Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/579/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213024
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213024.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky O. J., štátnej občianky I. republiky,
bytom H., K. cesta XXXX/XX proti odporcovi S. J., štátnemu občanovi I. republiky, bytom H., XX. augusta
XX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 14C/102/2014-19 zo dňa 17. marca 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výrokoch I. a II. ako aj vo výroku IV.
o náhrade trov účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť počnúc dňom 15.7.2014

prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky, vždy do
posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca /výrok I. rozsudku/, zameškané výživné za
obdobie od 15.7.2014 do 17.3.2015, vo výške 598,39 eur súd povolil odporcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 50,- eur, pričom prvá splátka je splatná k poslednému dňu mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania
dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh /výrok II. rozsudku/, vo zvyšnej

časti návrh zamietol /výrok III. rozsudku/ a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal /výrok
IV. rozsudku/. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným na
tamojšom súde dňa 15.7.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu
sumou 200,- eur mesačne, čo odôvodnila tým, že sa zhoršil jej zdravotný stav a nepracuje, je v zlej
finančnej situácii. Súd výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 72 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 a
2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov a uviedol, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že navrhovateľka sa z dôvodu svojho zdravotného stavu nie je schopná zamestnať.
Nárok na invalidný dôchodok jej zatiaľ nevznikol, ešte neabsolvovala potrebné lekárske vyšetrenia, na
to aby si už mohla podať žiadosť. Z uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľka v súčasnosti nie
je schopná sama sa živiť. Súd mal zároveň za to, že majetkové pomery odporcu umožňujú aby mu
bola uložená povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu. Odporca počas konania žiadal, aby
súd pri rozhodovaní zohľadnil, že navrhovateľka ho nepravdivo a opakovane obviňuje z nevery. Podľa

zistenísúduvšakobvineniaodporcunavrhovateľkouzúdajnejmanželskejneverynebolijedinoupríčinou
rozvodu ich manželstva. Súd pri rozhodovaní o rozvode a pri skúmaní príčin rozvratu manželstva
zohľadnil aj fyzické napadnutia navrhovateľky odporcom. Preto podľa názoru súdu určenie príspevku na
výživu navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi. Za splnenia citovaných zákonných podmienok
a najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľke je úplne bez príjmu, dospel súd k záveru že
jej návrh je aspoň sčasti dôvodný a že jej príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať.

Avšak nie v sume 200,- eur mesačne ako s domáhala. Súd na jednej strane musel zobrať do úvahy,
že príspevok sa poskytuje len na „primeranú“ výživu oprávneného bývalého manžela a pričom je všakzároveň potrebné vziať do úvahy aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého manžela,
ktorému je platenie príspevku súdom uložené. Výdavky uvedené odporcom uznal súd za oprávnené,
najmä splátku úveru, ktorý si zobral na kúpu bytu. Zároveň bol potrebné prihliadnuť na to, že rozsudkom

vyhláseným v konaní sp. zn. 14P/39/2014 dňa 17.3.2015, ktorý síce ešte nenadobudol právoplatnosť,
no súd je ním v zmysle § 158 ods. 4 O.s.p. viazaný, bola do osobnej starostlivosti odporcu zverená
maloleté dcéra účastníkov konania. Po zohľadnení uvedených okolností považoval súd za primeranú
sumu príspevku na výživu navrhovateľky sumu 70,- eur mesačne, v tejto sume jej teda príspevok
aj priznal a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporca v konaní argumentoval aj nezodpovedným a

neuváženým konaním navrhovateľky, ktorá si zobrala úver vo veľkej sume, zabezpečila ho záložným
právom na svoj byt a požičané peniaze potom odovzdala cudzej osobe, pričom je málo pravdepodobné,
že táto osoba peniaze navrhovateľke aj vráti. Súd sa zaoberal aj touto skutočnosť, pričom aj podľa
názoru súdu ide o vrcholne nezodpovedné konanie navrhovateľky, ktorým ohrozila svoje bývanie a hrozí
že príde o strechu nad hlavou. Z dokazovania podľa názoru súdu tiež vyplynulo, že navrhovateľka má
problém riadne hospodáriť s finančnými prostriedkami. Na druhej strane stále to však nemení nič na

skutočnosti, že v súčasnosti nemá žiadne prostriedky na živobytie. Súd zdôraznil, že výška príspevku
na výživu je určená s ohľadom na aktuálne pomery navrhovateľky a odporcu. Preto akákoľvek zmena
pomerov, predovšetkým na stane navrhovateľky, ktorá bude mať za následok zlepšenie je príjmovej
resp. majetkovej situácie, napríklad priznanie niektorej z dávok sociálneho zabezpečenia či vznik nároku
na invalidný dôchodok, zakladá pre odporcu oprávnenie domáhať sa zníženia, či zrušenia príspevku

na výživu. Súd priznal navrhovateľke príspevok na výživu odo dňa podania návrhu na súde, t.j. od
15.7.2014. Dlžná suma príspevku za obdobie od 15.7.2014 až do vyhlásenia rozsudku dňa 17.3.2015
je 598,39 eur. Ide o príspevok za 17 dní mesiaca júl 2014 /70 eur / 31 x 17 = 38,39 eur/ a príspevok za
mesiace august 2014 až marec 2015 /príspevok na marec bol splatný do konca februára/, teda 8 x 70 eur
= 560,- eur. Teda 38,39 eur + 560,- eur = 598,39 eur. Zameškanú sumu príspevku súd umožnil odporcovi

splácať v mesačných splátkach po 50,- eur splatných spolu s príspevkom na výživu. Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka sa domáhala určenia
príspevku na výživu v sumy 200,- eur. Súd jej ho priznal v sume 70,- eur, teda vo zvyšnej časti 130,-
eur jej návrh zamietol. Navrhovateľka bola teda úspešná len v rozsahu 35% a úspech odporcu bol v
rozsahu 65%, jeho čistý úspech je teda 30%. Z uvedeného dôvodu by mal voči navrhovateľke nárok

na náhradu 30% účelne vynaložených trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, resp. si ich
neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, do výrokov I. a II., ktorými mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky a bolo mu povolené splácanie zameškaného výživného na navrhovateľku v splátkach,

podal včas odvolanie odporca. Zopakoval, že dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu
na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nie sú pravdivé. Navrhovateľka mala možnosť
nastúpiť do viacerých zamestnaní, no napriek tomu využíva prídavky na dieťa a výživné na svoje
živobytie. Poukázal na to, že ak navrhovateľka nenastúpila do práce kvôli svojmu zdravotnému stavu,
tak doposiaľ nepodala žiadosť o invalidný dôchodok ani o dávku v hmotnej núdzi. Navrhovateľka

mala podľa odporcu možnosti riadne sa zamestnať. To však neurobila a tak to bolo aj pred rozvodom
manželstva. Nástupu do zamestnania je nebráni zdravotný stav. Jej takýto život vyhovoval a vyhovuje.
Za svoju súčasnú situáciu si môže sama, svojím ležérnym a nezodpovedným prístupom a konaním.
V konaní bolo preukázané, že prídavky na dieťa a výživné na maloletú dcéru účastníkov Lenku, ktoré
navrhovateľka dostávala, využívala navrhovateľka pre seba. Súd vyhovel návrhu navrhovateľky a určil

odporcovipovinnosťplatiťnaňuvýživnélebozistil,ženavrhovateľkanemážiadnypríjem.Navrhovateľka
však nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi ani o invalidný dôchodok. Jej žiadosti o dávku nebráni
nedoplatok za smeti ako tvrdila, pretože sama uviedla, že syn Marek všetky nedoplatky za minulý rok za
ňu vyplatil. Zdravotný stav si tiež kvôli žiadosti o invalidný dôchodok už mohla dať vyšetriť, od rozvodu
manželstva na to mala dosť času. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľka si vybavila úver, na

ktorý založila byt a peniaze z neho poskytla inej osobe bez záruky a to s vedomím, že sama nemá na
splácanie úveru. Peniaze od odporcu teda použije na splácanie úveru. Takéto správanie navrhovateľky
je podľa odporcu vysoko nezodpovedné, ležérne a nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Napadnuté
rozhodnutie súdu tomu len napomáha. Rozhodnutie súdu je teda založené na nesprávnych skutkových
zisteniach,nedôvodné,nezákonnéavrozporesdobrýmimravmiapretoodporcažiada,abyhoodvolací

súd zrušil a návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania odporcu
zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach vo výrokoch o povinnosti odporcu

prispievať navrhovateľke na jej výživu a o povolení splácania zameškaného výživného ako aj vo výroku
o náhrade trov konania účastníkov potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. /súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý vo veci uplatnil odporca,

spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom
čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania odporcu. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa

použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu
si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z citovaných ustanovení Zákona o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za
ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne
rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a

majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli
dohodnúť o poskytovaní príspevku a nakoniec priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi /
obligatórne súd prihliadnutie na príčiny rozvratu manželstva/.

V preskúmavanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania tak ako ho vykonal súd prvého stupňa

nesporne vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne súdnym rozhodnutím rozvedené a
s poukazom na skutočnosť, že účastníci sa ako bývalí manželia na poskytovaní uplatňovaného
príspevku zo strany odporcu v prospech navrhovateľky nedohodli, navrhovateľka dôvodne uplatnila
svoje právo na tento príspevok na súde prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania ďalej jednoznačne
vyplynulo, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, keď v tomto je bráni jej nepriaznivý

zdravotný stav, je nezamestnaná, bez príjmu. Možnosti zamestnania sa navrhovateľky, ktoré ona sama
v konaní potvrdila boli v roku 2009 a už vtedy ich musela odmietnuť pre nepriaznivý zdravotný stav.
To, že by navrhovateľka v súčasnosti bolo sama schopná sa živiť a mala popri tejto schopnosti i
možnosť zamestnania sa, v konaní preukázané nebolo. Na druhej strane boli vykonaným dokazovanímpreukázané schopnosti, možnosti, majetkové a zárobkové pomery odporcu, ktoré mu umožňujú
príspevok na výživu navrhovateľky platiť. Keďže v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by znamenali,
že priznanie príspevku na výživu navrhovateľky od odporcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi /

podľa zistení súdu prvého stupňa príčina rozvratu manželstva účastníkov nespočívala výlučne na
strane navrhovateľky/, súd prvého stupňa dôvodne uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky, ako jeho rozvedenej manželky. Výšku príspevku súd prvého stupňa určil primerane k
zisteným schopnostiam, možnostiam a pomerom odporcu.

Pokiaľ ide o odporom v odvolaní zdôrazňovanú skutočnosť, že navrhovateľka doteraz nepožiadala o
invalidný dôchodok a dávku v hmotnej núdzi, odvolací súd uvádza, že podaniu žiadosti o invalidný
dôchodok navrhovateľke bránili objektívne, v konaní zistené skutočnosti /nedostatok zdravotných
vyšetrení/. Čo sa týka dávky v hmotnej núdzi, ak by aj bola navrhovateľka jej poberateľkou, tak v zmysle
zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi je výška tejto dávky 61,60 eur mesačne a takýto
príjem by zjavne nepostačoval ani na úhradu základných životných potrieb navrhovateľky. Dôvodnosť

návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu od odporcu by sa tak nijako nezmenila.
Nakoniec odvolací súd uvádza, že ani v konaní preukázaná skutočnosť, že navrhovateľka si vzala
pôžičku od fyzickej osoby a peniaze z nej ďalej poskytla tretej osobe, nič nemení na zistenej dôvodnosti
jej návrhu. Objektívne zistené, navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, čím spĺňa základnú zákonnú
podmienku pre priznanie príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky, a ani uvedené, aj v ponímaní

odvolacieho súdu, nezodpovedné konanie na tomto nič nemení.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky od odporcu ako aj o
povolení splácania zameškaného výživného odporcovi je teda vecne správne.

Za rovnako správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania
účastníkov podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade nebol ani jeden z účastníkov plne procesne
úspešný, pričom pomer ich úspechu a neúspechu v konaní odôvodňuje právo odporcu na náhradu trov
prvostupňového konania. Keďže si však odporca toto právo neuplatnil súd prvého stupňa správne v
zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. odporcovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa nepriznal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo výrokoch I.
a II. ako aj vo výroku IV. o náhrade trov konania účastníkov podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto má právo na
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré právo si však neuplatnila. Keďže súd o náhrade trov konania
rozhoduje len na návrh, odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .