Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224655
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812224655.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky L., zastúpenej D. proti odporkyni O., o
vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.
10C/302/2012-103 zo dňa 24. marca 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza,
č.k. 10C/302/2012-108 zo dňa 13. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporkyne o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil odporkyni povinnosť vypratať rodinný
dom číslo súpisné XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
472 m2, zapísaný v KN, na LV č. XXX, k.ú. Q., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 734,53 Eur, na účet D.. T., advokátky, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, riadiac sa právnym názorom vysloveným v
zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/485/2014-74 zo dňa 10.06.2014.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v KN, na LV
č. XXX, k.ú. Q. ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2, parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8
m2 a rodinného domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X. Prístavba rodinného
domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo, je postavená na parc. č. XXXX/X. Právo doživotného bývania
v prístavbe bolo zriadené vo forme vecného bremena v prospech bývalého manžela navrhovateľky, R.
M., kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.1995. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že právo doživotného bývania
R. M. bolo vo forme vecného bremena zriadené k rodinnému domu číslo súpisné
XXX, nachádzajúceho sa parc. č. XXXX/X, ktorý nebol predmetom uvedenej zmluvy. Kúpna zmluva
spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1, 2, § 39, § 40, § 46 Občianskeho zákonníka. V zmluve je určitým
a nezameniteľným spôsobom špecifikovaný predmet zmluvy a predmet vecného bremena, v ktorom
účastníci zmluvy prejavili vôľu zriadiť vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania v prospech
R. M. a manželky L. k stavbe postavenej na parc. č. XXXX/X, k prístavbe - samostatnej bytovej jednotky.
Účastníci zmluvy žiadnym spôsobom neprejavili vôľu zriadiť vecné bremeno k rodinnému domu číslo
súpisné XXX, postavenému na parc. č. XXXX/X.

Bolo nesporné, že po rozvode manželstva navrhovateľky v roku 1998 až do roku 2006 bývalý manžel
navrhovateľky býval v prístavbe sám a súčasne užíval aj pôvodný rodičovský dom. Po rozvode
manželstva sa navrhovateľka v lete 2007 nasťahovala do prístavby rodinného domu, pretože v pôvodnej
časti býval bývalý manžel, čo rešpektovala. Následne dňa 01.10.2007 uzavrela kúpnu zmluvu, na

základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dôvodom jej uzavretia bola jej
požiadavka, že sa presťahuje do Q. len za predpokladu, že sa stane vlastníčkou nehnuteľností.
Bývalý manžel s tým súhlasil. Po rozvode manželstva, podľa vyjadrenia navrhovateľky, bola prístavba
domu väčšinou prázdna. Jej bývalý manžel v nej od rozvodu manželstva býval asi jeden a pol až dva
roky, do smrti svojich rodičov. Po ich smrti sa nasťahoval do pôvodnej časti nehnuteľnosti a
užíva ju doposiaľ. Navrhovateľka od príchodu do Q., t. j. od roku 2007 doposiaľ, žije v prístavbe
rodinného domu, ktorú v súčasnosti obýva sama. V novembri 2011 sa k R. M. prisťahovala
odporkyňa aj so svojím maloletým synom a spoločne žijú v pôvodnej časti rodinného domu, kde tvoria
spoločnú domácnosť.

Konštatoval, že právo doživotného bývania R. M. sa vzťahuje výlučne k prístavbe pôvodného
rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63
m2. Vecné bremeno však nebolo zriadené v jeho prospech k pôvodnému rodinnému domu
číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
472 m2, kde spolu s odporkyňou žije. K tejto nehnuteľnosti ani R. M., ani odporkyňa nemajú žiadne
práva, nemajú právny titul na jej užívanie. Pokiaľ ju užívajú bez súhlasu navrhovateľky, bez uzavretej
nájomnej zmluvy, užívajú ju neoprávnene a navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníckeho
práva odporkyni, pretože bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva zasahuje, a preto je povinná
predmetnú nehnuteľnosť vypratať.

Súhlas navrhovateľky s užívaním pôvodného rodinného domu odporkyňou preukázaný nebol. R. M.
sa po rozvode manželstva s navrhovateľkou rozhodol užívať prístavbu rodinného domu, hoci mu nič
nebránilo, aby užíval pôvodný rodinný dom, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno,
pretože až do roku 2007, t. j. do prisťahovania sa navrhovateľky, tieto nehnuteľnosti užíval výlučne sám.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V zákonnej lehote na podanie odvolania bolo prvostupňovému súdu doručené podanie odporkyne,
označené ako odvolanie. V podaní uviedla „že podáva odpor proti zákonnej sudkyni proti rozsudku
zo dňa 24. marca 2015 pre zaujatosť voči odporkyni a taktiež voči R. M.“. Sudkyňa vopred povedala
advokátke, na čo sa má spýtať a čo má povedať, rovnako aj vedúcej katastrálneho úradu. Navrhovateľka
s jej rodinou jej nadávajú a fyzicky napádajú. Uviedla, že žije s R. M. v harmonickom vzťahu, vychováva
syna H. a žiadnym spôsobom nezasahuje do práv navrhovateľky. Súdu vytýkala, ako môže zakázať žiť
vo vzťahu dvoch ľudí.

Uznesením zo dňa 13.11.2015 vyzval okresný súd odporkyňu, aby svoje podanie, doručené súdu
26.05.2015, opravila a doplnila podľa súdom poskytnutého poučenia. Navrhovateľku vyzval, aby v
prípade, že podáva námietku zaujatosti, túto odôvodnila v súlade s poučením, ktoré jej za tým účelom
poskytol.

Prvostupňový súd uznesenie, ktorým vyzýval odporkyňu na odstránenie vád podaného odvolania podľa
§ 209 ods. 1 veta prvá O.s.p., odporkyni doručoval do vlastných rúk na adresu prechodného
bydliska. Na tejto adrese odporkyňa prijímala zásielky súdu počas predmetného konania a z tejto adresy
odosielala aj podanie označené ako odvolanie. Nakoľko odporkyňa si túto zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihla, považuje sa v zmysle § 47 ods. 2 veta druhá O.s.p. za deň, keď bola zásielka vrátená súdu,
za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Odporkyňa odvolanie nedoplnila, na výzvu súdu na odstránenie a doplnenie vád podaného odvolania
nereagovala.

Ustanovenie § 205 ods. 1 O.s.p. upravuje, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Taxatívne odvolacie
dôvody vymedzuje ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou súdu vyzvať toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne,
neúplné, alebo nezrozumiteľné odvolanie doplnil, alebo opravil a odvolateľa poučiť o následkoch
neodstránenia vád odvolania.

Vzhľadom na to, že odvolanie, podané odporkyňou, nemá zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 a 2 O.s.p.),
pre ktorý nedostatok súd nemôže postupovať v opravnom konaní, tak ako mu ukladá zákon, t. j.
prejednať ho a rozhodnúť o ňom, napriek tomu, že účastník bol poučený o chýbajúcich náležitostiach
odvolania a o následkoch neodstránenia odvolania, odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.
d) O.s.p. odmietol.

V odvolacom konaní mala úspech navrhovateľka, ktorá náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .