Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233353
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. februára 2014, č. k.
7C/449/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 3. februára 2014, č. k. 7C/449/2012-51 zamietol návrh navrhovateľa
(správne žalobu, keďže sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným) na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a odporcovi (správne žalovanému) nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou z 21. 09.
2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 256,32 eura z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15-
dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol
o zamietnutí tejto žiadosti až dňa 22. 03. 2011 s omeškaním 139 dní. Vo veci sp. zn. 7C/462/2012
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 125,- eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 553,20 eura z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia až dňa 06. 04. 2011, teda s omeškaním viac ako 300 dní. Vo veci sp.
zn. 7C/465/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo

výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 342,98 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že
súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia až dňa 22. 03. 2011, teda
s omeškaním viac ako 186 dní. Vo veci sp. zn. 7C/461/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur
z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia až dňa 07.
02. 2011, teda s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Vo veci sp. zn. 7C/454/2012 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 4.632,43 eura a nemajetkovej

ujmy vo výške 926,49 eura z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia až dňa 04. 05. 2011, teda s omeškaním o 331 dní. Vo veci sp. zn. 7C/455/2012
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 944,13
eura a nemajetkovej ujmy vo výške 188,83 eura z dôvodu, že súd o zamietnutí žiadosti súdnehoexekútora na vydanie poverenia až dňa 21. 03. 2012, teda s omeškaním o 588 dní. Vo veci sp. zn.
7C/456/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške
1.803,74 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 360,75 eura z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí

žiadosti až dňa 10. 03. 2011, teda s omeškaním viac ako 303 dní. Vo veci sp. zn. 7C/457/2012 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo výške 1.510,40 eura
a nemajetkovej ujmy vo výške 302,08 eura z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia až dňa 22. 03. 2011, teda s omeškaním viac ako 69 dní. Vo veci sp.
zn. 7C/458/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody vo

výške 2.790,18 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 558,04 eura z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia až dňa 15. 08. 2011, teda s omeškaním viac ako
145 dní. Vo veci sp. zn. 7C/466/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
majetkovejškodyvovýške11.453,02euraanemajetkovejujmy2.290,60eurazdôvodu,žesúdrozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia až dňa 26. 01. 2011, teda s omeškaním
viac ako 240 dní. Vo veciach 7C/449/2012, 7C/462/2012, 7C/465/2012 a v ich exekučných konaniach

súd rozhodol o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia a vo veci 7C/461/2012 a v jej exekučnom
konaní rozhodol o vydaní poverenia. Žalobca tvrdil, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k
vyvolaniu týchto rizík - k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolvencii povinného, pričom včasným rozhodnutím exekučného súdu mohol žalobca uskutočniť rad

iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrebné uskutočniť náhradu exekučného
titulu. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o vydanie
povereniaarozhodnutímonej.Žalobcavynaložilvtomtoobdobí:nasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur; na udržiavanie
a správu informačného systému sumu 40,- eur; na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Celkovo vynaložil žalobca márne sumu

125,- eur. Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Poukázal na článok 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu

z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t. j. 660
eur (55,- eur za každý mesiac omeškania). Žalobca vo všetkých predmetných uvedených konaniach
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na

žiadosť pozitívne nereagoval. Uznesením č. k. 7C/449/2012-24 zo dňa 30. 07. 2013 súd spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 7C/449/2012, 7C/454/2012, 7C/455/2012, 7C/456/2012,
7C/457/2012, 7C/458/2012, 7C/461/2012, 7C/462/2012, 7C/465/2012 a 7C/466/2012 s tým, že ďalej
sa konanie bude viesť pod sp. zn. 7C/449/2012. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnilasúhlasilsprejednanímvecivjehoneprítomnosti.Právnyzástupca

žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil dňa 31. 01. 2014 (jeden pracovný deň pred pojednávaním dňa
03. 02. 2014) a žiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie s pojednávaním pred
Okresným súdom Nitra senát 14C od 13.30 hod. do 14.00 hod. a v senáte 12C 8.30 hod. do 10.45
hod. z dôvodu, že klient trval na účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu. Súd žiadosti
právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel, pretože ospravedlnenie nespĺňalo

náležitosti § 119 ods. 1 a 2 OSP. Okrem iného ospravedlnenie ničím nepodložil, t. j. nedoložil predvolanie
na pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o ňom dozvedel. Dôvod na odročenie pojednávania, ktorý
spočíva v kolízii termínov pojednávaní právneho zástupcu nie je relevantným dôvodom na odročenie
pojednávania, aj vzhľadom na množstvo pojednávaní s týmto žalobcom na rôznych súdoch, preto súd
pojednával v zmysle § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhoval žalobu zamietnuť, z dôvodu zmätočnosti ako aj skutočnosti,
že žalobca poukazoval na konkrétne dôkazy, ktoré však nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na
náhrady škody ani nemajetkovej ujmy. Taktiež mal za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula
6mesačnádobanapredbežnéprerokovanienároku,vrámciktorejžalobcaneposkytolžiadnusúčinnosť,v dôsledku čoho nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Žalobca vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma,

či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora pred dátumom 23. 04. 2009 namietal
premlčanie návrhu. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnej veci Okresného súdu Nitra
sp. zn. 24Er/997/2010 podal dňa 21. 12. 2010 súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia,
na základe návrhu oprávneného zo dňa 03. 11. 2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.

zn. SR 08814/10. Uznesením č. k. 34Er/997/2010-10 zo dňa 23. 12. 2010, právoplatným dňa 21. 04.
2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
34Er/997/2010-16 zo dňa 06. 09. 2012 súd exekučné konanie zastavil a nepriznal náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/524/2010 súd zistil, že dňa 15.
07. 2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného
zo dňa 10. 06. 2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 22895/09. Uznesením č. k.
12Er/524/2010-9 zo dňa 12. 01. 2011, právoplatným 07. 04. 2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 12Er/524/2010-16 zo dňa 03. 01. 2012
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania
nepriznal. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/908/2010 súd zistil, že dňa 24. 11. 2010 podal

súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného zo dňa 17. 09.
2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 06633/10. Uznesením č. k. 27Er/908/2010-9
zo dňa 15. 12. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesením Krajského súdu v Nitre 11CoE/31/2011-25 zo dňa 31. 05. 2011 bolo prvostupňové

uznesenie č. k. 27Er/908/2010-9 potvrdené. Uznesením 27Er/908/2010-38 zo dňa 23. 05. 2012 súd
exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania
nepriznal. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/960/2010 súd zistil, že dňa 09. 12. 2010 podal
súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného zo dňa 24. 09.
2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 06509/10. Dňa 07. 02. 2011 súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie. Zo spisu Okresného súdu Nitra
34Er/803/2010 súd zistil, že dňa 19. 10. 2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia,
na základe návrhu oprávneného zo dňa 11. 08. 2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.

zn. SR 22838/09. Uznesením č. k. 34Er/803/2010-9 zo dňa 28. 12. 2010, právoplatným dňa 05. 05.
2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
34Er/803/2010-16 zo dňa 02. 02. 2012 súd exekučné konanie zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi
trovy exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/580/2010 súd zistil, že dňa 04.
08. 2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného

zo dňa 07. 06. 2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 19814/09. Uznesením č. k.
25Er/580/2010-10zodňa18.02.2011,právoplatnýmdňa16.12.2011,súdžiadosťsúdnehoexekútorao
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 25Er/580/2010-29 zo dňa 24. 09. 2012
súd exekučné konanie zastavil. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/527/2010 súd zistil, že dňa

15.07.2010podalsúdnyexekútornasúdžiadosťoudeleniepoverenia,nazákladenávrhuoprávneného
zo dňa 11. 05. 2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 01170/10. Uznesením č. k.
19Er/527/2010-12zodňa22.02.2011,právoplatnýmdňa07.09.2011,súdžiadosťsúdnehoexekútorao
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 19Er/527/2010-31 zo dňa 21. 01. 2013

súd exekučné konanie zastavil. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/58/2011 súd zistil, že dňa
28. 01. 2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného
zo dňa 12. 01. 2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 08504/10. Uznesením č.
k. 19Er/58/2011-10 zo dňa 25. 02. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 19Er/58/2011-27 zo dňa 27. 09. 2012 súd exekučné konanie
zastavil. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/16/2011 súd zistil, že dňa 05. 04. 2011 podal
súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného zo dňa 23. 03.
2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovskéhosúdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 13200/10. Uznesením č. k. 14Er/16/2011-10
zo dňa 07. 04. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesením 14Er/16/2011-28 zo dňa 05. 04. 2013 súd exekučné konanie zastavil. Zo spisu

Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/530/2010 súd zistil, že dňa 15. 07. 2010 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného zo dňa 31. 05. 2010. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 17507/09. Uznesením č. k. 23Er/530/2010-10 zo dňa 23. 11.
2010súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolauznesením

Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoE/17/2011-37 zo dňa 30. 03. 2011 odvolací súd odvolacie konanie
zastavil. Uznesením 23Er/530/2010-42 zo dňa 10. 01. 2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca pred podaním žaloby
v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania predmetných
žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaný sa vyjadril, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom je zrejmé, že žalobca podal
žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty (01. 10. 2010). K námietke žalovaného, že
žalobca podal žalobu na súd predčasne uviedol, že aj keď bola žaloba podaná pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaný neuznal nárok
žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného,

a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6-mesačná lehota uplynula. Preto návrh nemožno
považovať za predčasne podaný. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z
dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že

exekučný súd skúmal opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup. Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých veciach
a z ich pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. v čase podania týchto návrhov na vydanie poverenia boli exekučným
titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov, a to podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP. Nárok

na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním
zistil, že exekučné konania boli začaté po 01. 06. 2010, teda v čase účinnosti Exekučného poriadku,
kde v § 44 ods. 2 (platné po 01. 06. 2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd o žiadostiach o udelenie poverenia v uvedených veciach rozhodol
podstatne skôr ako to uvádza žalobca vo svojich žalobách. Súd ďalej uviedol, že z dikcie § 44 ods. 2
EP vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o

vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Pokiaľ ide o
nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny (vo veciach
7C/455/2012, 7C/454/2012, 7C/456/2012, 7C/457/2012, 7C/458/2012, 7C/466/2012), súd poukázal na
ust. § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie

súdu, ale aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov.
Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť exekučného titulu. Ďalej súd poukázal na to, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä

podľa zložitosti veci, správania účastníka a postupu súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je
kompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy).
Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľkoorgánov,ktorébybolioprávnenévtomistomčasepreskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uviedol,

že nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, keďže od podania návrhov na vykonanie exekúcie v
jednotlivých exekučných veciach do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody u odporcu (23. 04. 2012) neuplynula lehota 3 rokov.
Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia §
4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31. 12. 2012) zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c/, d/, i/
Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01. 06. 2011), § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 05. 2010, od. 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 ako aj od 01. 06. 2011)
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli

a ani si žiadne trovy neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval
novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho
vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.
z. Mal za to, že súd mu svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania

právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Taktiež uviedol, že súdu
neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou

je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj

právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia
na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav
nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody predstavujúcu
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založeného Zmluvou o úver, a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Nesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduspočívavtom,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom
pod sp. zn. 34Er/997/2010 až dňa 23. 12. 2011, sp. zn. 25Er/580/2010 až dňa 18. 02. 2011, sp. zn.

19Er/58/2011 až dňa 25. 02. 2011, sp. zn. 12Er/524/2010 až dňa 12. 01. 2011, sp. zn. 14Er/16/2011
až dňa 07. 04. 2011, sp. zn. 23Er/530/2010 až dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 27Er/908/2010 až dňa 15. 12.
2010, sp. zn. 34Er/803/2010 až dňa 28. 12. 2010 a sp. zn. 19Er/527/2010 až dňa 22. 02. 2011, a to
zamietnutím žiadosti, až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, čo je podľa názoru žalobcu dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti

majetkového práva žalobcu úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok v konaniach vedených na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci
sp. zn. sp. zn. 34Er/997/2010, sp. zn. 25Er/580/2010, sp. zn. 19Er/58/2011, sp. zn. 12Er/524/2010,
sp. zn. 14Er/16/2011, sp. zn. 23Er/530/2010, sp. zn. 27Er/908/2010, sp. zn. 34Er/803/2010 a sp.

zn. 19Er/527/2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/960/2010 exekučný súd vydal
poverenie až dňa 07. 02. 2011(s omeškaním viac ako 6 mesiacov), teda taktiež s nedodržaním zákonnej
lehoty určenej na vydanie poverenia. Nemajetkovú ujmu si v jednotlivých konaniach vyčíslil za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom,

stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.23Er/530/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
17507/09 zo dňa 24. 11. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 23Er/530/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 31. 05. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 23Er/530/2010-10 zo dňa 23. 11. 2010, právoplatným dňa 16. 12. 2010. Následne Krajský súd v
Nitre uznesením č. k. 6CoE/17/2011-37 zo dňa 30. 03. 2011, právoplatným dňa 14. 09. 2011, zastavil

odvolacie konanie. Následne súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 23Er/530/2010-42 zo dňa 10. 01.
2012, právoplatným dňa 03. 02. 2012, zastavil exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/527/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
01170/10 zo dňa 26. 03. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/527/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 11. 05. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 19Er/527/2010-12 zo dňa 22. 02. 2011, právoplatným dňa 07. 09. 2012. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 19Er/527/2010-31 zo dňa 21. 01. 2013 zastavil exekučné konanie.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.25Er/580/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
19814/09 zo dňa 03. 12. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 25Er/580/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 07. 06. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 04. 08. 2010. Súd prvého

stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 25Er/580/2010-10 zo dňa 18. 02. 2011, právoplatným dňa 16. 12. 2011. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 25Er/580/2010-29 zo dňa 24. 09. 2012 zastavil exekučné konanie.Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/58/2011 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
08504/10 zo dňa 29. 09. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/58/2011, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 12. 01. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 28. 01. 2011. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 19Er/58/2011-10 zo dňa 25. 02. 2011, právoplatným dňa 16. 08. 2012. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 19Er/58/2011-27 zo dňa 27. 09. 2012 zastavil exekučné konanie.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.12Er/524/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
22895/09 zo dňa 25. 01. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 12Er/524/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 10. 06. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

č. k. 12Er/524/2010-9 zo dňa 12. 01. 2011, právoplatným dňa 07. 04. 2011. Následne exekučný
súduznesením č. k. 12Er/524/2010-16 zo dňa 03. 01. 2012, právoplatným dňa 08. 05. 2012, zastavil
exekučné konanie.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/16/2011 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

13200/10 zo dňa 20. 01. 2011. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 14Er/16/2011, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 23. 03. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 05. 04. 2011. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 14Er/16/2011-10 zo dňa 07. 04. 2011, právoplatným dňa 07. 07. 2012. Následne exekučný súd

uznesením č. k. 14Er/16/2011-28 zo dňa 05. 04. 2013 zastavil exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.27Er/908/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
06633/10. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Er/908/2010, začalo spísaním návrhu u
súdneho exekútora dňa 17. 09. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 11. 2010. Súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k.
27Er/908/2010-9 zo dňa 15. 12. 2010. Následne Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11CoE/31/2011-25
zo dňa 31. 05. 2011 potvrdil vecnú správnosť uznesenia prvostupňového súdu č. k. 27Er/908/2010-9.
Exekučný súd uznesením č. k. 27Er/908/2010-38 zo dňa 23. 05. 2012 zastavil exekučné konanie.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.34Er/803/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
22838/09. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 34Er/803/2010, začalo spísaním návrhu u
súdneho exekútora dňa 11. 08. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 19. 10. 2010. Súd prvého stupňa

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k.
34Er/803/2010-9 zo dňa 28. 12. 2010, právoplatné dňa 05. 05. 2011. Následne exekučný súd uznesením
č. k. 34Er/803/2010-16 zo dňa 02. 02. 2012 zastavil exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.34Er/997/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

08814/10 zo dňa 28. 09. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 34Er/997/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 03. 11. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 21. 12. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 34Er/997/2010-10 zo dňa 23. 12. 2010, právoplatné dňa 21. 04. 2011. Následne exekučný súd

uznesením č. k. 34Er/997/2010-16 zo dňa 06. 09. 2012, právoplatným dňa 05. 11. 2012, zastavil
exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/960/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
06509/10 zo dňa 29. 07. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/960/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 24. 09. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 12. 2010, o ktorej súd
rozhodol dňa 07. 02. 2011 tak, že vydal poverenie č. 5403 081668 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, právo na náhradu

škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide

o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých

konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní

a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný

postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca ničím nenapadol podrobné skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a
preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.
Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich

náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým
na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné,
racionálne a aj spravodlivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá právo

na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu nesprávneho úradného
postupu (§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003).
Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal

v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po
uplynutí15dní,akoajznesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovoneskorenevydanompoverení
súdneho exekútora.
Odvolací súd zastáva názor, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého 15-dňová lehota
od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami
zachovávajúcimi autenticitu sledovaného zámeru, a to, že úmyslom zákonodarcu bolo zefektívnenie
exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu, a tým prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Uvedená požiadavka
stráca opodstatnenie v prípade, ak exekučný súd zistí neexistenciu exekučného titulu pre jeho rozpor

so zákonom, t. j. ak exekučný titul vykazuje nedostatky z formálnej alebo materiálnej stránky. To
však neznamená, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a článku 6 ods.
1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota

exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia,
bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku,
napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť
(či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“ exekútora, aby exekúciu
vykonal.
Exekučným titulom v sporných exekučných veciach bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená v konaní sp. zn. 34Er/997/2010
dňa 21. 12. 2010, sp. zn. 23Er/530/2010 dňa 15. 07. 2010, sp. zn. 19Er/527/2010 dňa 15. 07. 2010, sp.
zn. 25Er/580/2010 dňa 04. 08. 2010, sp. zn. 19Er/58/2011 dňa 28. 01. 2011, sp. zn. 12Er/524/2010 dňa
15. 07. 2010, sp. zn. 14Er/16/2011 dňa 05. 04. 2011, sp. zn. 27Er/908/2010 dňa 24. 11. 2010 a sp. zn.
34Er/803/2010 dňa 19. 10. 2010 (v tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že vo vzťahu k nesprávnemu

úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie,
lehota na vydanie poverenia plynie od doručenia žiadosti o vydanie poverenia), ktorú súd obsadený
vyšším súdnym úradníkom zamietol. Žalobca namietal, že exekučný súd neoprávnene preskúmaval
exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Uvedený postup a obdobie, ktoré uplynulo od
doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu až do vydania zamietajúceho rozhodnutia o
podanej žiadosti, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože preskúmanie exekučného

titulu je plne odôvodnené potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého
exekučného titulu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, lehota 15 dní je len procesná a platí len v
pozitívnom zmysle, teda vtedy, ak súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie
v prípade, ak vydáva iné rozhodnutie. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje,
je však ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie preskúmavacej

činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012
zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25. 04. 2013). Túto skutočnosť treba
osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia
(rozhodcovské rozsudky). Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky
zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky),

je nesporné, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
oprávnenémunevznikávočipovinnémunárok,vymoženiaktoréhosavkonanídomáha,atedaexekučný
titul je materiálne nevykonateľný.
Odvolací súd uvádza, že na vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup musia byť totiž
splnené i ďalšie dva predpoklady, a to: vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť

medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na
preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve navrhovateľa. V danom prípade si
žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov. Preto
absentuje príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca
taktiež nešpecifikoval a ničím nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu.

V zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom k tomu je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok je
exekučným titulom rovnako ako rozsudok súdu všeobecného. Ustanovenie § 41 ods. 2 EP stanovuje
popri vykonateľných rozhodnutiach súdu i ďalšie exekučné tituly. Do 31. 05. 2011 uvedené ustanovenie

neobsahovalo výslovne uvedenie rozhodcovského rozsudku, v písm. d/ boli uvedené vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až novelou EP zákonom č. 102/2011
Z. z. účinnou od 01. 06. 2011 boli do ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ priamo uvedené rozhodcovské
rozsudky. Vzhľadom k tomu rozhodcovské rozsudky bolo možné vykonať ako exekučné tituly do 31. 05.
2011 v zmysle § 41 ods. 2 písm. i/ EP.

Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v znení do 31. 05. 2010 stanovil 15- dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bez výnimky, pričom táto lehota plynula od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia. Novelou uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2010,
bola do uvedeného ustanovenia zakotvená výnimka, podľa ktorej na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP nie je žiadna lehota.

Keďže rozhodcovský rozsudok bol zakotvený do § 41 ods. 2 písm. d/ až od 01. 06. 2011, lehota na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku bola do 31. 05. 2011
a od 01. 06. 2011 lehota nie je.V exekučnom konaní sp. zn. 19Er/960/2010, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa
07. 02. 2011, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 09. 12.

2010. Exekučný súd v tomto smere rozhodol s omeškaním 60 dní a nie ako uvádza žalobca, že išlo
o omeškanie viac ako 6 mesiacov. Od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa v predmetnom konaní domáha.
Vznikškodyvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupumôžebyťnapríkladprípad,kedyštátzodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o žalobe, ktorou u neho poškodený uplatnil

pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi
skutočne mal a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že sa pohľadávka stala nedobytnou alebo ak prišlo k poškodeniu veci pri realizácii výkonu
rozhodnutia vyprataním bytu alebo nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
doteraz nie je právoplatné.
V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup

považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie
vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak

malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp.
iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu
z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní
podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa
zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa tohto zákona až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní
bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny
úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod slovo „postup“ možno podriadiť ako konanie (činnosť) štátneho
orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, omisívnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným
postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla
ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.
Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote. Správnosť úradného postupu je treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Okolnosť, že žalobca v exekučnom súdnom konaní pre nečinnosť súdu nedosiahol v zákonom
stanovenej lehote vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia , prípadne poverenia na vykonanie
exekúcie ešte nezaručuje samo osebe dôvodnosť a priznanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k
uvedenému mal súd za preukázané, že žalobcovi oneskorene vydaným poverením (60 dní) nevzniklažiadna škoda ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a teda predmetná žaloba je vo svojej podstate
nedôvodná.
Vychádzajúc z uvedenej právnej argumentácie odvolací súd zastáva právny názor, že podľa právnej

úpravy účinnej v čase začatia exekúcie bol rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods.
2 písm. i/ Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia sa vzťahovala na predmetnú exekučnú vec a exekučný súd mal postupovať tak, aby zákonnú
lehotu dodržal. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nitra návrh na začatie
exekúcie spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09. 12. 2010 a exekučný

súd poverenie vydal dňa 07. 02. 2011, je zrejmé, že exekučný súd lehotu nedodržal. Tvrdenia žalobcu
v tom smere, že sa súd dostal do omeškania s rozhodovaním o tejto žiadosti sú správne, správne však
nie sú pokiaľ ide o tvrdenie, že omeškanie bolo viac ako 6 mesiacov. Exekučný súd o udelení poverenia
pre súdneho exekútora rozhodol o 60 dní neskôr, avšak je potrebné zdôrazniť, že za túto dobu nemohla
žalobcovi vzniknúť majetková škoda, ktorú si vyčíslil, ale nepreukázal a taktiež ani nemajetková ujma,
ktorej sa v konaní domáha.

V súvislosti so žalobcom namietaným preskúmaním exekučného titulu, ktorý považuje za rozporný
so zákonom, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,

pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie
Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
Exekučný súd teda po doručení žiadosti o udelenie poverenia následne skúma, či má návrh predpísané
náležitosti (§ 38 - 39), či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (§ 41), či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávnymi nositeľmi práv a povinností z exekučného titulu, prípadne že na

nich prešlo právo či povinnosť z exekučného titulu (§ 37), či je splnená podmienka alebo vzájomná
povinnosť, na ktorú sa povinnosť povinného viaže (§ 43), či sú splnené podmienky konania podľa
Občianskeho súdneho poriadku, či bol zaplatený súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia.
Ak súd nezistí rozpor so zákonom, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a toto doručí (iba) exekútorovi. Uvedená 15-dňová lehota neplatí, ak je ako exekučný titul

predložená notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c/ alebo rozhodnutie rozhodcovskej komisie,
alebo ňou schválený zmier podľa § 41 ods. 1 písm. d/, a to z dôvodu, že oproti iným exekučným titulom
v týchto prípadoch exekučný súd je povinný preskúmavať exekučné tituly aj z hľadiska rozhodnutia vo
veci samej (s poukazom na § 41 ods. 3 EP a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
Vydaním poverenia exekučné konanie prechádza do štádia exekúcie. Na základe doručeného poverenia

exekútor môže prikročiť k vykonávaniu exekúcie a týmto poverením sa pri výkone exekúcie aj preukazuje
tretím osobám.
V prípade, ak súd zistí nesúlad návrhu, exekučného titulu alebo žiadosti so zákonom (Exekučným
poriadkom alebo iným osobitným predpisom), žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Uznesenie sa
doručuje účastníkom konania (i exekútorovi) a je voči nemu prípustné odvolanie; exekútor však nie je

oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomu rozhodnutiu. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým
bola žiadosť zamietnutá, súd zastaví exekučné konanie a rozhodne o trovách exekúcie.
Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nepostupoval
v merite veci podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.
z, ktorým bol novelizovaný. Súd prvého stupňa citoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase začatia

exekúcie a nie novšiu právnu úpravu, ktorú žalobca v podanom odvolaní namietal. Súd vo veci samej
teda postupoval podľa správnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia exekúcie. Vzhľadom k
uvedenému, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých skutočností žalobca vyvodil predmetný odvolací
argument. Ak by však súd aj citoval novšiu právnu úpravu ako platnú a účinnú v čase začatia exekúcie,
táto skutočnosť by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože s ohľadom na

zistený skutkový stav a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal
zo správnej právnej úpravy, a teda odvolací súd nemôže konštatovať, že by konanie trpelo vadou,
ktorá by v tomto smere odôvodňovala zrušenie rozsudku v zmysle niektorého z dôvodov uvedeného v
ust. § 221 ods. 1 OSP. Konaním súdu jednoznačne nedošlo k interpretácii hmotného práva platného v
čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu. Na námietku žalobcu

týkajúcu sa stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že stav právnej neistoty trvá až do okamihu,
kedy súd rozhodne vo veci samej. Tým, že súd dňa 23. 12. 2010 (sp. zn. 34Er/997/2010), dňa 23.
11. 2010 (sp. zn. 23Er/530/2010), dňa 22. 02. 2011 (sp. zn. 19Er/527/2010), dňa 18. 02. 2011 (sp. zn.
25Er/580/2010), dňa 25. 02. 2011 (sp. zn. 19Er/58/2011, dňa 15. 12. 2010 (sp. zn. 27Er/908/2010), dňa12. 01. 2011 (sp. zn. 12Er/524/2010), dňa 07. 04. 2011 (sp. zn. 14Er/16/2011) a dňa 28. 12. 2010 (sp.
zn. 34Er/803/2010) vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený. Stav právnej neistoty

pri zamietnutí žiadosti súdneho exekútora podľa odvolacieho súdu nezakladá nárok na náhradu škody,
pretože v prípade vydania iného rozhodnutia ako vydania poverenia nie je zákonom ustanovená lehota,
ktorej nedodržanie by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup. Odvolací súd má v
tomto smere za preukázané, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom v predmetnom konaní nepochybil.
V súvislosti s exekučným konaním sp. zn. 19Er/960/2011, v ktorom súd poverením č. 5403 081668 zo

dňa 07. 02. 2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., odvolací súd uvádza, že tým,
že súd dňa 07. 02. 2011 vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej
exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený. Stav právnej neistoty pri omeškaní
sa s vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ešte nezakladá nárok na náhradu škody, pretože je
vždy potrebné skúmať, ako súd v danej veci postupoval ako aj na samotné okolnosti prípadu, pre
ktoré súd nerozhodol, resp. nemohol rozhodnúť v zákonnej 15-dňovej lehote. Ako bolo uvedené vyššie,

odvolací súd konštatuje, že zákonná lehota nebola dodržaná, avšak omeškanie exekučného súdu
nebolo neprimerané (60 dní), z čoho vyplýva, že žalobcovi za takýto krátky čas nemohla vzniknúť žiadna
škoda. Aj v tomto smere má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom
v predmetnom konaní nepochybil. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd polemizoval nad dĺžkou
zákonných lehôt, odvolací súd uvádza, že súd nielenže nepolemizoval, ale ani neskúmal, či v konaní

došlo k akýmkoľvek prieťahom, pretože všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní.
Prvostupňový súd len skúmal, či bola dodržaná zákonná lehota, ktorá by založila zodpovednostný
vzťah medzi účastníkmi konania, a teda či v skutočnosti došlo k vzniku škody, ktorej sa žalobca v
predmetnom konaní domáha. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvého stupňa na rozhodnutie
vo veci samej aplikoval správne právne predpisy vnútroštátneho práva a zároveň rozhodol aj v súlade s

platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudská práva, zachovávajúc pritom právo účastníkov konania
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na
rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 105/2011.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.