Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 15, 2009

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/172/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607216290
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2009:2607216290.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr.Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: J. M., nar.

X.X.XXXX,. M. H. č. XX,. zastúpený advokátom: Mgr. O. F., F. XXX, S. proti odporkyni: L. F., nar.
XX.X.XXXX,. M. H. č. XX,. zastúpená advokátom: JUDr. J. P., P. XXX/XX,. S. o vrátenie peňažného daru
v sume 300.000,- Sk /9.958,18 eur/ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.701,78 eur advokátovi
odporkyne JUDr. J. P., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhompodanýmprostredníctvomadvokátanasúdedňa10.12.2007domáhal,abysúd

uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 300.000,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.12.2007
do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že v roku 2006 spolu s manželkou predali ich
byt za kúpnu cenu 750.000,- Sk na základe Kúpnej zmluvy z 25.10.2006, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 11.12.2006 pod č. V XXXX/XXXX. SK S. N. V.. V prvom týždni novembra 2006 sa odsťahovali
s manželkou do obce M. H., do dvojgeneračného rod. domu s.č. 69. Rod. dom bol vo fáze kúpy a
kupujúcim bol J. F. a L. K., ktorí dom rovnodielne spoluvlastnia. L. K. je dcérou bývalej manželky. J.
F. bol v tom čase jej druhom, t.č. manželom. Kúpna cena za predaný byt bola vyplatená prevodom na

účet manželky navrhovateľa dňa 20.10.2006 suma 300.000,- Sk, dňa 25.10.2006 suma 150.000,- Sk
a dňa 25.11.2006 suma 300.000,- Sk. Byt predstavoval súčasť ich BSM a taktiež aj kúpna cena. Po
dohode s manželkou darovali odporkyni sumu 600.000,- Sk prevodom na jej účet na kúpu rod. domu.
Bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej sa mali dohodnúť, že po uzavretí perfektnej kúpnej
zmluvy na rod. dom uzatvoria formou notárskej zápisnice zaopatrovaciu zmluvu a bude zriadené pre
navrhovateľa a jeho manželku vecné bremeno doživotného práva bývania v dome s tým, že sa budú
podieľať na prevádzkových nákladoch v polovici. Dňa 12.12.2006 bol navrhovateľ hospitalizovaný za

účelom preliečenia manickej depresívnej psychózy, ktorou trpí už 20 rokov. Počas hospitalizácie mu
manželka oznámila, že podáva návrh na rozvod manželstva a že nemá v M. H. už čo hľadať, aby
po návrate z nemocnice išiel pre svoje osobné veci a odišiel. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 11C/162/2006 z 19.3.2007. Po ukončení liečby si prišiel s bratom pre
svoje veci a fakticky ho z domu bývalá manželka vyhodila a zakázala mu čo i len sa k nemu priblížiť.
Od tejto doby nemá kde bývať, prebýva po nocľahárňach, v lete pod holým nebom a nakoniec je
ubytovaný na ubytovni v S.. Rodina ho pripravila o všetko, využili jeho duševnú chorobu a neľudským

spôsobom ho vyhodili na ulicu. Bol v dobrej viere, že na starobu a v neutešenom zdravotnom stave
bude mať zabezpečenú starostlivosť, opateru, strechu nad hlavou. Žalovaná suma predstavuje 1-icu
z darovanej sumy 600.000,- Sk. Dôvodom vrátenia peňažného daru je skutočnosť, že odporkyňa sa
správa a správala k nemu jednoznačne tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Odporkyňa v podanom odpore prostredníctvom advokáta proti vydanému platobnému rozkazu

doručenému súdu dňa 26.5.2008 s návrhom nesúhlasila. Potvrdila skutočnosť, že jej navrhovateľ
spolu s vtedajšou manželkou, jej matkou darovali sumu 600.000,- Sk za účelom spoločnej kúpy
rodinného domu č. 69 v obci M. H. s druhom J. F.. Poprela dohodu o uzatvorení zaopatrovacej
zmluvy s právom doživotného bývania ako vecné bremeno z dôvodu, že kúpna cena nehnuteľnosti
bola 2.260.000,- Sk, na zaplatenie ktorej si s druhom vzali úver v sume 1.600.000,- Sk s podmienkou,

že uzatvoria záložnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola spísaná. Všetci účastníci boli s
týmto oboznámení a súhlasili s tým, že vecné bremeno v prospech navrhovateľa a jeho manželky
nebude vecné bremeno zapísané. S navrhovateľom a jeho manželkou bola uzatvorená dohoda o
tom, že budú bývať v nehnuteľnosti a čiastočne prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním.
Nehnuteľnosť začali spoločne aj užívať. V priebehu mesiaca december 2006 prišlo k zhoršeniu
zdravotného stavu navrhovateľa, čo oznámila jej matka ošetrujúcemu lekárovi navrhovateľa, ktorého

následne hospitalizovali v decembri 2006 a januári 2007. Počas hospitalizácie opakovane svojvoľne
opustil priestory nemocnice. Vo februári 2007 prišiel do nehnuteľnosti a zobral si svoje veci a odišiel
preč. V žiadnom prípade sa nestalo, že by mu osobne alebo jej priateľ povedali, že s nimi nemôže
bývať. V priebehu rokov 2005, 2006 dochádzalo k nedorozumeniam medzi jej matkou a navrhovateľom
a bol predpoklad, že dôjde aj k rozvodu manželstva. Trvala na tom, že navrhovateľ sa dobrovoľne

odsťahoval z rod. domu, nedala mu k tomu žiadny podnet. Z jej strany nie sú splnené podmienky zákona
odôvodňujúcevráteniedaru.Nemalažiadnumožnosťovplyvniťvzťahymedzimanželmi,anizhoršovanie
zdravotného stavu navrhovateľa. Nesprávala sa a ani sa nespráva voči navrhovateľovi v rozpore s
dobrými mravmi. Je na navrhovateľovi, aby s ňou nadviazal kontakt za účelom uzavretia dohody o
užívaní bytu.

V podaní doručenom súdu dňa 26.3.2009 uviedla, že počas spolužitia v rod. dome neprichádzalo
k žiadnym vážnejším nedorozumeniam. Tieto vznikali medzi navrhovateľom a jej matkou. Nikdy sa
voči navrhovateľovi nesprávala nevhodne. S manželom viedli samostatnú domácnosť, z ktorej odišiel
navrhovateľ bez akéhokoľvek jej pričinenia, dobrovoľne. Poukázala na to, že finančné prostriedky
poskytnuté jej zo strany navrhovateľa a jej matky patrili do ich BSM. Doteraz medzi nimi nebola

uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM. Vzhľadom na uvedené mohla vrátiť finančné prostriedky
ktorémukoľvek z nich. Po dohode s manželom vrátila peniaze svojej matke v sume 600.000,- Sk a
nie je nič dlžná navrhovateľovi. Ďalej poukázala na to, že prvé manželstvo jej matky bolo rozvedené
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.1987. V rámci vyporiadania vtedajšieho BSM
matke bola do výlučného vlastníctva prikázaná zostatková hodnota členského podielu v O. a stala sa

ďalšou nájomníčkou bytu v S. N. V.. Následným uzavretím manželstva s navrhovateľom sa aj tento stal
nájomcom družstevného bytu. Žiadnym spôsobom sa navrhovateľ nepričinil o nadobudnutie tohto bytu,
ktorý bol štvorizbový. V roku 2004 tento byt predali a následne kúpili dvojizbový byt, ktorý predali v roku
2006. Z predaja ktorého poskytli odporkyni sumu 600.000,- Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne J. M., kúpnymi zmluvami,
výpisom z LV č. 18 pre obec a k.ú. M. H., správou Obce M. H., pripojeným spisom OS Senica sp. zn.
11C/162/2006 a zistil tento skutkový stav veci:
. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2004 navrhovateľ s manželkou J. M. ako predávajúci predali 4-

izbový byt.č 20 v S. N. V. za dohodnutú kúpnu cenu v sume 730.000,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 3.9.2004 navrhovateľ s manželkou kúpili 2-izbový byt č. 8 v S. N. V. za dohodnutú kúpnu cenu
513.100,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2006, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX
navrhovateľ s manželkou J. M. ako predávajúci odpredali kupujúcim V. G. a L. G. 2-izbový byt č. 8 na
L. ul. č. 14 v S. N. V. za dohodnutú kúpnu cenu 750.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v sume 300.000,- Sk

dňa 20.10.2006, dňa 25.10.2006 v sume 150.000,- Sk a do 25.11.2006 v sume 300.000,- Sk.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2006, ktorej zápis bol povolený vkladom č. V XXXX/XX dňa
22.12.2006 odporkyňa a J. F. ako kupujúci odkúpili nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 18 ako parc.č. 203

- záhrady o výmere 1330 m2, parc.č. 204 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2, parc.č.
220 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 ako rodinný dom so s.č. 220 do podielového
spoluvlastníctva každý v podiele 1-ice za dohodnutú kúpnu cenu 2.260.000,- Sk, z ktorej časť vo výške
1.600.000,- Sk mala byť uhradená z finančných prostriedkov čerpaných formou hypotekárneho úveruposkytnutého V., a.s. B.. Podľa výpisu z KÚ, Správa katastra S. LV č. 18 pre obec a k.ú. M. H. sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností každý v podiele 1-ice so zápisom ťarchy a to
záložného práva v prospech V., a.s. B. .

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Senica rozsudkom č.k. 11C/162/2006-18 zo dňa 19. marca
2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2007 bolo manželstvo navrhovateľa a J. M. - svedkyne
v konaní, na návrh manželky rozvedené. Návrh bol podaný dňa 22.12.2006. Navrhovateľka dôvodila

rozvod manželstva tým, že v priebehu roku sa začal manžel správať neuvážene, ohrozoval ich
manickým podnikaním, čo malo vplyv na hmotné zabezpečenie jej, dcéry a nastávajúceho zaťa. Príčinou
rozvratu manželstva podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo citové odcudzenie manželov spôsobené
nedorozumeniami ohľadom finančného hospodárenia rodiny.

Výsluchom navrhovateľa mal súd preukázané, že v čase realizácie predaja 2-izbového bytu sa koncom
septembra 2006 spoločne s manželkou, jej dcérou a jej vtedajším druhom rozprávali o možných
alternatívach pri kúpe nehnuteľnosti v M. H.. Dohodli sa tak, že odporkyňa spolu s vtedajším druhom
kúpia nehnuteľnosť a do tejto sa spoločne aj s jeho vtedajšou manželkou nasťahujú. Z tohto dôvodu
boli aj všetci prihlásený k trvalému pobytu na adrese v M. H.. S manželkou začali užívať prízemie rod.

domu so samostatným sociálnym zariadením. Odporkyňa mala s druhom bývanie na poschodí domu.
V spoločnej domácnosti bývali asi 20 dní. Počas hospitalizácie od 12. decembra 2006 sa dozvedel, že
manželka podala návrh na rozvod manželstva a oznámila mu, že má zrušený trvalý pobyt na adrese
v M. H.. Do nemocnice išla s navrhovateľom manželka na mot. vozidle. Tvrdila, že vybaví zrušenie
leasingovej zmluvy, ktorú uzavrel na kúpu mot. vozidla a odovzdal je zväzok kľúčov, na ktorom boli kľúče

od mot. vozidla aj rod. domu, občiansky preukaz. Manželka ho v nemocnici navštívila tri krát. Už počas
prvejnávštevymuoznámila,žesnímnechcežiť.Dodomácnostisanemoholvrátiť,pretoženemalkľúče.
S odporkyňou v osobnom kontakte nebol. Všetky záležitosti v súvislosti s vysťahovaním jeho osobných
vecí vybavovala manželka, matka odporkyne. Vzhľadom na krátkosť spolužitia neprišlo medzi ním a
odporkyňou k vážnejším nezhodám pre krátkosť času spolužitia v rod. dome. Stalo sa, že mu odporkyňa

vytýkala, že nechal na toalete smrad, i keď mala samostatné sociálne zariadenie na poschodí domu. Nie
je pravda, že by prekrútil kohútiky na kotle kúrenia, ktorý mohol vybuchnúť, pretože je elektrikár a má aj
špecializáciu na kotly. Za prítomnosti manželky si zobral z domácnosti svoje osobné veci. S odporkyňou
sa kontaktoval v marci 2007 telefonicky, telefonát prerušil, pretože sa mu začala vyhrážať s tým, aby
nič nedával na súd, pretože to nevyhrá.

Výsluchom odporkyne mal súd preukázané, že zo strany navrhovateľa a jej matky počas trvania
ich manželstva jej poskytli darom finančné prostriedky v sume 600.000,- Sk, ktoré získali predajom
nehnuteľnosti - bytu v S. N. V.. Finančné prostriedky použila na kúpu nehnuteľnosti v M. H. spolu so

svojim druhom, terajším manželom. V tom čase sa dohodli, že nehnuteľnosť budú užívať spoločne tak,
že navrhovateľ s manželkou budú užívať prízemie a odporkyňa s manželom poschodie. Na doplatenie
kúpnej ceny jej bol s manželom poskytnutý úver. Nie je pravda, že by uzavreli dohodu o spísaní
notárskej zápisnice o vecnom bremene, práve užívať nehnuteľnosť v prospech navrhovateľa a jeho
manželky, pretože toto nebolo možné z dôvodu záložného práva v prospech peňažného ústavu, ktorý

im poskytol úver. Nehnuteľnosť užívali spoločne počas obdobia asi 3 týždňov. V tom čase vznikali
hádky medzi navrhovateľom a jeho manželkou. Navrhovateľ ako dôchodca nikde nepracoval, ale mal
dlhy, ktoré musela splácať jej matka, manželka navrhovateľa. Uzavrel leasingovú zmluvu na kúpu
motorového vozidla napriek tomu, že mot. vozidlo mali a nemal finančné prostriedky. Jednalo sa o
spory medzi manželmi, do ktorých nezasahovala. Navrhovateľa z nehnuteľnosti nevyhodila, prišiel si

pre osobné veci sám, v čase jej neprítomnosti. Všetky veci s navrhovateľom vybavovala jej matka.
Navrhovateľovi sa žiadnym spôsobom nevyhrážala, snažila sa s ním telefonicky kontaktovať za účelom
možnej dohody. Nie je ochotná vrátiť navrhovateľovi poskytnutý finančný dar, pretože z jeho strany jej
žiadny nebol poskytnutý, jednalo sa o finančné prostriedky patriace do BSM navrhovateľa a jej matky.
Finančné prostriedky začala brať ako pôžičku a tieto matke spolu s manželom v sume 600.000,- Sk

vrátili. Navráteniepeňazíimposkytolpôžičkubratodporkynebezakéhokoľvekpotvrdeniaalebozmluvy.
Peniaze vyplatili v hotovosti v ich rod. dome matke odporkyne bez prítomnosti iným osôb. Odporkyňa
v čase prevzatia daru tento brala ako záväzok voči matke, o ktorú sa chcela postarať a navrhovateľa
rešpektovala len ako jej manžela, pretože je pre ňu cudzí človek. Dôvodom problémov v spolužití bolinarušené vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou pre správanie sa navrhovateľa. V prípade, že
by neboli žiadne problémy, mohli naďalej spolu bývať v nehnuteľnosti.

Výsluchom svedkyne J. M., matky odporkyne a bývalej manželky navrhovateľa mal súd preukázané,
že bývala s navrhovateľom v samostatnej domácnosti v 4 -izbovom byte, ktorý získala po rozvode jej
prvého manželstva. Byt predali a kúpili spoločne 2-izbový byt. Tento byt predali z dôvodu, že chceli
ísť bývať s navrhovateľom, jej dcérou a vtedajším druhom do nehnuteľnosti v M. H. s tým, že túto

budú spoločne užívať. Za účelom kúpy nehnuteľnosti darovali spoločne s navrhovateľom odporkyni
sumu 600.000,- Sk získanú z predaja 2-izbového bytu. Už pred predajom bytu mali s navrhovateľom
nezhody kvôli finančným prostriedkom, pretože navrhovateľ sústavne nakupoval, mali rôzne pôžičky,
ktoré museli splácať. Navrhovateľ je invalidný dôchodca a svedkyňa čiastočná invalidná dôchodkyňa
s tým, že pracovala na polovičný úväzok. Nemali dostatok finančných prostriedkov. Začiatkom roku
2006 navrhovateľ uzavrel leasingovú zmluvu na mot. vozidlo pričom už mal ďalšie vozidlo, ktoré nebolo

splatené a predal ho. Navrhovateľ ju posielal, aby išla pracovať na ďalší úväzok. Po nasťahovaní sa
do domácnosti v M. H. sa navrhovateľ neprispôsobil a správanie nezmenil. Skontaktovala sa s jeho
ošetrujúcim lekárom a zabezpečila mu hospitalizáciu v nemocnici v B. - R., kde nastúpil 12.12.2006.
Počas hospitalizácie ho tri krát navštívila, bola v telefonickom kontakte s ošetrujúcou lekárkou. Počas
hospitalizácie navrhovateľ tri krát opustil zariadenie a potom ho už neprijali. Navrhovateľovi oznámila

podanie návrhu na rozvod manželstva z dôvodu jeho správania sa.
Nemala záujem žiť naďalej s navrhovateľom. Pred odchodom do nemocnice jej odovzdal kľúče,
občiansky preukaz. Na základe telefonického rozhovoru umožnila navrhovateľovi vo februári 2007
vstup do nehnuteľnosti, z ktorej si zobral osobné veci a následne ešte dva krát prišiel pre ďalšie
veci. Odporkyňa po tom, čo zistila, že navrhovateľ požaduje vrátenie sumy 300.000,- Sk sa rozhodla

jej peniaze vrátiť, pretože patrili do BSM počas trvania manželstva s navrhovateľom. Odporkyňa jej
za prítomnosti manžela koncom júna 2008 vyplatila v hotovosti sumu 600.000,- Sk v domácnosti.
Odporkyňa si finančné prostriedky požičala od príbuzného. Medzi ňou a navrhovateľom neprišlo k
vyporiadaniu BSM. Počas spolužitia v nehnuteľnosti nevznikali medzi účastníkmi žiadne konflikty,
pretože ani nemohlo k nim prísť pre nedostatok času. Svedkyňa, odporkyňa a jej manžel chodili do

zamestnania a spoločne boli v domácnosti až po návrate. K nedorozumeniu prišlo 5.12.2006, keď
navrhovateľ poprekrúcal kohútiky na kotle na kúrenie, čo mu odporkyňa vytýkala. V ten istý podvečer
navrhovateľ odišiel do D. S. a vrátil sa o dva dni s autom na leasing.

Podľa správy Obce M. H. trvalý pobyt navrhovateľovi bol zrušený na základe vlastníka nehnuteľnosti J.
F.ho dňa 20.12.2006. Na adrese M. H. č. 69 boli prihlásení na trvalý pobyt účastníci, manžel odporkyne
a svedkyňa od 23.11.2006.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle citovaného ustanovenia sa môže domáhať darca vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho
vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností a to hrubého porušenia
dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného
právnehoúkonudarcuadresovanéhoobdarovanému.Predpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcu
je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať

ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné,
ktorévšakvdôsledkusvojhotrvania,priebehuapôsobenianadarcualebočlenovjehorodinynadobudne
povahuhrubéhoporušeniadobrýchmravov.Takýmtokvalifikovanýmporušenímdobrýchmravovjenapr.
fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe ústnej darovacej zmluvy navrhovateľ
s vtedajšou manželkou daroval odporkyni - dcére manželky finančnú hotovosť v sume 600.000,- Sk.
Dar predstavoval finančné prostriedky, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva a patrili doich bezpodielového spoluvlastníctva manželov /BSM/. Dar bol poskytnutý odporkyni za účelom kúpy
nehnuteľnosti v M. H.. Odporkyňa nehnuteľnosť kúpila spolu s druhom, terajším manželom, s ktorým
sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ice. Na zvyšok kúpnej ceny im bol poskytnutý úver

z peňažného ústavu. Na základe ústnej dohody sa všetci dohodli, že budú nehnuteľnosť, ktorá je
dvojgeneračným domom užívať spoločne, navrhovateľ a jeho manželka budú prispievať na náklady
spojené s užívaním nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva o zriadení
vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151o OZ spočívajúca v práve užívania nehnuteľnosti
navrhovateľom a jeho manželkou, pretože táto nebola uzavretá písomne. Účastníci boli prihlásení k

trvalému pobytu na adrese v M. H. dňa 23.11.2006 a od tejto doby aj nehnuteľnosť začali spoločne
užívať. Medzi navrhovateľom a jeho manželkou v priebehu roku 2006 začali vznikať nezhody v spolužití.
Tieto pretrvávali aj počas užívania nehnuteľnosti v M. H.. Navrhovateľ bol v súvislosti s manickou
depresívnou psychózou, ktorou trpí hospitalizovaný dňa 12.12.2006 v nemocnici v Bratislave. Počas
jeho hospitalizácie mu manželka oznámila, že podala návrh na rozvod manželstva. Manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom súdu, ktorý ustálil príčinu rozvratu manželstva citové odcudzenie spôsobené

nedorozumeniami ohľadom finančného hospodárenia rodiny. Pred hospitalizáciou navrhovateľ na
požiadanie odovzdal manželke - matke odporkyne okrem iného zväzok kľúčov, na ktorom boli kľúče
od nehnuteľnosti. Manželka mu oznámila, že si neželá, aby naďalej býval v spoločnej domácnosti.
Po ukončení hospitalizácie sa navrhovateľ telefonicky skontaktoval s manželkou, ktorá mu umožnila
zobrať si z nehnuteľnosti osobné veci. Navrhovateľ sa osobne s odporkyňou nekontaktoval. Účastníci

spoločne nehnuteľnosť užívali po dobu troch týždňov. V tom čase k vážnejším nezhodám medzi
navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou neprišlo a ani pre krátkosť času nemohlo
prísť. Okrem toho odporkyňa, jej manžel a matka chodili do zamestnania, takže neboli počas dňa v
kontakte. Skutočnosti tvrdené navrhovateľom o výčitke odporkyne, že nechal na toalete smrad alebo
tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ prekrútil kohútiky na kotle kúrenia nemožno brať ako vážne, hrubé

porušovanie dobrých mravov. Manžel odporkyne navrhovateľa ako podielový spoluvlastník odhlásil
z trvalého pobytu v M. H. dňa 20.12.2006. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporkyňa nie je
vlastníčkou nehnuteľnosti v celosti a preto nie je oprávnená sama o veciach týkajúcich sa nehnuteľnosti
rozhodovať. Príčinou problémov boli nezhody medzi navrhovateľom a jeho vtedajšou manželkou. V
konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa ako obdarovaná správala voči navrhovateľovi tak, že

by jej správanie hrubo porušovalo dobré mravy. Odporkyňa vnímala navrhovateľa ako druhého manžela
svojej matky a v tejto súvislosti aj súhlasila so spoločným užívaním nehnuteľnosti. Nebolo preukázané,
že by vykonala sama úkony, ktorý viedli k vysťahovaniu sa navrhovateľa z nehnuteľnosti. Súd preto
návrh zamietol.

Súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v danom konaní, pretože bolo
preukázané, že finančný dar bol poskytnutý počas trvania jeho manželstva a jednalo sa o finančné
prostriedky patriace do BSM. Navrhovateľ sa domáhal vrátenia finančného daru vo výške 1-ice s
tým, že pri vyporiadaní sú podiely oboch manželov rovnaké. BSM navrhovateľa s manželkou zaniklo

právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa 30.3.2007. V zmysle ustanovenia § 149 OZ možno
vyporiadať BSM manželov do troch rokov od zániku BSM buď dohodou alebo vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého z manželov súd. Ak nepríde k vyporiadaniu v uvedenej zákonom stanovenej lehote
do troch rokov platí režim uvedený v ods. 3 § 149 OZ. Vzhľadom k tomu, že od zániku BSM neprišlo
k vyporiadaniu žiadnym zo zákonných spôsobov a neuplynula lehota troch rokov, je možné stále BSM

vyporiadať. Súd sa nezaoberal tvrdeniami odporkyne o tom, kto z manželov a v akom rozsahu sa zaslúžil
o nadobudnutie majetku, pretože riešenie tejto otázky je v konaní irelevantné a jedná sa o možné
dokazovanie v rámci konania o vyporiadanie BSM. Súd má za to, že pokiaľ nebolo vyporiadané BSM a
neuplynula zákonom stanovená lehota, nie je navrhovateľ sám vecne aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na vrátenie finančného daru, a to v polovici. V danom prípade sa jedná o ostatné majetkové

práva, ktoré sú pre manželov spoločné a platí režim ods. 3 § 149 OZ po uplynutí troch rokov od zániku
BSM. Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že ani jeden z nich nepodal návrh na vyporiadanie
BSM súdom.

Súd nevzal do úvahy tvrdenia odporkyne o tom, že sa rozhodla považovať finančný dar zo strany
navrhovateľa a matky za pôžičku a túto vrátila svojej matke v júni 2006, pretože darovacia zmluva
je dvojstranným právnym úkonom a taktiež poskytnutie pôžičky je najmenej dvojstranným právnym
úkonom na základe dohody strán a odporkyňa bez dohody s druhou stranou nie je oprávnenámeniť charakter pôvodne uzavretej zmluvy. Súd nevykonal dokazovanie na preukázanie výplaty sumy
600.000,- Sk odporkyňou a jej manželom svojej matke z dôvodu, že tvrdenia o vrátení pôžičky sú v tomto
konaní irelevantné z uvedeného dôvodu, taktiež neboli uzavreté žiadne zmluvy, potvrdenia o výplate

peňazí, požičaní peňazí s tým, že sa malo jednať o úkony v rámci širšej rodiny odporkyne. Dokazovanie
by bolo možné vykonať len výsluchom svedkov, príbuzných odporkyne, ktorých výpovede by mohli mať
znaky tendenčnosti.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu
trov právneho zastúpenia na návrh advokáta v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. Trovy konania
predstavujú trovy za dva úkony právnej služby príprava a prevzatie zastupovania dňa 26.5.2008, odpor
proti platobnému rozkazu 26.5.2008 v sume 2 x 7.650,- Sk, polovičný úkon za účasť na pojednávaní
dňa 11.9.2008, keď súd neotvoril pojednávanie vo veci samej v sume 3.825,- Sk, 3 x paušál po 190,-
Sk. Za tri úkony právnej služby účasť na pojednávaní 3.3.2009 a 26.3.2009, písomné vyjadrenie vo veci

samej 26.3.2009 v sume 3 x 253,94 eur, 3 x paušál po 6,95 eur, DPH 19% zo sumy 1.396,65 eur v
sume 265,36 eur, spolu náhrada trov právnej služby v sume 1.701,78 eur. Súd podľa návrhu nepriznal
náhradu trov právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2008, pretože sa účastníci a ich právny
zástupcovia na pojednávaní nezúčastnili a náhradu DPH súd priznal z odmeny predstavujúcej náhradu
za úkony právnej služby podľa § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení Vyhl.č. 557/2008 Z.z. z tarifnej

odmeny určenej podľa § 9 až 14f.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku K. súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)