bolo odvolanie
platné.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zamerané na skutočnosti, ktoré boli z hľadiska právneho
posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku relevantné, a to výsluchom účastníkov konania a
oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich zvážení
a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko
obsiahnuté v rozsudku. Spornou v konaní - a zároveň smerodajnou z hľadiska správnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu - je vysporiadanie sa s otázkou, či možno Dodatok číslo 04 k služobnej
zmluve zo dňa 29.07.2002 sp. zn. Y. zo dňa 24.09.2012, ktorým došlo k oznámeniu o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru a to tým, že týmto dodatkom bol ku dňu 26.09.2012 odvolaný
navrhovateľ z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J.D. - považovať za právny úkon vykonaný
zákonným spôsobom. Relevantné teda je, či došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie vedúceho
štátneho zamestnanca - J. L.J.D. platne. Ozrejmenie si tejto právne významnej skutočnosti potom má
za následok vyhodnotenie platnosti následného právneho úkonu odporcu zo dňa 27. 9. 2012 pod sp.
zn. Y. a to skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou podľa ustanovenia
§ 37 ods. 4 a ustanovenia § 46 ods. 1 pís. b/ a § 47 písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe,
ktorú výpoveď prevzal navrhovateľ dňa 27. 9. 2012.

Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom
k 27.09.2012 (ďalej Zákon o štátnej službe), tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v
súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Podľa § 1 ods. 4 Zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. c/ a g/ Zákona o štátne službe, k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru môže dôjsť (okrem iných zákonných dôvodov aj) vymenovaním do funkcie vedúceho
zamestnanca, alebo odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o štátne službe, štátneho zamestnanca možno trvale
preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho
zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez
výberového konania.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 Zákona o štátne službe, vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho
orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 47 písm. d/ Zákona o štátne službe, služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca
podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( §
29) a nedohodne sa so služobným úradom inak.

V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti daní a poplatkov v znení účinnom k 24.09.2012, daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá
riaditeľ. Riaditeľa daňového úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy. Riaditeľ daňového
úradu za činnosť daňového úradu zodpovedá prezidentovi finančnej správy.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledujúce skutočnosti : Štátnozamestnanecký pomer
navrhovateľa, ako štátneho zamestnanca k služobného úradu - odporcovi, vznikol na základe služobnej
zmluvy zo dňa 29.07.2002. S účinnosťou od 15.09.2004 rozhodnutím L. J. Q. č. V. zo dňa 16.09.2004
bol navrhovateľ vymenovaný do stálej štátnej služby. S účinnosť od 1. 4. 2011 bol navrhovateľ ako štátny
zamestnanec vymenovaný do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L. J. Q., X.D. a to v zmysle
Dodatku č. 2 k služobnej zmluve a s účinnosť od 1. 1. 2012 bol Dodatkom č. 3 k služobnej zmluve
trvalo preložený a vymenovaný do funkcie J. L.J.D. v služobnom úrade Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky. Dodatkom č. 04 (Y.) zo dňa 24.09.2012 došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru a
podľa ustanovenia § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. a podľa ustanovenia § 5 ods. 4 druhá veta
zákona č. 439/2009 Z.z. bol navrhovateľ bez uvedenia dôvodu odvolaný z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca - J. L.J.D.. Predmetný dodatok bol vydaný a podpísaný prezidentom finančnej správy a
vedúcim služobného úradu v jednej osobe.

Z citovaných ustanovení Zákona o štátne službe je zrejmé, že Dodatkami č. 3 a č. 4 došlo k zmene
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 písm. c/ a g/
Zákona o štátne službe a to jeho vymenovaním a následne aj odvolaním z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca. Na právne vzťahy medzi navrhovateľom, ako štátnym zamestnancom a odporcom, ako
služobným úradom sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a pokiaľ to Zákon
o štátnej službe výslovne ustanovuje, vzťahuje sa na štátnozamestnanecké vzťahy aj Zákonník práce
(§ 1 ods. 4 v spojení s ustanovením § 120 Zákona o štátnej službe). Zákon o štátnej službe upravuje
osobitnými ustanoveniami aj vymenovanie a odvolanie do funkcie a z funkcie vedúceho zamestnanca
(§ 36 a § 37 Zákona o štátnej službe). Odporcom bol navrhovateľ odvolaný z funkcie vedúceho
štátneho zamestnanca- J. L.J. s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 4 Zákona o štátnej službe,
v znení ktorého vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho
zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zo zákonnej dikcie § 37 ods. 4 Zákona o štátnej službe je zrejmé, že sa vo všeobecnosti vzťahuje
na možnosť odvolania vedúceho štátneho zamestnanca, avšak len za predpokladu, ak sa nejedená o
vedúceho štátneho zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje okrem Zákona o štátnej službe aj prípadne
iný, osobitný právny predpis, pričom tento osobitný právny predpis „ustanovuje inak“, teda upravuje
mechanizmus odvolávania vedúceho štátneho zamestnanca odlišne od predmetného všeobecného
ustanovenia. Navrhovateľ bol vymenovaný Dodatkom č. 3 k služobnej zmluve zo dňa 29.07.2002 do

vedúcej funkcie štátneho zamestnanca a to J. L.J., teda ide o vedúcu funkciu, na ktorú sa okrem
všeobecných ustanovení vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe vzťahuje aj právna úprava špeciálne
upravená v zákone č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (v znení
účinnom ku dňu 24.09.2012), pričom v ustanovení § 5 ods. 4 tejto osobitnej právnej normy je upravené,
že J. L.J. vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy. Pokiaľ potom bol navrhovateľ odvolaný
Dodatkom č. 04 zo dňa 24.09.2012 z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J.D. prezidentom
finančnej správy, táto zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa uskutočnila v súlade s ustanovením §
37 ods. 1 písm. g/, v spojení s ustanovením osobitnej právnej normy § 5 ods. 4 zák. č. 479/2009 Z.z. a to
orgánom kompetentným na odvolanie vedúceho štátneho zamestnanca, ktorým je J. L.J. a ktorého môže
odvolávať a vymenovávať výlučne len prezident finančnej správy. Nie je potom z hľadiska zákonnosti
odvolania z funkcie navrhovateľa zásadné, že v zmysle Čl. 5 Organizačného poriadku finančného
riaditeľstva J. L.J. organizačne priamo riadi generálny riaditeľ sekcie daňových úradov, pokiaľ osobitná
právna úprava splnomocňuje na odvolanie a vymenovanie do funkcie J. L.J. výlučne len prezidenta
finančnej správy. Na aplikáciu osobitnej právnej úpravy, pokiaľ sa na daný štátnozamestnanecký vzťah
vzťahuje, napokon priamo odkazuje aj ustanovenie § 37 ods. 4 Zákona o štátnej službe. Právna úprava
osobitnej právnej normy v ustanovení § 5 ods. 4 zák. č. 479/2009 Z.z. splnomocňuje na odvolanie
z funkcie J. L.J. prezidenta finančnej správy, pričom podstatná z hľadiska argumentácie navrhovateľa
je skutočnosť, že neupravuje žiadne ďalšie zákonné podmienky a predpoklady pre takýto postup
špeciálneho subjektu, ktorým je prezident finančnej správy. V praktickej a zákonnej rovine potom platí, že
prezident finančnej správy je podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zák. č. 479/2009 Z.z. oprávnený a zákonom
splnomocnený odvolať z funkcie J. L.J. bez ďalších osobitných podmienok a teda aj bez udania dôvodu,
nakoľko niet žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré by ustanovovalo opak, prípadne stanovovalo
ďalšie podmienky a zákonné obmedzenia, ktoré by eventuálne pri procese odvolania z funkcie J. L.J.
prezidentom finančnej správy museli byť splnené a dodržané. Pokiaľ teda navrhovateľa, ako J. L.J.,
odvolal z funkcie kompetentný a zákonom splnomocnený orgán a pokiaľ nemal prezident finančnej
správy žiadne zákonné obmedzenia pri odvolaní J. L.J., nemožno na proces odvolania vzťahovať iné
ďalšie požiadavky, ktoré zo zákona nevyplývajú (napr. udanie dôvodu odvolania, ktorého sa navrhovateľ
vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu dovoláva). Zásadné je, že odvolaním štátneho zamestnanca z
funkcie vedúceho štátneho zamestnanca nedošlo súčasne aj ku skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru, došlo len k zákonom predpokladanej zmene štátnozamestnaneckého pomeru (§ 32 ods.
1 písm. g/ Zákona o štátnej službe). Je nutné prisvedčiť argumentu odporcu, že na výkon funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca nie je právny nárok a teda žiadne práva navrhovateľa uskutočnením
tohto jednostranného právneho úkonu orgánom zákonom na tento úkon splnomocneným a v súlade
so zákonnou úpravou, porušené neboli. Následný postup, ktorý nasledoval po odvolaní navrhovateľa z
funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - a to skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou
podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. d/ Zákona o štátnej službe, podľa vyjadrenia
navrhovateľa na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 06.10.2014, už
nespochybňuje a jeho zákonnosť nenamieta, za predpokladu, ak súd vyhodnotí jeho odvolanie z funkcie
za súladné so zákonom. Odvolací súd preto zákonnosť postupu predchádzajúcemu daniu výpovede, ako
aj skončenia štátnozamestnaneckého pomeru predmetnou výpoveďou zo dňa 27.09.2012, už neskúmal,
rešpektujúc procesné stanovisko navrhovateľa, ktorý ako dominus litis vymedzuje predmet konania.
Odvolací súd potom, s poukazom na konštatované, sa stotožňuje s právnym názorom prijatým súdom
prvého stupňa, že došlo k platnému odvolaniu z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - J. L.J. I.
a to podľa § 5 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov,
navrhovateľa, ako J. L.J. odvolal prezident finančnej správy, ako kompetentný orgán, pričom zákon
nevyžaduje uvedenie dôvodu odvolania, ani naplnenie žiadnych ďalších zákonných podmienok na takýto
postup. Aj z formálnej stránky odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bolo urobené platne,
pretože ide o určitý právny úkon, ktorý obsahuje podstatné náležitosti - je z jeho obsahu zrejmé kto,
koho odvoláva a z akej funkcie, ako aj kedy nastanú účinky odvolania.

Možno potom zhrnúť, že právne závery, na základe ktorých prvostupňový súd meritórne rozhodol, boli
vecne správne. Odvolací súd už len pre úplnosť konštatuje, že pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na obsah
stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 15. 1. 2013 na
navrhovateľov dopyt ohľadom zákonnosti jeho odvolania z funkcie a skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, okrem skutočnosti v tomto stanovisku priamo uvedenej, že toto stanovisko nemá právnu
záväznosť a je len podpornou pomôckou pre aplikačnú prax, odvolací súd uvádza, že ministerstvo v
predmetnom podaní nezaujalo právne stanovisko k vzťahu medzi Zákonom o štátnej službe a zák. č.
479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ani k otázke podmienok výkonu

oprávnenia prezidenta finančnej správy odvolávať z funkcie J. L.J., čo je otázka zásadná z hľadiska
predmetu konania. Navyše, z obsahu stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky zo dňa 15. 1. 2013 vyplýva, že ministerstvo zaujímalo stanovisko k výpovednému dôvodu
podľa § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe, pričom ministerstvo aj zaujalo výsledné stanovisko, že „ak
bol štátny zamestnanec odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 Zákona o štátnej
službe, nemôže mu následne služobný úrad dať výpoveď podľa § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe,
nakoľko uvádzané ustanovenie zákona o štátnej službe takýto výpovedný dôvod neustanovuje (v tom
prípade je potrebné aplikovať § 47 písm. d/ zákona o štátnej službe)“ (č.l. 17- 19 spisu). Odvolací súd
však poznamenáva, že výpoveď bola daná odporcom navrhovateľovi s poukazom na zákonný dôvod §
47 písm. d/ zákona o štátnej službe.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vychádzajúc
z obsahu spisu, po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi,
náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania v súlade s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil a ani ich nežiadal priznať a odvolací súd tak má za to, že
si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.