Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/193/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208454
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613208454.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu J. M. J.,
G.. M.. B.., G. G. V.. Y. Č.. X, G. T. D., V.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hricom,
advokátom, Ing. Kožucha č. 8, Spišská Nová Ves, proti žalovanému v 1./rade N. Q., T.. X. X. XXXX, H.
H. Č.. X/X, G. T. D., právne zastúpenému JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova 7, Spišská
Nová Ves a žalovanej v 2./rade Z. Q., T.. X. XX. XXXX, H. N.. P. Č.. XX, G. T. D., právne zastúpenej Mgr.
Máriou Baranovou, advokátkou, Zimná č. 58, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1 500,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur spolu s 8,75% ročným úrokom počnúc
06.12.2012 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 962,18 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Ivana Hrica, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 872,18 eur a náhrady za
zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 90 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia žalovanej sumy, úrokov z
omeškania a trov konania s odôvodnením, že dňa 24. 10. 2011 uzavrel so žalovaným nevýhradnú
dohodu o sprostredkovaní predaja bytu č. G.-XXX/XXXX (ďalej ako dohoda), predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal žalovaný ako
záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť - byt č. 1 nachádzajúci sa na ulici U. X.
I. D. B. G. T. D., s. č. XXXX, vedený na LV č. XXXX, ktorá v čase predaja tvorila predmet BSM oboch
žalovaných. K uzavretiu dohody došlo na podnet a so súhlasom žalovanej v 2./rade. Podľa čl. II.2 sa
žalovaný v 1./rade zaviazal zaplatiť províziu 1500 eur za predpokladu , že k naplneniu predmetu dohody
dôjde v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa - žalobcu. Žalobca si svoj záväzok riadne
splnil, počas mesiacov 10/2011 až 7/2012 vyvíjal všetky potrebné aktivity v zmysle uzavretej dohody
- vykonal ohliadku bytu, uverejnil ponuku predaja bytu na jeho inzertných portáloch, našiel záujemcov
na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Prostredníctvom žalobcu došlo so záujemcami - K. Š. a W. Š. k
uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca však zistil nahliadnutím
do Katastra nehnuteľnosti LV č. 7563, že žalovaný uzavrel so záujemcami K. Š. Z. W. Š.U. dňa 15.8.2012
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorú žalovaní mali záujem predať. Dňa 20. 9. 2012 žalovanému v l./
rade vystavil a zaslal faktúru č. XXXXXXX so splatnosťou dňa 27. 9. 2012 na sumu 1 500 eur, ako úhradu
provízii. Poukázal na ust. § 145 ods. 2 OZ podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí sú oprávnení a povinní obaja manžela spoločne sa nerozdielne. Uviedol, že obom žalovaným
vznikla povinnosť predmetnú faktúru zaplatiť. Žiadal priznať aj úrok z omeškania a trovy konania.
K návrhu pripojil nevýhradnú dohodu o sprostredkovaní predaja bytu zo dňa 4. 6. 2012, čiastočný výpis z
LV č. XXXX, faktúru č. XXXXXXX, predžalobnú výzvu. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 7 až 12.

Vo veci bol dňa 22. 5. 2013 vydaný platobný rozkaz 1Ro/158/2013-19, ktorý odporom napadli obaja
žalovaní, pričom žalovaná v 2./rade poukázala na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a neexistenciu
právneho dôvodu s poukazom na to, že neexistuje žiadna ani ústna ani písomná dohoda ani zmluva
medzi ňou a žalobcom, pretože bola riadnou klientkou D. M. a so žalobcom nebola v žiadnom právnom
vzťahu. Nemala vedomosť o tom, že žalovaný v 1./rade podpísal so žalobcom nevýhradnú dohodu o
sprostredkovaní predaja bytu ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V čase predaja bytu boli už rozvedení,
nežili v spoločnej domácnosti a žalovaný v 1./rade s ňou nekomunikuje. Prístup do bytu nemala od roku
2004 a nemala od bytu ani kľúče. Vykonanie ohliadky bytu neiniciovala a ani ho nežiadala zverejniť
ponuku na internete, či hľadať záujemcu o kúpu. Nebola informovaná, že žalobca bude po nej vymáhať
finančné prostriedky. Postup žalobcu považovala za konanie voči dobrým mravom a v rozpore so
zákonom. Žalovaný v l./rade poukázal na to, že on zaplatil sumu 2 000 eur za sprostredkovanie inej
realitnej kancelárii. Neponúkol mu náhradný byt a byt bol ponúkaný pod cenu, nemal prácu, bol na dne.
Nezostávalo mu ani na stravu. Musel vyhľadať lekársku pomoc psychiatra.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie a vypočul účastníkov konania.

Žalobca potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu a uviedol, že ho navštívila žalovaná v 2./rade s tým, že
má záujem so žalovaným v l./rade si vysporiadať BSM pretože sú rozvedení. Uviedla, že so žalovaným v
1./rade - bývalým manželom zle komunikuje a dala mu na neho kontakt. Žalobca vyhľadal žalovaného v
l./rade, navštívil ho v byte. Nafotil byt, podpísal so žalovaným v l./rade dohodu o sprostredkovaní predaja
bytu, ktorú žalovaný v 1./rade podpísal 24.10.2011. Žalovanú v 2./rade nevyhodnotil ako problémovú
zákazníčku, preto s ňou neuzavrel písomnú dohodu. S ňou bola uzatvorená len v ústnej forme, pričom
žalovaná v 2./rade bola oboznámená so zmluvnými podmienkami vrátane provízie. Žalobca vo veci
konal, vykonal 9 ohliadok a napokon sprostredkoval záujemcu o kúpu bytu - manželov Š., s ktorými
došlo i k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (4. 6. 2012), pričom žalovaný v 1./rade túto zmluvu
podpísal. Žalovaná v 2./rade ju už podpísať odmietla a vypovedal, že práve táto účastníčka bola
zmanipulovaná druhou realitnou kanceláriou. V konečnom dôsledku však činnosťou žalobcu došlo k
sprostredkovaniu predaja a kúpna zmluva bola uzavretá dňa 15. 8. 2012 a zároveň bol urobený vklad do
Katastra nehnuteľnosti. Toho času sú majiteľmi predmetného bytu K. Z. W. Š., t. j. práve tí záujemcovia,
ktorých sprostredkoval žalobca. V rámci konania o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Spišská
Nová Ves v konaní 11C/163/2010 advokátska kancelária JUDr. Rehánka predložila vyjadrenie o tom, že
jedine žalobca našiel záujemcov na predaj bytu. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že kúpnu zmluvu na
predaj bytu neuzatvárala ich kancelária vystavil žalovaným faktúru na zaplatenie provízie. Túto faktúru
žalovaní nezaplatili, preto sa dožaduje aj úhrady úrokov z omeškania. Mal záujem so žalovanými sa
dohodnúť a v rámci dohody bol ochotný požadovať od žalovaných krátenú províziu vo výške 1 000 eur
a trovy. K dohode medzi účastníkmi však nedošlo.

Žalovaní účastníci s návrhom nesúhlasili.

Žalovaný v 1./rade potvrdil, že so žalobcom uzavrel zmluvu, ktorá sa v spise nachádza na č.l. 7, poukázal
však na svoje zlé psychické rozpoloženie v čase uzatvárania zmluvy. Vyjadril sa, že mal nedostatok
finančných prostriedkov vrátane na úhradu poplatkov za bývanie. Prebiehalo konanie o vyporiadanie
BSM, na čo potreboval finančné prostriedky. Toto zlé finančné rozpoloženie trvalo u neho asi pol
roka, navštevoval aj psychiatričku, o čom doložil do spisu potvrdenie a uviedol, že iného psychiatra
nenavštevoval. Vyjadril sa, že nebol ani obmedzený ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony a
má plnú spôsobilosť na právne úkony. Po celú dobu od podpísania zmluvy mu žalobca nebol schopný
poskytnúť žiaden jednoizbový byt, ktorý mu však našla D. M.. Na niektoré skutočnosti sa žalovaný v
1./rade vedel presne rozpamätať, na niektoré nie, najmä na to, či po podpísaní zmluvy so žalobcom
sa nejaký záujemca prišiel pozrieť na byt ktorý obýval. Tvrdil však, že kupcov mu zabezpečila realitná
kancelária D. M.. Na otázku samosudkyne, či bol oboznámený s obsahom zmluvy so žalobcom uviedol,
že názov zmluvy mu niečo hovorí, nevie sa k tomu však vyjadriť, lebo vtedy mu asi šibalo. Tvrdil, že
od zmluvy so žalobcom odstúpil, čo nevedel súdu zdokladovať. V písomnej forme však tak neurobil.
Potvrdil však, že žalobca mu telefonoval, že ho navštívi a donesie mu papiere a žalovaný pre žalobcu
papiere podpísal.

Žalovaná v 2./rade uviedla, že žalobcu oslovila mailom v čase jej konania o vypoiradanie BSM a v
lete 2011 oznámila žalobcovi, že má záujem predať trojizbový byt, na čo on reagoval prísľubom, že sa

ho pokúsi predať. Koncom roka 2011 jej oznámil, že pre nezáujem je byt nepredajný a aj keď byt bol
niekto ohliadnuť, nedošlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy. Nevylúčila, že žalobca sa jej ozval aj
v januári nasledujúceho roka. Koncom mája jej zavolal, že má záujemcov a doniesol jej obe zmluvy na
podpis. Ona však listiny odmietla podpísať, pretože už v tom čase konala s kanceláriou D. M.. Žalobcu
upovedomila, že zmluvu nepodpíše, lebo byt sa predáva už cez inú realitnú kanceláriu. Potvrdila, že dala
žalobcovi telefonický kontakt na žalovaného v l./rade. Ona kľúče od bytu nemala. Nevedela sa vyjadriť
k skutočnosti, či žalobca uzavrel zmluvu o budúcej zmluve so záujemcami o kúpu bytu, a že práve títo
záujemcovia uzavreli zmluvu o kúpe bytu s kanceláriou D. M.. Nepoprela, že mala so žalobcom záujem
sa mimosúdne dohodnúť. K dohode nedošlo pre výšku splátok. K obsahu zmluvy medzi ňou a žalobcom
sa nevedela vyjadriť, jednoznačne však potvrdila, že mala požiadavku na žalobcu sprostredkovať predaj
bytu. Taktiež sa nevedela vyjadriť k výške provízie. Vie však, že iné kancelárie brali províziu po 2 000
eur, avšak potvrdila, že žalobca sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti nerobil bezodplatne.

Dňa 24. 10. 2011 bola medzi žalobcom a žalovaným v l./rade uzatvorená nevýhradná dohoda o
sprostredkovaní predaja bytu podľa § 262 a nasl. a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka na základe
ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal záujemca
(ktorý je v zmluve označený obidvomi účastníkmi konania na strane žalovaných) príležitosť uzavrieť
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti s treťou osobou, pričom nehnuteľnosť je presne popísaná v bode I tejto
zmluvy. Záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi províziu za predpokladu, že k naplneniu
predmetu tejto dohody dôjde v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa (bod II. dohody). Strany
sa dohodli, že sprostredkovateľ bude nehnuteľnosť ponúkať za sumu požadovanú záujemcom vo výške
39 000 eur. V bode V si dohodli výšku sprostredkovanej provízie na sumu 1 500 eur a to aj v prípade, ak
záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu (alebo inú scudzovaciu zmluvu)
s treťou osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy (bod
V bod 2,6). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a bola podpísaná žalobcom a žalovaným v 1./rade.
Táto listina sa v spise nachádza na č. l. 7.

Dňa 4. 6. 2012 bola medzi budúcimi predávajúcimi N. Q. Z. Z. Q. na strane budúcich predávajúcich a
budúcimi kupujúcimi K. Š. Z. W. Š. na strane budúcich kupujúcich spísaná zmluva o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy k totožnej nehnuteľnosti popísanej ako v dohode na č. l. 7 spisu - bod I., pričom zmluvu
podpísali obaja budúci kupujúci a za budúcich predávajúcich len žalovaný v l./rade. Zmluva sa v spise
nachádza na č. l. 8 - 9.

Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie G. T. D. mal súd preukázané,
že K. Š. Z. W. Š. boli zapísaní ako vlastníci bytu č. 1 vo vchode 55 na prvom poschodí, postavenom
na parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria so s. č. XXXX.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 4C/191/2007 mal súd preukázané, že
rozsudkom z č. l. 19 zo dňa 15. 10. 2007 , ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 10. 2007 bolo manželstvo
žalovaných účastníkov rozvedené.

Na Okresnom súde Spišská Nová Ves prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM žalovaných pod sp. zn.
11C/163/2010. Konanie bolo skončené súdnym zmierom, a to uznesením z č. l. 60 zo dňa 14.6.2012.
Na č. l. 54 citovaného spisu sa nachádza vyjadrenie Advokátskej kancelárie JUDr. Jána Rehánka, ktoré
v prefotenej forme v konaní o zaplatenie provízie sa nachádza v spise na č. l. 75. Týmto listom zástupca
Z. Q. zotrval na požiadavke vytýčenia termínu pojednávania z dôvodu , že žalovaný N. Q. robí prieťahy
a obštrukcie pri predaji bytu a svojím konaním bráni ukončiť vyššie uvedenú právnu vec (vyporiadanie
BSM) mimosúdne. V liste sa uvádza: „Zo samotného vyjadrenia vyplýva, ako veľmi „spolupracuje“ s
realitnou kanceláriou , keď nevie ani len presne uviesť, ktorá realitná kancelária má za úlohu náš byt
odpredať. Nie je to W. M., ako uvádza odporca, ale ide o J. M., G.. M.. B.. Pracovník tejto realitnej
kancelárie , ktorý aj našiel záujemcov a bol s nimi ohliadnuť byt mi hovoril, že odporca záujem odrádzal
tým, že byt je chladný, v izbe sa nedá robiť nič iné, iba citujem „držať kompóty“. Tieto informácie nielen,
že nie sú pravdivé, sú aj zavádzajúce a sú jasným prejavom snahy odporcu oddialiť vyporiadanie BSM a
znemožniť predaj bytu. Absolútne zavádzajúce je aj vyjadrenie odporcu, že byt je nepredateľný. Okrem
záujemcov, ktorých sprostredkovala realitná kancelária a pokiaľ mám správne vedomosti, boli to traja
záujemcovia, sme mohli byt predať aj našej susede p. R., ktorá zháňala byt pre svojich príbuzných.
Odporca jej oznámil, že byt sa nemôže predať, lebo ešte nie je vysporiadané BSM. Ako inak, ako
marenie snahy o mimosúdne ukončenie uvedenej právnej veci sa dá nazvať toto zavádzanie. Ide o

trojizbový byt s balkónom. Sledujem inzertné stránky na internete a aj pracovník realitnej kancelárie mi
povedal, že o byt tohto typu je veľký záujem a teda konštatovanie odporcu, že byt sa nedá predať, je
nezmysel.“
Súd poukazuje, že obsah tejto listiny účastníci nespochybnili.

Podľa listín predložených žalovaným v l./rade pri jeho odpore je predložená faktúra na sumu 2 000
eur pre realitnú kanceláriu D. M.. Zároveň predložil zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb
súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti totožného bytu, ktorý je popísaný na č. l. 7 vyplýva, že žalovaný v
l./rade uzavrel dňa 7.6.2012 zmluvu o sprostredkovaní pre realitnú kanceláriu D. M. pri kúpnej cene
43 000 eur a dojednanej cene sprostredkovania 2 000 eur. Dňa 8. 6. 2012 bola podpísaná obidvomi
žalovanými ako predávajúcimi a K. Š. Z. W. Š., ako kupujúcimi zmluva o rezervácii nehnuteľnosti na
ten istý byt. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 40-41.

Na č. l. 80 sa nachádza kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými a K. Z. W. Š. zo dňa 24.7.2012 a
v tejto zmluve bola dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy (nehnuteľnosť oboch žalovaných tvoriacu
predmet BSM) za sumu 44 600 eur .

Súd vo veci vypočul svedkov.

K. Š. a W. Š. boli vypočutý na pojednávaní dňa 18. 6. 2014 a ich výpoveď sa nachádza v spise na č.
l. 101 - 102.
K. Š. vypovedal, že jeho manželka našla inzerát v ponuke žalobcu a prostredníctvom žalobcu
si boli pozrieť dva byty. Jeden z nich sa im zapáčil a so žalobcom , ktorého zastupoval pán Q.
uzavreli rezervačnú zmluvu. Potvrdil, že ide o listinu nachádzajúcu sa v spise na č. l. 8-9. K uzavretiu
zmluvy prostredníctvom žalobcu nedošlo, lebo zmluvu nepodpísala pani Q.. Následne ten istý byt kúpili
prostredníctvom D. M.. Pracovníčka realitnej kancelárie D. M. im ponúkla byt na predaj a v tom
spočívali jej kroky na odkúpenie bytu. Uviedol, že obe realitné kancelárie im zabezpečili ohliadku bytu.
W. Š. uviedla, že mali záujem o kúpu bytu. Neoslovili ich však internetové ponuky kancelárie D. M.
a na stránke žalobcu našli konkrétny byt a žalobca im aj sprostredkoval ohliadku tejto nehnuteľnosti.
Žalobcovi oznámila, že o tento byt majú záujem a dohodli sa na podpise rezervačnej zmluvy. Oni s
manželom ju podpísali a čakali na reakciu druhej strany, pričom p. Q. im oznámil, že žalovaná v 2./
rade zmluvu odmietla podpísať. Následne sa im ozvali z D. M. a zistili, že sa jedná o ten istý byt,
ohliadku ktorého im zabezpečil žalobca, preto už prostredníctvom D. M. ohliadku bytu nevykonávali.
Za byt zaplatili 42 000 eur, avšak do kúpnej zmluvy dali vyššiu cenu preto, aby od banky dostali úver
aspoň 42 000 eur.

Súd vypočul aj pracovníka žalobcu I. Z., ktorý vypovedal, že dohodu o sprostredkovaní za žalobcu
podpisoval pán Q. a so žalovanými účastníkmi prišiel do kontaktu jedine so žalovaným v l./rade pri
podpise rezervačnej zmluvy. Zároveň popísal okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu tejto zmluvy.
Uviedol však, že rozprávali so žalovaným v l./rade, že si musí pohľadať náhradné ubytovanie s tým, že
aktivity v tomto smere budú vyvíjať aj oni, avšak zabezpečenie náhradného ubytovania pre žalovaného
v l./rade nebolo podmienené zmluvným vzťahom. Naopak sa dohodli, že aktivity ohľadne náhradného
bývania bude vyvíjať žalovaný v l./rade aj mimo nich. Vyjadril sa, že s nepamätá, žeby žalovaný v
l./rade udával, že je v tiesni, trpí depresiami, prípadne, žeby dokladoval nález o svojom zdravotnom
stave. Nepamätá sa, žeby žalovaný v l./rade sa vyjadroval ku kúpnej cene, prípadne, žeby niečo
namietal ohľadne ceny , pretože keď zmluvu podpísal s cenou súhlasil. Výpoveď tohto svedka sa v
spise nachádza na č. l. 103.

Svedkyňa G. I. pracuje pre D. M. ako maklér a potvrdila, že žalovaný v l./rade navštívil ich kanceláriou s
tým, že žalobca chce predať byt žalovaných účastníkov, pričom žalovaný v l./rade podpísal rezervačnú
zmluvu a nemá z bytu kam ísť. Oslovila nádejných záujemcov (manželov Š.) s tým, či majú ešte záujem
o kúpu bytu s čím oni súhlasili a mali záujem o byt aj za prípadnú vyššiu cenu. Z ich pohľadu ak
obaja žalovaní nepodpísali rezervačnú zmluvu , je táto zmluva neplatná. Obaja žalovaní a manželia
Š. v ich kancelárii podpísali rezervačnú zmluvu. Prehliadku bytu nezabezpečovala, pretože pán Š. jej
oznámil, že už v tomto byte boli a túto skutočnosť mali aj od žalovaného v l./rade. Byt im vedela ukázať
z plazmy - obrazovky v ich kancelárii. Predaj bytu zabezpečila ich realitná kancelária. Vypovedala,
že okrem rezervačnej zmluvy robili i iné úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, a to preverenie
príjmov kupujúcich s tým, aby sa im mohol prípadne vybaviť úver. Zadávajú požiadavku na znalecký

posudok a prostredníctvom právnika predkladajú návrh kúpnej zmluvy. Pre žalovaného v l./rade hľadala
jednoizbový byt a až následne riešila predaj bytu. Požiadavka na jednoizbový byt zo strany žalovaného
bola vznesená ústne. Zmluvu v tomto smere neuzatvárali.

Podľa § 654 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný
len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 646 ObZ ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku
tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď
záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku
tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá
záujemca.

Podľa § 467 ods. 1 ObZ sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za
sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi
však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v
rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná
zmluva.

Podľa § 262 ods. 1 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 269 ods. 1 ObZ ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa
použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v
základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený.

Predmetom tohto konania je zaplatenie provízie žalovanými v prospech žalobcu.

Je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a provízií. Z toho
medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade bola zmluva uzatvorená písomne v zmysle § 262 a násl. a §
642 a násl. ObZ čo vyplýva z listiny predloženej žalobcom na č. l. 7 spisu. V zmysle článku VIII bod
1 (poznámka sudcu - zrejme malo ísť o článok VII) strany dohody vyhlásili, že sa na základe § 262
Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, zároveň
v bode 2 tohto článku dohodu uzavreli na dobu neurčitú. Táto dohoda označená ako nevýhradná
dohoda o sprostredkovaní predaja bytu uzavretá podľa § 262 a násl. a § 642 a násl. Obchodného
zákonníka sa vzťahovala k bytu č. 1 na prvom poschodí v bytovom dome s. č. XXXX postavenom
pozemku s parcelným číslom XXXX registra C na ulici U. X. I., č. vchodu 55 v meste G. T. D., v mestskej
časti I., zapísanej v LV č. XXXX Správy katastra G. T. D., ktorej sprostredkovateľom bol žalobca a
záujemcami - obaja žalovaní. Zmluvu však podpísal za záujemcov len žalovaný v 1./rade dňa 24. 10.
2011.
Jej obsah účastníci nespochybnili, pretože žalovaný v 1./rade vo svojej výpovedi na č. l. 95 spisu túto
skutočnosť nevyvrátil. Uviedol však, že bol v zlom psychickom rozpoložení, čo bližšie špecifikoval tým,
že mal nedostatok finančných prostriedkov a potreboval peniaze na výplatu žalovanej v 2./rade z titulu
vyporiadania BSM, pričom navštevoval i psychiatričku MUDr. J. Y., o čom predložil do spisu listinné
dôkazy, a to záznam z prvého psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19. 4. 2013 a záznam z kontrolného
vyšetrenia zo dňa 16. 10. 2013. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 89 - 90 spisu.

Sám žalovaný v 1./rade však uviedol, že pred týmto obdobím iného psychiatra nenavštevoval. Podľa
správy z prvého psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19. 4. 2013 z č. l. 89 vyplýva, že žalovaný v 1./
rade uviedol: „Má sa zle asi od minulého roku, predal byt trojizbový, lebo manželka po rozvode chcela
vyrovnávku, súdila sa ešte s niekým, veľa zaplatila za právničku, ktorá ju obhajovala a ona chce od neho
polovicu súdnych trov. Chce ho pripraviť o byt, chce od neho 1 056 eur. Inak mu zoberú byt. Nemá skade
zobrať, nemá koho osloviť, teraz sa kvôli tomu trápi, má deti v zahraničí, ale ani ich nechce pýtať. S
deťmi vychádza pomerne dobre, akurát najstarší syn, s tým sa pohádal a nie sú v kontakte, nechce pýtať
peniaze deti, je mu to trápne. Zdá sa mu to od manželky nefér, že mu chce zobrať peniaze.“

Obranu žalovaného v 1./rade ohľadom namietaného zlého psychického stavu v čase uzatvárania
dohody so žalobcom súd však nemohol zohľadniť, pretože k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1./rade došlo dávno pred popisovanými problémami žalovaným v l./rade -
t. j. až 24. 10. 2011.

Súd nemal preukázanú ani obranu žalovaného v 1./rade o tom, že jeho podmienkou predaja bytu bolo
zabezpečenie bývania pre žalovaného v 1./rade v jednoizbovom byte, toto jeho tvrdenie totiž nevyplýva
ani z obsahu zmluvy z č. l. 7 spisu a ani z výpovede svedka I. Z. z č. l. 103 spisu, ktorý v mene žalobcu
bol účastný pri podpise rezervačnej zmluvy - t. j. zmluvy o budúcej zmluve, ktorá sa v spise nachádza
na č. l. 8 -9 a na pojednávaní dňa 18.6.2014 jednoznačne vypovedal, že zabezpečenie náhradného
bývania pre žalovaného v 1. rade nebola podmienka, pričom tomuto účastníkovi sľúbili, že budú v

V článku III bod 3.2 zmluvy sa budúci predávajúci t. j. žalovaný v 1./rade zaviazal, že až do termínu
uzavretia kúpnej zmluvy nezvýši stanovenú kúpnu cenu a tiež , že nehnuteľnosť po uzavretí tejto zmluvy
nebude ponúkať na scudzenie tretím osobám, a to ani priamo, ani prostredníctvom tretích osôb.
Svojím konaním však žalovaný v 1./rade porušil ustanovenie tejto zmluvy tým, že dňa 7.6.2012 uzatvoril
s realitnou kanceláriou D. M., G..M..B.. G. G. W. XXX zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb
s kúpou totožnej nehnuteľnosti za dojednanú kúpnu cenu 43 000,- eur.

So žalovanou v 2./rade došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, čo vyplýva z výpovede žalobcu z č. l. 67 spisu.
Zároveň sa ústne dohodli na zmluvných podmienkach vrátane provízie. Túto skutočnosť nespochybnila
na pojednávaní žalovaná v 2./rade. Je teda nesporné, že žalovaná v 2./rade iniciovala predaj bytu a
vo svojej účastníckej výpovedi na č. l. 97 uviedla, že žalobcu oslovila mailom, a to v čase konania o
vyporiadanie BSM. V lete 2011 oznámila žalobcovi, že má záujem predať trojizbový byt. Jej tvrdenia z
č. l. 97 o tom, že žalobca jej oznámil, že byt je nepredajný súd preukázané nemal. Zároveň potvrdila,
že telefonicky kontakt na žalovaného v 1./rade žalobcovi dala ona.
Keďže žalobca túto účastníčku nevyhodnotil ako problémovú, nespísal s ňou písomnú dohodu,
oboznámil ju so zmluvnými podmienkami, vrátane provízie. Táto účastníčka potvrdila, že mala na
žalobcu požiadavku na predaj bytu, oznámila mu i výšku ňou požadovanej sumy za predaj bytu (45 000
eur). K výške dojednanej provízie sa nevedela vyjadriť, jednoznačne však uviedla, že sprostredkovanie
predaja bytu nebolo dojednané bezodplatne. Takto sa vyjadrila na poslednom pojednávaní 3. 10.2011.
Zároveň potvrdila, že práve ona dala žalobcovi telefonicky kontakt na žalovaného v l./rade. Jej tvrdeniu
o tom, že žalobca jej mal koncom roka 2011 oznámiť, že byt je nepredajný, odporuje podanie žalovanej
v 2./rade v pripojenom spise tunajšieho súdu 11C/163/2010 na č. l. 45 - v konaní o vyporiadanie BSM -
zo dňa 18. 5. 2012, podľa ktorého zabezpečuje predaj bytu práve žalobca, ktorý našiel troch záujemcov ,
bol s nimi ohliadnuť byt a žalovaný v 1./rade odmietal byt predať, pretože ešte nemali vyporiadané BSM
a je nezmyselné preto tvrdenie žalovaného v 1./rade o tom, že byt je nepredajný. Žalovaný v 1./rade sa
odmietal z bytu vysťahovať. Žalovaná v 2./rade na pojednávaní potvrdila pravosť tejto listiny.
Tvrdenia žalovanej v 2./rade o údajnej nepredajnosti bytu žalobcom súd preto považuje za účelové.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou. Uzaviera sa medzi
sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Jej pojmové znaky vyplývajú jednak
zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774, jednak z ďalších práv a povinností
upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto zmluvy, pričom ustanovenie §
776 OZ nie je obsahom nároku žalobcu.

Podľa § 774 sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy
môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že
zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie
zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že zmluvu, uzavretie ktorej sa sprostredkovateľskou
zmluvou sleduje, neuzaviera sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Záujemca teda uzaviera zmluvu
sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy.
Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie
zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom
tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len
vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V
čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať
podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade pochybností o tom rozhodne súd na návrh
niektorého účastníka. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie
sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil
záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril
podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy.
Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Výška odmeny
spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti
sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách,
telefonické rozhovory a pod.). Podľa § 776 sprostredkovateľ má právo na náhradu týchto nákladov len
vtedy, keď to bolo výslovne dohodnuté. Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je
neformálnou zmluvou. Uzaviera sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy.
Jej pojmové znaky vyplývajú jednak zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774,
jednak z ďalších práv a povinností upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah
tejto zmluvy.
Podľa § 774 sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Predmetom takejto zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia
zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť
zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví
uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja
veci (§ 737 a nasl.), zmluvu, uzavretie ktorej sa sprostredkovateľskou zmluvou sleduje, neuzaviera
sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám, aj keď za pomoci
sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy.
Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy
uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Týmto pojmovým
znakom sa táto zmluva odlišuje od príkaznej zmluvy, kde dosiahnutie výsledku nepatrí k pojmovým
znakom zmluvy (pozri § 728 a 729).
Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom
tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len
vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V
čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať
podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade pochybností o tom rozhodne súd na návrh
niektorého účastníka. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie
sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil
záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril
podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy.
Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Výška odmeny
spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti
sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách,
telefonické rozhovory a pod.). Podľa § 776 sprostredkovateľ má právo na náhradu týchto nákladov len
vtedy, keď to bolo výslovne dohodnuté.
K veci je potrebné dodať i to, že sprostredkovateľ sám neuzaviera zmluvu, len pomáha pri jej
uzavieraní. Zodpovednosť z uzavierania zmluvy teda postihuje účastníka zmluvy (záujemcu), a nie
sprostredkovateľa.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou v 2./rade bol založený na základe ústnej zmluvy a je potrebné na tento vzťah aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je totiž nesporné, že žalobca ako záujemca vykonával svoju
činnosť smerujúcu k uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy - našiel pre záujemcu potencionálneho kupca,
s ktorým vykonal ohliadku nehnuteľnosti, spísal s ním rezervačnú zmluvu a samotný fakt, že žalovaná
v 2. rade túto zmluvu odmietla podpísať, nemôže zaťažiť žalobcu.

Tiež je nesporné, že ešte minimálne v máji 2012 žalobca vykonával úkony smerujúce k predaju
nehnuteľnosti.

K tvrdeniu právnej zástupkyne žalovanej v 2./rade o tom, že sprostredkovateľská zmluva podľa
Občianskeho zákonníka nie je formálnou zmluvou a je nevyhnutné, aby návrh zmluvy bol podpísaný
všetkými účastníkmi konania, súd dodáva, že táto jej obrana neobstojí, pretož sprostredkovateľská
zmluva je neformálnou zmluvou.

I svedkovia K. Š. a W. Š., ktorí kúpili byt žalovaných, potvrdili, že žalobca im zabezpečil ohliadku bytu
a zabezpečil i uzatvorenie tzv. rezervačnej zmluvy, t. j. zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorú však
odmietla podpísať žalovaná v 2./rade.

Z pohľadu súdu je pritom irelevantné, že kúpnopredajnú zmluvu k tomuto bytu uzatvorila iná realitná
kancelária (D. M.). Jej pracovníčka - G. I. vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní 3. 10. 2014 potvrdila,
že ich kancelária nezabezpečovala prehliadku bytu, pretože od kupujúcich sa dozvedeli, že kupujúci
už tento byt poznajú, v byte už na ohliadku boli a informoval ich o tom, aj žalovaný v 1./rade. Byt
záujemcom ukázali len z plazmy. Úkony smerujúce k predaju bytu zo strany realitnej kancelárie D.
M. spočívali v uzatvorení rezervačnej zmluvy, preverení príjmov kupujúcich, prípadne vybavenie úveru,
zadali požiadavku na znalecký posudok a uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu. Pre žalovaného v 1./rade
hľadali i jednoizbový byt.

Súd si neosvojil tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 1./rade o tom, že zmluva uzatvorená medzi
jeho klientom a žalobcom je typickou formulárovou zmluvou, obsah ktorej žalovaný v 1./rade ovplyvniť
nemohol, pretože z obsahu zmluvy vyplýva, že výšku provízie si účastníci dojednali osobitne - táto časť
zmluvy neobsahuje písomne vytlačenú časť, ale je rukou dopísaná.

Na základe týchto skutočností súd nemal preukázanú žiadnu pochybnosť ohľadne uzatvorenia zmluvy
medzi účastníkmi konania a len pre úplnosť dodáva, že provízia, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi
konania (1 500 eur) bola nižšia, než provízia dojednaná medzi žalovaným v1./rade a kanceláriou D. M.
(2 000 eur) a ktorú aj pre túto kanceláriu žalovaný v 1./rade reálne zaplatil.

V zmysle § 775 OZ sprostredkovateľská zmluva je odplatná. Sprostredkovateľ má právo na odmenu, ak
bol výsledok sprostredkovateľskej zmluvy dosiahnutý jeho pričinením. Aby v takomto prípade nevznikli
pochybnosti o výške odmeny, § 775 ustanovuje, že sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej
výške. To znamená, že účastníci zmluvy sa o výške odmeny musia dohodnúť. Dohoda o určení výšky
odmeny je spravidla súčasťou obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Keďže ani sprostredkovateľská
zmluva nie je viazaná na určitú formu, nevyžaduje sa určitá forma ani na dohodu o určení výšky odmeny.

I v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka sprostredkovateľská zmluva (s výnimkou zmluvy o
sprostredkovaní burzového obchodu) nemá povahu tzv. absolútneho obchodu.

Zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade bola uzatvorená ako podnikateľom na strane žalobcu
a nepodnikateľom na strane žalovaných.

Žalovaný v l./rade však uzavrel so žalobcom písomnú zmluvu v ktorej si dohodli aplikáciu § 262 a
nasl. Obchodného zákonníka a dohodli sa, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Nebyť
týchto dojednaní, aj na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v l./rade by súd aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je vždy odplatná a je vecou zmluvných strán t. j.
žalobcu a žalovaného v l./rade do akej miery využívajú zmluvnú voľnosť. Žalobca sa v tejto zmluve

zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca t. j. žalovaný v l./rade mal
príležitosť uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu s treťou osobou, pričom záujemca - žalovaný v l./rade
sa za toto sprostredkovanie zaviazal zaplatiť konkrétnu províziu t. j. 1 500 eur ako sumu osobitne
dojednanú zmluvnými stranami. Súd z obsahu zmluvy z č. l. 7 spisu mal preukázané, že boli splnené
podstatné znaky zmluvy o sprostredkovaní, t. j. určenie (identifikácia) zmluvných strán (záujemca
a sprostredkovateľ), určenie zmluvy , ktorá sa má uzavrieť a odplatnosť záväzkového vzťahu, t. j.
dispozitívna úprava pre prípad, že výška nebola dohodnutá obsahuje ustanovenie § 647 Obchodného
zákonníka. Ani pre tento prípad sa však na platnosť zmluvy nevyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 645 ObZ zmluvné strany v zmluve o sprostredkovaní môžu alternatívne dohodnúť
vznik nároku sprostredkovateľa na províziu užšie, ako je vymedzený v § 644 alebo v § 646, čo
účastníci i v skutočnosti urobili (čo vyplýva z ustanovenia bodu V.6. dohody z č.l. 7. Zo znenia
tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ má sprostredkovateľ zo zmluvy o sprostredkovaní len povinnosť
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu s treťou osobou, nárok na províziu
sprostredkovateľovi vzniká už zaobstaraním tejto príležitosti.
Pre vznik nároku sprostredkovateľa na províziu nie je v tomto prípade rozhodujúce, či sprostredkúvaná
zmluva bola s treťou osobou uzavretá, a ani to, či bol splnený záväzok tretej osoby zo sprostredkovanej
zmluvy. Riziko z prípadného nesplnenia zámerov sprostredkúvanej zmluvy v tomto prípade znáša
záujemca.
V konečnom dôsledku zmluva uzatvorená bola, ale inou realitnou kanceláriou, pričom kroky smerujúce
k naplneniu zmluvného vzťahu urobil žalobca.

Pre posúdenie, či sprostredkovateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní, t.j. či záujemcovi
zaobstaral príležitosť na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy s treťou osobou, budú rozhodujúce
konkrétne okolnosti tohto záväzkového vzťahu. Vzhľadom na to, že táto alternatíva zoslabuje
zodpovednosť sprostredkovateľa za uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a za splnenie jej záväzkov,
záujemca by mal dbať na to, aby záväzok sprostredkovateľa spočívajúci v zaobstaraní príležitosti
pre záujemcu na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy s treťou osobou bol v zmluve o sprostredkovaní
dostatočne konkretizovaný.

Nie nezanedbateľnou skutočnosťou je i fakt, že žalovaná v 2./rade mala záujem sa so žalobcom
mimosúdne dohodnúť, čo vyplýva z podania právneho zástupcu žalobcu z č. l. 57 a výpovede žalovanej
v 2./rade na pojednávaní na č. l. 98 spisu. Samotné dôvody uvádzané žalovanou v 2./rade, ktoré ju
viedli k uzavretiu mimosúdnej dohody, nie sú z pohľadu súdu dôležité (t. j. odchádzala do zahraničia a
chcela mať s vecou pokoj).

Po takomto dokazovaní mal súd preukázanú opodstatnenosť návrhu žalobcu.

Je nesporné, že žalobca uzavrel s oboma žalovanými zmluvu o sprostredkovaní:
- so žalovaným v l./rade v písomnej forme v zmysle Obchodného zákonníka
- so žalovanou v 2./rade v ústnej forme v zmysle Občianskeho zákonníka,
pričom v oboch prípadoch bolo nesporné, akú činnosť mal žalobca vykonávať pre oboch žalovaných,
a tiež , že táto činnosť bude vykonávaná za odmenu (províziu). Žiaden z účastníkov tieto skutočnosti
nespochybnil.

Nespochybniteľné je i to, že žalobca našiel pre žalovaných účastníkov záujemcov o kúpu bytu a so
záujemcami vykonal ohliadku bytu.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku bola kúpnopredajná zmluva uzatvorená prostredníctvom
inej realitnej kancelárie nemá vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie provízie.

Z týchto dôvodov zaviazal súd oboch účastníkov na zaplatenie dojednanej provízie 1 500 eur. Žalobca
požadoval i zaplatenie úroku z omeškania od 28. 9. 2012 do budúcna vo výške 8,75 % ročne z uplatnenej
sumy.

V súlade s ust. §517 ods. 2 OZ s poukazom na § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/2005 Z. z. súd úrok
z omeškania priznal až od 6. 12. 2012 do budúcna. Súd mal preukázané, že zaslanie faktúry obom
žalovaným zdokladovaním podacích lístkov, čo žalovaní nespochybnili, ako to vyplýva z č. l. 68 spisu a
súd mal preukázané i doručenie predžalobnej upomienky. Súd zaviazal oboch žalovaných na zaplatení

zákonných úrokov z omeškania z priznanej sumy od dňa nasledujúceho po vyhotovení predžalobnej
upomienky, keďže v zápisnici z 3. 10. 2014 obaja účastníci nespochybnili jej prevzatie. Z týchto dôvodov
súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Na pojednávaní 3. 10. 2014 právny zástupcovia oboch žalovaných žiadali vypočuť i svedka p. D. D.,
majiteľa realitnej kancelárie D. M. na okolnosť k skutočnosti týkajúcich sa predaja bytu žalovaných
účastníkov, k okolnostiam klientmi ktorej realitnej kancelárie boli kupujúci a ktorá realitná kancelária
robila úkony spojené s odpredajom bytu žalovaných a na okolnosť aký je bežný a zaužívaný postup
pri sprostredkovaní predaja bytov a pri nárokovaní si vyplatenia provízii za sprostredkovanie predaja
realitnou kanceláriou. Súd podotýka, že jeho výpoveď by nepriniesla žiadne nové skutočnosti, preto
súd tento návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Os.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.
Neúspech žalobcu bol zanedbateľný (tákal sa len splatnosti úrokov z omeškania, preto súd priznal
žalobcovi plnú náhradu trov.

Ich výšku vyčíslil právny zástupca žalobcu sumou 926,18 eur, ktoré pozostávajú u 11 úkonov o 71,37
eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie návrhu dňa 7. 5. 2013,
porada s klientom dňa 4. 12. 2012, 1. 10. 2013, 20. 3. 2014, 1. 10. 2014, účasť na pojednávaní dňa
2. 10. 2013, 21. 3. 2014, 4. 6. 2014, 18. 6. 2014 a 3. 10. 2013, rokovanie s protistranou dňa 18. 10.
213), k tomu 1 krát režijný paušál 7,63 eur, 4 krát režijný paušál po 7,81 eur a 6 krát režijný paušál po
8,04 eur, spolu odmena advokáta a režijného paušálu tak predstavujú 872,18 eur. K tomu zaplatený
súdny poplatok z návrhu v sume 90 eur, čo celkovo činí 962,18 eur . Tieto trovy boli vyčíslené v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd posúdil trovy uplatnené právnym zástupcom žalobcu a dospel k záveru,
že sú uplatnené dôvodne, preto ich náhradu v plnom rozsahu zaviazal znášať neúspešných účastníkov.
S poukazom na § 151 ods. 8 O. s. p. súd zároveň vo výroku uviedol výšku trov právneho zastúpenia a
iných trov náhradu ktorých súd úspešnému účastníkovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.