Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115222469
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115222469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: E.

O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. nad Z. XXX, K., občan SR, právne zastúpená Mgr. Branislav
Samec, advokát so sídlom Sad SNP 8, Žilina, proti odporcovi: M. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I.
nad Z. XXX, K., občan SR, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 24.7.2015 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd určil,
že odporca nie je otcom mal. M. U., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodňovala tým, že s odporcom

uzavrela manželstvo dňa 28.6.2003 a ich manželstvo v r. 2014 bolo rozvedené, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.12.2014. Od júla 2014 s manželom neudržiavala žiaden intímny styk a od augusta
2014 udržiavala intímny styk s M. R., s ktorým žije spolu ako druh a družka a z uvedeného vzťahu sa
narodil dňa 28.6.2015 syn M. U..

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení.

Odporca uviedol, že nie je to jeho dieťa.

Zrodnéholistumal.dieťaťasúdzistil,žeje zapísanévknihenarodenímatričnéhoúraduŽilinavozväzku
183, ročník 2015, na strane 20, pod poradovým číslom 692 dňa 26.8.2015 v Žiline narodenie dieťaťa M.
U., ako otec je zapísaný odporca a ako matka navrhovateľka

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.Domnienku otcovstva podľa citovaného ustanovenia možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím a podľa
Zákona o rodine len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Ak podáva

návrh matka, smeruje ho proti otcovi a dieťaťu.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Prvá definícia účastníctva sa uplatňuje výlučne v konaniach sporových. Ide o procesné určenie okruhu
účastníkov konania vyplývajúce z dispozičného princípu civilného procesu. Navrhovateľ disponuje
konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje ten subjekt, ktorý podal návrh na začatie
konania (v tomto prípade navrhovateľka) a ten, ktorého navrhovateľ v návrhu označí ako odporcu.

Podľa § 91 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok

musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich
i pre ostatných.

O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie
nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto

prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také spoločenstvo, kde
úkony jedného účastníka v zásade zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom procesného
spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci
musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane.

Súd v rámci skúmania procesných podmienok skúma len otázku spôsobilosti označených subjektov
byť účastníkom konania tzv. procesnú subjektivitu a otázku procesnej spôsobilosti v konaní. Záväzné
stanovenie toho, či sú účastníci konania legitimovaní aj hmotnoprávne, je až otázkou meritórneho
rozhodovania o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nijako nesúvisí s
procesným statusom účastníka - účastníkom bude vždy subjekt, ktorému svedčí definícia účastníctva

označeného navrhovateľkou bez ohľadu na to, či je aj hmotnoprávne (vecne) legitimovaný, a to so
všetkými procesnými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Vecná legitimácia v konaní (aktívna
alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba
ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V každom súdnom
sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna

vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu. V zmysle ustálenej judikatúry sa
vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Okruh účastníkov
v sporovom konaní tvoria navrhovateľ a odporca, tí, ktorých za účastníkov považuje zákon a napokon
okrem navrhovateľa aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Jedným zo základných

predpokladov úspešnosti žaloby je skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu.

Právo na zapretie otcovstva určeného 1. domnienkou patrí matke dieťaťa v zmysle § 88 ods. 2 zákona
o rodine. Právo sa uplatňuje podaním návrhu na zapretie otcovstva na súde a okruh účastníkov je
určený prvou domnienkou. Keďže v konaní o zapretie otcovstva návrh podala matka (navrhovateľka)

len proti otcovi, pričom rozhodnutie sa týka i maloletého dieťaťa M. U., musí byť aj tento nositeľom
hmotnoprávnych oprávnení, a teda návrh matky mal byť preto správne smerovaný nielen proti
označenému odporcovi (otec-manžel) ale aj voči dieťaťu. Ich postavenie v konaní o zapretie otcovstva
je nerozlučným spoločenstvom, pretože sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov spoločne.
Je vylúčené, aby voči otcovi bolo otcovstvo zapreté a voči dieťaťu nie. Za situácie, keď navrhovateľka

smerovala návrh na zapretie otcovstva len proti manželovi (otcovi) a nie aj voči dieťaťu, ide o
nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcov (neúplný okruh účastníkov), v dôsledku čoho musel
súd návrh navrhovateľky zamietnuť. Otázka vecnej legitimácie označených účastníkov konania, ktoré
má hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup
odstraňovania vád podania. Je potrebné poznamenať, že riadne označenie všetkých účastníkov

konania ako nositeľov práv (povinností) k predmetu konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného
návrhu na zapretie otcovstva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si
účastník konania zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa v danom prípade v neúspechu
jeho žalobného návrhu. Z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky (neúplný okruh) akonedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd návrh zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné,
aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku všetkým skutočnostiam
prednesenými účastníkmi na pojednávaní.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.

1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).