Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218959
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115218959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľa: A. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XXX/X, proti odporkyni: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., G. X, v konaní o
zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Návrh na zníženie výživného súd z a m i e t a.

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2015 domáhal zníženia výživného voči
odporkyni. Návrh odôvodnil tým, že má veľké výdavky na lieky, dopravu k lekárom, platí inkaso. Má
vysoké výdavky na drevo, prísnu diétu.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 19.08.2015 v znení č. l. 14 uviedla, že navrhuje, aby
súd návrh zamietol v celom rozsahu. Uviedla, že ukončila štúdium 1. ročníka na Prešovskej univerzite,
odbor pôrodná asistencia. Navrhovateľ na ňu prispieva minimálne, štúdium jej hradí matka. Navrhovateľ
sa 19.12.2013 oženil, býva u svojej matky v Plavči. Zrušil opatrovanie svojej matky. Príjmy jej matky sú
v poslednom polroku nižšie ako v minulom roku. Pracuje v cudzine, spláca pôžičky, sú piati súrodenci.
Výdavky jej matky sú 200 Eur ubytovanie, 500 Eur pôžička, vyrovnanie BSM po rozvode 200 Eur, 150

Eur strava, oblečenie, poistka 20 Eur.

Riadne a včas predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nariadené na deň 02.10.2015 neustanovil,
pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v jeho neprítomnosti. Súd poukazuje na skutočnosť,
že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme
plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade

neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý
dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie
práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v
doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci
nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v
zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a
právnym záverom :Odporkyňa podchádza z manželstva rodičov Gréty a Milana Pekárových, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 241/2005 zo dňa 26.01.2006. Na čas po
rozvode bola odporkyňa zverená do starostlivosti matky a zo strany navrhovateľa bola určená povinnosť

prispievať na jej výživu sumou 645 Sk mesačne.

Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/44/2013 -
54 zo dňa 13.5.2013 vo výške 100 Eur. V čase poslednej úpravy navrhovateľka žila v Lipanoch, bola
študentkou tretieho ročníka Strednej zdravotníckej škole v Košiciach. Odporca býval sám v prístavbe

u svojej matky, kde mal k dispozícii jednu izbu a kuchynku. Bol uznaný invalidným v rozsahu 50 %;
podľa ním predloženého odborného posudku o invalidite z 13.9.2012 invalidita vznikla v dôsledku
choroby, pre nepriaznivý zdravotný stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách je 50 %. Podľa uvedeného posudku môže vykonávať prácu fyzicky a psychicky
ľahšiu, len na zemi s možnosťou diétneho stravovania - napr. pomocné práce v poľnohospodárstve,

záhradníctve, prípadne výťahár, vrátnik a pod. Od júla 2012 do 31.3.2013 bol odporca poberateľom
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - jeho matky,
pričom v uvedenom období poberal daný príspevok v sume 158,55 eur mesačne. Opatrovanie svojej
matky ukončil - oznámil ÚPSVaR Prešov, že od 1.4.2013 končí starostlivosť o opatrovanú osobu, na čo
rozhodnutím uvedeného úradu z 2.4.2013 mu od 1.4.2013 bol odňatý peňažný príspevok za opatrovanie

a zastavená jeho výplata. Odporca ukončenie opatrovania jeho matky odôvodňoval v konaní tým, že
on v noci spí a jeho matka potrebuje aby k nej v noci človek prišiel a dal jej „fúkať, nakoľko má určitú
pľúcnu chorobu“, ktorú odporca nevedel pomenovať. Odporca poberal mesačne invalidný dôchodok vo
výške 167,20 eur, z ktorého sú mu priamo vykonávané zrážky na výživné pre navrhovateľku po 26,64
eur, ďalej poberal peňažný príspevok na diétne stravovanie po 18,06 eur mesačne.

V súčasnosti odporkyňa študuje na vysokej škole Prešovská univerzita, 2. ročník odbor pôrodná
asistencia. Navrhovateľ jej prispieva na výživu sumou 100 Eur mesačne formou exekúcie, pričom v
uvedenej sume je zahrnuté dlžné výživné. Býva so svojou matkou, bratom a jeho rodinou. Všetky jej
potreby hradí výlučne matka zo svojho príjmu. Jej pravidelné mesačné výdavky sú cestovné 20 Eur,

mobil20Eur,drogéria,kozmetika50Eur,oblečenie,obuv60Eur,vreckové,voľnočasovéaktivity,potreby
v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Stravuje sa formou denného menu, čo predstavuje 60-70 Eur
mesačne. S navrhovateľom sa nestretáva, navrhovateľ sa o ňu nezaujíma, neobdarováva ju, nepodieľa
sa na jej nepravidelných výdavkoch. Matka odporkyne pracuje v Nemecku ako cukrárka s príjmom 1.200
- 1.500 Eur.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.08.2015 v znení č. l. 12 navrhovateľ
uviedol, že jeho príjem mu nepostačuje na liečbu a lieky. Vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu
doručené dňa 08.09.2015 v znení č. l. 19 uviedol, že matka odporkyne mu prispieva v rámci vyporiadania
BSM sumou 100 Eur mesačne. Uviedol, že v čase, keď bola navrhovateľka malá, 4-5 rokov po rozvode

zakupoval oblečenie, obuv, najstaršiemu synovi pomáhal so stavbou domu. Potvrdil skutočnosť, že sa
o oženil, že zrušil opatrovateľský príspevok na svoju matku, z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného
stavu sa o ňu nemohol ďalej starať. Jeho súčasná manželka nie je zárobkovo činná. Z predložených
poukazov vyplýva, že platí mobil vo výške 38,88 Eur, elektrinu 52,50 Eur.

Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulty zdravotníckych odborov zo dňa 07.05.2015
vyplýva, že odporkyňa je v akademickom roku 2014/2015 študentom 1. ročníka trojročného štúdia v
dennej forme štúdia.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej iba „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá, veta druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané.
Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb
oprávneného dieťaťa ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča
(§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj
preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia

niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len
krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške
nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého, či schopností, možností a
majetkových pomerov povinného.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá v čase poslednej úpravy študovala
na strednej škole, v súčasnosti je študentkou vysokej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Bola
teda zistená nie len prechodná, ale právne významná podstatná zmena pomerov. Bolo preukázané, že
starostlivosť o odporkyňu zabezpečuje výlučne matka. Navrhovateľ sa na jej starostlivosti podieľa vo

forme platenia výživného, ktoré platí formou exekučných zrážok. Nepodieľa sa na zvýšených výdavkoch
odporkyne. Bolo preukázané, že stretávanie navrhovateľa a odporkyne sa nerealizuje, nad rámec
bežného výživného neprispieva ani náhradnou formou.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa,

ktorý v súčasnosti má výdavky na lieky, dopravu k lekárom, platí inkaso, býva u matky rovnako ako v
čase poslednej úpravy. Má výdavky na drevo, prísnu diétu, avšak táto zmena neodôvodňuje zníženie
výživného na odporkyňu. Navrhovateľ sa nepodieľa na úhrade nepredvídaných či jednorazových
výdavkov, ktoré súvisia so vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, záľubami, či ďalšími aktivitami
a potrebami odporkyne. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o odporkyňu ostáva na matke.

V súčasnosti má matka zvýšené výdavky so zabezpečením oblečenia, obuvi, stravy, voľnočasových
aktivít, drogérie, kozmetiky ako aj so štúdiom na vysokej škole. Odporkyňa sa štúdiom na vysokej škole
pripravuje na svoje budúce povolanie.

Navrhovateľ ako účastník konania má zákonom stanovenú povinnosť pred súdom vypovedať pravdu a

nič nezamlčovať (§ 131 ods. 1 O.s.p.). O tom bol súdom poučený (č.l. 6). Súd prihliadal aj na zdravotný
stavazdravotnéproblémyavýdajenavrhovateľa,ktorésúvisiasjehozdravotnýmstavom,mávšakzato,
že jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko v priebehu konania nepredložil
súdu žiadne lekárske potvrdenie o tom, že by mu zdravotný stav bránil vykonávať akúkoľvek pracovnú
činnosť. Súd konštatuje, že náklady na výživu odporkyne, ktoré boli v priebehu konania preukázané, nie

súnadmernéanineprimerané,zodpovedajújejvekuapotrebámvsúvislostisoštúdiomnavysokejškole.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že jeho vyživovacia povinnosť je limitovaná podľa ustanovenia § 62
ods. 3 Zákona o rodine a mala by činiť len minimálny rozsah vo výške 30% zo sumy životného minima
súd dodáva, že toto citované zákonné ustanovenie určuje každému z rodičov bez ohľadu na svojeschopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Ide o zásadu, ktorá znamená, že každý rodič aj ten, ktorý nemá žiaden príjem a bez

ohľadu na výšku príjmu je nevyhnutné, aby plnil zákonom stanovené minimálne výživné. Z vykonaného
dokazovania však súd nemohol dospieť k záveru o tom, aby navrhovateľ bol povinný plniť len minimálne
zákonom stanovené výživné. Súd poučil navrhovateľa o jeho procesných právach ako aj povinnostiach.
Navrhovateľ sa síce písomne vyjadril, avšak svoje tvrdenia nepotvrdil žiadnymi relevantnými dôkazmi.
V konaní nijako nepreukázal či sa o práce druhu, ktorý môže vykonávať vôbec uchádzal. Preto súd

vychádzal zo zisteného skutkového stavu vo veci na základe ostatných vykonaným dôkazov.

Súd zvážil možnosti, schopnosti, majetkové pomery navrhovateľa ako aj odôvodnené potreby
odporkyne, pričom dospel k záveru, že suma výživného, ktorá bola naposledy určená, zodpovedá
osobným majetkovým pomerom navrhovateľa, kritériám, pre určenie rozsahu výživného prihliadnuc
na všetky okolnosti pre jeho určenie. Náklady na výživu odporkyne boli preukázané, sú opodstatnené

a zodpovedajú jej veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré
prináša štúdium na vysokej škole. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná,
keďže si však trovy konania neuplatnila, súd rozhodol, že jej náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní

odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.