Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110214693
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110214693.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: J. zast. JUDr.

Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: X. zast. JUDr. CIMRÁK s. r. o.,
Štefánikova trieda 7, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Groupama garancia
poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, Bratislava, zast.
JAVOR -TOKÁR advokátka kancelária s. r. o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie
1.660,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania 96,00 eur a k rukám zástupcu žalovanej trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.076,75 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 414,88 eur, k rukám
jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu 654,64 eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanejzaplateniažalovanejčiastkytitulomnáhradyškody,
spôsobenej mu na jeho vozidle zn. T. vozidlom žalovanej zn. Citroen Q. dňa 25. 3. 2009. Žalovaná
pri odbočovaní z hlavnej cesty smerom doprava na vedľajšiu cestu nedala prednosť jeho vozidlu
pohybujúcemu sa v rovnakom smere v pravom jazdnom pruhu, vošla do jeho jazdnej dráhy, v dôsledku
čoho došlo ku kolízii oboch vozidiel a k ich následnému poškodeniu. Žalovaná pred príslušníkmi
dopravnej polície zavinenie uznala. Žalobcovi vznikla škoda 1660 eur. Vedľajší účastník škodu neuhradil

z dôvodu, že žalovaná zodpovednosť poprela, nehoda nebola vyšetrená políciou a ani nebola so
žalovanou ako ich poistencom podpísaná správa o nehode.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, dokazovanie doplnil v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že 25.3.2009, keď riadil vozidlo T. na P. ulici v O., odporkyňa viedla vozidla

loz n S. keď pri odbočovaní z hlavne cesty smerom doprava nedala prednosť jeho vozidlu. Žalobca išiel
rýchlosťou 50km/hod., vo vozidle bol aj jeho priateľ T.. Pri nehode ľavou prednou časťou vrazil do vozidla
žalovanej do pravej zadnej časti. V čase, keď žalovanú prvýkrát spozoroval, vozidlo bolo v pohybe,
rýchlosť odhadnúť nevie. Snažil sa vozidlo pribrzdiť, no nehode nezabránil. Prizvali políciu, ktorá spísalaprotokol o nehode, o škodovej udalosti so záznamom, že dohodli, žalovaná uznala vinu. V tom čase
nevedel odhadnúť škodu. Hovoril o čiastke, za ktorú vozidlo pred dvoma týždňami kúpil, teda 65.000
Sk. Polícia urobila fotodokumentáciu, dychovú skúšku, obe boli negatívne. Vozidlo mu odtiahol otec,

ktorý k nehode prišiel. S odporkyňou sa rozprával, ale nevie, o čom, lebo sám hovoril s policajtami. Pri
nehode bol v pravom jazdnom pruhu, odporkyňa bola v ľavom jazdnom pruhu, pričom odbočovala z
hlavnej cesty na vedľajšiu smerom doprava. Boli najprv na jednej úrovni, potom ho o niečo odporkyňa
predišla a zabočila doprava, on mohol iba brzdiť. Vozidlo dal opraviť, oprava stála asi 1.000 eur. Oprava
bola svojpomocná, cena 1000 eur je za materiál a súčiastky.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v ten deň išla z práce na prenajatý byt v O. Do práce
za ňu prišiel syn, ktorý potom za ňou na vozidle Opel išiel tým istým smerom. Išla v pravom jazdnom
pruhu , pri odbočovaní k jej domu smerom doprava je zákruta v uhle 90 stupňov, pozerala do spätného
zrkadla, či je syn za ňou, avšak nebol tam, bolo tam červené vozidlo. Potom zistila, že ho viedol
navrhovateľ. Pred odbočením si nabehne v dostatočnom predstihu, zapla pravú smerovku, nadbehla

si a odbočila si doprava. Išla úplne pomaly, začula brzdy a náraz. Obaja účastníci vystúpili z auta. Syn
a jeho priateľka už stáli za navrhovateľom. Navrhovateľ povedal, že si smerovku nevšimol. Políciu
nevolali, išli náhodou okolo, zastavili a spýtali sa, či sa im niečo nestalo. Navrhovateľ jej dal všetky
údaje poisťovne a jej priateľ, ktorý stál pri dome, všetko nafotil. O škode nehovorili, potom prišiel otec
navrhovateľa, zavolali políciu. Podľa nej to boli kamaráti otca navrhovateľa, lebo sa priateľsky zvítali. S

otcom žalobcu nehovorila, ten iba povedal, že na vine je ona. Dychová skúška bola negatívna, podpísali
záznam o škode. jeden s policajtov jej povedal, že si má priznať vinu a zaplatiť škodu, lebo žalobcovi
by museli zobrať vodičské oprávnenie, lebo ho obmedzila. Preto súhlasila. Mala za to, že jej poisťovňa
to zaplatí. Oprava jej vozidla stála 1000 eur. Keďže vinu uznala, nemohla si nárokovať škodu z poistky
navrhovateľa. Potom sama dospela k záveru, že nehodu nezavinila a nikoho neobmedzila. Napísala

do spoločnosti, nahlásila nehodu, poslala fotodokumentáciu. Večer po nehode bola za mojím známym
v Nitre, ktorý je znalcom, požičal im pásmo a potom namerali brzdnú dráhu , ktorá bola dlhá 29,9m.
Nevie, či polícia nafotila nehodu, lebo bola v šoku. Záznam však zodpovedá poškodeniu. Keď sa pred
odbočovaním vysúvala, nedala smerovku , nadbiehala do šírky asi 1 meter, lebo je tam vysoký obrubník.
Vykonaným rozsiahlym dokazovaním a dopočutím znalca bolo jednoznačne preukázané, že ak by

navrhovateľ dodržal predpísanú rýchlosť, k dopravnej nehode by nedošlo. Je pravdou, že odporkyňa
mohlavybočiťajdoľavéhojazdnéhopruhu,alenemohlapredpokladať,ženavrhovateľideneprimeranou
rýchlosťou a dôjde k stretu vozidiel. Poukazujúc na ust. § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch vozidiel,
zodpovedajú podľa účasti na spôsobenej škode. Pri použití tohto zákonného ustanovenia navrhla, aby
súd návrh v plnom rozsahu zamietol, prípadne určil, že odporkyňa sa v omnoho menšom pomere

zúčastnila na dopravnej nehode a v takom pomere potom aj žiadala ustáliť výšku škody.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva,
že žalovaná svojím konaním žiadnym spôsobom neohrozila žalobcu, nakoľko znalec sám konštatoval,
že ak by žalobca jazdil dovolenou rýchlosťou, tak nenáhlym brzdením, bezpečným, brzdením maximálne

50% spomalením, by zastavil za vozidlom žalovanej. Žalovaná svojím konaním žalobcu len obmedzila
v jeho jazde, čo zákon 8/2009 o cestnej premávke vodičom nezakazuje. Žalovaná neporušila žiadnu
povinnosť uloženú jej týmto zákonom. Žalobca jednoznačne porušil povinnosť vodiča uloženú v ust. §
16 ods. 1 cit.zákona. Má za to, že nie je spravodlivé vyžadovať od žalovanej ani od žiadneho iného
účastníkacestnejpremávky,abypodhrozbousankciepredpokladal,resp.predvídalporušovaniezákona

iným účastníkom cestnej premávky. Preto zodpovednosť žalovanej na vzniku škody predmetnej veci nie
je daná vôbec. Len v prípade, že žalovaná mala povinnosť predvídať porušovanie cestnej premávky
žalobcom, t.j. prekročenie rýchlosti až od 29 km/hod. zakladá istú mieru zodpovednosti na vzniku škody,
avšak bez porušenia konkrétnej povinnosti, a to v podstatne nižšej miere, ako je zodpovednosť žalobcu.
Poukazujem aj na ust. § 431 OZ a navrhujem, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Svedok G., príslušník polície, po oboznámení sa s obsahom záznamu a fotodokumentácie, uviedol, že
k nehode išiel na pokyn operačného strediska, teda nevie, kto z účastníkov ich privolal. Na mieste boli
dve vozidlá, na P. bolo červené vozidlo a v ulici smerom doprava bolo bordové vozidlo. Ani jedno nebolo
vážnejšie poškodené. Boli tam dvaja príslušníci, účastníkov nepoznal a nevie ani o tom, že by ich poznal

kolega. Podľa neho po nahliadnutí do fotodokumentácie jedno vozidlo išlo rovno a druhé odbočovalo
vpravo. Druhé odbočovalo vpravo z ľavého jazdného pruhu a pravdepodobne skrížilo jazdnú dráhu
rovno idúcemu vozidlu. Nakoľko na vozidlách nebola škoda nad 3990 eur, vec sa riešila ako škodová
udalosť, nedošlo k zraneniu osôb, takže ODI nevykonáva šetrenie a nemerali ani brzdnú dráhu. Vzázname o tom účastníci boli upovedomení. Bolo im dané poučenie, že nehodu majú oznámiť poisťovni
do 15 dní a príslušníci polície odišli. Nepamätá si, či účastníci hovorili, že sa dohodli na zavinení. Ale
keď je to v zázname uvedené a účastníci to podpísali, asi to tak bolo, pretože ich nikto k tomu nenúti

a v opačnom prípade by sa jedno o dopravnú nehodu. Dychovú skúšku robil kolega, ktorý u nich už
nepracuje. Podľa jeho názoru na zavinení nebolo nič sporné, nehodu zavinila pani W. ktorá nesprávne
odbočovala a prechádzala cez pravý jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu. Mala správne prejsť do
pravého jazdného pruhu a potom odbočiť. Navrhovateľ išiel po hlavnej ceste, nebol dôvod, aby mu
brali vodičský preukaz.

Svedkyňa I. bývalá priateľka žalobcu, uviedla, že sedela vzadu v aute. Žalobca išiel v pravom jazdnom
pruhu,žalovanávľavom, ztohtoprešladopravéhosmeromkbočnejuličkeaonidonejnarazili.Žalobca
brzdil, prišlo k nárazu. Nevie, či mala žalovaná smerovku. Potom prišiel jeho otec, ktorý privolal políciu.
Do času, kým prišla polícia, svedkyňa sedela v aute, vie, že navrhovateľ s odporkyňou komunikoval, ale
nevie o čom. Potom jej povedal, že odporkyňa uznala vinu. Policajti dali obom dychovú skúšku a merali

brzdnú dráhu. Nepočula žiadne rozhovory o zavinení nehody. Odporkyňa potom odišla na svojom
vozidle. Vozidlo žalobcu odtiahli, nedalo sa po nehode naštartovať. Navrhovateľ zavolal svojho otca
preto, lebo odporkyňa tvrdila, že je nevinná a nevedel situáciu vyriešiť. Svedkyňa si myslí, že bola vinná
odporkyňa. Keď otec navrhovateľa prišiel, snažil sa vec vyriešiť. Vie, že sa s odporkyňou rozprával, ale
nevie o čom. Účastníci ani otec navrhovateľa určite policajtov nepoznali. Jedno policajné auto najprv

zastavil navrhovateľ, toto vozidlo išlo okolo, riadili potom dopravu. Nevie, či hovorili o nehode. Bola to
pohotovostná jednotka. Až potom prišla dopravná polícia. Navrhovateľ nešiel rýchlo, možno 50 km/hod.
na tachometer nepozerala.

Svedok L. uviedol, že mu zavolal syn, že sa stala nehoda. Povedal, že po ňom kričia ďalší dvaja páni,

ktorí tam boli a žiadal ho, aby prišiel. Keď na miesto prišiel, už tam bola policajná hliadka, ktorá riadila
dopravu, týchto zastavil syn, lebo išli okolo. K nehode sa vyjadriť nevedeli. Syn mu povedal, že išiel v
pravom jazdnom pruhu, odporkyňa v ľavom, skrížila mu cestu. Narazil do nej, utekal k nej k autu, či
sa jej niečo nestalo. Hneď zabrzdilo ďalšie auto, z ktorého vystúpil nejaký pán, ktorý na neho kričal.
Zrejme to bol syn p. W.j, to sa dozvedel dodatočne. Odporkyňa so svedkom nechcela komunikovať.

Vytýkal jej, že odbočovala bez toho, aby zistila, či neohrozuje iné auto. Bola nervózna, povedala, že s
ním hovoriť nebude. Povedal jej, že ona aj so synom zbytočne na jeho syna kričia. Potom syn odporkyne
s ďalším mužom odišli, svedok oslovil prítomných policajtov, aby zavolali dopravnú políciu, lebo sa mu
nezdalo, že je to jednoduchá dopravná nehoda. Oboch účastníkov polícia podrobila dychovej skúške,
zamerali brzdnú dráhu, urobili technickú dokumentáciu vrátane fotodokumentácie, policajtov nepoznali.

Policajti sa opýtali oboch účastníkov na priebeh, vie, že odporkyňa podpísala papier, že si priznáva vinu
a spôsobila nehodu. Policajti s ňou hovorili v aute, teda nevie priebeh rozhovoru, ale nikto ju k tomu
nenútil. Auto bolo otvorené, boli dotiaľ asi 5m. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo narazené sprava na
zadnej časti, má za to, že syn nehodu nemohol spôsobiť. Syn mal poškodenú celú ľavú časť vozidla.
Syn bol na vozidle T. rok výroby myslím 1995, kúpil ho syn asi za vyše 60000 Sk. Po nehode bolo

vozidlo nepojazdné, museli vytiahnuť blatníky, ktoré boli zapichnuté do kolesa a auto odtiahnuť. Boli to
nahlásiť na poisťovni, tá to ohlásila poisťovni odporkyne, ktorá chcela od nich dokumentáciu o nehode.
Poslali im tlačivo na popis poškodených častí. Prišiel likvidátor, vozidlo ohliadol a poslal na technickú
dokumentáciu do Autocomodexu. Tí skonštatovali, že vozidlo je úplne zničené. Oprava by prevyšovala
cenu vozidla. Poisťovňa Groupama oznámila, že odporkyňa namieta svoje zavinenie, vraj bola pod

nátlakom a poisťovňa neposkytla žiadne plnenie. Vozidlo predali za 300 alebo 400 eur.

Svedok Y.o, priateľ žalovanej, uviedol, že keď sa stala nehoda pri ich dome, bol vonku. Počul buchnutie
vozidiel, vyšiel na cestu a videl oboch účastníkov vystupovať z auta. Navrhovateľa sa spýtal, čo sa stalo
a on povedal odporkyni, že prepáčte, nevidel som váš blinker. Priateľka žalobcu sedela v aute. Vymenili

si čísla poistiek, s tým, že to urobí na poisťovňu navrhovateľa. Svedok hneď vozidlá odfotil, neboli veľmi
poškodené. Potom prišiel otec navrhovateľa , chcel, aby prišli policajti, tak ich zavolal. Išla okolo hliadka,
policajti povedali, že na vine bol navrhovateľ. Jeho otec však trval na zavolaní nehodových policajtov.
Tí potom prišli, urobili ohliadku, fotografie, zmerali brzdnú dráhu a vec sa riešila ako škodová udalosť.
Žalovaná si nemohla vinu priznať, lebo si toho nebola vedomá. Nevie, či si žalovaná uplatňovala škodu

na vozidle od poisťovne. Po celý čas bol pri priateľke, iba odskočil pre fotoaparát. Nebol pri tom, keď
si žalovanú zavolal dopravný policajt, tam si mohla priznať vinu. Brzdná dráha bola od vozidla žalobcu,
bola asi 30 metrová. Poškodenie vozidla žalobcu nebolo vážne. Chladič rozbitý nebol, voda nevytiekla.
Asi 2 týždne po nehode navrhovateľa na vozidle videl na benzínovej pumpe.Svedok T., syn žalovanej, uviedol, že išiel autom hneď za žalovanou v pravom jazdnom pruhu. Matka si
nadbehla pred odbočovaním doprava pred svojím domom. Žalobca išiel za ňou, išiel rýchlo a nabúral do

matky, nakoľko matka pred odbočovaním pribrzdila. Vozidlá išli tak, že išla matka, navrhovateľ, iné auto
a potom svedok. Po zrážke vyšiel z auta. Žalobca sa matke ospravedlnil, že nevidel smerovku. Išla okolo
hliadka. Policajti povedali, že je to chyba žalobcu a má si od neho pýtať údaje o poisťovne. Potom prišiel
otec žalobcu a za ním polícia. Potom žalobca povedal, že matka išla v ľavom pruhu a nevyhodila blinker,
čo nebola pravda. Policajti brzdnú dráhu nemerali, oni ju odmerali sami a táto bola 29 m, bola to brzdná

dráha žalobcu. Bol na mieste po celý čas, bol aj pri tom, keď matka hovorila s políciou, nemala sa k
čomu priznať. Policajti to uzavreli tak, že to bola chyba obidvoch. Matka mala poškodený zadný blatník,
koleso, aj nárazový blatník. Nevie, či si škodu uplatnila. Žalobca mal poškodené iba svetlo, nárazník a
kapotu. Nevie, či ho mal pojazdné, ale asi áno. Viac ho nevidel. Nevidel, či má matka vyhodený blinker,
nemohol to vidieť. Nevšimol si po nehode, či bliká, myslí, že áno, je to aj na fotkách. Pásmo na brzdnú
dráhu nám asi po 2 dňoch požičal jeden známy.

Svedok T.y, priateľ žalobcu, uviedol, že v čase nehody sedel vo vozidle vedľa navrhovateľa. V čase
nehody išiel v pravom jazdnom pruhu, pred ním išiel Citroen, bolo to v ľavom jazdnom pruhu, v pravom
nešlo žiadne vozidlo. Žalobca nešiel rýchlo, išiel primerane. Vodička Citroena sa snažila z ľavého pruhu
dostať , resp. odbočiť do pravej uličky. Skrížila im cestu, žalobca brzdil a nabúrali do vozidla žalovanej.

Vystúpili z vozidla, aj svedok stál pri vozidle, účastníci išli ďalej, takže ich rozhovor nepočul. Podľa neho
nehodu zavinila odporkyňa. Keď prišla polícia, nepočúval ich, ani sa o to nezaujímal. Nikto tam nekričal,
rozhovory nepočul, vie, že policajti merali brzdnú dráhu aj fotili. Nevie, ako sa to uzavrelo. Žalobca mal
poškodenú ľavú prednú čas vozidla, nárazník, blatník. Na aute odišli, ťahal ich otec žalobcu na lane,
vozidlo nebolo pojazdné. Nepamätám si už, kam išli na aute z nehody. Žalovaná mala poškodenú zadnú

nápravu a bočnú stranu. Keď žalovaná dala pravú smerovku, bola už v polovici ich jazdného pruhu. Keď
zaregistrovali, že žalovaná chce prejsť z jedného pruhu do druhého, nevie odhadnúť, v akej vzdialenosti
boli. Vozidlo odtiahli kamarátovi do garáže, ale nevie, či ho žalobca dal opraviť alebo zošrotovať.

Svedok P. uviedol, že pre DDNK robí ohliadky poškodených vozidiel. Mesačne robí takých ohliadok

asi 60, teda na sporné vozidlo si nepamätá. Podpis na zázname potvrdil. To, čo zapíše do zápisu,
zodpovedá skutočnosti rozsahu poškodenia. Ak teda uviedol do zápisu totálna škoda, tomu sa rozumie
neekonomická oprava, teda keď náklady prevyšujú hodnotu vozidla. Pokiaľ ide o predný nárazník, O V
L znamená oprava výmena lak. Pokiaľ má názor, že oprava prevyšuje cenu vozidla, vychádza z praxe
a keď nie je si istý, zaškrtáva v časti Oprava poisťovňa „čakať na vyjadrenie poisťovne“. Cenu vozidla

pred poškodením nestanovoval, nie je to jeho úlohou. Rovnako nestanovil cenu opravy, nerobí to. Podľa
zápisu sa jednalo o totálnu škodu a napriek tomu to nechal na posúdenie poisťovni z opatrnosti. V
časti „Iné“ je uvedené: kryt reflektora, deformovaný výmena, obloženie reflektora plast výmena, vnútorný
kryt blatníka zlomený výmena, rám čela zohnutý výmena, sací filter vzduchu kompletne odtrhnutý,
deformovaný klaksón výmena, elektrická časť ľavej strany predného vozidla poškodená, vozidlo nemá

napätie po náraze. Podľa rozsahu poškodenia bolo podľa neho vozidlo pojazdné, ale pre napätie
nemohlo byť mobilné. Pokiaľ by napätie fungovalo, mohlo byť pojazdné. V dôsledku nárazu boli káble
poškodené.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca dňa 18. 3. 2009 zakúpil osobné motorové vozidlo zn. T. v

sume 2300 eur. Dňa 26. 3. 2009 došlo k nehode /čo nebolo medzi účastníkmi sporné/, keď došlo k zrážke
vozidla žalobcu a žalovanej na P. v čase o 18,00 hod. V Zázname o preverení oznámenia - škodovej
udalosti pred príslušníkom polície podľa bodu f/ záznamu sa účastníci dohodli na zavinení žalovanej.
Podľa Zápisu o poškodení udalosti zo dňa 26. 3. 2009 sa jedná o totálnu škodu na vozidle žalobcu.

Podľa záverov znalca Ing. IR. č. 75/2011 zo dňa 10. 11. 2011 simulačnou analýzou bolo zistené, že
vozidlo žalovanej vo vzdialenosti 10,7m pred miestom zrážky začalo prechádzať stredovou čiarou cesty
do pravého jazdného pruhu. V mieste zrážky v pravom jazdnom pruhu vozovky do jej pravého zadného
blatníka narazilo vozidlo žalobcu jazdiace v pravom jazdnom pruhu vozovky a v čase nárazu bolo
brzdené dosiahnuteľným brzdným spomalením. Vozidlo žalovanej bolo po náraze odhodené smerom do

križovatky ŠO... Žalobca nestihol dobrzdiť svoje vozidlo a jeho vozidlo narazilo ľavou prednou časťou do
pravého zadného blatníka vozidla žalovanej. Techniku jazdy žalovanej je možné hodnotiť ako nesprávnu
v tom, že jazdila v ľavom jazdnom pruhu takou technikom jazdy, pri ktorej vytvorila takú kolíznu situáciu
pri odbočovaní vpravo, následkom ktorej došlo ku zrážke s vozidlom žalobcu. Pred odbočením vpravoz ľavého jazdného pruhu sa nepresunula najprv do pravého jazdného pruhu, z ktorého by následne
odbočila vpravo. Techniku jazdy žalobcu možno považovať za nesprávnu z dôvodu, že jazdil väčšou
rýchlosťou ako je povolená o cca 25,4 km/h, čím znížil možnosť zabránenie zrážky s vozidlom žalovanej.

Každý z účastníkov mohol nehode zabrániť.
Znalec k posudku ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nehodu zapríčinili obaja účastníci, s tým, že
žalovaná kolíziu vyvolala nesprávnym spôsobom jazdy a technikou jazdy a žalobca vzhľadom na vyššiu
rýchlosť tejto nemohol zabrániť. V posudku udáva dve rýchlosti, jedna je ekvivalentná energetická
rýchlosť - spotrebovaná energia pri náraze a druhá je nárazová rýchlosť oboch vozidiel v čase zrážky.

Energetická rýchlosť je len podporný parameter, z ktorého sa vychádza pri určovaní nárazovej rýchlosti. .
Vychádza to z katalógu, posudzujú sa rôzne parametre vozidla. Rýchlosť je vypočítaná korektne, jedná
sa o odbornú otázku. Rýchlosť v čase reakcie sa robí spätným kinematickým výpočtom, z nárazovej
rýchlosti, zohľadňuje sa dĺžka brzdnej dráhy, čas nábehu bŕzd a dĺžke reakčnej doby. Pri brzdnej dráhe
vychádzal z fotografie, ktorú urobila polícia. Jedna fotografia mu pomohla v určení dĺžky brzdnej dráhy
do miesta zrážky. Je veľmi zreteľná a identifikovateľná. Keďže je z ľavej prerušená stopa, to je miesto

nárazu. Z fotografie to voľne nevidieť, je na to špeciálny program. Je to retifikačná metóda - fotografia,
kde je na začiatku trojuholník, nie je v posudku, je v spise. Je to fotografia na č.l. 40 spisu vľavo. Je
tam aj dobrý rozostup stromov, ktorý sa nemení. Slabšie brzdné stopy sú od zadnej nápravy. Silnejšia
je z predného kolesa. Brzdné stopy sú viac ako presvedčivé. Hovoril aj s príslušníkmi polície, títo stopy
iba fotili, nemerali, ale stopy mu potvrdili, iné tam neboli. Táto je vyslovene prerušená v mieste nárazu.

Hovoril s policajtom, ktorý dokumentoval nehodu. Jedná sa o stopy vozidla Mazdy, sú to čerstvé stopy,
vyplýva to aj z výpovedí účastníkov a ostatných dôkazov. Všetky okolnosti si preveril, iná nehoda v ten
deň na tom mieste nebola. Stopy zodpovedajú v priebehu deja. Je možné , že tam predtým iné vozidlo
brzdilo, ale je málo pravdepodobné, že by vznikla takáto brzdná stopa, takáto mohla vzniknúť iba pri
uvedenom deji. Brzdná dráha bola asi 13 metrov. Dôležitá pre analýzu e silná stopa prednej nápravy.

Druhou menej výraznou sa ani nejako nezaoberal. Pravdepodobnosť, že by sa nejednalo o brzdné dráhy
vozidla Mazda, odmieta určovať s poukazom na uvedené. Pravdepodobné ekvivalentné rýchlosti sú
výpočtom 12 EES. Sú to predpokladané energetické deformácie, a na strane 14 už sú skutočné rýchlosti
v čase nárazu. Ak by tam neboli brzdné stopy, tieto sú iba na výpočet rýchlosti, pričom v čase nárazu
mal vodič rýchlosť 50km, predtým by musel mať vyššiu. Ak by tam brzdné stopy neboli, rýchlosť pred

nárazom by presne neurčil, ale by uviedol, že by bola vyššia. V posudku vyvrátil tvrdenia žalovanej,
že išla pred žalobcom, išla v inom jazdnom pruhu. Dodal, že podľa § 19 ods.3 zákona o pravidlách
cestnej premávky pred odbočovaním je vodič povinný sa zaradiť do pravého jazdného pruhu. Ak by
bol žalobca dodržal rýchlosť 50km za hod., vozidlá by sa iba veľmi ľahko kontaktovali, prípadne by
sa minuli. Žalovaná teda spôsobila ohrozenie. Ak by po prechode išiel chodec, musela by zastaviť a

vozidlo idúce za ňou by muselo do nej pri brzdení naraziť, nebolo to teda obmedzenie. Posúdenie miery
zavinenia nemôže posúdiť. Technika jazdy vodičky vozidla Citroen Plumier bol ten prvok nehodového
deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, neznemožnil však vodičovi vozidla Mazda pri jeho správnej technike
jazdy dopravnej nehode zabrániť a rýchlosť jazdy vodiča vozidla Mazda bol tým prvkom nehodového
deja, ktorý znemožnil zabrániť nehode. Ak by navrhovateľ zareagoval včas, k nehode by nedošlo pri

dodržaní rýchlosti 50 km za hodinu a pri dodržaní správnej techniky. Pokiaľ bola v zápisnici uvedená
rýchlosť 30km/hod., jednalo sa určite o preklep, a malo tam byť 50 km za hodinu, pretože vychádzal z
povolenej rýchlosti, a nie z rýchlosti 30 km za hodinu. Jedná sa teda o chybu v písaní.

Zo znaleckého posudku Ing. T. č. 13/2012 zo dňa 26. 9. 2012 vyplýva, že škoda na vozidle

žalobcu bola vo výške 1.571 eur, škoda na vozidle žalovanej vo výške 1.484 eur. Pri vyčíslení výšky
škody znalec vychádzal z technického stavu vozidiel pred poškodením - u žalobcu 2.119 eur /
pri obstarávacej cene 2.185 eur/, žalovanej 6.245 eur /pri obstarávacej cene 6.111,39 eur/. Znalec
zohľadnil poškodenie vozidiel, výpočet nákladov na opravu poškodenia vozidla vrátane NO. Pri vozidle
žalovanej sa nejednalo o totálne zničenie vozidla, oprava bola doporučená. V prípade vozidla žalobcu

sa jednalo o totálnu škoduZnalec k posudku dodal, že popis vzorcov je dostupný v prílohe k vyhl.
č. 692/2004. Vozidlá neohliadal po nehode, teda vychádzal z údajov účastníkov, že technický stav
vozidiel zodpovedal bežnému opotrebeniu, u žalobcu s prihliadnutím na udané opravy vozidla. Mal k
dispozícii fotodokumentáciu a z tejto bolo zrejmé, že vozidlo žalobcu vyzeralo veľmi dobre, nemal dôvod
pochybovať o jeho nalakovaní. Pokiaľ vedľajší účastník namietal cenu vozidla, v roku 2009 prebehlo

tzv. šrotovné - prvá vola od 4. 4. 2009, druhá od 6. 4. 2009, v dôsledku čoho klesli ceny hlavne starších
vozidiel a inzeráty z mája 2009, teda viac ako mesiac po nehode, ktoré predložil vedľajší účastník, sú
irelevantné.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný

zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 16 ods. 4 cit. Zák. vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h.
Podľa§17ods.1cit.zák. Vodičjepovinnýzavozidlomidúcimprednímdodržiavaťtakúvzdialenosť,aby
mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži
rýchlosť jazdy alebo zastaví. Podľa ods. 2 Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom

idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť.

Podľa § 19 ods. 1 cit. Zák. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri
odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať
na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Podľa § 19 ods. 3

cit zák. pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky.
Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy
dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť
sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo
nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel bočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo, podľa odseku 4

vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým
vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu
na to, či ide o osoby fyzické alebo právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou.
Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z tohto ustanovenia zákona, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná
protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

V zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 431 OZ ak sa stretnú dve alebo viaceré prevádzky a ak ide o vyporiadanie medzi týmito
prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Škoda sa

uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného. Jedná sa o ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna, teda existovať v čase,
keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody. Dôvodom vzniku povinnosti nahradiť škodu je
protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému /škodca/
ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená /poškodený/ uplatniť právo na náhradu
škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady

zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za
zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno
uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti /existencia
úkonu, ktorý je v rozopore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsťbuď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané/, vznik
škody ako majetkovej ujmy, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom - skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie

majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, keď
povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou /t. j. že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí bť preukázaná,
vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný/ a zavinenie toho, kto

škodusvojímprotiprávnymúkonomspôsobil/presplneniepodmienokzodpovednostiniejerozhodujúce,
či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, právna úprava vychádza z prezumpcie
zavinenia, teda toto sa predpokladá/.

Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená
zodpovednosť škodcu - ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a

určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Predpokladom zníženia
náhrady škody poškodenému je že aj konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu
uvedené v § 420 OZ - v rozsahu, v akom sa poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na
spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Aj u poškodeného je
potrebné preukázať, že jeho protiprávne konanie bolo príčinou, resp. jednou z príčin vzniku škody.

Spoluzodpovednosť poškodeného je teda daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
škody - teda ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Zavinenie poškodeného sa týka buď
jeho aktívnym konaním alebo opomenutím.

Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla na vozidle žalobcu MH.B dňa 25. 3: 2009 pri kolízii

s vozidlom žalovanej S.
ZnalecIng.T.zhromaždilvšetkyrelevantnéinformácieopriebehunehodypodľabrzdnýchstôp,konečnej
polohy vozidiel a podľa poškodenia vozidiel. Žalovaná pre zrážkou jazdila nezistenou rýchlosťou v
ľavom jazdnom pruhu z ul. P. Vo vzdialenosti 10,7 m pred miestom zrážky začalo jej vozidlo prechádzať
stredovou čiarou cesty do pravého jazdného pruhu. V mieste zrážky v pravom jazdnom pruhu vozovky

do jej pravého zadného blatníka narazilo vozidlo žalobcu jazdiace v pravom jazdnom pruhu vozovky, v
čase nárazu bolo brzdené dosiahnuteľným brzdným spomalením. Rýchlosť vozidla Citroen /žalovaná/
bola od 28,2 do 31,10 km/hod. Žalobca /vozidlo Mazda/ jazdil rýchlosťou od 71,8 do 79,4 km/hod. v
pravom jazdnom pruhu ulice P.. Vo vzdialenosti cca 32,6 m pred miestom zrážky začal vodič žalobca
reagovať na vozidlo žalovanej predchádzajúce z ľavého jazdného pruhu brzdným spomalením 7,4 km/

s2. Do zadného blatníka vozidla žalovanej narazil rýchlosťou 52-57 km/hod. Ako bolo uvedené, žalovaná
by zabránila nehode, ak by nevytvorila takú kolíznu situáciu pri odbočovaní vpravo, žalobca by zabránil
nehode v prípade, ak by jazdil maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/hod - v takom prípade by
zastavil pred miestom zrážky 6,9 m, žalobca jazdil rýchlosťou o 25,4 km/hod. viac, čím jednoznačne
znížil možnosť zabránenia zrážke. V prípade dodržania rýchlosti by vozidlo mazda brzdilo s polovičným

brzdným účinkom á=3,6m/S2 až do zastavenia.

Svedok J. vyjadril svoj názor, že nehodu zavinila pani W. ktorá nesprávne odbočovala a prechádzala cez
pravý jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu. Mala správne prejsť do pravého jazdného pruhu a potom
odbočiť. Nehodu však nevyšetroval /vec sa riešila ako škodová udalosť/, nepamätal si na okolnosti,

preto tento jeho názor nemožno považovať za taký dôkaz, ktorý by mal význam pre rozhodnutie vo veci.
Svedkyňa Y. sedela vo vozidle žalobcu vzadu, nevedela sa vyjadriť k tomu, či žalovaná mala smerovku a
ibaodžalobcumalavedomosť,žežalovanáuznalavinu.Objektívnetedanemohlazhodnotiť,čižalovaná
spôsobila prekážku v jazde žalobcu, nakoľko u nej nebolo možné ani predpokladať, aby ako spolujazdec
na zadnom sedadle venovala dostatočnú pozornosť jazde. Svedok L. sa k okolnostiam nehody vyjadriť

priamo nevedel, nakoľko nebol jej účastníkom a len má vedomosť o tom, že žalovaná mala uznať vinu.
Potvrdil, že s príslušníkmi polície sa nepoznal. Svedok JD. takisto nebol účastníkom nehody. Podľa
jeho vyjadrenia sa za vinníka nehody považoval sám žalobca. Z výpovede svedka L., ktorý jazdil za
autom jazdiacim priamo za žalobcom, vyplýva, že žalovaná bola v pravom jazdnom pruhu, nadbehla si
pred odbočovaním doprava, smerovku však nevidel a vidieť ani nemohol. Po nehode si žalobca priznal

pochybenie s tým, že nevidel smerovku. Až polícii mal povedať, že žalovaná smerovku nedala a išla
v ľavom pruhu. Svedok R. potvrdil, že žalovaná sa snažila z ľavého pruhu odbočiť doprava, skrížila im
cestu,smerovkudalaažvpolovicijazdnéhopruhužalobcu.Tentosvedokpotvrdil,žežalovanásmerovku
použila a tvrdenie, že tak urobila až v polovici jazdného pruhu, nijako nekonkretizoval, pretože takistosa jednalo u spolujazdca, ktorý objektívne nevenuje dostatočnú pozornosť samotnej jazde ako vodič -
jeho výpoveď však popiera tvrdenie žalobcu, že vôbec žalovaná smerovku nepoužila. Svedok X. potvrdil
rozsah poškodenia vozidla a vyslovil názor, že cena opravy vozidla žalobcu by prevyšovala jeho cenu.

Výpovede svedkov s výnimkou svedka R. /pokiaľ ide o smerovku/ k priebehu nehody v podstate
neuvádzajú zásadné veci, a preto súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku Ing. T.
s použitím zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení so zistenými okolnosťami priebehu nehody.

Súd neprihliadal na záznam o škodovej udalosti, nakoľko tento dôkaz nepovažuje za relevantný -
nejedná sa o prešetrenie nehody, prípadné priznanie viny na strane žalovanej po nehod bolo potom
spochybnené nielen jej výpoveďou, ale aj výpoveďami svedkov /svedok L. uviedol, že žalobca sa
matke ospravedlnil, že nevidel smerovku/, a teda tento dôkaz súd nepovažoval za relevantný z hľadiska
zavinenia žalovanej.

V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu súd doplnil možné dokazovanie a napriek pôvodne
vyhovujúcemu rozhodnutiu dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. Tu je potrebné uviesť,
že pri rozhodovaní súd vychádzal z nesprávnej protokolácie, v zmysle ktorej nehode by sa dalo zabrániť,
ak by žalobca jazdil rýchlosťou 30 km/hod., správne malo byť vyjadrenie znalca 50 km/hod. a v týchto
okolnostiach je zásadný rozdiel posúdenia príčiny dopravnej nehody. Súd pri svojom rozhodovaní

prihliadolinaust.§441OZ,avšakpoprehodnotenídôkaznejsituáciemázato,ženiejemožnéaplikovať
totoustanoveniezákona,nakoľkoužalovanejniejedanéspoluzavinenienehody.Naviacsamažalovaná
mala spôsobenú škodu vo výške 1000 eur /a v prípade akceptovania spoluzavinenia by sa potom na tejto
škode mal podieľať i žalobca/. Podľa názoru súdu zavinenie nehody spočíva predovšetkým na žalobcovi.

Z posudku Ing. T. vyplýva, že síce obaja účastníci mali podiel viny na nehode nesprávny spôsobom
jazdy, avšak s tým, že technika jazdy vodičky vozidla Citroen Plumier bol síce ten prvok nehodového
deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, neznemožnil však vodičovi vozidla Mazda pri jeho správnej technike
jazdy dopravnej nehode zabrániť a rýchlosť jazdy vodiča vozidla Mazda bol tým prvkom nehodového
deja, ktorý znemožnil zabrániť nehode. Ak by navrhovateľ zareagoval včas, k nehode by nedošlo pri

dodržaní rýchlosti 50 km za hodinu a pri dodržaní správnej techniky. V tomto smere je potrebné poukázať
na ust. § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním
dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič
vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Podľa ods. 2 Vodič motorového vozidla
je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo

mohlo pred neho bezpečne zaradiť. Toto ustanovenie zákona stanovuje vodičovi vozidla povinnosť
venovať dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, predvídať všetky okolnosti, ktoré sa môžu na ceste
vyskytnúť. V tom je zásadne daná zásadná objektívna zodpovednosť vodiča /ohľad nielen na vozidlá,
ale i chodcov, cyklistov a podobne/. V ustanovení § 19 ods. 1 zákona je zakotvená povinnosť vodiča
pred odbočením dať znamenie o zmene smeru jazdy, vykonaným dokazovaním však nebolo vyvrátené

tvrdenie žalovanej, že tak skutočne urobila - toto sám žalobca nepoprel a svedok Gergely použitie
smerovky potvrdil /i keď ju spozoroval až v čase odbočovania žalovanej/. Žalobca uviedol, že keď
žalovanú prvýkrát spozoroval, vozidlo bolo v pohybe - z toho je zrejmé, že nevenoval dostatočnú
pozornosť vedeniu vozidla, keď nesledoval vozidlá idúce pred ním, i keď v inom jazdnom pruhu.
Z posudku Ing. T. vyplýva, že vozidlo žalovanej začalo prechádzať do pravého jazdného pruhu vo

vzdialenosti 10,7 m pred miestom zrážky. Žalovaná išla rýchlosťou od 28,2 do 31,10 km/hod /rýchlosť
prispôsobila teda zmene smeru jazdy/, žalobca však išiel rýchlosťou najmenej 71,8 km/hod až do 79,4
km/hod. - v mieste, kde je dovolená rýchlosť 50 km/hod. Žalobca cca 32,6 m pred miestom zrážky začal
reagovať, pričom ako vyplýva z posudku, ak by jazdil rýchlosťou 50km/hod., mohol nehode zabrániť.
V dôsledku jeho neprimerane zvýšenej rýchlosti reagoval brzdným spomalením 7,4 km/s2 a narazil do

zadného blatníka žalovanej, a to rýchlosťou 52-57 km/hod., teda ešte aj v čase nárazu žalobcu bola jeho
rýchlosť vyššia ako povolená v obci. Z posudku ďalej vyplýva, že žalobca by zabránil nehode v prípade,
ak by jazdil maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/hod - v takom prípade by zastavil pred miestom
zrážky 6,9 m, svojou rýchlosťou jednoznačne znížil možnosť zabránenia zrážke. V prípade dodržania
rýchlosti by vozidlo Mazda brzdilo s polovičným brzdným účinkom á=3,6m/S2 až do zastavenia. Na

strane žalovanej je došlo k zníženiu rýchlosti odôvodnene, nakoľko menila smer jazdy a v bezprostrednej
blízkosti sa nachádzal i prechod pre chodcov. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca nedodržal
správny odstup, jazdil neprimerane vyššou rýchlosťou ako je povolená v obci, nevenoval dostatočnú
pozornosť vedeniu vozidla. Samotná kolízia nebola políciou hodnotená ako nehoda, ale iba ako škodováudalosť, a preto súd nemôže vychádzať z údajov o zavinení v tomto zázname, nakoľko vec nebola
prešetrovaná.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na strane žalovanej nie je daná
príčina nehody. Žalovaná svojím konaním žiadnym spôsobom neohrozila žalobcu, nakoľko znalec
sám konštatoval, že ak by žalobca jazdil dovolenou rýchlosťou, tak nenáhlym brzdením, bezpečným,
brzdením maximálne 50% spomalením, by zastavil za vozidlom žalovanej. Teda ak aj znalec pripustil,
že žalovaná vytvorila kolíziu, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že vec nebola prešetrená, a teda ani

znalec nemal celkom úplné a dostatočné podklady pre posúdenie miery účasti a zavinenia. Napriek tomu
zdostupnýchmateriálovnepochybne znalecpriznal,žežalovanásvojímkonanímžalobculenobmedzila
v jeho jazde - čím však neporušila žiadne ustanovenie zákona. Žalovaná neporušila žiadnu povinnosť
uloženú jej týmto zákonom. Naopak, žalobca preukázateľne porušil povinnosť vodiča uloženú v ust. § 16
ods. 1 cit.zákona. Žalovaná však ako vodič a účastník cestnej premávky nemá za povinnosť predvídať
porušovanie pravidiel cestnej premávky ostatnými účastníkmi. Ak by potom aj žalovaná vytvorila svojou

jazdou do určitej miery kolíziu /čo však je vylúčené v prípade, ak by žalobca dodržal všetky svoje
povinnosti/, bolo by priznanie akejkoľvek miery spoluzavinenia žalovanej v rozpore s citovanými
ustanoveniami zákona o pravidlách cestnej premávky, ktoré žalobca v uvedených pochybeniach porušil.
Žiada sa uviesť, že že vodič v rámci povinnosti venovať sa riadeniu vozidla je povinný sledovať síce i
premávku smerom dozadu /spätné zrkadlo/, predovšetkým je však jeho povinnosťou sledovať premávku

vozidiel a iných účastníkov cestnej premávky idúcich pred ním /prípadne vedľa neho/. Z toho dôvodu je
potom v aplikačnej praxi obvyklá zodpovednosť vodiča, idúceho za predchádzajúcim vozidlom pri kolízii /
nedostatočný odstup, neprimeraná rýchlosť a podobne/, kedy dochádza k nárazom do zadnej časti
vozidla vozidlom idúcim za ním, teda vodiča, ktorý spôsobí škodu predchádzajúcemu vozidlu nárazom
do zadnej časti vozidla.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade dodržania pravidiel cestnej premávky žalobca by mal
nepochybne možnosť kolízii zabrániť - tu treba znova poukázať na závery znalca, že ak by žalobca jazdil
povolenou rýchlosťou 50 km/hod, zastavil by pred miestom zrážky 6,9 m, svojou rýchlosťou jednoznačne
znížil možnosť zabránenia zrážke, , k nehode by nedošlo pri dodržaní rýchlosti 50 km za hodinu a pri
dodržaní správnej techniky by žalobca zareagoval včas. Tieto skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie

zavinenia, keď na strane žalovanej neboli zistené žiadne porušenia pravidiel cestnej premávky /
znížila rýchlosť jazdy pred odbočením, nebolo ani preukázané, že by nepoužila smerovku najmenej
pri odbočovaní, nemohla predpokladať a nebolo to ani jej povinnosťou, že iný účastník nedodržiava
pravidlá cestnej premávky, sama utrpela škodu na vozidle/ a prípadné čiastočné obmedzenie žalobcu
by nenastalo, ak by použil správnu techniku jazdy. Za daných okolností práve techniku jazdy žalobcu

súd považoval za hlavnú príčinu kolízie, a teda potom nemôže byť dané zavinenie, resp. spoluzavinenie
žalovanej. Táto sa napriek nesprávnej technike jazdy /ktorú udáva znalec/ nepričinila o vznik samotnej
kolízie, ku ktorej by nedošlo predovšetkým dodržaním pravidiel cestnej premávky na strane žalobcu, na
strane ktorého je z tohto dôvodu dané zavinenie, a teda hlavná príčina kolízie vozidiel. Ako vyplýva
z posudku, práve žalobca bol ten, kto pri správnej technike jazdy mohol nehode zabrániť a ako vodič

idúci za predchádzajúcim vozidlom mal venovať pozornosť vedeniu vozidla, predvídať a sledovať
dopravnú situáciu a predovšetkým dodržiavať povolenú rýchlosť, ktorej prekročenie bolo jednou z
najdôležitejších príčin nezabránenia zrážke a o jeho zásadnom zavinení potom svedčí i zadný náraz
do vozidla žalovanej /ktoré situácie bývajú pri nehodách dávané na ťarchu vozidla, ktoré spôsobí
zadný náraz do predchádzajúceho vozidla/. Nesprávna technika jazdy žalovanej, ktorá mohla žalobcu

obmedziť, by mohla mať za následok priestupkové konanie, sama osebe však by nespôsobila kolíziu,
ak by žalobca prinajmenšom dodržal rýchlosť povolenú v obci, a teda v tomto kontexte je potom konanie
žalovanej bezvýznamné, ak žalobca kolízii mohol zabrániť pri dodržaní rýchlosti a včasnej reakcii.
Žalobca si nesplnil ani svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 415 Obč. zák., keď nekonal
tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví a majetku.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,

že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,

účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Zadanéhostavujepotompotrebnékonštatovať,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenonapreukázanie
svojich tvrdení. Naopak, vykonaným dokazovaním, predovšetkým záverov znalca po ich opätovnom

vyhodnotení, bolo preukázané, že ku škode došlo zavinením žalobcu. Súd vo veci vykonal dostupné
dôkazy, z ktorých pre posúdenie nároku vyplýva, že vznik škody nespôsobila žalovaná.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnej žalovanej priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok za
odvolanie, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe,
vyjadrenie k posudku, pojednávanie 27. 3. 2012, á 71,37 eur, paušál 2x7,21 eur, 2x7,63 eur, DPH 20%
odvolanie voči preddavku - 35,69 eur, paušál 7,63 eur, SPH 20%, vyjadrenie k posudku, pojednávanie

6. 12. 2012, odvolanie, návrh na doplnenie dokazovania, pojednávanie 29. 1. 2015 á 71,37 eur, paušál
2x7,63 eur, 1x7,81 eur, 1x8,04 eur, 1x8,39 eur, DPH 20%, v zmysle § 10 ods. 1, 8, § 15 vyhl. č. 655/2004
Z. z., spolu odmena právnych služieb 904,22 eur, cestovné - pojednávanie 27. 3. 2012 Nitra - Trnava
a späť 5,7 l/100 km /spotreba paliva/ x 100 km x 1,479 eur/l /cena PHM/ = 8,43 eur náhrada za PHM,
0,183 eur x 100 km = 18,30 eur /základné náhrady za prejazdené km - amortizácia/, pojednávanie 6. 12.

2012 Nitra - Trnava a späť 5,7 l/100 km /spotreba paliva/ x 100 km x 1,435 eur/l /cena PHM/ = 8,18 eur
náhrada za PHM, 0,183 eur x 100 km = 18,30 eur /základné náhrady za prejazdené km - amortizácia/,
pojednávanie 29. 1. 2015 Nitra - Trnava a späť 5,7 l/100 km /spotreba paliva/ x 100 km x 1,135 eur/l /cena
PHM/ = 6,47 eur náhrada za PHM, 0,183 eur x 100 km = 18,30 eur /základné náhrady za prejazdené
km - amortizácia/, spolu cestovné 77,98 eur, v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 7 ods. 4,5

zák. č. 283/2002 Z. z., strata času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. pojednávanie 27. 3. 2012
2xzačatá polhodina /jedna cesta 1 začatá polhodina/x12,71 eur = 25,42 eur + 5,08 eur /20% DPH/ =
30,50 eur, pojednávanie 6. 12: 2012 2xzačatá polhodina /jedna cesta 1 začatá polhodina/x12,71 eur =
25,42 eur + 5,08 eur /20% DPH/ = 30,50 eur, pojednávanie 29. 1. 2015 2xzačatá polhodina /jedna cesta 1
začatá polhodina/x13,98 eur = 27,96 eur + 5,59 eur /20% DPH/ = 33,50 eur, spolu strata času 94,55 eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vedľajšiemu účastníkov, ktorý vystupuje na strane úspešnej žalovanej, priznal
súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
na súd 16. 9. 2014, pojednávanie 29. 1. 2015 á 81,33 eur, , paušál 2x8,04 eur, 1x8,39 eur, cestovné
Bratislava - Trnava a späť 1x2x55,8 km - 111,6 kmx0,183 = 20,42 eur, PHM Bratislava - Trnava a späť

1,116 km x 10,8 x 1,237 = 14,91 eur, strata času 3 polhodiny x 13,98 eur = 41,94 eur, DPH 20%, v zmysle
§ 10 ods. 1, 2, § 15 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď zástupca vedľajšieho účastníka predložil i doklady o
platení DPPH a použitom vozidle. Súd vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho procesné úkony
považoval za účelné. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa, spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. V danom

prípade bol naplnený zákonný predpoklad ust. § 93 ods. 1 O.s.p., a to, že subjekt, ktorý z vlastného
rozhodnutia nahlásil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, má právny záujem na
výsledku uvedeného sporu Za neúčelné súd nepovažoval ani to, že vedľajší účastník sa dal v konaní
zastúpiť právnym zástupcom - advokátom, čím iba realizoval svoje právo dať sa zastupovať zvoleným
zástupcom (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. neúspešného žalobcu zaviazal súd na náhradu trov štátu titulom znalečného
po odrátaní preddavkov, zložených žalobcom.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.