Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/765/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213320
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612213320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: V. T., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom O. č. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778,
zastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomvY.,J.N.X/A,vkonaníozaplatenie1608,54
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.

k. 10C/6/2013-253 zo dňa 1. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznáva.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov vo výške 838,78 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť navrhovateľ.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľ a odporca
ako dlžník uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý
sa zaviazal splatiť, spolu s dojednaným úrokom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Dospel k záveru, že len vo

vzťahu k pohľadávkam splatným k 20.3.2008 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a navrhovateľ bol
lenvovzťahukuvedenýmpohľadávkamaktívnevecnelegitimovanýmvkonaní.Nakoľkomedziprávnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi,
teda je trojročná. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28. 11. 2012, v čase podania žaloby na súd
už uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávok (splátok úveru) splatných najneskôr
dňa 20. 3. 2008, a to dňa 20. 3. 2011, preto bol nárok navrhovateľa, na uplatnenie ktorého bol v konaní

aktívne vecne legitimovaný, v celom rozsahu premlčaný. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, uzavretú dňa 31. 3. 2012 s odporcom, súd ju
považoval za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu dohoda nemala
za následok založenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, resp. začatieplynutia novej premlčacej doby v zmysle zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právo na náhradu trov konania vzniklo v plnom rozsahu úspešnému odporcovi. Náhradu trov konania si
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko na strane odporcu v konaní vystupoval

vedľajší účastník, z dôvodu plného úspechu odporcu v konaní, vzniklo právo na náhradu trov konania
aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Výkladom ustanovení
všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru, že postupca a následne po postúpení

pohľadávky navrhovateľ boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah.
Nanavrhovateľaprešlizmluvouopostúpenípohľadávokajvšetkyprávasúvisiacesdanoupohľadávkou.
Okrem toho, postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom pohľadávky, pričom základným
právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového
vzťahu. Na podporu tohto názoru odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 29.5.2015, sp. zn. 8Co/163/2015. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom

ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. K uvedenému upriamil
pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.4.2014, sp. zn. 19C/34/2012. Zdôraznil,
že pre konštatovanie aktívnej vecnej legitimácie postačuje preukázanie oznámenia postupcu dlžníkovi,
že došlo k postúpeniu pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003,

sp. zn. 4Obo/210/2001). Pokiaľ išlo o uznanie záväzku zo strany odporcu, mal navrhovateľ za to, že
odporca svoj záväzok uznal v čase, keď nárok navrhovateľa ešte nebol premlčaný, preto uzavretie
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu nemožno považovať za nekalú obchodnú
praktiku. Následne poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím
súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nemožno

hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal pritom na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom. Navrhol

rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Podľa jeho názoru súd správne
poukázal na nezákonný postup pri postúpení pohľadávky v predmetnej veci. Obšírne sa vyjadril aj k

Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a dôvodnosti výroku prvostupňového súdu,
ktorým priznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, a to aj s poukazom na viaceré rozhodnutia súdov.
Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Výrok, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi, zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznáva.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Na doplnenie považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené

ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná
v priebehu trvania úverového vzťahu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013). Ak zákonné

predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne
neplatnýprerozporsozákonom(§39Občianskehozákonníka).Vtakomtoprípadetuniejedanáaktívna
legitimácia navrhovateľa vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná. V danom prípade
mal prvostupňový súd na základe vyjadrenia právneho predchodcu navrhovateľa preukázané, že tento
vyzval písomne odporcu v marci 2008, a preto bol navrhovateľ vecne legitimovaný len vo vzťahu k

pohľadávke, ktorá vznikla do tohto času. K platnému postúpenie pohľadávok od apríla 2008 už následne
nedošlo. S týmto názorom sa odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd podrobne preskúmal aj otázku, či v danom prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu
a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 31.3.2012, ako aj z okolností, za akých k jej
uzavretiudošlo,ajodvolacísúdpovažovaluznaniedlhuzaprávneneúčinné,pretožeajkeďuznaťmožno
aj premlčaný dlh, uznávajúci prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh
je premlčaný, pričom v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní ako to vyžaduje
§ 558 Občianskeho zákonníka.

Odvolanie navrhovateľa, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za
dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný
dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním
premlčaného dlhu čo do dôvodu a výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo

sa začne premlčovať znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o
premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny
následok nemá.
Na tomto mieste dodáva, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom, je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré

upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania
dlhu. Podľa odvolacieho súdu konanie odporcu by súd aproboval v prípade, ak by podnet na uzavretie
dohody vyšiel z jeho strany alebo síce zo strany navrhovateľa, ale s poučením o následkoch uznania
premlčaného záväzku. V danom prípade však k takému dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci

zo strany dlžníka nedošlo.

Pokiaľ išlo o výrok o náhrade trov konania, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť trovy vedľajšiemu
účastníkovi, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv.
spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa na základe poznámky
10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. opriestupkoch v znení neskorších predpisov. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi
v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu

na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“).Taktozaloženézdruženiesamôženasúdepodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa
proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny
stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá

návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe
plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne
upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno

vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník konania, má právo na právnu pomoc
pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má právo i na náhradu trov právneho
zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako môže súd priznať náhradu trov
právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným konaním a účelne.
Cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane

spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie bolo vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné Združenie je spôsobilé a schopné chrániť
záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka vo vyjadrení v
tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené

finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.
Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav,
rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá
návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe

plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p..

Ak zvažuje súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázku, či náklady spojené so zastupovaním
advokátom možno považovať za náklady účelne vynaložené, mal by predovšetkým zohľadňovať i
samotný účel civilného procesu ako takého. Jeho účelom je poskytovanie ochrany porušeným alebo

ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Z tohto hľadiska možno
za účelne vynaložené trovy považovať iba také výdavky, ktoré musela procesná strana nevyhnutne
vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady
spojené so zastupovaním advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však
nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu, môžu sa totiž vyskytnúť i situácie, za ktorých

výdavky spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné k riadnemu
uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde.
Podľa názoru odvolacieho súdu, vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu, v danej veci podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi
ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám, a preto rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.), podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V odvolacom konaní

bol navrhovateľ úspešný čiastočne (nakoľko z obsahu odvolania vyplýva, že napadol výrok o trovách
vedľajšieho účastníka, ako aj výrok o zamietnutí návrhu vo veci samej), a preto rozhodol odvolací súd
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.