Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/682/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213046
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213046.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 29. 04. 2015, č. k.: 10C/116/2012-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady
škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 275,- Eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003
Z. z.) spôsobenej navrhovateľovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným
nesprávnym úradným postupom, a to rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, a to vydaním poverenia s omeškaním viac
ako 6 mesiacov, pričom vo všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil
do porušenia jeho práv, dozvedel po doručení uznesenia súdu 01. 04. 2011 o zmene súdneho exekútora.

Vzhľadom na vznesenú námietku navrhovateľa po vylúčení sudcov okresného z súdu z prejednávania
a rozhodovania veci poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v jednotlivých veciach,
kde sú otcov vodí vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych veciach.

Konštatoval, že vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a pripojeným súdnym spisom okresného súdu sp.
zn.: EX 15713/2010, z ktorých mal za preukázané, že navrhovateľ podaným návrhom na začatie
konania namieta nesprávny postup okresného súdu spočívajúci v tom, že nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nevykazuje predpoklady, ktoré sa nazývajú procesnými podmienkami konania. V konkrétnej veci nie sú
splnené procesné podmienky a návrh na začatie konania súd považoval za zmätočný. V jednotlivých
návrhoch podaných na okresný súd za vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označený povinný,
odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisovej značky príslušných exekučných konaní.
Navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Návrh navrhovateľa nenapĺňa ustanovenia § 43
ods. 1 O. s. p., nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Aplikujúc § 16 ods. 1, § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. dospel k záveru, že odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani jej výšku.

Navrhovateľ taktiež v súlade s § 5 ods. 1 citovaného zákona nepreukázal príčinnú súvislosť. O trovách
rozhodol podľa § 151 ods. 6 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím
došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o
dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v
jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu
určil sám.

Namietal, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody, súd preto nemohol postupovať
podľa § 101 ods. 2 O. s. p., ak tak spravil, odňal mu právo konať pred súdom. V žiadosti o zrušenie
pojednávania trval na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude
vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.

Namietal, že vo veci súd neuskutočnil ústne pojednávanie, pričom tvrdil, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s konaním dlžníka. Súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode,
ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému. Namietol, že súd v rozhodnutí
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
„zbytočných prielohov“ zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právu na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd sám
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny
úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd
zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie.

Namietal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu na začatie
konania, v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §
153b O. s. p.

K dôvodom odvolania uviedol, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi
alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený s písomnými vyjadreniami žalovaného v žalobe, ani so súdom aj
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise. Súd tak porušil právo na kontradiktórny
súdny proces. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.

S poukazom na § 15 O. s. p. namietal, že súd upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak preto, že rozhodnutie krajského súdu je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov skutkovo a právne totožných veciach.
Poukázal na nesprávny názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou
iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v

Štrasburgu, ako aj na to, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

Namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj
preto, lebo súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa ust. § 109 ods. 2 psím. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie, pričom
v čase odania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Zdôraznil, že je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný
súd rozhodoval o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy navrhovateľovi. Namietal, že súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré
s vecou vôbec nesúvisia. Preto sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania si navrhovateľ
zvolil, o podstate a rozsahu podnikateľského rizika ako jej udržiavaní kontaktu súdneho exekútora.

V závere opakovane namietal, že súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o návrhu
na prerušenie konania rozhodnúť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ O .s. p. zrušil a vec mu vrátil súdu prvého stupň na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods.
2 O. s. p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

V zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. udelením
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie
len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania vzniesol
navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený
súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Na
prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal
navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania,
súčasťou ktorého bol návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti
na porušenie základného práva zaručeného č. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR v dôsledku
rozhodnutia nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
Okresný súd uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní rozhodol, že bude pojednávať v

neprítomnosti účastníkov konania a ďalším samostatne vyhláseným uznesením rozhodol, že prerušenie
konania nepovoľuje. Následne vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom 10C/116/2012, s
pripojenými prílohami a správami, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil
napadnutý rozsudok.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212
ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo
sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného
sudcu riadne rozhodol nadriadený súd uznesením č. k:. 3NcC/385/2012-9 zo dňa 19. 10. 2012 s tým,
že zákonnú sudkyňu JUDr. Kamilu Haverlovú z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu
okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené.
Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol, použil formulárové
odvolanie, ktoré podáva v stovkách ďalších vecí, pričom je vnútorne rozporné a
nekoherentné, pretože uvádza dňom oprava v ňom argumenty, ktoré obsiahnu do úvahy prichádzajúce
možné odôvodnenia okresných súdov. Z odvolania je patrné, že obsahuje aj námietky proti záverom
súdu, ktoré vôbec nie sú obsiahnuté v rozhodnutí alebo o ktorých nárokoch ani súd nerozhodoval.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd rozhodoval o nároku na náhradu škody z
titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spôsobeného nerozhodnutím o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Zo spisu však jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa
návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom
ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. udelením
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd
napadnutým rozsudkom vôbec nereagoval na nárok, ktorý bol predmetom konania v prejednávanej veci,
čo predstavuje dostatočný a samostatný dôvod na zrušenie rozsudku.

V napadnutom rozsudku nie sú uvedené žiadne skutkové zistenia z dotknutého exekučného spisu,
ktorý súd ani len nekonkretizoval a neuviedol jeho spisovú značku. Z hľadiska uplatneného nároku nie
je preto vôbec zrejmé, či a ako v prejednávanej veci okresný súd posudzoval splnenie predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a najmä ako
ich okresný súd vyhodnotil. Na viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd
nesprávne uvádza, že rozhodoval o oneskorenom rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora napriek
tomu, že navrhovateľ tvrdil nesprávny úradný postup pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
po lehote. Zo zápisnice o pojednávaní nie je zrejmé, či okresný súd vykonal dokazovanie sporným
exekučným spisom, či v čase pojednávania bol pripojený k spisu okresného súdu, čo konkrétne z neho
zistil aké skutkové závery na základe takto vykonaného dokazovania urobil.

Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku okrem iného vytýka prvostupňovému súdu, že
sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých môže viesť konanie, že ignoroval žiadosť
navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom trval na

osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní a vytýkal tiež porušenie práva navrhovateľa na
kontradiktórny súdny proces a najmä spôsob vykonania dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám okresný súd.

Odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je odvolací súd povinný prihliadať v súlade s § 212 ods.
3 O. s .p. na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto následok
majú predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných podmienok, účasťou vylúčeného
sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov konať, porušením predpisu o spôsobe
vykonania dôkazu a podobne. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil vady
konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce
v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 29. 04. 2015 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa celým obsahom spisu, pričom v zápisnici nie je zaznamenané, ako došlo k vykonaniu
jednotlivých dôkazov, a ktorých. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pochybil pri
vykonávaní dokazovania podľa § 129 ods. 1 O. s. p. a pri hodnotení dôkazov v zmysle § 132 O.
s. p., pričom zároveň v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Nielenže neuviedol skutkové
okolnosti z exekučného súdneho spisu , ale ani vôbec neoznačil tento spis, uvádzal len sp. zn.: EX
15713/2010. V rozpore so skutkovými okolnosťami predmetnej veci konštatoval nedôvodnosť návrhu pre
tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že súd nerozhodol o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Skutkovým okolnostiam veci nezodpovedajú ani ďalšie
skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku, a to konštatovanie, že porušenie práv navrhovateľa bolo
v spojení s doručením uznesenia exekučného sudu zo dňa 01. 04. 2011 o zmene súdneho exekútora,
čo všetko spôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku.

Zo spisu vyplýva, že okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.
04. 2015 rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o
jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci tak, že konanie neprerušil. Uznesenie doposiaľ písomne nevyhotovil. Toto uznesenie
sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania, preto je proti nemu prípustné odvolanie (§ 170 ods. 3
v spojení s § 202 ods. 3 písm. a/ a contr. O. s. p.) Nutnosť doručiť takéto uznesenie vyplýva z ust. §
168 ods. 2 O. s. p., pričom písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
musí vždy obsahovať odôvodnenie (§ 169 ods. 2, druhá veta O. s. p.). Okresný súd mal vyhotoviť
predmetné uznesenie a doručiť ho účastníkom konania, resp. ho mohol zapracovať (subsumovať)
ako ďalší výrok do písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Uvedená vada je taktiež dôvodom
zrušenia meritórneho rozhodnutia, ktoré nemôže predchádzať rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania.

Prvostupňový súd svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O procesnú vadu v ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní
rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na ich uplatnenie).

Zo spisu okresného súdu nevyplýva ani to, že by navrhovateľovi doručil vyjadrenie odporcu k návrhu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.
v celom rozsahu zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania
(§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

V ďalšom konaní okresný súd rozhodne o nároku navrhovateľa, ktorý je predmetom konania, t. j. náhrada
škody spôsobená okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym

úradným postupom (udelením poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty). Vykoná
dokazovanie v súlade so zákonom (§ 129 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľovi cestou jeho právneho zástupcu
doručí vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.