Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808206551
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8808206551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu K. B., T. X, právne
zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10
proti žalovanému J.. Y. I. D. so sídlom vo K.., I. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATÍVA
poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 411, o zaplatenie
38 454,76 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
3C/177/2008-234 zo dňa 25. 05. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

žalobcu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „žalobca sa podaným návrhom domáhal náhrady škody, ktorá
mu mala vzniknúť v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 8Cb/78/2000,
v dôsledku toho, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu v uvedenom konaní proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa podal blanketárne odvolanie. Tým žalobcovi vznikla škoda, náhrady ktorej sa v
predmetnom konaní domáha. V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn.

8Cb/78/2000 vo veci žalobcu J. R. proti žalovanému K. B. (terajší žalobca) bol uplatnený nárok o
zaplatenie ceny za vykonané stavebné a zemné práce a v uvedenom konaní bolo žalobe žalobcu
vyhovené. V konaní 8Cb/78/2000 bolo na terajšom žalobcovi dôkazné bremeno na preukázanie svojho
tvrdenia o nevykonaní fakturovaných prác a vedomom uvádzaní nepravdivých skutočností vo faktúrach
na strane J. R.. Tieto skutočnosti terajší žalobca v konaní 8Cb/78/2000 nepreukázal, neuniesol
dôkazné bremeno a k iným záverom nemohol súd dôjsť ani v odvolacom konaní. Za takého stavu sa
terajšiemu žalobcovi nepodarilo v predmetnom konaní preukázať, že mu podaním len blanketárneho

odvolania škoda vznikla v súvislosti s konaním 8Cb/78/2000. Pohľadávka J. R. v konaní 8Cb/78/2000
proti terajšiemu žalobcovi bola oprávnená už aj z toho dôvodu, že účastníci konania 8Cb/78/2000
následne uzavreli dohodu o splnení pohľadávky a odpustení časti dlhu zo dňa 30. 04. 2008. Žalobcom
uplatnenáškodavpredmetnomkonanípredstavujevýškupriznanejpohľadávkyatrovykonaniavkonaní
8Cb/78/2000. Súd dospel k záveru, že ak žaloba v konaní 8Cb/78/2000 bola podaná dôvodne, žalovaný
ako advokát neporušil ust. § 18 zákona o advokácií, a preto žalobcovi nevznikla škoda a nemôže byť
daná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a výkonom advokácie zo strany žalovaného v súvislosti

s konaním 8Cb/78/2000."

Proti tomuto rozsudku a podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa naďalšie konanie. Poukázal, že v skoršom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bola uložená povinnosť
prvostupňovému súdu, aby sa zaoberal skutočnosťou, či v konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou,
sp. zn. 8Cb/78/2000 bola žaloba podaná dôvodne alebo nie. V súlade so zrušujúcim uznesením žalobca

podal vo veci obsiahle vyjadrenie, kde podrobne zaujal stanovisku ku konaniu 8Cb/78/2000. Súd
prvého stupňa argumentáciu žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku odignoroval a uzavrel, že
pohľadávka J. R. bola v konaní 8Cb/78/2000 oprávnená, a to z dôvodu, že žalobca so žalovaným
uzavrel dohodu o splnení pohľadávky a odpustení časti dlhu. S týmto záverom súdu prvého stupňa nie
je možné súhlasiť. K uzavretiu dohody účastníci pristúpili až v roku 2008, teda v čase, keď rozsudok

bol už právoplatný, nezmeniteľný a J. R. podal voči žalobcovi návrh na exekúciu. Predmetná dohoda
bola pre žalobcu výhodná, nakoľko mu bola odpustená povinnosť platiť sumu nad 800 000 Sk. V
žiadnomprípade,aleniejemožnéztejtodohodyvyvodzovaťoprávnenosťpohľadávky.Zasituácie,ktorú
spôsobil žalovaný svojim nesprávnym postupom bolo uzavretie dohody pre žalobcu jediným prijateľným
východiskom. V konaní 8Cb/78/2000 žalobca bol súdom prvého stupňa zaviazaný na zaplatenie istiny
697 915,60 Sk s prísl. Po tom, čo žalovaný telefonicky oznámil žalobcovi výsledok rozsudok súdu

prvého stupňa, žalobca mu dal pokyn na podanie odvolania. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote
podal len blanketárne odvolanie neobsahujúce žiadne odvolacie dôvody, pričom lehota na podanie
odvolania uplynula 01. 04. 2005. Keďže dôvody odvolania žalovaný doplnil až 08. 04. 2005, nebolo
možné odvolacím súdom už k tam uvedeným dôvodom prihliadať. Odvolací súd preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa len v častiach vymedzených podaným odvolaním a musel rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej bez ďalšieho potvrdiť. Chýbajúce odvolacie dôvody v odvolaní vylúčili možnosť
akéhokoľvek preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako
advokát neposkytol žalovanému právne služby v súlade so zákonom, nechránil a nepresadzoval práva
a záujmy klienta, neriadil sa jeho pokynmi, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, najmä, keď podal
odvolanie, ktoré nespĺňalo ani základné normatívne požiadavky. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca

sa nevedel vyjadriť či chce podať odvolanie a o jeho následnom zatajovaní sa, nedvíhaní mobilu
sú nepravdivé. Na podanie odvolania dal žalobca jednoznačný pokyn žalovanému, ktorý vedel, že
s uplatnenou pohľadávkou p. R. nesúhlasí, tiež vedel, z akých dôvodov. Vo všeobecnosti platí, že
advokát, aj v prípade núdze musí urobiť maximum, aby nedošlo ku škode na právach klienta, inak je jeho
konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalovaný účelovo v konaní tvrdil, že podal z opatrnosti

tzv. blanketárne odvolanie. Skutočným dôvodom podania blanketárneho odvolania bolo, že mu žalobca
nezložil požadovanú zálohu na zastupovanie. Teda konanie žalovaného bolo motivované finančným
sporom a vyústilo do toho, že žalovaný ako advokát postupoval v rozpore so zákonom o advokácií. Na
základe uvedeného je možné jednoznačne ustáliť, že žalovaný pochybil pri výkone advokácie zásadným
spôsobom.Podľaodvolateľsúdprvéhostupňanesprávneposúdilskutkovýstavavecnesprávneposúdil

po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nemal v tomto konaní zaoberať či bola žaloba v konaní
8Cb/78/2000 podaná dôvodne, lebo táto úloha prináležala len odvolaciemu súdu v uvedenom konaní.
Súd prvého stupňa v predmetnom konaní nemôže túto otázku vyriešiť ako predbežnú na základe svojej
úvahy, nakoľko ide o úplne iný spor, ktorý prináleží riešiť len zákonnému sudcovi, resp. príslušnému
senátu odvolacieho súdu. Judikatúra, na ktorú žalobcu odkázal odvolací súd nie je aplikovateľná na

daný prípad. Konajúci súd nemohol na základe dôkazov, ktoré predložil v pôvodnom konaní J. R., takúto
pohľadávku voči žalobcovi priznať. Uplatnenú pohľadávku pán R. v pôvodnom konaní nepreukázal a
ak by žalovaný podal odvolanie riadne a včas, odvolací úd by nemohol rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ani v predmetnom konaní ustanovený znalec nevedel
vykonať posúdenie uplatnenej pohľadávky, keďže mu chýbali základné podklady. Aby bola v pôvodnom

konaní pohľadávka p. R. riadne podložená, tak sa nemohlo stať, že znalec ju nevie na základe spisu
posúdiť. Súd prvého stupňa úplne ignoroval fakt, že žalobca predložil dôkazy o falšovaní dokladov a
poukázal na zjavne nepravdivé informácie. Na základe posúdenia týchto skutočností a v spojitosti s
vyjadrením znalca, súd mohol a mal posúdiť či pohľadávka p. R. existovala.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa správne v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu vyriešil oprávnenosť nároku žalobcu v konaní 8Cb/78/2000. Terajší žalobca
sa v pôvodnom konaní (8Cb/78/2000), resp. v jeho určitej fáze začal brániť tým, že mechanizmy žalobcu
(J... R.) na jeho stavbách (K.. B.) nepracovali vôbec, potom pripustil, že pracovali, ale faktúry boli

nadhodnotené. Toto všetko bola v konaní 8Cb/78/2000 dôkazná povinnosť K. B., ktorý keďže takýmito
dôkazmi nedisponoval, dostal sa do dôkaznej núdze. Tento stav bol potvrdený aj v predmetnom konaní
znalcom S.. J. P. v jeho odbornom vyjadrení, ktoré sa nachádzajú v spise. Vzťah terajšieho žalobcu
s J. R. bol obchodný, resp. podnikateľský, v ktorom si J. R. fakturoval za vykonané práce, pričom K..B. reklamáciu neuplatnil včas, ale až po 3 mesiacoch, preto sa J. R. ako žalobca so svojim nárokom
obrátil na súd.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O. s. p.) prejednal rozsudok súdu prvého
stupňabeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.1,2O.s.p.)aviazanýrozsahomadôvodmi
podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť.

V prejednávanej veci žalobca vymedzil odvolacie dôvody vo svojom odvolaní v tom smere, že nárok na
náhradu škody mu vznikol porušením jeho práva na odvolanie, ktoré spôsobil žalovaný tým, že v konaní
8Cb/78/2000 podal tzv. blanketárne odvolanie, ktoré v zákonom stanovenej lehote riadne nedoplnil a
keďže odvolací súd môže preskúmavať rozsudok súdu prvého stupňa len v častiach vymedzených
podaným odvolaním, musel vyhovujúci rozsudok súdu prvého stupňa bez ďalšieho potvrdiť.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií, advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomite, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2 citovaného zákona).

Podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií, advokát zodpovedá klientovi za škodu,
ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu
spôsobenújehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločník
spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať (§ 26 ods. 4
citovaného zákona).

V posudzovanej veci bolo preukázané, že žalobca splnomocnil žalovaného na zastupovanie v konaní

vedenom pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Cb/78/2000 dňa 07. 04. 2000. V
uvedenom konaní žalobca vystupoval ako žalovaný a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 25. 01. 2005, č. k. 8Cb/78/2000-294 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 697
615,60 Sk s prísl. a trovy konania vo výške 27 916 Sk. Rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený
právnemu zástupcovi J.. Y. I. dňa 01. 03. 2005, ktorý v zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku

tzv. blanketárne odvolanie. O podanom odvolaní rozhodoval odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 31.
08.2005,č.k.1Cob/46/2005-343rozsudoksúduprvéhostupňavspojenísdopĺňacímrozsudkomvoveci
samej, vrátane výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu potvrdil, zároveň zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 26 791,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (1Cob 46/2005) vyplýva, že žalovaný v zákonom stanovenej

lehote podal blanketárne odvolanie neobsahujúce žiadne odvolacie dôvody, pričom lehota na podanie
odvolania žalovaného uplynula 01. 04. 2005 a keďže žalovaný doplnil dôvody odvolania až 08. 04. 2005
nie je možné už k tam uvedeným dôvodom prihliadať.

Pokiaľ vinou advokáta, ktorý v zákonom stanovenej lehote riadne neodôvodní podané odvolanie, klient

túto lehotu zmešká, je nutné konanie advokáta posudzovať ako porušenie povinnosti uvedených v §
18 ods. 1, 2 zákona o advokácií. V danom prípade žalovaný pochybil, keď po tom čo mu bol doručený
rozsudok súdu prvého stupňa po konzultácií so žalobcom, podal voči nemu blanketárne odvolanie, ktoré
v zákonom stanovenej lehote neodôvodnil. Chýbajúce odvolacie dôvody v odvolaní (klienta) tak vylúčili
možnosť akéhokoľvek preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa (8Cb/78/2000).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie podľa zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii je koncipovaná ako zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (objektívna
zodpovednosť) a je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: pochybenie pri výkoneadvokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Škodou je
mienená majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.

Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nemal posudzovať konanie vedené
pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Cb/78/2000, pretože toto prináležalo len
odvolaciemu súdu v prípade, ak by bolo podané proti rozhodnutiu riadne odôvodnené odvolanie. S
touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd naopak zdôrazňuje, že je povinnosťou
súdu, ktorý rozhoduje o nároku klienta na náhradu škody proti jeho advokátovi si vyriešiť ako predbežnú

otázku (§ 135 ods. 2 O. s. p.), či pri riadnom postupe žalovaného ako advokáta v súdnom konaní,
v ktorom svojho klienta zastupoval, by žalobca ako klient v spore uspel a nemusel by tak uspokojiť
proti nemu uplatnenú pohľadávku. Odvolací súd sa preto zaoberal splnením ďalších dvoch podmienok
zodpovednosti vyplývajúcich z ust. § 26 zákona o advokácií, t. j. vznikom škody a vzťahom príčinnej
súvislosti. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť v konaní jednoznačne
preukázané. Dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Advokát sa môže zodpovednosti zbaviť,

ak preukáže (dôkazné bremeno leží na ňom), že škode nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého
úsilia, ktoré je možné od neho požadovať.

Pre záver o zodpovednosti žalovaného za škodu by musela byť teda splnená podmienka vzťahu
príčinnej súvislosti medzi okolnosťou, že žalovaný nepodal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa riadne

odôvodnené odvolanie a vznikom škody. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so zisteným
skutkovým stavom súdom prvého stupňa tak ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, keď jednoznačne
konštatoval, že pohľadávka žalobcu pána R. v konaní 8Cb/78/2000 proti terajšiemu žalobcovi (Q.. B.)
bola oprávnená. Odvolací súd naviac podotýka, že v uvedenom konaní žalobca v postavení žalovaného
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonaní alebo nekvalitnom vykonaní

prác, ktoré mu fakturoval žalobca. V konaní 8Cb/78/2000 bolo konštatované, „žalovaný sa najprv bránil
tým, že písomne neodsúhlasil vykonanie prác žalobcom, následne tvrdil, že žalobca pre neho žiadne
práce nevykonal, pričom obrana žalovaného je nedôveryhodná aj s poukazom na to, že žalobca až
podaním z 13. 01. 2000 prvýkrát namietal vady žalovaných faktúr, t.j. 3 mesiace po ich doručení“. Z
uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný v konaní 8Cb/78/2000 svoje tvrdenia nijako nepreukázal,

čím sa dostal do dôkaznej núdze, čo spôsobilo, že bol v uvedenom konaní neúspešným účastníkom.

Za stavu, keďže neboli naplnené ďalšie dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, nebolo možné
žalobnému návrhu vyhovieť.

Ak súd prvého stupňa vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalobcu zamietol jeho rozhodnutie je
správne a odvolací súd ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V podrobnostiach
je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Odvolací súd mal na zreteli aj to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o
trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Za takéhoto stavu nebolo
potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude
rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.