Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716200386
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2716200386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: M. N., J.. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa matky: H. E., J.. XX.X.XXXX, G. S. X. X, Y..Č.. H. N. Q., Š. XXX, G., občianka
SR a otca: M. N., J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX/XX, N. Y., o návrhu na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti I. E., J.. XX.X.XXXX, G. K. H.Y. X, E., občianka SR, za účasti Okresnej prokuratúry
Skalica, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého M. N., J.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti I. E., V.. Č., J..
XX.X.XXXX,G.K.H.X,XXXXXE. súčinnosťouod1.2.2016,ktorájeoprávnenámaloletéhozastupovať

a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého v sume 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s
účinnosťou od 1.2.2016, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. E..

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého v sume 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s
účinnosťou od 1.2.2016, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. E..

Matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 1.2.2016 do 31.3.2016 v sume 54,26 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám I. E. počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. E., J.. XX.X.XXXX, G. K. H. X, XXX XX E. (ďalej len „navrhovateľka“), sa návrhom doručeným súdu
29.1.2016 domáhala , aby jej súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti mal. M., keďže otec dieťaťa
sa o dieťa nezaujíma, matka býva s ďalšími dvomi deťmi v krízovom stredisku v G. a mal. M. s ňou býva
v jednej domácnosti od septembra 2015.

Navrhovateľka žiadala zveriť jej dieťa a určiť výživné rodičom vo výške minimálneho zákonného
výživného v zmysle zákona o rodine.Matka maloletého s návrhom súhlasila. Po vykonanom dokazovaní s návrhom súhlasil i prokurátor. Otec
dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín
pojednávania, preto súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka dieťaťa i
prokurátora, rodným listom maloletého dieťaťa, výpisom z registra trestov na navrhovateľku, lekárskymi
správami o zdravotnom stave navrhovateľky a dieťaťa, správou Sociálnej poisťovne, správou kolízneho
opatrovníka, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 7P/22/2014, správou Mesta E., potvrdeniami o

príjme rodičov, sobášnym listom matky dieťaťa, V. Q.H. N. J. S. J. I. Č..H.. XP/XX/XXXX-XX L. O.
XX.X.XXXX, rodnými listami mal. S. N. M. Š. E., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

Mal. M. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom č.k. XP/
XX/XXXX-XX L. XX.X.XXXX (K.I. X.X.XXXX) bol mal. M. zverený do starostlivosti matky a otcovi bolo

určené minimálne výživné. V tom čase býval v azylovom dome, bol nezamestnaný. Matka bývala tiež v
azylovom dome, poberala rodičovský príspevok 190,10 eur a prídavky na deti 44,02 eur. Matka i otec
mal. M. mali vyživovaciu povinnosť aj k mal. S., J.. XX.X.XXXX.

Navrhovateľka je nevlastnou matkou terajšieho manžela matky dieťaťa. Nemá žiadne zdravotné

problémy. Poberá mesačne starobný a vdovský dôchodok v sume 495,60 eur. Okrem toho si brigádnicky
mesačne privyrobí 140 eur mesačne. Býva s dieťaťom a dvomi plnoletými vnukmi v jej dvojizbovom
byte. Navrhovateľka má mesačné výdavky s bývaním na nájom 156 eur, elektrinu 20 eur. Jej vnuci sú
zárobkovo činní a finančne jej na domácnosť prispievajú. Navrhovateľka má zverené do starostlivosti
ešte jedno maloleté dieťa. Mal. M. navrhovateľku oslovuje ako babka, majú k sebe pekný vzťah, dieťa ju

poslúcha a rešpektuje. K dôvodu samotného návrhu uviedla, že otec dieťaťa sa o maloletého nezaujíma.
Matka býva s deťmi v krízovom stredisku v G., pričom mal. M. tam robili iné deti zle. Jedného dňa k
nej prišla matka s M. a mal. M. sa už nechcel vrátiť do krízového centra. Maloletý u nej býva od júna
2015, pričom ho navštevuje podľa možností len matka dieťaťa. Matka prostredníctvom svojho manžela
prispieva i na výživu dieťaťa finančne. Otec dieťaťa jej žiadne výživné na dieťa nedáva.

Z výpisu z registru trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.2.2016 mal súd preukázané, že
navrhovateľka nie je ani len podmienečne odsúdená na výkon trestu odňatia slobody alebo na iný trest.

Zo správy mesta E. mal súd preukázané, že navrhovateľka má v osobnom vlastníctve 2-izbový byt.

Navrhovateľka má zverenú do starostlivosti aj M. S. O.. Domácnosť navrhovateľky je udržiavaná v
čistote a priadku pani E. je spoľahlivá, starostlivá, nekonfliktný, dokáže deťom poskytnúť adekvátnu
starostlivosť. Mal. M. je na ňu citovo naviazaný, rešpektuje ju a s ostatnými členmi rodiny s dobre znáša.

Zo správy všeobecnej lekárky S.. W. mal súd preukázané, že zdravotný stav navrhovateľka je zdravotne

spôsobilá na výchovu maloletého dieťaťa.

Zo správy S.. M. I. mal súd preukázané, že mal. M. je zdravý, nie je sledovaný odbornou ambulanciou.

Matka M. má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Okrem M. má ešte S. N., J.. XX.X.XXXX

M. S.. Š. E.H., J.. X.X.XXXX, ktorý pochádza z jej terajšieho manželstva N. Š. E.. Manželstvo uzatvorili
XX.X.XXXX. Matka je na materskej, poberá mesačne rodičovský príspevok 203,20 eur a rodinné
prídavky 70,56 eur mesačne. V súčasnosti je matka gravidná s jej manželom. Býva s dvomi deťmi v
krízovom stredisku v G. a za synom M. chodí podľa svojich finančných možností.

Otec M. pracuje na dohodu o pracovnej činnosti na výkon príležitostných prác. Podľa potvrdenia
zamestnávateľa za obdobie od 9/2015 do 1/2016 si mesačne zarobí v čistom 84,18 eur. Má vyživovaciu
povinnosť k mal. S. , ale výživne na ňu riadne neplatí.

Mal. M. je dieťa zdravé, od júna 2015 sa začal zdržiavať u navrhovateľky a od septembra 2015 u nej

definitívne býva. Zo správy kolíznej opatrovníčky mal súd preukázané, že 2-izbový byt navrhovateľky
je dostatočne zariadený, udržiavaný v čistote. V jej domácnosti žijú i dvaja plnoletí vnuci a mal. M. S.
O., J.. XX.X.XXXX, ktorá jej je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka má záujem
dať dieťa do škôlky.Kolízny opatrovník v rámci záverečného vyjadrenia odporučil zveriť dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorej domácnosť bola prešetrená a o maloletého bolo riadne postarané.

Kolíznyopatrovníkdieťaťanavrholzveriťdieťanavrhovateľkearodičomdieťaťaurčiťminimálnezákonné
výživné. Prokurátor navrhol vyhovieť návrhu v celom rozsahu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa§45ods.6Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťavykonávajúprávaapovinnostivyplývajúce

z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživnédieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží

povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti..

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov
účinných od 1.7.20015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa

posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne,
ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vyvodil z vykonaného dokazovania ten právny záver, že návrh na zverenie mal. dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol podaný dôvodne. Vzhľadom na lekárske správy je
súd presvedčený, že v súčasnosti vyžaduje záujem maloletého dieťaťa zveriť ho do náhradnej osobnej
starostlivosti. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec neprejavuje reálne žiadny skutočný záujem o dieťa.
Súd si vyvodil nezáujem otca o dieťa aj z absencie jeho vyjadrenia sa k návrhu alebo aspoň osobnej

účasti na pojednávaní. Matka dieťaťa záujem o M. prejavuje, ale má ďalšie zve vyživovacie povinnosti,
v súčasnosti je opäť tehotná a sama nemá zabezpečené riadne bývanie, keďže býva len v krízovom
stredisku. Matka s návrhom súhlasí, lebo podľa nej takto bude mať M. vytvorené lepšie podmienky pre
svoju výchovu, výživu.

Súd ďalej skúmal, či navrhovateľka je tou osobou, ktorej by mohol maloleté dieťa zveriť prihliadajúc
na to, že nie je žiadnou biologickou príbuznou dieťaťa, ale v podstate už od júna 2015 zabezpečuje
všetky potreby mal. M.. Súd prihliadal i na to, že otec neposiela na dieťa žiadne výživné a teda
nie len výchovu ale aj výživu musí zabezpečovať navrhovateľka. Matka si plní vyživovaciu povinnosť
prostredníctvom svojho terajšieho manžela. Stará matka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady,
najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v
domácnosti - súd má za to - že zaručí, že táto bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa i naďalej.Na základe týchto všetkých skutočností súd rozhodol tak, že zveril mal. M. do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky a to s účinnosťou od 1.2.2016, keďže návrh bol súdu doručený dňa 29.1.2016,

t.j. na konci mesiaca. Pri určení výživného rodičom vzal súd do úvahy fakt, že matka je na materskej
a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, otec pracuje len na dohodu a nezarába ani minimálnu mzdu.
Z tohto dôvodu súd určil obom rodičom výživné na dieťa v sume 30% zo sumy životného minima pre
nezaopatrené dieťa. Súd vo výroku určil výživné v percentuálnom vyjadrení, lebo k 1.7. každého roku
sa samotná výška 30 % upravuje podľa zvýšenia sumy životného minima.

Súd vyhovel navrhovateľke a zveril jej dieťa, taktiež učil rodičom výživné od 1.2.2016. Súd určil , že
matka nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.2.2016 do 31.3.2016, lebo preukázateľne na
výživu dieťaťa prispievala. Otcovi súd určil za toto obdobie nedoplatok v sume 54,26 eur z dôvodu, že
tento žiadne výživné na dieťa neplatí a minimálne zákonné výživné je v súčasnosti na mesiac v sume
27,13 eur.

Podľa§146ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).