Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113203014.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Ľ. G., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX E. XXX, Š. D. F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO:
36 866 849, proti odporcovi: P. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. H.. B.B. XXX/XX, Š. D. F., právne zastúpený
JUDr. Petrom Rybárom, advokátom s miestom výkonu činnosti A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, 37906 151 ,
o určenie vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
Návrh o určenie, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. území
E. evidovaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny ako
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele M.-N. Č.. XXX a parcela M.-N. Č.. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 735,68 eur k rukám právneho
zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 28.01.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.01.2013 sa navrhovateľ
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom vo výroku
tohto rozsudku uvedených nehnuteľností. Súčasne sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal uloženia
povinnosti nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 03.01.2012 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj sporných nehnuteľností. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bol ich výlučným
vlastníkom v podiele X/X. Na podklade tejto kúpnej zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť celkovú kúpnu
cenu vo výške 6.700,- eur tak, že sumu 1.520,31 eur uhradí pri podpise tejto zmluvy a ostatok kúpnej
ceny vo výške 5.179,69 eur sa zaviazal uhradiť najneskôr do 03.01.2013, a to v hotovosti do rúk
navrhovateľa v celosti, prípadne po častiach, pričom ako dôkaz na vyplatenie tejto sumy má slúžiť
príjmový doklad. Podľa čl. V. bod 5.1 kúpnej zmluvy bol predávajúci oprávnený písomne od tejto zmluvy
odstúpiťlenvprípade,akkupujúcinezaplatíriadneavčaskúpnucenu,aleboakúkoľvekjejčasťuvedenú
v čl. IV. zmluvy. S poukazom na znenie ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ ďalej
uviedol, že odporca mu uhradil len sumu 1.468,16 eur a to dňa 04.01.2012 a sumu 1.000,- eur dňa
04.06.2012, čiže spolu sumu 2.468,16 eur. Keďže odporca mal uhradiť zvyšok kúpnej ceny vo výške
4.231,84 eur do 03.01.2013 a odporca tak neučinil, mal právo od zmluvy odstúpiť. Dňa 04.01.2013
odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom toto odstúpenie od kúpnej zmluvy písomne zaslal odporcovi na adresu
jeho trvalého bydliska. Ku dňu 04.01.2013 od kúpnej zmluvy odstúpil, čím vznikla povinnosť odporcu mu
predmetnú nehnuteľnosť vrátiť. Pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Na podklade uvedeného tak žiada,
aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože odstúpením od zmluvy sazmluva zrušuje ex tunc, čím dochádza k právnemu stavu, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo,
a to nie len z hľadiska obligačných, ale aj vecno-právnych účinkov.
Odporca sa k doručenému návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 17.05.2013, v ktorom namietal,
že navrhovateľ nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012, predmetom ktorej bol
prevodspornýchnehnuteľností.Vsúladesozmluvouuhradilnavrhovateľovikúpnucenu,atovsplátkach
sumu 1.468,16 eur dňa 04.01.2012, sumu 1.000,- eur dňa 04.06.2012, ktoré navrhovateľ riadne prevzal,
sumu 1000,- eur dňa 10.07.2012 a sumu 3000,- eur dňa 03.01.2013, ktoré mu boli vrátené poštou
z dôvodu odmietnutia ich prijatia zo strany navrhovateľa a tieto pošta vrátila, nakoľko navrhovateľ ju
odmietol prevziať. Uvedené splátky sa snažil hradiť navrhovateľovi do vlastných rúk, avšak potom, čo
tento ich odmietol prijať, boli mu zaslané cestou pošty a dve z nich, ako bolo uvedené, boli opätovne
navrhovateľom odmietnuté. Okrem toho uhradil navrhovateľovi čiastočne kúpnu cenu v drobných
splátkach 59 x 5,- eur, čo potvrdil navrhovateľ svojim podpisom. Zmenu v správaní navrhovateľa vidí
v tom, že tento sa spojil s L. U., s ktorým má odporca spory, a ktorý navrhovateľa v súčasnej dobe
zamestnáva. K tomuto stavu došlo potom, čo sa menovaný U. dozvedel, že došlo medzi účastníkmi k
uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji predmetných nehnuteľností, o ktorých kúpu mal U. záujem, a týmto
spôsobom by ich chcel dodatočne získať. S U. má spolu so svojou manželkou v súčasnej dobe susedské
spory, a to od vtedy, čo sa tento dozvedel o kúpe nehnuteľností. Aj v súčasnej dobe je tak ochotný
kedykoľvek uhradiť zostatok kúpnej ceny navrhovateľovi, len tento by musel mať vôľu peniaze prevziať.
Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho
k náhrade trov konania a právneho zastúpenia.
Súd tak vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 31.10.2014 za účasti
účastníkov a ich právnych zástupcov.
Navrhovateľ počas konania v plnom rozsahu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore,
pričom namietal skutkové tvrdenia odporcu o tom, že ku dňu splatnosti celej kúpnej ceny, t. j. ku dňu
03.01.2013, došlo k plneniu zo strany odporcu celej kúpnej ceny, avšak navrhovateľ riadne ponúknuté
plnenie od neho neprijal, resp. mu neposkytol súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, a preto len z tohto
dôvodu nedošlo k úhrade kúpnej ceny v celom rozsahu včas ku dňu 03.01.2013 a spôsobom, ako bol
dohodnutý v kúpnej zmluve, t. j. v hotovosti do rúk navrhovateľa.
Odporca sa rovnako počas konania pridržiaval svojej skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v
písomnom vyjadrení k návrhu, pričom považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľa
za neplatné, a to z dôvodu, ako už bolo vyššie uvedené, že navrhovateľ riadne ponúknuté plnenie od
neho neprijal, resp. mu neposkytol súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, a preto len z tohto dôvodu
nedošlo k úhrade kúpnej ceny v celom rozsahu včas ku dňu 03.01.2013 a spôsobom, ako bol dohodnutý
v kúpnej zmluve, t. j. v hotovosti do rúk navrhovateľa.
Na základe vykonaných dôkazov produkovaných účastníkmi, súd zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 03.01.2012 uzavrel navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci zmluvu o kúpe
nehnuteľností (na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam: pozemok parc. M.-N. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a dom
súp. č. XXX postavený na parc. M.-N. Č.. XXX, k. ú. E., evidovaných na LV č. XXX Vedenom Správou
katastra Kysucké Nové Mesto. (čl. I. zmluvy) Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške
6.700,- eur, pričom mala byť uhradená v sume 1.520,31 eur v deň podpisu zmluvy súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Pavlovi Malíkovi a vo zvyšku 5.179,69 eur najneskôr do 03.01.2013, a to v hotovosti do rúk
predávajúceho v celosti, prípadne po častiach, pričom ako dôkaz o vyplatení ostatku kúpnej ceny mal
byť príjmový pokladničný doklad podpísaný predávajúcim. (čl. IV. zmluvy) V čl. V. bod 5.1. písm. a)
zmluvy bolo účastníkmi dojednané, že predávajúci je oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy v prípade,
ak kupujúci nezaplatí riadne a včas kúpnu cenu, alebo akúkoľvek jej časť, uvedenú v čl. IV. zmluvy.
Podľa ust. čl. V. bod 5.3. a 5.4. odstúpenie od zmluvy musí byť urobené v súlade s ustanoveniami zmluvy
písomne a musí byť druhej strane doručené. Odstúpením zaniká zmluva ex tunc. V prípade doručenia
platného odstúpenia od zmluvy jednej zo zmluvných strán sa táto zrušuje od samého počiatku a zmluvné
strany sú povinné vydať to, o čo sa podľa zmluvy obohatili.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 28.01.2013 vedeného v tom čase Správou katastra
Kysucké Nové Mesto pre k. ú. E. (na č. l. 11 spisu) vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je v časti A LV
majetkovej podstaty evidovaný pozemok parc. M.-N. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená na parc. M.-N. Č.. XXX (ďalej aj ako „sporné
nehnuteľnosti“). V časti B LV je pod B1 vedený ako výlučný vlastník v podiele X/X odporca, a to titulom
nadobudnutia zmluva o kúpe nehnuteľností č. X. XX/XX zo dňa 13.02.2012.
Listom zo dňa 04.01.2013 označeným ako Odstúpenie od zmluvy adresovaným odporcovi (na č.
l. 8 spisu) navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstúpil ku dňu 04.01.2013 odpredmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012 s poukazom na znenie čl. IV. a čl. V. bod 5.1. zmluvy a
súčasne na to, že odporca neuhradil kúpnu cenu v čase stanovenom v kúpnej zmluve. Súčasne odporcu
vyzval na spätný prevod nehnuteľnosti s upozornením, že v opačnom prípade si bude uplatňovať
predmetný nárok súdnou cestou.
Podľa hromadného poštového podacieho hárka (na č. l. 9) bol list navrhovateľa bolo odstúpenie od
zmluvy navrhovateľa adresované odporcovi na adresu B. XXX/XX, XXX XX Ž. podané na pošte dňa
04.01.2013.
Súd si osvojil v ďalšom podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, že odporca
uhradil navrhovateľovi časť kúpnej ceny vo výške 1.468,16 eur dňa 04.01.2012.
Podľa poštových podacích lístkov (predložených odporcom ako dôkazy na č. l. 24 spisu) odporca
prostredníctvom poštovej poukážky zaslal navrhovateľovi na adresu jeho bydliska XXX XX E. XXX
dňa 04.06.2012 sumu 1.000,- eur, dňa 10.07.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 03.01.2013 sumu 3.000,-
eur. Súd si opätovne osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, že navrhovateľ prijal odporcom
prostredníctvom poštovej poukážky dňa 04.06.2012 zaslanú sumu 1.000,- eur. Rovnako súd vychádzal
z toho, že navrhovateľ neprijal odporcom prostredníctvom poštovej poukážky dňa 10.07.2012 zaslanú
sumu 1.000,- eur a dňa 03.01.2013 zaslanú sumu 3.000,- eur.
Z odporcom produkovanej listiny označenej ako „Vyplatené peniaze Ľ. G.“ (predloženého odporcom
ako dôkaz na č. l. 25 spisu) vyplýva, že navrhovateľ od odporcu oproti podpisu prevzal v období od
03.01.2012 do 14.03.2012 celkovo sumu 305,- eur.
OkresnýsúdŽilinapoukazomnaprijatiepeňazídosúdnejúschovyč.k.37U1/2013-8zodňa15.04.2014
(dôkaz predložený odporcom - prílohová obálka spisu) vo veci súdnej úschovy zložiteľa - odporcu pre
príjemcu - navrhovateľa o prijatie sumy 4.000,- eur do úschovy za účelom splnenia záväzku z kúpnej
zmluvy upravil odporcu ako zložiteľa, aby v lehote 15 dní sumu 4.000,- eur zložil na účet Okresného
súdu Žilina č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, X.: XXXXXXXX.
Podľa potvrdenia uskutočnenia prevodu mBank S.A., pobočka zahraničnej banky zo dňa 31.10.2014
(dôkaz predložený odporcom - prílohová obálka spisu) príkazca U. B. uskutočnil dňa 23.10.2014 prevod
sumy 4.000,- eur s uvedením X.: XXXXXXXX z bankového účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
na bankový účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Podľa ust. § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len „KZ“), kataster obsahuje tieto údaje: a)
geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje
o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných
na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti
pozemkov k zastavanému územiu obce, (§ 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 19/1993 Z.z. o
základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov
a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách,
vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy
o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej
len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého
pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach
súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových
poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
Podľa ust. § 70 ods. 1 KZ, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
Podľa ust. § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa ust. § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [2a) zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam]
Podľa ust. § 457 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 560 OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku
len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred,
môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie,
ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu
neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa
vecou samou k zamietnutiu návrhu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť deklarovanie vlastníckeho práva navrhovateľa, toto určenie sa
tak dotýka jeho právnej sféry. Na druhej strane odporca je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako výlučný
vlastník sporných nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva, teda
prípadné rozhodnutie súdu vo veci sa dotýka jeho právneho postavenia (práva). Súd teda vychádzal z
toho, že obe strany sporu sú vecne legitimované (t. j. navrhovateľ aktívne a odporca pasívne).
Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je
objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie
žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne
posudzované)spôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľanaohrozeníjehopráva.Posúdenie
naliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcichskutočností.Navrhovateľale
nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v prejednávanej veci súd poukazuje
na to, že z neplatnej alebo zrušenej zmluvy (napr. odstúpením podľa ust. § 48 OZ) je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal (§ 457 OZ). Táto povinnosť je vzájomná, pričom
účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto
dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník
o vrátenie požiadal (§ 563 OZ). Podľa ust. § 457 OZ je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá. V prípade, keď niečo dostal
iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci
na základe neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy už dostali, pri spôsobe vrátenia vzájomných plnení
treba vychádzať analogicky z ust. § 560 OZ.
Súčasne súd poukazuje na nasledovné právne názory vyslovené v judikatúre či už Najvyššieho súdu
SR, resp. Najvyššieho súdu ČR. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8 Sžo 4/2008 zo dňa
24.04.2008 je pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy pri prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti nasledovná situácia. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti
v zmysle ust. § 48 ods. 1 OZ má za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto
zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti po
príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim
nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiamv katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti môžu byť
odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra
nehnuteľnosti na základe dohody účastníkov podľa ust. § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo
záznamom podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. na základe rozsudku súdu vydaného v konaní
o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva [§ 80 písm. c) O.s.p.]. V takom prípade treba mať za
to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem
na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo
151/96). V ďalšom súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis.
zn. 22 Cdo 534/2002 zo dňa 16.06.2003, v zmysle ktorého pokiaľ predávajúci podá voči kupujúcemu
žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nemožno než dovodiť, že bude mať naliehavý
právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. len vtedy, ak
sám plnenie, ktoré z tejto zmluvy dostal, t. j. kúpnu cenu vrátil, prípadne ak súčasne s touto žalobou na
určenie podá žalobu na vypratanie kupujúceho z nehnuteľnosti oproti vráteniu kúpnej ceny. Uvedenému
názoru súčasne nasvedčuje aj stanovisko spis. zn. Cpj 34/74 zo dňa 28.03.1975 uverejnené v Zbierke
stanovískasúdnychrozhodnutípodč.R26/1975,podľaktoréhopraktickyneprichádzadoúvahyvýlučná
určovaciažalobajednéhozúčastníkovzmluvynajejneplatnosťvprípadoch,keďuždošlokvzájomnému
plneniu a kedy je možné žalovať na vzájomné vrátenie plnenia. Pritom podľa nálezu Ústavného súdu SR
č. k. I.ÚS 119/2014-8 zo dňa 19.03.2014 nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie ceny
je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu,
ktorej vrátenia sa teraz domáha. Vzájomná povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je
stotožniteľná s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi.
V prejednávanej veci tak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012 došlo medzi účastníkmi k prevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z navrhovateľa na odporcu (cit. ust. § 132 ods. 1 OZ; t. j.
k obligačno-právnych účinkov zmluvy) a rozhodnutím Správy katastra Žilina o vklade vlastníckeho práva
odporcu do katastra nehnuteľností pod č. X. XX/XXXX zo dňa 13.02.2012 k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam odporcom (cit. ust. § 133 ods. 2 OZ; t. j. k vecno-právnym účinkom
zmluvy). Navrhovateľ následne podľa ust. § 48 ods. 1 OZ s odvolaním sa na dohodu účastníkov v
ust. čl. V. bod 5.1. písm. a) kúpnej zmluvy odstúpil od kúpnej zmluvy listom adresovaným a zaslaným
odporcovi zo dňa 04.01.2013. Odporca však v konaní namietal platnosť tohto odstúpenia navrhovateľa
od zmluvy. Ďalej však bolo medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľ doposiaľ odporcovi nevrátil
časť kúpnej ceny minimálne vo výške 2.468,16 eur (úhrada dňa 04.01.2012 a dňa 04.06.2012), na čo
odporca aj na pojednávaní dňa 31.10.2014 aj v rámci ním produkovanej obrany skutkovo poukázal. S
poukazomnatútoskutkovúokolnosťanavyššieuvedenéjudikatúrnezávery,naktorésúdpoukazujepre
účely tohto rozhodnutia, dospel súd k záveru, že navrhovateľ na požadovanom určení naliehavý právny
záujem nemá, keďže jednak nevrátil doposiaľ časť kúpnej ceny (nesplnil si svoju povinnosť podľa ust.
§ 457 OZ) a súčasne v jeho žalobnom návrhu (petite) nebola vyjadrená synalagmatickosť vzájomných
plnení účastníkov podľa ust. § 457 OZ. Potom z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu súd
návrh bez ďalšieho zamietol. Z tohto dôvodu zároveň pre nadbytočnosť sa už nezaoberal odporcom
namietanou platnosťou predmetného odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy a rovnako rozhodol
podľa ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. o nevykonaní dokazovania výsluchom svedkov F. Y. a U. B..
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto navrhovateľ je ako plne
neúspešný účastník povinný nahradiť odporcovi účelne vynaložené trovy konania v celom rozsahu.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 03.11.2014 (teda v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods.
1 O.s.p.) prostredníctvom právneho zástupcu si uplatnil trovy konania, a to titulom trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 1.381,52 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené za 4 úkony právnej
služby, a to:.
1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci zo dňa
15.05.2013,2. Vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.05.2013,
3. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci zo dňa
28.10.2014,
4. Účasť na pojednávaní dňa 31.10.2014.
Pre rozhodnutie o trovách konania súd musel najprv ustáliť výšku základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby. Z toho dôvodu bolo preto potrebné najprv ustáliť výšku tarifnej hodnoty
veci. Súd pri jej určení vychádzal v zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. z hodnoty
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o určenie vlastníckeho práva, ktorej hodnota bola určená
v dotknutej kúpnej zmluve zo dňa 03.01.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim
a odporcom ako kupujúcim, a to vo výške 6.700,- eur. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. č.
655/2004 Z. z. sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I.ÚS 119/2012-24 zo dňa
16.05.2012 skonštatoval, že z gramatického, logického a systematického posúdenia ust. § 9 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré
je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za
základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný
právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu,
o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Rovnaký záver bol vyslovený aj v
rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, spis. zn. II.ÚS 538/2010. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
si preto súd ustálil tarifnú hodnotu veci v tomto konaní vo výške 6.700,- eur.
Súd tak v ďalšom preskúmal odporcom uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými
ustanoveniami O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“;) a odporcovi na
základe tohto prieskumu proti navrhovateľovi priznal náhradu trov konania celkom v sume 735,68 eur,
a to titulom trov právneho zastúpenia za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 15.05.2013
odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 v nadväznosti na ust.
§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vo výške 237,34 eur, režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v
spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, spolu 245,15 eur;
2. úkon právnej služby: podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu vo veci samej zo dňa
23.05.2013 odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 v
nadväznosti na ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vo výške 237,34 eur, režijný paušál podľa
ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, spolu 245,15 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 31.10.2014 odmena podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)
vyhlášky v nadväznosti na ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vo výške 237,34 eur, režijný
paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, spolu 245,38 eur.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd nepriznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
vo výške, ako táto bola odporcom uplatnená, t.j. súd náhradu trov konania krátil.
Súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal vôbec za úkon právnej služby uplatnený pod bodom
3. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci zo dňa
28.10.2014 udelenej JUDr. Petrovi Rybárovi), a to z dôvodu že nejde o účelne vynaložené trovy konania.
Ust. § 142 ods. 1 O.s.p. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporca bol v danej
veci pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom. To, že odporca bez preukázania
akéhokoľvekobjektívnehodôvodu zmenilprávnehozástupcu,nemôžeísťnaťarchudruhéhoúčastníka-
navrhovateľa.Nebolobyspravodlivépožadovaťzaúkonprávnejslužby-prevzatieaprípravazastúpenia
odmenu dvakrát (prípadne viackrát, ak by odporca bez objektívnych dôvodov zmenil viackrát v priebehu
konania právneho zástupcu).
Súd taktiež krátil odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia aj za 1., 2. a 4. úkon právnej služby, a
to pokiaľ ide o 1. a 2. úkon právnej služby krátil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby a výšku režijného paušálu a pokiaľ ide o 4. úkon právnej služby krátil výšku základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Ku kráteniu výšky režijného paušálu súd uvádza,
že odporca si prostredníctvom zástupcu uplatnil za každý úkon právnej služby aj režijný paušál vo výške
8,04 eur (1/100 výpočtového základu pre rok 2014), avšak 1. a 2. úkon právnej služby boli vykonané ešte
v roku 2013, kedy bola výška režijného paušálu 7,81 eur. Ku kráteniu základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby súd uvádza, že pri tarifnej hodnote veci vo výške 6.700,- eur predstavujezákladná sadzba tarifnej hodnoty veci podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby
sumu 237,34 eur, a nie odporcom uplatnenú sumu 337,34 eur.
Súd tak vzhľadom na uvedené priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v
celkovej výške 735,68 eur, pričom navrhovateľ je povinný túto náhradu zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1
O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.