Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210506
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114210506.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: W. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. M. XXX/XX, E. nad K.,
právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Polkoráb, Hviezdoslavova 284/50, Žiar nad Hronom, proti odporcovi:
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441,
Agentúra Žilina, Uhoľná 1, Žilina, o zaplatenie 2.991,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.991,94 Eur spolu s 8,25% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 2.991,94 Eur za obdobie od 16.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 179 Eur a trovy konania z titulu cestovného vo výške 16,60 Eur, a to na
účet č. M do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny v sume 2.991,94 Eur s príslušenstvom.
Svojím návrhom sa domáhal doplatku na poistnom plnení vo výške žalovanej sumy, a to titulom uzavretej
poistnej zmluvy ešte zo dňa 11.11.2013. Svoj návrh dôvodil tým, že jeho údajné porušenie povinnosti
malospočívaťvneoznámeníškodovejudalostipolícii.Zpredloženýchdôkazovvšakvyplynulo,žepolícia
na mieste škodovej udalosti v inkriminovanej čase bola prítomná. Odporca tak bezdôvodne krátil celkovo
vypočítanú poistnú udalosť z celkovej výšky 6.280,57 Eur o 50% zrážku, na základe čoho tak v prospech

navrhovateľa vyplatil len 2.974 Eur. Ďalej v písomnom návrhu rozviedol, že 11.11.2013 uzavrel poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie na motorové vozidlo Z. XXXXD, S.: ZH-XXXBO
vo vlastníctve navrhovateľa. Dňa 23.11.2013 v skorých ranných hodinách pri zníženej viditeľnosti
došlo k poistnej udalosti, ktorou bolo poškodenie motorového vozidla v dôsledku vjazdu s vozidlom
do neoznačených hlbokých výtlkov a nerovností na miestnej komunikácii v meste I. Z.. Predná časť
vozidla sa s podvozkom dotkla o vozovku, čím došlo k aktivácii bezpečnostných airbagov a následne k
zablokovaniu kolies, čo malo za následok zlom predného nárazníka, zlom úchytu predných svetlometov,

aktiváciu bezpečnostného pásu a prasknutie čelného skla. Došlo tak k poškodeniu samotného vozidla
bez akéhokoľvek ďalšieho poškodenia majetku tretích strán, či zraneniu osôb. Túto skutočnosť okamžite
oznámil odporcovi, ktorý aj vykonal dva krát obhliadku motorového vozidla, bolo to dňa 27.11.2013 a
6.12.2013.
Odporca však dôvodil, že mu musel uplatniť 50% sankciu zo zrážky z poistného, pretože ku škodovej
udalosti nebola volaná polícia a navrhovateľ bol povinný nahlásiť polícii škodu zrejme prevyšujúcu 1,5

násobok väčšej škody. Ako ďalej dôvodil, na miesto poškodenia v inkriminovanom čase poškodenia
motorového vozidla prišla aj hliadka polície. Táto v rámci pravidelnej kontrolnej činnosti zvereného
regiónu vykonávala nočnú hliadkovú činnosť. S navrhovateľom komunikovala s cieľom zistiť, čo savlastne stalo a keď zistila rozsah poškodenia, že sa jednalo len o poškodenie motorového vozidla
vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo výške, ktorá zodpovedala len škodovej udalosti, teda vo výške,
ktorá v zmysle zákona nevyžaduje žiaden zápis či záznam z ich strany, miesto poškodenia opustila s

konštatovaním, že ich ďalšia prítomnosť nie je potrebná. Navrhovateľ nezisťoval ani identifikáciu v tom
čase službu konajúcich policajtov.

V podstate z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že tento sa domáha doplatenia poistnej udalosti vo výške
2.991,94 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

Odporca v tomto konaní vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa nemôže stotožniť s návrhom
navrhovateľa a tento žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že má vedomosť o dopravnej nehode,
ktorá vznikla 23.11.2011, na základe ktorej bolo navrhovateľovi poskytnuté poistné plnenie v celkovej
výške 2.974,60 Eur. On, ako odporca však krátil poistné plnenie, a to v celkovej výške 3.140 Eur,
a to z toho dôvodu, že navrhovateľ nenahlásil vznik dopravnej nehody polícii. S poukazom na

údajné nedôvodné krátenie poistného plnenia odporca poukazoval na zmluvné dojednania pre havarijné
poistenie, ktoré navrhovateľ prevzal pri podpise poistnej zmluvy a na ktoré sa odvolával vo svojom
písomnom návrhu.
Dal do pozornosti tunajšiemu súdu zmluvné dojednania uvedené v Čl. VI. bod 4, kde sa uvádza, kedy
je poistený povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu s poukazom na výšku nákladov na opravu

vozidla navrhovateľa, čo bolo vo výške 10.478,17 Eur, teda bola zrejmá škoda, ktorá ďaleko presiahla
sumu 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Tr. zákona, čo je 3.990 Eur. Podľa názoru odporcu je
z uvedeného zrejmé, že navrhovateľ nesplnením si svojej povinnosti, na ktorú ho zaväzovala poistná
zmluva a poistné podmienky, spôsobil odporcovi ťažkosti pri šetrení posinej udalosti. Najmä tým, že
nebola na mieste dopravnej nehody vyhotovená fotodokumentácia, ktorú by bolo možné porovnať s

fotodokumentáciou vyhotovenou navrhovateľom a tým zistiť, či nedošlo napr. k zväčšeniu rozsahu škody
pri prevoze motorového vozidla. Navyše podľa názoru odporcu nebol vodič podrobený dychovej skúške,
resp. nebola vôbec zistená osoba, ktorá viedla toto motorové vozidlo, či mala táto oprávnenie na jeho
vedenie. Z uvedeného dôvodu potom odporca pristúpil k tomu, že znížil vyplatenie poistného plnenia
vo výške 50%.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočul jeho právneho zástupcu,
pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý sa písomne ospravedlnil z pojednávania a žiadal, aby
sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, oboznámil sa písomným návrhom, príjmovým pokladničným
dokladom, havarijnou poistkou, zápisom obhliadky poškodeného motorového vozidla, oznámením o

spôsobení škody, oznámením o poistnom plnení, žiadosťou o spoluprácu, výsledkom reklamačného
konania, kalkuláciou opravy a zistil nasledovné:

Dňa 23.11.2013 v skorých ranných hodinách asi o 4.00 hod. pri zníženej viditeľnosti došlo k poistnej
udalosti, ktorou bolo poškodenie motorového vozidla navrhovateľa, v dôsledku vjazdu s vozidlom

do neoznačených hlbokých výtlkov a nerovnosti na miestnej komunikácii v meste I. Z.. Predná časť
vozidla sa dotkla o vozovku, čím došlo k aktivácii bezpečnostných airbagov s následným zablokovaním
kolies, čo malo za následok zlom predného nárazníka, zlom úchytu predných svetlometov, aktiváciu
bezpečnostného pásu a prasknutie čelného skla.
Ako bolo ďalej zistené, došlo len k poškodeniu samotného motorového vozidla bez akéhokoľvek

ďalšieho poškodenia iného majetku tretích strán, či zraneniu osôb.
Po nahlásení poistnej udalosti odporca vykonal prvotnú obhliadku motorového vozidla 27.11.2013, t.j.
po škodovej udalosti a následnú obhliadku ešte dňa 6.12.2013.

Predmetom tohto sporu je teda doplatenie 2.991,94 Eur s príslušenstvom v zmysle havarijnej poistky,

ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcom.

Súd sa podrobne oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vyjadreniami navrhovateľa a odporcu.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca na pojednávaní zotrvali na svojich názoroch. Ako už bolo
konštatované, odporca sa tohto pojednávania nezúčastnil, a preto bolo konané v jeho neprítomnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní musí konštatovať nasledovné:Z pripojeného listinného dôkazu, t.j. poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel (č.l.
1 spisu) je nepochybne zistené, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou KOOPERATIVA (odporcom)
zmluvu pre havarijné poistenie, túto skutočnosť ani jedna zo strán nespochybňovali.

Z oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia vyplýva (č.l. 20 spisu), že navrhovateľ
ešte dňa 9.12.2013 písomne oznámil vznik škodovej udalosti pre odporcu. Podrobne v tomto oznámení
rozpísal, kedy došlo ku škode na jeho motorovom vozidle a za akých okolností. Už z tohto záznamu
vyplýva, že v tomto uviedol, že na miesto nehody sa dostavila aj polícia.

V zápise o obhliadke motorového vozidla, ktorú vykonala spoločnosť Slovexperta dňa 27.11.2013 je
zrejmé, čo bolo na motorovom vozidle poškodené.

Z ďalšieho zápisu o obhliadke, bola to doobhliadka, ktorá sa uskutočnila dňa 16.12.2013 spoločnosť
Slovexperta doplnila svoj zápis o obhliadke.

Z oznámenia odporcu o poistnom plnení vyplýva, že navrhovateľovi zasiela sumu 2.974,60 Eur a
uplatňuje si 50% zrážku z poistného plnenia, to bolo zo dňa 13.1.2014.

V súdnom spise sa nachádza aj žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, ktorú adresoval OR PZ v

Žiari nad Hronom a v súvislosti s tým súd dáva do pozornosti prehlásenia príslušníkov polície (č.l. 32 až
33 spisu), ktorí sa vyjadrovali, bol to B. T. a V. K., že pri vykonávaní hliadkovej činnosti zistili škodovú
udalosť na motorovom vozidle Z. XXXXD, S.: ZH-XXXBO, ku ktorej škodovej udalosti došlo 23.11.2013
asi po 4.00 hod na miestnej komunikácii v meste I. Z.. Títo v tomto prehlásení jednoznačne uviedli, že
boli na mieste, kde došlo ku škodovej udalosti. Boli ochotní v tejto veci aj vypovedať.

Posledný dôkaz, ktorý sa nachádza v spise je kalkulácia opravy motorového vozidla. Z tejto vyplýva, že
náklady na opravu vrátane DPH činia sumu 10.478,17 Eur.

Pokým súd vyhodnocoval toto dokazovanie, musí dať do pozornosti nasledovné skutočnosti:

Podľa názoru súdu navrhovateľ v pozícii poisteného neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce mu z
uzatvorenej zmluvy a k nej sa viažucim zmluvným dojednaniam. Vznik poistnej udalosti riadne oznámil
na predpísanom tlačive „oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného postenia motorového
vozidla“, kde v časti E tlačiva „bola škoda riešená políciou“, doslovne uviedol: „policajti sa pristavili,
ale nenapísali mi papier, lebo nebol dôvod, prvotná škoda vyzerala oveľa menšia“. Tento dôkaz sa

nachádza v spisovom materiáli.
Táto otázka, či nahlásil nehodovú udalosť navrhovateľ polícii sa stáva v tomto prípade irelevantná. Sú
tu dve čestné prehlásenia dvoch policajných príslušníkov, ktorí skutočne túto škodovú udalosti kvázi
dokumentovali, pristavili sa pri tomto motorovom vozidle. Keďže zistili, že ich prítomnosť nie je potrebná,
že nedošlo ku zraneniu ďalších osôb, nedošlo k poškodeniu majetku tretích strán a konštatovali, že

škodová udalosť nie je v takom rozsahu, aby si vyžadovala ich zásah, opustili miesto nehody.
Súd sa opätovne vracia k identifikovaniu oboch v tom čase službu konajúcich policajtov. Títo vo svojich
čestných prehláseniach uviedli, že skutočne boli na mieste škodovej udalosti. Udalosť posúdila polícia
ako škodovú udalosť, teda škodu zrejme neprevyšujúcu 1,5 násobok väčšej škody v zmysle Tr. zákona.

Znova súd dáva do pozornosti, že hliadka polície pri svojom postupe v plnom rozsahu uplatnila zákonnú
úpravu, podľa ktorej MV SR zakotvilo dôsledné znenie:
Škodovou udalosťou sa rozumie udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s
premávkou vozidla a pri ktorej:
a/ nebola usmrtená ani zranená osoba,

b/ nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c/ neunikli nebezpečné veci,
d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla
hmotná škoda neprevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Tr. zákona (3.990 Eur).
Za škodovú udalosť sa nepovažuje (a je teda dopravnou nehodou, ktorú treba ohlásiť policajtovi) ak:

a/ nie je splnená niektorá z povinností účastníka škodovej udalosti,
b je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky sa odmietol podrobiť
vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.Z uvedeného je tak zrejmé, že medzi pojmami škodová udalosť a dopravná nehoda je značný rozdiel,
ktorý je tak viazaný na stupeň miery spoločenskej nebezpečnosti. Pojem dopravná nehoda vyjadruje

vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti, keď sa za ňu považuje aj škodová udalosť, ktorá však v
jedinom svojom znaku stráca charakter nižšieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti.

V prípade ust. Čl. VI. bod 4 zmluvným dojednaním Eurokasko a následne upravenú terminológiu vyššie
uvedeného zákonného znenia (pojem dopravné nehody) je negatívnym vymedzením toho, čo nie je

škodovou udalosťou.

S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu:
„Škodovou udalosťou“ sa rozumie udalosť v cestnej premávke, pri ktorej na niektorom zo
zúčastnenýchvozidielvrátaneprepravovanýchvecíalebonainommajetkuvzniklahmotnáškodazrejme
neprevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Tr. zákona (3.990 Eur).

Z vyplneného tlačiva „oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla
„ časť E tlačiva „bola škoda riešená políciou“, v ktorej doslovne uvádza: „policajti sa pristavili, ale
nenapísali mi papier, lebo nebol dôvod, prvotná škoda vyzerala oveľa menšia“. Tak vyplýva, že viditeľné
poškodenia na poistenom motorovom vozidle vykazovali znaky škodovej udalosti. Túto skutočnosť
preukazujú písomne vypracované prehlásenia oboch policajtov a v nich uvedený pojem škodovej

udalosti o podmienkach, o ktorých boli ochotní svedčiť aj pred súdom.

Pre ustálenie výšky viditeľného poškodenia motorového vozidla bol navrhovateľom požiadaný o názor
majiteľ autoservisu F.torý po vizuálnej obhliadke vozidla bezprostredne po jeho poškodení odhadol
predbežnú cenu opravy vozidla vrátane vykonania prác na sumu 2.800 Eur, teda v limite, ktorý je určený

pre škodovú udalosť (viď zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 27.11.2013).

Súd uzatvára nasledovné:
Z predložených dôkazov je zrejmé, že na mieste poškodenia motorového vozidla Z. XXXXD v
inkriminovanom čase došlo k poškodeniu vozidla a bola tam skutočne prítomná polícia. Z predložených

dôkazov rovnako vyplýva o aký rozsah viditeľného poškodenia poisteného motorového vozidla sa
jednalo a ako tento rozsah viditeľného poškodenia zhodnotili očití svedkovia vo vzťahu k znakom pojmu
„škodová udalosť“. Z tohto potom následne vyplýva prečo nebol urobený žiaden zápis zo strany polície
o vyššie uvedenej poistnej udalosti (nebol splnený zákonný dôvod).

Z predložených dôkazov však zároveň vyplýva, že samotný odporca bol schopný určiť rozsah celkového
poškodenia motorového vozidla až po vykonanej následnej doobhliadke a až na základe tejto označil
spôsobenú škodu, ako totálnu škodu, teda takú, ktorá prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody (3.990
Eur), na ktorú sa vzťahuje pojmový znak dopravnej nehody citovaný v ust. Čl. VI. bod 4 „ zmluvných
dojednaní“. To znamená, vo vysvetlení, že až na základe tejto skutočnosti sa odporca mohol, aj keď

domnele, právne oprieť o ust. Čl. VI. bod 4 zmluvných dojednaní, kde je zakotvená povinnosť poisteného
nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda zrejme prevyšujúca sumu 3.990 Eur. Je
však potrebné si uvedomiť, že táto povinnosť sa viaže výlučne na čas vzniku škody. Znova súd dáva do
pozornosti citácie ust. zmluvy, z ktorých vyplýva:
- poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba

alebo sa poškodí cesta .... alebo na majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok
väčšej škody v zmysle Tr. zákona ... . ´
Rovnako tak na čas vzniku škody sa musí viazať aj dispozitívna podmienka určenia hodnoty poškodenia
veci zo strany poisteného, ktorá je tak priamym odrazom miery prísnej individuálnosti posudzovania
vlastná každej osobe rôznym spôsobom.

Aj podľa názoru súdu poistený, teda sám podľa vlastného vedomia, znalostí a skúseností, navyše
za mimoriadnych okolností rozhoduje o tom, či spôsobená škoda dosahuje určitej hranice alebo nie.
Stotožnenie sa poisteného s mierou a výškou poškodenia poistnej veci v inkriminovanom čase jej
poškodenia zrejme nie je dosť možné vyvrátiť žiadnym spôsobom. Ak je poistený plne presvedčený o
tom, že sa jedná len o vznik škody do 3.990 Eur, nevyvoláva to v ňom povinnosť záležitosť oznámiť tieto

skutočnosti polícii. Preukázanie proklamovaného údajného porušenia povinnosti poisteným v otázke
nesprávneho posúdenia výšky spôsobenej škody v inkriminovanom čase jej poškodenia je dôkazným
bremenom zaťažujúcim práve poisťovateľa. Bez dokázania viny poistenému, nemôže poisťovateľ
úspešne aplikovať ust. Čl. VI. bod 4 zmluvných dojednaní, v neskoršom čase len preto, že na základeneskôr zistených šetrení a obhliadok zistil rozsah a výšku celkovej škody spadajúcu pod toto citované
ustanovenie.

Uložená sankcia 50% zrážky z poistného plnenia majúca tak domnelú právnu oporu v citovanom ust.
Čl. VI. bod 4 zmluvných dojednaní, práve s odkazom na údajne nesprávne určenie výšky škody v čase
jej vzniku a na základe údajného neoznámenia veci polícii, nemôže zrejme právne obstáť v žiadnom
z možných prípadov.

S odkazom na okolnosti vzniku škodu, t.j. ku škode došlo v skorých ranných hodinách pri zníženej
viditeľnosti - neoznačené hlboké výtlky a nerovnosti miestnej komunikácie, že v osobe navrhovateľa
sa jednalo o mladého človeka, že poškodené vozidlo vlastní len 15 dní, že sa s ním len zoznamoval,
je nemožné navrhovateľovi preukázať úmyselne, zámerne, nesprávne, kvalifikovať výšku spôsobenej
škody v limite „ škodovej udalosti“, keď rovnaký názor na rozsah a výšku škody vyjadrili očití svedkovia
- policajní príslušníci.

Samotný postup navrhovateľa pri vykonaní prvotnej obhliadky motorového vozidla jednoznačne svedčí o
tom, že jej obsahom boli len viditeľné poškodenia motorového vozidla, a to v rozsahu „škodovej udalosti“,
teda tak, ako to vnímal samotný navrhovateľ a rovnako tak, ako uvedení očití svedkovia.

Sám odporca predmetnú poistnú udalosť charakterizoval len ako škodovú udalosť tak, ako to vyjadril
vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 13.1.2014 „oznámenie o poistnom plnení“, z ktorého súd cituje
nasledovné:
„Skončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 10.1.2014 ... poistnú udalosť likvidujeme v zmysle poistnej
zmluvy ako totálnu škodu ... nakoľko nebola ku škodovej udalosti volaná polícia, poisťovňa uplatňuje

50% zrážky z poistného plnenia, čo s odkazom na priloženú prílohu výpočet výšky plnenia predstavuje
3.140 Eur.“

Citované stanovisko tak odporuje samotnému obsahu a princípom zakotveným v ust. Čl. VI. bod 4
zmluvných dojednaní. Svojím písomným stanoviskom tak odporca de jure potvrdil oprávnenosť postupu

navrhovateľa v danej veci.

Údajné neoznámenie veci polícii, neúčasť polície sa nezakladá v žiadnom prípade na pravde. Aktívnu
účasť polície na mieste poškodenia motorového vozidla v inkriminovanom čase preukazuje písomné
prehlásenie oboch službu konajúcich policajných príslušníkov.

Súd dáva ešte do pozornosti nasledovné právne ustanovenia, z ktorých pri posudzovaní tohto prípadu
vychádzal:

Podľa ust. § 797 ods. 1 O.z., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje.

Podľa 797 ods. 3 O.z., plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

S odkazom na ust. § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

S odkazom na ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku.

Základná úroková sadzba ECB ku dňu 16.1.2014 predstavovala 0,25% (dňa 15.1.2014 navrhovateľ
prevzal čiastočné poistné plnenie).Súd to už vyššie konštatoval z akého dôvodu vyhovel návrhu navrhovateľa. Jeden dôvod, ktorý spomínal
odporca vo svojich písomných vyjadreniach, pojednávania sa nezúčastnil, bola tá skutočnosť, že na
miesto nehody neprivolal navrhovateľ hliadku polície. Súd v každom prípade musí dať za pravdu

navrhovateľovi, že v rozhodujúcom čase nemohol vedieť, že škoda na motorovom vozidle presahuje
pojem škodovej udalosti ako takej, ktorá je zakomponovaná aj v samotnom havarijnom poistení. Až
neskôr došlo k tomu, že poistná udalosť bola vyhodnotená na vyššiu škodu, ako bolo pôvodne myslené.
Nie je pravdou, zo strany odporcu, že by na mieste nehodovej udalosti nebola polícia. Relevantné
dôkazy nasvedčujú tomu, že skutočne na mieste nehody bola aj príslušná polícia. Táto však vzhľadom

na tú skutočnosť, že nedošlo k zraneniu osôb, poškodeniu majetku iných osôb konštatoval, že sa
jedná o bežnú poistnú udalosť a miesto opustila. Súd dáva do pozornosti, že nepotreboval príslušníkov
polície vypočúvať na pojednávaní ako svedkov tejto udalosti. Títo sa relevantne vo svojich písomných
vyjadreniachvyjadrilikcelémupriebehuudalosti.Podľanázorusúduodročovanímtohtopojednávaniam,
predvolávaním týchto svedkov na pojednávanie, by došlo len k zbytočnému predlžovania tohto konania.
Súd nemal dôvod neveriť týmto prehláseniam, ktoré napísali príslušníci polície, ktoré adresovali

tunajšiemu súdu. Vykonávať tento dôkaz sa javilo, ako nadbytočné. Čo sa týka samotných
nárokov navrhovateľa, vyplýva to z kalkulácie opravy motorového vozidla, koľko malo byť zaplatené
navrhovateľovi z poistnej udalosti. Je nepochybné, že dostal finančné prostriedky od spoločnosti
KOOPERATIVA, t.j. od odporcu v sume 2.974,60 Eur, čo je 50% z celej škodovej udalosti. Súd dáva
do pozornosti ešte tú skutočnosť, že ani odporca nerozporoval žalovanú istinu. Rozporoval len to, že v

zmyslezmluvnýchpodmienoknemoholvyplatiťďalšiuzvyšnúčiastkufinančnýchprostriedkov. Následne
potom súd rozhodol v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ohľadne úroku z omeškania vychádzal súd z toho, že dlžná čiastka na poistnom mala byť vyplatená
navrhovateľovi 15.1.2014. Bolo to dňa 15.1.2014, kedy navrhovateľ obdržal čiastočné plnenie od
odporcu. Nasledujúcom dňom, t.j. 16.1.2014 mu vznikol oprávnene aj nárok na vyplatenie úroku z

omeškania, pretože odporca svoj dlh riadne a včas neuhradil.

Súd rozhodoval v tomto spore aj o trovách konania. Trovy konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý bol v
tomto konaní úspešný, a to v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil vo výške
179 eur. Ďalej si účtoval trovy z titulu cestného zo Žiaru nad Hornom do Žiliny a späť v celkovej výške

16,60 Eur. Súdu predložil pokladničný blok ohľadne ceny nákupu pohonných hmôt, technický preukaz
motorového vozidla. Súd má za to, že tieto trovy, ktoré vyčíslil ohľadne cestovné boli v plnom rozsahu
odôvodnené. Potom ich súd priznala tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Čo sa týka splnomocneného zástupcu, ktorý zastupoval navrhovateľa v tomto konaní, tento si len
prostredníctvom svojho klienta uplatňoval trovy konania, o ktorých potom súd ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).