Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213230844
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7213230844.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: G. U.

X. X..H..E.., G.Č.: XXXXXXXX, O. X, W., právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: L. D., A.. X.XX.XXXX, W. F. Y. XX, O. zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, za účasti vedľajšieho
účastníka: N. X. X. E..N.., U. O. X, Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 5.367,70 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.631,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne od 26.7.2014 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 30. dňa kalendárneho mesiaca až do zaplatenia
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcom rozsahu súd návrh z a m i e t a.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa,
advokáta v Bratislave, trovy konania vo výške 287,59 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 28.11.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 5.367,70 eura s prísl. Podaný návrh
odôvodnil navrhovateľ tým, že jeho právny predchodca s odporkyňou uzatvoril zmluvu o splátkovom
úvere č. 0660284627, ktorou poskytol odporkyni úver v celkovej sume 3.700 eur, pričom odporkyňa
ho mala splatiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej
poslednej mesačnej splátky dňa 20.10.2020. Odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnila v

lehote splatnosti úveru, čím sa dostala do omeškania s vrátením žalovanej sumy. Zároveň si navrhovateľ
uplatnil náhradu trov konania.

Súd vydal vo veci dňa 30.12.2013 platobný rozkaz, č. k. 13Ro/513/2013-24, ktorý však zrušil uznesením
zo dňa 28.3.2014 č. k. 13Ro/513/2013-43, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk.

Podaním doručeným súdu dňa 1.12.2014 navrhovateľ doplnil svoj žalobný návrh, pričom okrem iného

uviedol, že žalobou uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 4.344,10 eur,
z nesplatených riadnych úrokov vo výške 972,77 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo
výške 50,83 eur.Dňa 29.12.2014 oznámilo súdu Združenie spotrebiteľov Slovenska- občianske združenie, že vstupuje
do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2015 právny zástupca odporkyne argumentoval tým, že v rozpore
s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v predmetnej úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo
výške 19,59 %, pričom podľa kalkulačky RPMN na elektronickom portáli Ekonomika SME, po zadaní
relevantných údajov vyšla skutočná RPMN na 21,10 %. Preto mala odporkyňa za to, že predmetnú
zmluvu je potrebné v zmysle ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z., považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Samotná odporkyňa uviedla, že úver nesplácala z dôvodu, že sa dostala do finančných problémov, že
dlh by chcela splatiť, ale s ohľadom na to, že pracuje len 4 hodiny denne, jej mesačný príjem je 198
eur, z čoho na nájom platí 180 eur a finančne jej pomáha len dcéra, mohla by dlh splácať iba po 30
eur mesačne.

Na pojednávaní nariadenom na deň 26.2.2016 sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa, ani

vedľajší účastník na strane odporkyne. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zároveň predložil súdu v 2 vyhotoveniach kompletný položkovitý
výpis z úverového účtu odporkyne, ktorý súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi odporkyne.
Vedľajší účastník na strane odporkyne nepredložil súdu žiadne stanovisko, ani vyjadrenie vo veci samej.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka.

Na tomto pojednávaní zotrvala odporkyňa na svojom predchádzajúcom vyjadrení a úverovú zmluvu
považovala za bezúročnú, bezpoplatkovú, taktiež odplatu považovala za rozpornú s dobrými mravmi.
Preto uznala iba pohľadávku navrhovateľa vo výške 3.631,49 eur, čo predstavuje požičaná istina, mínus
jediná odporkyňou splatená splátka vo výške 68,51 eur. K úhrade dlhu v splátkach odporkyňa ešte
uviedla, že na tunajšom súde sa skončilo konanie, v ktorom ju súd zaviazal splácať dlh vo výške 4.708,80

eur po 100 eur mesačne a preto pri stanovení výšky splátok v tomto konaní nebude v silách odporkyne
zaplatiť viac ako 30 eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom a
to návrhom na vydanie platobného rozkazu, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného

rozkazu, oznámením o postúpení pohľadávky, špecifikáciou postúpenej pohľadávky, zmluvou o
splátkovomúvere,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiSLSPa.s.,aostatnýmspisovýmmateriálom,
súd zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s uzavrel s odporkyňou dňa 20.10.2010

zmluvu o splátkovom úvere č. 0660284627 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol
odporkyni úver v celkovej sume 3.700 eur. Odporkyňa sa ako dlžníčka zaviazala splatiť poskytnutý úver
v dohodnutom čase a dodržiavať dohodnuté podmienky. Poskytnutý úver mal byť podľa čl. I. zmluvy
splácaný v mesačných splátkach po 68,51 eura, pričom prvá splátka vo výške 22,60 eur bola splatná
dňa 31.10.2010 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.10.2020. V dôsledku omeškania

odporkyne s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca navrhovateľa
zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.9.2011 vo výške 4.344,10 eur. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bolo odporkyni doručené dňa 23.2.2013. Odporkyňa svoj záväzok v
poskytnutej lehote splatnosti do 5.3.2013 nezaplatila, preto je od 6.3.2013 v omeškaní so zaplatením
dlhu. Žalovaná pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 4.344,10 eur, z nesplatených

riadnych úrokov vo výške 972,77 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur.
Dňa 28.3.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca, uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávok s
navrhovateľom, na základe ktorej sa navrhovateľ stal veriteľom žalovanej pohľadávky.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov.Podľa ust. § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „zákon“) spotrebiteľom

sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom
sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),

s), z) a aa).

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporkyňou došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere.
Keďže odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, mal súd za to, že
odporkyňa má voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 3.631,49
eur ( 3.700 eur poskytnutý úver mínus 1 zaplatená splátka 68,51 eur), preto zaviazal odporkyňu nazaplatenie tejto sumy spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zároveň ale súd považoval predmetné zmluvu o splátkovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a
to z dôvodu, že hoci táto zmluva obsahovala údaj o RPMN, táto bola podľa zistení súdu uvedená v

nesprávnej výške, nakoľko zmluva obsahovala údaj o RPMN 19,59 %, a podľa výpočtu na elektronickej
kalkulačke RPMN, na základe relevantných údajov z predmetnej zmluvy, ktorú predložila odporkyňa
a súd ju overil, predstavovala RPMN v danom prípade 21,10 %. Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere RPMN, ak nie
je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom tejto úpravy je

ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe tohto údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať ho medzi
viacerými úvermi. Uvedenie nesprávnej RPMN je v konečnom dôsledku klamaním spotrebiteľa a súd
teda uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a preto návrh v časti istiny prevyšujúcej
sumu 3.631,49 eur zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v

splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Nakoľko odporkyňa žiadala o povolenie splatenia žalovanej sumy v splátkach, súd po posúdení jej
majetkových a sociálnych pomerov zaviazal ju na úhradu priznanej sumy spôsobom uvedeným vo

výroku tohto rozsudku, s určením zročnosti splátok dlhu tak, aby vedela reálne dlh splácať.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Odporkyňa sa dostala s úhradou priznanej istiny aj do omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie vo
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (od 6.3.2013). Súd mu priznal úrok z omeškania v maximálnej

zákonnej výške, t. j. vo výške 5,15 % ročne, ale nie od 6.3.2013, lebo nepreukázal doručenie oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odporkyni, kde mala určenú lehotu na plnenie, preto za výzvu
na plnenie možno považovať až doručenie návrhu zo súdu, k čomu došlo dňa 25.7.2014 cestou
opatrovníčky, ustanovenej pôvodne odporkyni na zastupovanie v tomto konaní pre neznámy pobyt
odporkyne. Až nasledujúcim dňom t.j. 26.7.2014 sa dostala odporkyňa do omeškania so zaplatením

tohto peňažného dlhu, preto súd aj v časti úroku z omeškania nad priznanú výšku a obdobie, návrh ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,

ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Navrhovateľ si ešte v návrhu uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 1.276,96 eur, ktoré
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 322 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
954,96 eur za 3 úkony právnej služby.

Keďže súd priznal navrhovateľovi sumu 3.631,49 eur a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol,
pomer úspechu navrhovateľa voči odporkyni bol 68 % - 32 %. Účelné trovy navrhovateľa za 2 úkony

právnej služby (prevzatie, podanie návrhu) tvoria za jeho právne zastúpenie advokátom sumu 476,88
eur ( 2x 190,89 eur + 2x 7,81 eur + 20% DPH v sume 79,48 eur + 322 eur za súdny poplatok), t.j. spolu
798,88 eur, v súlade s ust. §§ 10 ods. 1, 13a ods. 1, písm. a)c), 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. Špecifikáciu návrhu z 26.11.2014 súd nepovažoval za účelný úkon právneho zástupcu navrhovateľa,
pretože je povinnosťou navrhovateľa už v návrhu jasne zdôvodniť a špecifikovať svoj nárok, nie až na

výzvu súdu. Navrhovateľovi patrí náhrada účelne vynaložených trov vo výške 36 %, čo je miera jeho
úspechu v konaní (68 % - 32 %), preto súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 287,59 eur (36 % zo sumy 798,88 eur). Vzhľadom na výšku trov súd jej umožnil trovy zaplatiť
v lehote dlhšej ako 3ni, na základe rovnakých dôvodov, ako splátky dlhu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko neúspech odporkyne v konaní prevyšoval jej úspech, nemohol jej ani teoreticky vzniknúť nárok
na náhradu trov konania, preto súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý

v konaní vystupoval na jej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods.
1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z

neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k
vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doterazneboliuplatnené(§205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.