Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220820
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115220820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne
zastúpeného JUDr. Marek Hrouda, advokát, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanej: T.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. U. O. XX, XXX XX L., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej
opatrovníčkou T. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 162,76 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 162,76 € spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 126,38 € od 01.05.2014 až do zaplatenia,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 36,38 € od 05.08.2014 až do zaplatenia

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Hroudu
náhradu trov konania spočívajúcu v iných trovách konania vo výške 16,50 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 06.08.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 162,76 €
spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Východoslovenská energetika a.s., IČO: 36 211
222 dodal žalovanému elektrickú energiu na odbernom mieste W. U. O. Č.. XX, XXX XX L., na základe
čoho mu bola vystavené faktúry, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil, preto si žalobca ako nadobúdateľ
časti podniku právneho predchodcu (vrátane uplatnenej pohľadávky) nárok na jej zaplatenie uplatnil
cestou súdu.

Vzhľadom na to, že sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd mu v

zmysle § 29 O.s.p. na zastupovanie v konaní ustanovil za opatrovníka zamestnanca OS Prešov.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 a ods.2 O.s.p. (Pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.), nakoľko vo veci ide podľa § 200ea ods.1 O.s.p. o
drobný spor (Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor.).

Súd vo veci rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom prihliadal aj
na vyjadrenia účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:Žalovaný bol odberateľom elektrickej energie od žalobcu v odbernom mieste W. U. O. Č.. XX, L., na
základe Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti č. 668868 zo dňa 21.02.2004.

Žalobca vyúčtoval žalovanému odber elektrickej energie nasledujúcimi faktúrami:
- č. 7237112653, na sumu 126,38 €, za fakturačné obdobie 12.03.2013 - 04.03.2014, so splatnosťou
dňa 30.04.2014,
- č. 7254124095, na sumu 36,38 €, za fakturačné obdobie 05.03.2014 - 09.07.2014, so splatnosťou dňa
04.08.2014.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 2 písm.b) bod 23 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon) koncovým odberateľom
elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje
elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods.1 zákona odberateľ elektriny v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov má právo pri dodávke elektriny uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o
dodávke elektriny, ktorá musí obsahovať popri inom aj rozsah dodávky elektriny a s týmito dodávkami
súvisiacich služieb a rovnako má právo na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a

s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých
preddavkovýchplatieb;priurčenívýškytýchtopreddavkovýchplatiebdodávateľelektrinyzohľadnívýšku
preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho obdobia.

Podľa§20ods.7zákonadodávateľelektrinyjepovinnýriadneaúplneinformovaťnavyhotovenejfaktúre

odberateľa elektriny v domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny vrátane ich
číselného vyjadrenia.

V konaní je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom
hlavnou povinnosťou žalobcu bolo dodávať žalovanému elektrickú energiu do dohodnutého odberného

miesta a hlavnou povinnosťou žalovaného bolo za túto elektrickú energiu žalobcovi zaplatiť. Vzhľadom
na uvedené je nárok žalobcu plne dôvodný. So zaplatením faktúra sa žalovaný odstal do omeškania,
preto žalobcovi podľa nižšie uvedených ustanovení patria aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, konkrétne § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vzhľadom na deň omeškania je výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne (základná sadzba ECB ku dňu

01.05.2014 - 0,25% ročne) a 8,15 % ročne (základná sadzba ECB ku dňu 05.08.2014 - 0,15 % ročne).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer plne
úspešnému žalobcovi. Za účelné trovy konania považoval súd iba zaplatený súdny poplatok v sume
16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konaniav spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na

právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1

O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo

o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum
jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu. Vyplňovanie
týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.

Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami

prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu

súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom

konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislostinemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho
interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen
okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho
zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování

o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve
specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek

podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“
Súd má za to, že trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci neboli vynaložené účelne, nakoľko
ide o žalobu administratívneho charakteru nevyžadujúcu osobitné odborné znalosti, keďže ide o žalobu
podávanú hromadne a rozlišovanú iba osobou žalovaného a výškou pohľadávky.

Na záver je ešte potrebné dodať, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí
sú nepochybne v rámci svojej práce oprávnení a schopní žalobu ako bola podaná v tejto veci napísať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Prešov (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).