Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233743
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864
421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/263/2012-87 zo dňa 15. augusta 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Žilina. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym

exekútorom pod sp. zn. Ex 5222/10.

Okresný súd mal preukázané, že súdny exekútor žiadal o vydanie poverenia na výkon exekúcie
predmetom ktorej mal byť rozhodcovský rozsudok, po preskúmaní tohto titulu a zistení jeho rozporu
so zákonom žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Pre prípad, že žiadosti súdneho exekútora nie je
vyhovené nie je stanovená zákonná lehota na rozhodnutie. Teda aj napriek tomu, že rozhodnutie bolo
vydané po cca 4 mesiacoch, bolo vydané v primeranej lehote. Aj z rozhodovacej činnosti Ústavného

súdu SR vyplýva, že nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Musí ísť o významné prieťahy v
konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočný, neefektívny postup. Okresný súd tak konštatoval, že
nebol naplnený jeden z atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu, a to nesprávny úradný postup. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na
vydanie poverenia nie je nesprávnym úradným postupom. Súd sa preto následne zameral na splnenie
zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. a preskúmaval rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora z hľadiska jeho nezákonnosti. Zistil, že nadobudlo právoplatnosť
a nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené.
Tým, že nebola naplnená jedna z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, považoval prvostupňový súd za nadbytočné anehospodárne dokazovať splnenie ďalších zákonných podmienok na základe ktorých možno uvedený
nárok priznať. Iba na okraj konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik uplatnenej škody (majetkovej
ujmy) a ani nemajetkovej ujmy.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani ich vznik nevyplýval.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie. Namietal, že elektronicky na
mailovú adresu súdu podal návrh na zrušenie pojednávania, spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou,
odôvodnenou skutočnosťou, že všetci sudcovia daného Okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci. Zároveň poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených

skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo
podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské
práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

Ďalej odvolateľ poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahrňujúceho právo na
kontradiktórne konanie a v danej spojitosti prvostupňovému súdu vytýkal, že ako navrhovateľ nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkaz na
podporu svojich tvrdení.
Tvrdil, že konečné rozhodnutie súdu neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v ten istý

deň bolo rozhodnuté uznesením o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vydaním napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd predbehol
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania otázky o nestrannosti
sudcu, zakladajúce porušenie jeho práva na súdnu ochranu.
V záverečných bodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že „súd sa dopustil viacerých omylov“, keď

konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo

byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti však predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o
ich bezprostredne naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania

dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a
bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení (§ 118 ods. 2 O.s.p.). Okrem toho krajský súd z
obsahu spisu zistil, že vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 18.07.2013 (t. j. dostatočne dlhý čas pred nadriadeným termínom pojednávania určeným
na 15.08.2013).

Pokiaľsanavrhovateľdomáhalzrušenianariadenéhopojednávaniesodôvodnením,žežiadaprerušenie
konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti, okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod
odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.), čo zodpovedá ďalej rozoberaným záverom o
neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.

(v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a
nadväzne konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia
by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade
pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť kodňatiu práva konať pred súdom (bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/116/93)
a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s

uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu),
ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup využil a navrhovateľovi
oznámil, že jeho dôvod na zrušenie pojednávania neakceptuje.
Zároveň zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne)
postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení (uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. 10NcC/176/2013-24 zo dňa 21.03.2013). Odvolateľ v návrhu na odročenie
pojednávania, ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné (ďalšie) okolností, ktoré by mali
zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý
záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie
sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010; sp. zn. 6Cdo/201/2013nz 19.06.2013), v otázkach posudzovania
inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 88/2013 z 06.02.2013) vo vzťahu k neúspešným ústavným
sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Úplne nedôvodnou je námietka odvolateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia. V prejednávanej
veci navrhovateľ žiadal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu podania ústavnej

sťažnosti, nepodal návrh na prerušenie konania a o takomto návrhu ani okresný súd nerozhodoval.
Odvolací súd tak nemá dôvod zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá podklad v procesnom
postupe okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu meritórneho rozhodnutia. Takýto postup okresný
súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd rovnako poukazuje na
zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek
konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky
sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že „súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že

žalobcomnamietanélehotynavydanierozhodnutiabolidodržané“,bezrelevantnejreakcienakonkrétne
nosné dôvody meritórneho rozhodnutia, ktoré sa s vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu
vysporiadalo vo vecnej rovine.

Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a

formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné
konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia
námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil, keď konštatoval, že namietané lehoty na
vydanie rozhodnutia boli dodržané, nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami na

ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza, že „v
odôvodnení prezentované úseky tomu nenasvedčujú“ ide z dôvodu absencie bližšej konkretizácie o
ktoré časové úseky sa má jednať o námietku, ktorú nemožno preskúmavať.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci

samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.