Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011510
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114011510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júla

2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného

Z. R., nar. XX. júna XXXX v E., trvale bytom E., ulica
E. číslo XX, prechodne bytom E., ulica K. číslo XX
u brata R. R., bez pracovného pomeru

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak
ž e

v Košiciach na Kasárenskom námestí číslo 1 v pizzerii Piglet bar, v presne nezistenom čase po polnoci
dňa 09. Februára 2014 po verbálnej hádke sotil na zem poškodeného Q. N., ktorý pri páde utrpel
trojnásobnú zlomeninu v oblasti pravého členka s posunutím úlomkov s predpokladanou dobou liečenia
12 týždňov, pričom bolestené bolo znalcom vyčíslené na 110 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí

1.771,- Eur,
v ktorom prokurátor vidí prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 odsek 1 Trestného
zákona v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, prečítaním
listinných dôkazov a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný Z. R. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený na neho fyzicky zaútočil ako prvý tak,
že najskôr ho slovne začal vyhadzovať z baru, rozhadzoval rukami a keď sa on postavil, tak hopoškodený udrel po ústach otvorenou dlaňou z opačnej strany. On nato zareagoval tak, že rukami strčil
do poškodeného, ktorý padol na zem, pričom on ho ešte zachytil rukami, keď padal na zem.

Svedok poškodený Q. N. vo svojej výpovedi uviedol, že slovne vybehol na obžalovaného, ktorý mu
mal dlhovať nejaké peniaze, obžalovaný sa nato postavil. On ho chytil za bundu jednou rukou a potom
obžalovaný do neho drgol spredu do pliec, pričom on spadol na zem a už sa nevedel postaviť, pretože
ho bolela noha.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený začal slovne urážať obžalovaného tak, že mu
nadával a keď sa obžalovaný postavil, poškodený ho dvoma rukami udrel do tváre, načo obžalovaný
zareagoval tak, že do neho drgol v oblasti hrudníka a spolu padli na zem.

Svedkyňa B. S. vo svojej výpovedi uviedla, že poškodený rukami artikuloval smerom k obžalovanému
a verbálne mu nadával. Obžalovaný sa postavil a jej sa zdalo, že poškodený sa chce biť, pričom

obžalovaný hovoril, že sa nechce biť. Poškodený sa rozmachoval rukami a držal obžalovaného za bundu
a obžalovaný ho potom odstrčil, aby mu dal pokoj a tým ho stiahol na zem, pretože obžalovaný padal
na poškodeného. Keď poškodený vstal, hovoril, že ho bolí noha.

Svedkyňa N. C. - čašníčka pizzerie Piglet bar vo svojej výpovedi uviedla, že poškodený doslova

vtrhol do pizzerie, pričom mal s obžalovaným nejaký spor z minulosti s obžalovaným ohľadne bývania.
Potom poškodený nejako gestikuloval rukami pred tvárou obžalovaného a poškodený ako keby švihol
obžalovanému rukou cez tvár. Obžalovaný sa postavil a povedal mu, nech sa ukľudní a začali sa
naťahovať. Svedkyňa nevidela, aby obžalovaný drgol poškodeného a tento spadol. Zaregistrovala už
len krik poškodeného, že ho to bolí a že sa nevie postaviť.

Svedok Z. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že medzi poškodeným a obžalovaným vznikol slovný konflikt
týkajúci sa peňazí a asi po troch minútach poškodený prišiel k stolu, kde sedel obžalovaný a začal sa
tam rozmachovať na obžalovaného. obžalovaný sa postavil, chytili sa za oblečenie a obžalovaný potom
poškodeného sotil na zem. Poškodený spadol na zem a svedok už len počul ako hovorí au, au.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, ktorý
vypracoval znalec Z.. T. K. S.. na čl. 52-61 vyplýva záver, že poškodený utrpel trojnásobnú zlomeninu
v oblasti pravého členka s posunutím úlomkov, pričom ide o ťažký úraz. Takéto zlomeninu vznikajú
veľmi často v bežnom živote, napr. pri zlom stúpení počas chôdze, počas behu alebo náhlom

nekoordinovanom páde z rôznych príčin. Zlomenina zodpovedá náhlej chorobnej zmene vybočenia
chodidla v členkovom kĺbe v smerom dovnútra, mechanizmom podvrtnutia členka najskôr v priebehu
pádu, pričom jeho hmotnosť sa preniesla a spotrebovala v mieste vzniknutej zlomeniny. Vznik takejto
zlomeniny zavinením inej osoby, úmyselným konaním, je medicínsky nepravdepodobný, nakoľko vznik
takýchto zlomenín je výsledkom nepriameho mechanizmu, pričom v zdravotnej dokumentácii nie je

žiadna zmienka o pôsobení priameho vonkajšieho násilia na oblasť pravého členka. Akou by malo
byť pomliaždenie alebo iné kontaktné stopy po pôsobení priameho násilia. Obvyklý spôsob života
poškodeného bol narušený vynútenou hospitalizáciou, liečbu počas nej možno považovať za bolestivý
spôsob liečenia, s bolesťami až veľkej intenzity, hlavne v prvých dňoch po úraze a operácii. Neskôr
takéto zlomeniny spôsobujú bolesti až stredne veľkej intenzity v období od dvoch troch týždňov od doby

úraz a operácie. Ďalej vyžadujú dočasné užívanie ortopedických pomôcok, čím je poškodený naďalej
obmedzovaný v bežnej pohybovej aktivite.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyplýva, že poškodený pri prvotnom lekárskom
ošetrení uviedol, že pacient udáva bolesti a nepamätá sa, čo a ako sa mu stalo.

K oslobodzujúcemu výroku:

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného Z. R. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený

oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom
takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi.

Aplikujúc uvedenú teóriu na konkrétny prípad súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok, ktorý je
predmetom obžaloby nemá znaky trestného činu, resp. že sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe,
čo ale súd s prihliadnutím k ust. § 278 ods. 1 Tr. por., ktorý mu ukladá rozhodovať len o skutku, ktorý

je uvedený v obžalobnom návrhu, vzhľadom na oslobodzujúci výrok, nemohol premietnuť do skutku (v
skutku chýba zmienka o tom, že poškodený ako prvý fyzicky napadol obžalovaného).

Vtrestnomkonaníbolo nepochybnepreukázané,žepoškodenýutrpelpredmetnézranenia vsúvislostis
konfliktom, ktorý mal s obžalovaným kritického dňa. Táto skutočnosť jednoznačne vyplynula z výsluchov

svedkov, jednak samotného poškodeného Q. N. a svedkov B. S., N. C. a Z. Z., ktorí v podstate zhodne
uvádzali, že poškodený po tom, čo spadol na zem, sa sťažoval na bolesti v nohe, resp. sa nevedel
postaviť. Inú verziu vzniku zranenia (vznik úrazu ešte pred príchodom do pizzerie) zároveň vylúčil aj
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie chirurgia, ktorý počas výsluchu na súde (čl. 143)
jednoznačne uviedol, že poškodený by sa mohol pohybovať, resp. chodiť na vlastných nohách aj po

tomto úraze, vzhľadom na množstvo požitého alkoholu, avšak mohol by prejsť len niekoľko metrov.
Na rozdiel od obžaloby, súd zobral do úvahy aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu uvedeného
skutku a ktoré, z neznámych dôvodov, neboli premietnuté v skutku v obžalobe, napriek tomu, že
majú zásadný vplyv na posúdenie trestnosti činu. Výsluchmi všetkých zúčastnených osôb na konflikte,
vrátane obžalovaného a poškodeného, bolo jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť zistené, že to

bol samotný poškodený, ktorý najskôr verbálne a potom priamo fyzicky zaútočil na obžalovaného tak,
že sa pred jeho tvárou rozmachoval rukami (R., S., C., Z.), potom obžalovaného opakom dlane udrel
(R., G., C.) a chytil za odev (N., S., Z.). Podľa výpovedí očitých svedkov, obžalovaný nato zareagoval
tak, že povedal, že sa nechce biť (S.) a nech sa poškodený ukľudní (C.) a odstrčil poškodeného od
seba (všetky zúčastnené osoby).

Pri hodnotení zisteného skutkového deja na základe vykonaných dôkazov ako jednotlivo, tak aj v
ich súhrnne, súd dospel k záveru, že priebeh udalostí zakladá okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu
obžalovaného v zmysle § 25 Tr. zák. teda súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v nutnej obrane.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa§25ods.2Tr.zák.nejdeonutnúobranu,akobranabolacelkomzjavneneprimeranáútoku,najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, alebo k osobe obrancu.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný odvracal trvajúci útok zo strany poškodeného
smerujúci voči jeho telesnej integrite. Tento záver súdu, okrem vyššie uvedených dôkazov, podporuje aj
možný motív fyzicky napadnúť obžalovaného zo strany poškodeného Q. N., ktorým bol údajný peňažný
dlh z minulosti. U poškodeného mal súd za bezpečne preukázané aj to, že tento bol pod vplyvom

alkoholu, ktorá skutočnosť, podľa názoru súdu, mohla byť spúšťajúcim mechanizmom celého incidentu.
Požitie alkoholu potvrdil aj znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že z
vyšetrenia krvi poškodeného na alkohol, pri jeho príjme, bola hodnota etylalkoholu skoro 4 promile, čo
možno považovať za ťažký stupeň opilosti. Opilosť u poškodeného potvrdili aj samotný poškodený a
svedkovia A. G. a B. Plačková.

V rozpore s týmto záverom súdu nie je ani spôsob obrany, ktorý si zvolil obžalovaný na svoju obranu
a to odstrčenie poškodeného dvoma rukami vo výške hrudníka. Obrana obžalovaného teda nebola
celkom zjavne neprimeraná hroziacemu útoku. Súd poukazuje na spôsob trvajúceho útoku zo stranypoškodeného, kedy tento v podstate rovnakým spôsobom, holými rukami, útočil na obžalovaného,
najmä sa rozmachoval rukami, držal ho za bundu a najmenej jedenkrát ho udrel dlaňou do tváre,
ktorý je podľa názoru súdu potenciálne spôsobilý vyvolať rovnaké zranenie, ako spôsob obrany, ktorý

použil obžalovaný. Dodržanie zásady proporcionality, ktorá v tomto prípade dodržaná boa, pritom nie
je podmienkou nutnej obrany. Práve naopak, nutná obrana nielen môže byť, ale často je aj nevyhnuté,
že musí byť dôraznejšia, ako samotný útok tak, aby sa dosiahol účel nutnej obrany.

Súd napokon poukazuje na skutočnosť, že v celom trestnom konaní nebola preukázaná ani subjektívna

stránka trestného činu. Z výpovedí prakticky všetkých svedkov jednoznačne vyplynulo, že poškodený po
odsotení dopadol na „holú zem“, pričom v blízkosti jeho dopadu sa nenachádzali žiadne prekážky, alebo
predmety, ktoré by mohli jeho zranenie umocniť. Obžalovaný teda nemohol vzhľadom na okolnosti a
už vôbec nie na svoje osobné pomery, vedieť ani nijako predpokladať, že odstrčením poškodeného,
ktorý na neho útočil, mu môže spôsobiť uvedené zranenia. Práve skutočnosť, že obžalovaný mal
poškodeného pri páde na zem dokonca zachytávať (obž. R.), resp. spolu s ním spadnúť (svedkyňa S.),

svedčí celkom zjavne o opaku.

K chýbajúcemu výroku o náhrade škody:

Súd ani len ne rozhodoval o nároku poškodeného na náhradu škody a to z toho dôvodu, že poškodený
si tento nárok neuplatnil riadne v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého je poškodený
oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu,
návrh musí uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške sa uplatňuje. Poškodený sa pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní len

pripojil k trestnému konaniu na predtlači (čl. 28, čl. 33), resp. vyhlásil, že mu vznikla škoda na zdraví,
ale túto nevie vyčísliť (čl. 15). Takto uplatnený nárok celkom zjavne ne spĺňa vyššie uvedené zákonné
náležitosti, a preto o ňom súd ani len nerozhodoval postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.