Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/939/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311207589
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6311207589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Ďuriana

a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XX, a 2/ B. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XX, obidvaja
zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom v Brezne, ČSA č. 18, proti odporcom: 1/
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. C., S. č. XXXX/XXX, a 2/ N. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
U. C., S. č. XXXX/XXX, obidvaja zastúpení Z.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., H. č. XXXX/X, ako
splnomocneným zástupcom, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní navrhovateľov a odporcov proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/390/2011-96 zo dňa 01.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) p o t v
r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zriadení vecného bremena (prvý výrok), o stanovení náhrady
za zriadenie vecného bremena (tretí výrok) a o trovách konania (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu
v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX
vedenom pre k.ú. U. C. a to pozemku parc. č. KNC XXX o výmere 237 m2 (zastavané plochy a nádvoria),

ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť pešo a motorovým vozidlom, smerom
na miestnu komunikáciu na pozemku parc. č. KNC XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX vedenú pre k.ú. U.
C. a to v prospech vlastníkov nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX vedenej pre k.ú. U. C., stavby súp.
č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. KNC č. XXX/X, a to v rozsahu podľa geometrického plánu
č. 36639729-370/11 zhotoviteľa SAJ ZEMEMERAČSKÁ KANCELÁRIA, s.r.o., označenom bodmi 1, 2,
6, 3, 4 a 5, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod, 2 x do týždňa smerom tam a späť
pre osobné motorové vozidlo a 2 x do kalendárneho roka tam a späť pre nákladné motorové vozidlo,

a napokon neobmedzene pre motorové vozidlá v prípade nevyhnutnosti zásahu na záchranu ľudských
životov, ochrany zdravia a zásahu na ochranu súkromného majetku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti
návrhzamietol(druhývýrok)anavrhovateľomuložilspoločneanerozdielnepovinnosťzaplatiťodporcom
náhradu v sume 500,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok); rozhodnutie o trovách konania
odložil okresný súd až po právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že
navrhovatelia sa domáhali zriadenia vecného bremena k pozemku parc. č. KNC XXX o výmere 237 m2
(zastavané plochy a nádvoria) vedeného na LV č. XXX pre k.ú. U. C. spočívajúceho v práve prechodu

cez tento pozemok pešo a motorovým vozidlom v rozsahu určenom predmetným geometrickým plánom
na pozemok parc. č. KNC XXX/X o výmere 282 m2 (zastavané plochy a nádvoria) smerom na miestnu
komunikáciu parc. č. KNC XXXX/X a to v prospech vlastníkov nehnuteľností vedených na LV č. XX pre
k.ú. U. C. ako pozemok parc. č. KNC XXX/X o výmere 282 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č.KNC XXX o výmere 301 m2 (záhrady), parc. č. KNC XXX/X o výmere 83 m2 (záhrady) a stavba súp.
č. XXXX postavená na pozemku parc. č. KNC XXX/X. Poukázal na to, že pôvodne sa navrhovatelia
domáhaliurčeniaexistencieuvedenéhovecnéhobremenanazákladevydržania,keďvpriebehukonania

zmenili návrh a domáhali sa zriadenia uvedeného vecného bremena súdnym rozhodnutím. Odporcovia
s návrhom nesúhlasili; pred zmenou návrhu vyjadrili presvedčenie, že neboli splnené podmienky na
vydržanie tvrdeného práva vecného bremena a po zmene návrhu argumentovali tým, že nie sú splnené
podmienky na zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím v podstate s odôvodnením, že prístup
k svojej nehnuteľnosti si navrhovatelia môžu zabezpečiť inak. Okresný súd vykonaným dokazovaním

zistil skutkový stav, podľa ktorého navrhovatelia sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KNC č. XXX/X (zastavané plochy
a nádvoria) o výmere 282 m2 ako aj pozemkov parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere 301 m2 a
parc. č. XXX/X (záhrady) o výmere 83 m2, všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XX pre k.ú. U. C.;
k týmto nehnuteľnostiam je priľahlý pozemok parc. č. KNC XXXX/X vo vlastníctve X. U. C., ktorý je v
katastri nehnuteľností vedený ako pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia

"pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť", pričom tento pozemok je v zastavanom
území obce; medzi touto plochou, ktorá by mohla byť využitá ako prístupová komunikácia k predmetným
nehnuteľnostiam navrhovateľov a ďalšou miestnou komunikáciou v obci, konkrétne pozemkom parc.
č. KNC XXXX vo vlastníctve Obce U. XX, sa nachádza vodný tok a nehnuteľnosti iných súkromných

osôb, medzi inými aj odporcov; na pozemku odporcov parc. č. KNC XXX je postavený ich rodinný dom a
hospodárska budova; z tohto pozemku sa na obecnú parcelu KNC č. XXXX/X nachádza aj premostenie,
ktoré v minulosti bolo realizované dreveným mostom, v súčasnosti ide o železobetónový mostík, bez
zisteného stavebného či kolaudačného rozhodnutia, avšak fakticky využívaný dlhodobo v minulosti ako
prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov, resp. ostatných obyvateľov tejto časti

obce; ďalšie premostenie v blízkosti je vo vzdialenosti približne 20 m z pozemku parc. č. KNC XXX,
ktorá je tiež vo vlastníctve Obce U. C., ktoré ale vyúsťuje na pozemky vo vlastníctve súkromných osôb; z
katastrálnej mapy aj z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľov
sú okrem obecnej parcely KNC č. XXXX/X obklopené pozemkami v súkromnom vlastníctve osôb, napr.
S. S., B. E., či rodiny S. (kde u neznámych členov tejto rodiny podiely spravuje Slovenský pozemkový

fond), za malým vodným tokom potom smerom k miestnej obecnej komunikácii na parcele KNC č.
XXXX, sa tiež nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve súkromných osôb, pričom z technického hľadiska
premostenie poskytuje možnosť prechodu či prejazdu len cez parcelu č. KNC XXX vo vlastníctve
odporcov, prípadne z obecnej parcely č. KNC XXX, v tomto prípade však premostenie vyúsťuje na
pozemok B. E. a prípadná prístupová komunikácia by musela viesť cez dva pozemky S. S. s parcelnými

č. XXX/X a XXXX/X; parcela č. XXXX/X je zaťažená vecným bremenom v prospech obce, ktoré je
charakterizované ako právo prechodu k vodnému zdroju v prospech Obce U. C. (nachádza sa tu obecná
studňa). Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že pre zriadenie požadovaného vecného
bremena musí byť nevyhnutne splnená podmienka nemožnosti prístupu k stavbe vlastníka; v prípade
navrhovateľov to znamená neexistenciu prístupu z verejnej komunikácie na taký pozemok, ktorý je

znovubuďverejnýmpozemkom(miestnoukomunikáciou)alebopozemkom,kuktorémumajútaképrávo
zabezpečujúce prístup k ich domovej nehnuteľnosti (účelová komunikácia); priľahlým pozemkom pritom
nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci so stavbou, ku ktorej sa má vecné bremeno zriadiť,
ale môže to byť aj pozemok nadväzujúci (no oddeľujúci dve plochy), medzi ktorými vlastník stavby právo
prechodu nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej domovej nehnuteľnosti; navrhovatelia sú vlastníkmi

domovej nehnuteľnosti na parcele č. XXX/X, priamy prístup k domovej nehnuteľnosti je z obecnej parcely
č. XXXX/X, avšak táto neústi na ďalšiu prístupovú komunikáciu a to pozemok vo vlastníctve obce s
parc. č. XXXX, pretože medzi nimi je pozemok vo vlastníctve odporcov s parc. č. KNC XXX, resp.
pozemky ďalších súkromných osôb. X. súd sa vysporiadal aj s obranou (argumentáciou) odporcov,
keď uviedol, že z technického hľadiska tu sú možnosti aj iných smerov prístupu pre navrhovateľov,

t.j. premostenie vodného toku smerom od obecnej parcely č. K.a účelovej komunikácie na parcele
č. XXX rovnako vo vlastníctve obce by mohlo byť využité ako jedna z prístupových ciest k domovej
nehnuteľnosti navrhovateľov, okresný súd však zdôraznil, že sú tu právne aj technické prekážky, ktoré
by pre takto určený prechod bolo nutné odstrániť; v prvom rade premostenie z obecnej parcely cez
vodný tok vyúsťuje na pozemok parc. č. XXX/X vo vlastníctve súkromnej osoby (B. E.), ďalšia trasa

tejto prístupovej cesty by musela viesť cez pozemky parc. č. XXX/X a XXXX/X vo vlastníctve ďalšej
súkromnej osoby (S. S.) a až po prekonaní tejto trasy by sa cesta dostala na obecný pozemok parc.
č. XXXX/X; na pozemku S. S. parc. č. XXXX/X je síce zriadené vecné bremeno v prospech obce, toto
však spočíva len v práve prechodu k vodnému zdroju, ktorou je obecná studňa; z ohliadky na miestesamom bolo možné zistiť, že táto trasa by pre väčší rozsah prechodu a prejazdu potrebovala okrem
odstránenia súčasného oplotenia vytvorenie spevnenej plochy cestného telesa celkom nepochybne aj
so spevnením svahovitého terénu, ktorý sa zvažuje smerom k vodnému toku; po zriadení vecného

bremena na pozemkoch uvedených súkromných osôb by musela byť zvažovaná miera zásahu do týchto
ich pozemkov a miera súvisiacich technických úprav a investícií; ďalšou možnosťou, ktorá prichádzala
do úvahy, bol prístup cez obecnú parcelu č. XXXX/X, ale zo smeru od poľnohospodárskych pozemkov
(teda opačného než od miestnej komunikácie a rodinných domov), kde ale z katastrálnej mapy a údajov
katastra nehnuteľností je zrejmé, že smerom k poliam a poľnohospodárskym plochám vedie tento

obecný pozemok k pozemku v správe Slovenského pozemkového fondu (pozemok parc. č. KNC XXXXX
ostatné plochy v katastri nehnuteľnosti vedený ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole
a vysoké medze); k tejto alternatíve žiadal okresný súd aj vyjadrenie Obce U. C., ktorá uviedla, že nemá
v pláne ani neuvažuje v budúcnosti s vybudovaním prístupovej komunikácie v tejto časti obce; v okolí
pozemku parc. č. KNC XXXX/X sa nachádzajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb;
súčasne obec oznámila, že nemá ani nemala vypracovanú projektovú dokumentáciu na vybudovanie

prístupovej komunikácie. Okresný súd nemal pochybnosti o tom, že pre navrhovateľov nepostačuje na
prístup k domovej nehnuteľnosti len prechod pešo cez niektorý z uvedených pozemkov, čo by mohlo
byť realizované napr. aj pri menších technických zásahoch a úpravách cez pozemky B. E. či S. S. ako
je uvedené vyššie; pre riadne užívanie, údržbu, či prípadné vykonanie nevyhnutných opráv ich domovej
nehnuteľnosti je potrebné zriadiť vecné bremeno aj v rozsahu prejazdu osobným motorovým vozidlom

a v určitej miere aj nákladným motorovým vozidlom; jediným vhodným pozemkom v súčasnosti na
takýto rozsah vecného bremena je predmetná parcela č. XXX vo vlastníctve odporcov, ostatné možné
alternatívy len v prípade rozsiahlych technických alebo právnych zásahov a finančných investícií; ich
rozsah by podľa názoru okresného súdu bol v nepomere k zásahom do vlastníckeho práva odporcov na
ich pozemku, kde zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu je možné už za súčasného stavu,

bez potreby akýchkoľvek stavebných úprav; komfortnosť prechodu či prejazdu síce nie je rozhodujúcim
kritériom, avšak potrebné technické zásahy, stavebné úpravy či finančné investície by nesmeli byť v
tak veľkom rozsahu, aký je možno predpokladať pri ostatných alternatívach; na základe uvedeného
dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľov je vo svojom základe dôvodný a sú tu dané
zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena, ktoré bude zaťažovať pozemok odporcov parc.

č. KNC XXX a to vo vymedzenom rozsahu podľa vypracovaného geometrického plánu predloženého
zo strany navrhovateľov, v ktorom sú vyznačené body 1, 2, 3, 4, ktoré označujú rohy vyznačenej
plochy na prechod a prejazd, body 5 a 6 potom označujú zlomy na dvoch protiľahlých stranách tejto
plochy; z ohliadky na mieste samom bolo okresnému súdu zrejmé, že táto plocha približne zodpovedá
šírke miestnej či prístupovej komunikácie potrebnej na prejazd osobným motorovým vozidlom, prípadne

nákladným motorovým vozidlom a teda zodpovedá svojim priestorovým rozsahom potrebám vecného
bremena; inou plochou tohto pozemku by vecné bremeno vedené byť nemohlo, pretože sa tu po oboch
stranách vyznačenej plochy nachádzajú stavby; vyústenie tejto plochy k vodnému toku potom rešpektuje
samotné premostenie železobetónovým mostíkom smerom na obecný pozemok parc. č. KNC XXXX/
X; okresný súd konštatoval, že vyznačená plocha s požadovaným rozsahom vecného bremena je z

priestorového hľadiska primeraná. Okresný súd zvažoval aj časový rozsah, resp. frekvenciu využívania
vecnéhobremenazostranynavrhovateľovtak,abynapriektomu,žedochádzakzásahudovlastníckeho
práva odporcov, tento zásah bol stanovený len v nevyhnutnom rozsahu aj s ohľadom na to, že v tomto
prípade ide o dvor pri rodinnom dome, nie odľahlú plochu využívanú napr. len na poľnohospodárske
účely a podobne; súčasne okresný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že v prípade navrhovateľov ide

o domovú nehnuteľnosť využívanú na rekreačné účely, keď ich trvalé bydlisko je v inom mieste, než
je Obec U. C., bytovú otázku majú vyriešenú, a teda rozsah vecného bremena musí tejto skutočnosti
taktiež zodpovedať; peší prechod, ktorý spôsobuje najmenší zásah do vlastníckych práv odporcov,
okresný súd určil v neobmedzenom rozsahu, prejazd osobným motorovým vozidlom však obmedzil na
frekvenciu dvakrát do kalendárneho týždňa tam a späť, teda tak, aby bolo možné s týmto vozidlom

prejsť k domovej nehnuteľnosti navrhovateľov, vrátiť sa a v prípade ešte v tom istom kalendárnom
týždni využiť ešte raz takýto prístup a návrat späť, čo zodpovedá rozsahu využívania tejto stavby; na
prejazd nákladným vozidlom bol potom určený s ohľadom na len občasnú potrebu prístupu k predmetnej
domovej nehnuteľnosti a to dovozu napr. paliva; primeranou je tu frekvencia dvakrát do kalendárneho
roka, keď nákladné vozidlo je oprávnené v prospech navrhovateľov doviezť buď palivo alebo stavebný

materiál a po rovnakej ceste sa vrátiť na miestnu komunikáciu; neobmedzená možnosť prejazdu
osobným alebo nákladným motorovým vozidlom je potom daná len v prípade, keď je to nevyhnutné
pre záchranu ľudského života a ochranu zdravia (zdravotnícky zásah), ako aj pre ochranu majetku v
prípade hroziacej škody (nevyhnutné stavebné zásahy, požiar a podobne). Okresný súd riešil aj otázkufinančnej náhrady, ktorú budú navrhovatelia povinní ako kompenzáciu vyplatiť odporcom; vyslovil názor,
že v tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo potrebné v konaní uplatniť vzájomným
návrhom odporcov, pretože súd v prípade rozhodovania o zriadení vecného bremena nanovo usporiada

vzťahy k nehnuteľnostiam medzi susediacimi vlastníkmi týchto nehnuteľností a to tak, aby jediným
rozhodnutím došlo k vyriešeniu všetkých otázok tohto nového usporiadania; ak teda súd na jednej
strane zriadi vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu, potom na druhej strane musí tento zásah do
vlastníckeho práva odporcov vyrovnať povinnosťou navrhovateľov na finančnú náhradu, v tomto prípade
jednorazovú, a to tak, aby bola jej výška primeraná k rozsahu zásahov do vlastníckeho práva odporcov;

na jednej strane okresný súd zvážil okolnosť, že predmetný pozemok odporcov bol už niekoľko desiatok
rokov využívaný na prechod či prejazd k pozemkom a domom obyvateľov U. C., ktorí mali tieto svoje
nehnuteľnostizavodnýmtokom;jetopozemok,ktorýbolnaprechodaprejazdspolusďalšímipravidelne
využívaný, a teda vlastník už aj v minulosti bol zaťažený faktickým výkonom tohto práva, nie síce na
základe vzniku vecného bremena, ale na základe privolenia zo strany vlastníkov pozemku; súčasne na
druhej strane bolo treba zvážiť okolnosť, že tu nejde o zriadenie prechodu cez odľahlý pozemok, napr.

poľnohospodársku pôdu, ale cez dvor pri rodinnom dome, kde už výkonom vecného bremena dochádza
nielen k určitému opotrebeniu udržiavaného povrchu pozemku, ale aj k narušovaniu súkromia vlastníkov,
resp. osôb, ktoré využívajú domovú nehnuteľnosť, dvor, či hospodársku budovu, v neposlednom rade
aj k obmedzeniu užívania dvora nimi samotnými; okresný súd z toho dôvodu neprihliadal na všeobecné
pravidlá pre ocenenie vecného bremena, ale na hodnotu ujmy, ktorá vzniká zaťaženým osobám;

vzhľadom na skutočnosť, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá pre spravodlivé usporiadanie musí
byť súdom stanovená a súčasne musí svojou výškou zodpovedať uvedenému zásahu, okresný súd
považoval za primeranú sumu 500,- € a uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť ju odporcom do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Nakoniec okresný súd uzavrel, že návrhu nebolo možné vyhovieť v rozsahu
zriadenia vecného bremena v prospech pozemkov parc. č. KNC XXX/X (zastavané plochy a nádvoria)

o výmere 282 m2 (na ňom stojí predmetná stavba), parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere 301 m2 a
parc. č. XXX/X (záhrady) o výmere 83 m2; zákon dáva súdu možnosť zriadiť vecné bremeno len vo
vzťahu ku stavbe, ku ktorej jej vlastník nemá prístup, nie však k pozemkom; uvedené má aj praktický
význam pre prípad, že by v budúcnosti došlo k prevodu alebo prechodu nehnuteľností na iné osoby,
ale v prospech odlišných osôb vo vzťahu k pozemkom a stavbe, čo by znamenalo, že súd by v prípade

vyhovenia návrhu v celom rozsahu vytvoril do budúcnosti vecné bremeno, z ktorého by bola oprávnená
aj iná osoba, než vlastník stavby; v tejto časti preto okresný súd návrh zamietol. Okresný súd rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; odloženie rozhodnutia o trovách
konania oprel o ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
včas odvolanie zo dňa 05.11.2013 (č.l. 104-105 spisu) a to v rozsahu výrokov o zriadení vecného
bremena (prvý výrok), o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a o stanovení náhrady
za zriadenie vecného bremena (tretí výrok); uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p., pretože podľa ich názoru rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Súhlasili so skutkovým zistením okresného súdu, že nemajú iný prístup k svojim
pozemkom a k rodinnému domu; rozhodnutie o povinnosti zaplatiť odporcom finančnú náhradu za
zriadenie vecného bremena však považovali za nespravodlivé. Poukázali na to, že od roku 1979
nerušene prechádzali cez pozemok parc. č. XXX a užívali ho ako prístupovú cestu; odporcovia pozemok
nadobudli v roku 1981 a až v roku 1996 na ňom zriadili oplotenie a bráničku; odporcovia v čase

nadobudnutia sporného pozemku vedeli, že cez pozemok vedie prechod k pozemkom navrhovateľov.
Navrhovatelia v odvolaní obšírne poukázali na inštitút vydržania a vyjadrili názor, že okresný súd mal
tieto skutočnosti vziať do úvahy a nepriznať odporcom náhradu za zriadenie vecného bremena, pretože
v čase kúpy mali odporcovia vedomosť, že iný prechod k rodinnému domu navrhovateľov neexistuje.
Právo prechodu navrhovateľov vykonávané od roku 1979 mal okresný súd len deklarovať, resp. zriadiť

právo prechodu bez povinnosti zaplatiť odporcom finančnú náhradu vzhľadom na konkrétne okolnosti
prejednávanej veci. Navrhovatelia ďalej v odvolaní poukázali na skutočnosť, že okresný súd obmedzil
právo prechodu na osobné motorové vozidlo a nákladné motorové vozidlo; rodinný dom zatiaľ slúži
ako chalupa, mienia sa tam však presťahovať, nakoľko sú obidvaja dôchodcovia, navrhovateľ 1/ je
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a pohybuje sa len za pomoci bariel; parkovanie osobného

motorového vozidla na miestnej komunikácii je problematické z dôvodu úzkej cesty; z tohto dôvodu ako
aj z dôvodu zdravotného stavu navrhovateľa 1/ je potrebný neobmedzený prístup k rodinnému domu;
súčasne sa jedná o staršiu nehnuteľnosť, ktorá potrebuje údržbu a rekonštrukciu; navrhované spôsoby
obmedzeného prechodu osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom môžu medziúčastníkmi konania spôsobiť ďalšie spory a to z dôvodu neobmedzene zriadeného vecného bremena z
dôvodov ochrany zdravia a súkromného majetku, kedy môže vzniknúť spor o to, či ide o prípad ochrany
zdravia, resp. súkromného majetku, na čo môžu mať navrhovatelia a odporcovia rozdielny názor. Z

uvedených dôvodov navrhli zriadenie vecného bremena aj motorovým vozidlom neobmedzene a to bez
povinnosti zaplatiť odporcom náhradu za zriadenie vecného bremena.

Proti rozsudku okresného súdu podali odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.11.2013 (č.l. 106-108 spisu); uplatnili odvolací dôvod podľa § 205

ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože podľa ich názoru rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vyslovili názor, že je neprípustné zriadiť vecné bremeno cez pozemok (jeho
časť) takým spôsobom, že by sa tým neprimerane zasahovalo do súkromia vlastníkov pozemkov, keďže
ide o pozemok využívaný na hospodársku a pracovnú činnosť a v neposlednom rade aj ako oddychová
plocha; je to súčasne jediný nezastavaný priestor v ich vlastníctve a súčasne ide o nespevnenú plochu.
Okresný súd sa podľa nich dostatočne nevysporiadal s možnosťou zabezpečiť prístup k rodinnému

domu navrhovateľov aj inak; táto možnosť podľa nich existuje a to konkrétne od pozemku parc. č.
KNC XXX (verejné priestranstvo) k potoku a následne cez pozemky parc. č. KNC XXX/X, XXX/X a
XXXX/X (vecné bremeno v prospech obce) na verejnú komunikáciu parc. č. KNC XXXX/X; tým by
mohla byť naplnená aj podmienka, že zásah do ich vlastníctva by bol len „v nevyhnutnej miere“; tieto
pozemky sú len okrajové a slúžia výlučne na prístup a státie motorových vozidiel pre vlastníka stavby

na pozemku parc. č. KNC XXX. Nesúhlasili s tým, že najjednoduchší prechod je ten, ktorý zasiahne do
vlastníctvačonajmenšiehopočtuvlastníkov;navrhovanépozemkysúvyužívanéprávenazabezpečenie
prístupu; samotná nevyhnutnosť určitých stavebných úprav na realizáciu prechodu nemôže mať pre
rozhodnutie podstatný význam; nedošlo k objektívnemu posúdeniu (napr. znaleckým dokazovaním) aká
je miera náročnosti, nákladovosti a nevyhnutnosti zásahu do pozemkov ako alternatíva vo vzťahu k

zriadeniu vecného bremena na ich pozemku; premostenie cez potok medzi pozemkom parc. č. KNC
XXX a pozemkom parc. č. KNC XXXX/X je nevyhovujúce nakoľko sa nejedná o mostík, ale len o
panelovú platňu bez pevných základov nevyhovujúcu prejazdu osobným motorovým vozidlom a už
vôbec nie nákladným motorovým vozidlom bez bližšie uvedenej hmotnosti; vhodnosť použitia prechodu
cez potom po tomto premostení nebol skutkovo posúdený z hľadiska vhodnosti najmä z ohľadom

na bezpečnosť, úraz a hrozbu škody na majetku; už v minulosti sa stalo, že navrhovatelia bez ich
vedomia použili pozemok na prechod nákladným motorovým vozidlom, pričom došlo k poškodeniu ich
rodinného domu a súčasne k poškodeniu povrchu pozemku kolesami motorového vozidla (vyjazdenie
koľají a znehodnotenie povrchovej vrstvy zeminy); zriadením vecného bremena dôjde k radikálnemu
znehodnoteniu ich nehnuteľností; odporcovia vyjadrili názor, že prístup k stavbe navrhovateľov možno

zabezpečiť aj inak a to v rozsahu, ktorý bude menej zasahovať do výkonu ich vlastníckeho práva
k pozemkom. Odporcovia nesúhlasili ani s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, pretože
hodnota ujmy za zásah do výkonu ich vlastníckeho práva je oproti sume 500,- € vo veľkom nepomere
s obmedzením výkonu ich vlastníckeho práva; takto určená výška odplaty je neprimeraná k ujme, ktorá
by im bola spôsobená rozsahom zriadeného vecného bremena a k rozsahu investícií do opravy a

údržby pozemku, resp. vybudovania možnosti prístupu a odstavenia motorového vozidla; navrhovatelia
sa žiadnym spôsobom nepodieľali na oprave a údržbe pozemku a zriadenie vecného bremena do
budúcnosti zhorší ich postavenie ako vlastníkov pozemku vo vzťahu k nakladaniu s ich nehnuteľnosťou.
Vyjadrili názor, že okresný súd mal dostatočne preukázanú možnosť zriadenia prístupu k rodinnému
domu navrhovateľov aj inak ako cez ich pozemok. Na základe uvedeného navrhli zrušenie rozsudku

okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.11.2013 (č.l. 114-115 spisu) k odvolaniu odporcov 1/ a
2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zopakovali svoje stanovisko, že v prejednávanej veci sa
jednalo o deklarovanie práva cesty, ktoré sa fakticky vykonávalo desiatky rokov predtým ako predmetný

pozemok nadobudli odporcovia; cez sporný pozemok sa vykonávalo právo prechodu k ich rodinnému
domu pešo, osobným motorovým vozidlom a v prípade potreby aj nákladným motorovým vozidlom
od roku 1979; cesta k ich domu cez pozemok parc. č. KNC XXX viedla ešte desiatky rokov predtým
ako si pozemok kúpili odporcovia; tieto skutočnosti vyplynuli aj z dokazovania. Zdôraznili, že svoje
nehnuteľnosti si kúpili dva roky predtým ako si svoje nehnuteľnosti kúpili odporcovia, preto títo mali

vedomosť, že cez pozemok, ktorý si kupujú vedie prechod k domu navrhovateľov; z tohto dôvodu sa
nejedná o typické zriadenie vecného bremena ako nové zriadenie práva cesty, ale len deklarovanie
práva prechodu vykonávaného pokojne a nerušene desiatky rokov. Vo vyjadrení navrhovatelia obšírne
vysvetľovali svoju dobromyseľnosť pri využívaní prechodu cez pozemok odporcov; preto nesúhlasilis priznaním finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech odporcov. Navrhovaná
alternatívna trasa pre zriadenie vecného bremena cez viaceré iné parcely (parc. č. KNC XXX, XXX/X
a XXX/X) je zmätočná, pretože tieto sú podstatne vzdialené od ich domu, sú oplotené a vo vlastníctve

viacerých osôb, cez tieto parcely sa navyše prechod nikdy nevykonával (parcela č. XXX/X je vo
vlastníctve B. E. a parcela č. XXX/X vo vlastníctve S. S.); prechod cez pozemok odporcov vykonávajú
aj cez premostenie a to osobným motorovým vozidlom a v prípade potreby aj nákladným motorovým
vozidlom, preto nie je pravda, že tento most je nedostatočný pre prejazd nákladným motorovým
vozidlom, navyše obec zabezpečuje vhodnosť a bezpečnosť tohto premostenia vo vlastnej kompetencii.

Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 23.11.2013 (č.l. 113 spisu) k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedli, že s odvolaním navrhovateľov nesúhlasia;
tvrdenie o nerušenom prechádzaní cez pozemok parc. č. KNC XXX nebolo dokazovaním jednoznačne
potvrdené; medzi účastníkmi konania vznikali spory ohľadne bezdôvodného využívania ich pozemku
navrhovateľmi ako prechodu k ich domovej nehnuteľnosti a to aj z dôvodu, že týmto prechádzaním

vznikala škoda na ich majetku (poškodenie strechy, poškodenie dvora); tento stav dobrovoľne trpeli len z
dôvodu, že si navrhovatelia v súčinnosti s obcou zabezpečia prístup inak; nie je pravda, že svoju domovú
nehnuteľnosť kupovali už zaťaženú, pretože takáto ťarcha nebola predmetom písomnej kúpnej zmluvy,
naopak svoje nehnuteľnosti kúpili bez tiarch a obmedzení v nakladaní s nimi; trvajú na tom, že je tu
možnosť zabezpečiť prístup aj inak s ohľadom na možnosť minimálneho zásahu do výkonu vlastníckeho

práva cez okrajové nehnuteľnosti; faktický stav sporného pozemku ako aj premostenie nie sú určené na
využitie prechodu motorovými vozidlami; nesúhlasili s tvrdením navrhovateľov o vzniku práva prechodu
cez ich pozemok vydržaním, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky (oprávnená držba).

Vyjadrenia k odvolaniam doručil odvolací súd zástupcom účastníkov konania prostredníctvom pošty (č.l.

116 spisu) na vedomie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo

výrokoch o zriadení vecného bremena (prvý výrok), o stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena
(tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ do výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) nie
je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj
predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu vo vzťahu k tomuto výroku, osvojuje
si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k tomuto výroku a v zmysle § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Odvolanie navrhovateľov nespôsobilo pochybnosti o vecnej správnosti napadnutého výroku
rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v uvedenom výroku ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd v zhode s okresným súdom zdôrazňuje, že vecné bremeno podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť v prospech vlastníka pozemku (možno ho zriadiť len v

prospech vlastníka stavby), preto nakoľko sa navrhovatelia domáhali zriadenia vecného bremena nielen
v prospech stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. KNC XXX/X, ale
aj v prospech pozemkov parc. č. KNC XXX/X, XXX a XXX/X, v tejto časti okresný súd správne návrh
navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Odvolanie odporcov 1/ a 2/ do výroku o stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena (tretí výrok)

je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 12.10.2011 sa navrhovatelia
1/ a 2/ voči odporcom 1/ a 2/ domáhali určenia, že na pozemku parc. č. KNC XXX v k.ú. U. C. viazne
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez tento pozemok pešo a motorovým vozidlom na
pozemok parc. č. KNC XXX/X v k.ú. U. C. smerom na miestnu komunikáciu parc. č. KNC XXXX/X v

k.ú. U. C. v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. KNC XXX/X, XXX, XXX/X a stavby súp. č. XXXX
postavenej na pozemku parc. č. KNC XXX/X všetko v k.ú. U. C. a to v rozsahu určenom bodmi 1, 2,
6, 3, 4 a 4 vyznačenom v geometrickom pláne č. 36639729-370/11 zhotoviteľa SAJ ZEMEMERAČSKÁ
KANCELÁRIA, s.r.o., ktorý mal podľa návrhu tvoriť neoddeliteľnú časť rozhodnutia a náhrady trov
konania z titulu vydržania; v priebehu konania zmenili navrhovatelia návrh tak, že sa domáhali zriadenia

uvedeného vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; okresný súd zmenu návrhu
pripustil uznesením č.k. 6C/390/2011-74 zo dňa 29.01.2013 vyhláseným do zápisnice o pojednávaní
(č.l. 74 spisu); okresný súd vykonal dokazovanie vykonaním ohliadky sporných nehnuteľností dňa
12.09.2012 za účasti účastníkov konania, ich právnych zástupcov a predvolaných svedkov (č.l. 49-64
spisu) a oboznámením vyjadrenia Obce U. C. zo dňa 03.04.2013 na pojednávaní dňa 01.10.2013 (č.l.

91 spisu). Pred rozhodnutím o podaných odvolaniach vykonal odvolací súd dňa 28.04.2014 ohliadku
sporných pozemkov za účasti navrhovateľov 1/ a 2/, odporkyne 2/ a ich zástupcov a súčasne vypočul
svedkov A. S. a B. E. (č.l. 121-152 spisu).

Okresný súd vlastnou úvahou stanovil náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 500,- € a uložil

odporcom spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť ju navrhovateľom. V podanom odvolaní žiadali
navrhovateliazriadenievecnéhobremenabezodplatne;odporcoviažiadalistanoviťnáhraduzazriadenie
vecného bremena buď v sume 250,- € ročne, resp. jednorazovo v sume 2.000,- € (č.l. 92-93 spisu).
Okresnýsúdpostupovalsprávne,keďvnapadnutomrozsudkuzriadilvecnébremenozanáhraduzajeho
zriadenie. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne nevyplýva, či vecné bremeno

spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty, možno zriadiť za náhradu alebo bez nej. Vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez pozemok odporcov konštitutívne zriadené rozhodnutím súdu nepochybne
predstavuje nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky je nútené obmedzenie vlastníckeho práva (okrem ďalších podmienok) možné len za primeranú
náhradu (uvedené ustanovenie ústavy je priamo aplikovateľné bez potreby úpravy tohto práva cestou

bežného zákonodarstva); preto aj bez výslovnej úpravy v Občianskom zákonníku je neprijateľné, aby
vlastnícke právo odporcov bolo trvale obmedzené bez primeranej finančnej kompenzácie. Náhradu za
zriadenie vecného bremena určí súd osobitným výrokom aj bez návrhu (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11.07.2007). Určenie náhrady za zriadenie
vecného bremena má byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného

bremena utrpí; poskytnutie primeranej náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005).
Peňažnou náhradou poskytnutou vlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje aj to, že
dochádza k právnemu zaťaženiu jeho pozemku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo/844/2007 zo dňa 23.11.2009). Konkrétny postup súdu pri stanovení presnej výšky

primeranejnáhradyzazriadenievecnéhobremenaniejestanovenýžiadnymprávnympredpisomapreto
je v tomto smere potrebné vychádzať zo záverov, ku ktorým dospela súdna prax (vzhľadom na totožnú
právnu úpravu tejto problematiky do 31.12.2013 je možné pri absencii domácej judikatúry inšpirovať sa
závermi súdnej praxe najvyšších súdnych inštancií v Českej republike). V konaní o zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka určí súd výšku primeranej náhrady za jeho

zriadenie za pomoci znalca; východiskom úvah znalca by mala byť obvyklá cena, ktorá sa obdobných
miestach (lokalitách) dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty pri súčasnom
zohľadnení zaťaženia pozemku a to jednak z hľadiska vecného (predovšetkým z hľadiska plošného
rozsahu zaťaženia, doby trvania zaťaženia, početnosti a spôsobu užívania pozemku oprávnenýmiosobami ako aj z hľadiska rozsahu rušenia osôb povinných z vecného bremena pri užívaní pozemku
zaťaženého vecným bremenom) ako aj z hľadiska právneho (teda z hľadiska právnych vád znižujúcich
všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej osoby dotknutej výkonom práv oprávnených

osôb); vzhľadom ku všetkým príkladmo zmieneným okolnostiam významným pre stanovenie výšky
náhrady za zriadenie práva cesty, stanoví znalec výšku náhrady určitým cenovým rozmedzím, ktoré
súdu umožní zvážiť ďalšie skutočnosti individualizujúce konkrétny spor účastníkov konania (porovnaj
rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.22Cdo/3247/2008zodňa25.01.2011).Pristanovení
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné

vychádzať ani z ceny vecného bremena určeného podľa cenových predpisov ani z ceny, za ktorú
by bolo možné dosiahnuť zmluvné zriadenie vecného bremena; je potrebné rozlíšiť hodnotu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na jednej strane a náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
na strane druhej; ich výška nemusí byť rovnaká; preto pri stanovení výšky náhrady je nutné prihliadať
ku všetkým okolnostiam veci a je treba predovšetkým zvážiť prečo stavba zostala bez prístupu k
verejnej komunikácii ako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre

zaťažený pozemok prinesie; náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za
ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí a to aj tým, že v dôsledku tzv. právnej vady (práva cesty svedčiacej
navrhovateľovi) spravidla klesne cena zaťaženého pozemku a stavby na ňom postavenej a že jeho
vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie
a podobne; nemožno opomenúť skutočnosť že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia;

stanovenie výšky náhrady je tak na úvahe súdu, ktorá musí byť riadne odôvodnené; náhrada sa
spravidla poskytuje formou jednorazového plnenia; na jednej strane samotné stanovenie hodnoty
zriaďovaného vecného bremena je vecou skutkového zistenia, na druhej strane stanovenie kritérií pre
určenie výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena spočívajúceho
v práve nevyhnutnej cesty je otázkou právnou (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 22Cdo/2854/2010 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 22Cdo/811/2010 zo dňa 23.01.2012, sp. zn.
22Cdo/2507/2010 zo dňa 19.04.2012 alebo sp. zn. 22Cdo/420/2011 zo dňa 23.08.2012). Okresný
súd si teda v ďalšom konaní zabezpečí relevantné podklady pre stanovenie primeranej náhrady za
zriadenie vecného bremena podľa vyššie uvedených kritérií; pri stanovení konkrétnej výšky náhrady
zohľadní špecifiká prejednávanej veci zistené z vykonaného dokazovania a vysporiada sa s konkrétnymi

námietkami účastníkov konania vo vzťahu k výške náhrady.
Pre účely ďalšieho konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že na základe vykonanej
ohliadky zo dňa 28.04.2014 sa stotožňuje so záverom okresného súdu o splnení podmienok na
zriadenie vecného bremena cez sporný pozemok odporcov parc. č. KNC XXX v k.ú. U. C. a v
podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu. Napriek

uvedenému však bolo nevyhnutné zrušiť aj výrok rozsudku o zriadení vecného bremena, pretože
uloženie povinnosti primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena je hmotnoprávnou podmienkou
pre zriadenie práva cesty, preto výrok o zriadení vecného bremena a výrok o náhrade za zriadenie
vecného bremena tvoria neoddeliteľný celok a nemôžu nadobudnúť právoplatnosť samostatne nakoľko
obidva výroky nanovo komplexne usporadúvajú vzájomné vzťahy účastníkov konania k spornému

pozemku - v tomto prípade teda nejde o výroky so samostatným skutkovým základom (pre uvedené
závery v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/235/2013 zo dňa 31.07.2014). V novom rozhodnutí o zriadení vecného bremena sa okresný súd

vysporiada aj s námietkami navrhovateľov ohľadne obsahu vecného bremena (navrhovatelia žiadali
zriadiť vecné bremeno neobmedzene) a posúdi aj ich tvrdenia ohľadne zdravotného stavu navrhovateľa
1/ a trvalosti pobytu v rodinnom dome súp. č. X.
Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že okresný súd správne zriadil vecné bremeno v prospech
vlastníkov stavby a nie v prospech konkrétnych osôb (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 22Cdo/1875/2007 zo dňa 29.04.2009). Návrh na začatie konania o zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je síce z podstaty veci oprávnený podať len
konkrétny aktuálny vlastník stavby, v prípade dôvodnosti návrhu súd zriadi vecné bremeno nie v
prospech tohto aktuálneho vlastníka (navrhovateľa), t.j. in personam, ale v prospech vlastníka konkrétne
určenej stavby, t.j. in rem. Zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov, t.j. v prospech

konkrétne určených osôb (in personam) by bolo v rozpore s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka (v prípade zriadenia vecného bremena len v prospech konkrétneho navrhovateľa, t.j. in
personam, by po prevode stavby nový vlastník musel opätovne riešiť otázku prístupovej cesty). Tento
záver vyplýva aj zo staršej súdnej praxe týkajúcej sa možnosti zriadenia vecného bremena v rámcikonania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. v rámci konania o vyporiadanie
práv a povinností k neoprávnenej stavbe (porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989), v zmysle ktorej vecné
bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti; viažu sa

teda k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa
a nie sú obmedzené len na určité konkrétne osoby; z tejto ich vecnoprávnej povahy vyplýva, že sú
časovo neobmedzené a nezanikajú smrťou konkrétneho vlastníka; inými slovami v týchto prípadoch
môže súd zriadiť len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti; je teda vylúčené zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe; tieto závery v plnom rozsahu

platia aj pre vecné bremeno zriadené rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Okresnýsúdsavnapadnutomrozsudkusprávnezaoberalajkonkrétnoušpecifikáciouvecnéhobremena
čo do rozsahu aj obsahu; okresný súd v rozsudku uviedol, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty
zriadil ku konkrétnej parcele podľa rozsahu špecifikovaného geometrickým plánom; pokiaľ ide o obsah
vecného bremena okresný súd presne vymedzil akým spôsobom sú navrhovatelia právo prechodu
vykonávať (pešo, osobné motorové vozidlo, nákladné motorové vozidlo spolu s dobou a frekvenciou

možnosti použitia jednotlivých dopravných prostriedkov pre každý z nich samostatne); odvolací súd
len vo všeobecnosti pripomína, že základným kritériom pri zriadení vecného bremena spočívajúceho v
práve nevyhnutnej cesty je to, aby vlastnícke právo vlastníkov zaťaženého pozemku bolo obmedzené
čo najmenej (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa
20.07.2005).

Pre účely ďalšieho konania odvolací súd udáva, že pochybenia sa okresný súd dopustil tým, že
geometrický plán vymedzujúci rozsah vecného bremena neurobil súčasťou svojho rozsudku. Z obsahu
výroku napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené k existujúcej
parcele KNC č. XXX v k.ú. U. C.. V rozhodnutí o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty

je potrebné presne stanoviť kadiaľ cesta povedie; v prípade, že cesta vedie cez časť pozemku, tak za
použitia geometrického plánu, ktorý bude súčasťou výroku rozsudku (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005 alebo sp. zn. 22Cdo/2989/2006 zo
dňa 21.02.2008; súdna prax vyžaduje geometrický plán aj pri zmluvnom zriadení vecného bremena in
rem k časti pozemku - porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/29/2009

zo dňa 30.06.2010); rozsudok, ktorým bolo podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty vymedzenej geometrickým plánom, je bez pripojenia tohto plánu
nevykonateľný, čo je vada, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2317/2004 zo dňa 30.08.2005). Znalecký posudok
urobí súd výrokovou súčasťou svojho rozsudku tým, že v osobitnom výroku uvedie, že konkrétne

špecifikovanýgeometrickýplán(aspoňvrozsahučísloplánu,označeniezhotoviteľa,dátumvyhotovenia,
dátum overenia a označenie overujúceho orgánu) tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (ide teda o
obsahovú súčasť rozsudku); súčasne je potrebné uviesť, že pre účely zápisu rozsudku o zriadení
vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebné geometrický plán k rozsudku fyzicky pripojiť
(ide teda o fyzickú súčasť rozsudku; netreba opomenúť, že rozsudok v spojení s geometrickým plánom

sa aj doručuje účastníkom konania), pretože geometrický plán bude na základe rozsudku podmienkou
a podkladom pre zápis zriadeného vecného bremena do katastra nehnuteľností (pozri § 46 ods. 1 a
§ 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov; § 3 vyhlášky Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v

znení neskorších predpisov). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa staršej judikatúry (R 28/1996;
z novšej napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2131/2004 zo dňa
06.12.2004) nepredstavuje vadu nepripojenie geometrického plánu k rozsudku o zriadení vecného
bremena, ktoré prechádza časťou pozemku, pri celkom určitom slovnom vymedzení vecného bremena
vo výroku rozsudku, čo však nebolo splnené v prejednávanej veci, pretože rozsah vecného bremena

vymedzil okresný súd konkrétnymi bodmi vyznačenými v geometrickom pláne, preto obsahové aj fyzické
pripojenie predmetného geometrického plánu k rozsudku pokladá odvolací súd za nevyhnutné pre jeho
vykonateľnosť. V napadnutom rozsudku neurobil okresný súd geometrický plán obsahovou súčasťou
svojho rozsudku (opomenul vyhlásiť výrok s týmto obsahom, hoci to navrhovatelia navrhli - č.l. 3 spisu,
č.l. 74 spisu); na druhej strane zo spisu vyplýva, že okresný súd geometrický plán k napadnutému

rozsudku pripojil a doručoval ho aj účastníkom konania (č.l. 101 p.v. spisu).

Odvolací súd považuje za potrebné okresný súd upozorniť na procesné pochybenie v rámci
dokazovania. O priebehu konania na okresnom súde (vrátane dokazovania) môže odvolací súdusudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods.
1 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O.s.p.). Dôkaz výsluchom účastníka konania sa vykoná tak,
že predseda senátu alebo samosudca po jeho obligatórnom poučení v zmysle § 131 ods. 1 O.s.p. o
tom, že má vypovedať pravdu a nič nezamlčovať účastníka vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie

o predmete výsluchu; potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede,
následne môžu klásť otázky aj členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i
účastníci konania a znalci; obdobne postupuje predseda senátu alebo samosudca aj pri výsluchu svedka
s tým, že poučenie realizuje podľa § 126 ods. 1 a 2 O.s.p. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda
senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (129 ods. 1 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že

na prejednanie veci samej boli nariadené viaceré pojednávania, ktoré sa uskutočnili dňa 02.03.2012,
dňa 29.01.2013 a dňa 01.10.2013; okrem toho dňa 12.09.2012 vykonal okresný súd ohliadku na mieste
samom; na uvedených pojednávaniach a ohliadke okresný súd vypočul navrhovateľov, odporcov a
viacerých svedkov; navrhovateľov a odporcov však okresný súd vypočúval bez riadneho poučenia podľa
§ 131 ods. 1 O.s.p., ich výsluch preto nemožno hodnotiť ako dôkaz, ale len ako prednes; vypočutie

svedkov sa uskutočnilo tiež riadneho poučenia podľa § 126 ods. 1 a 2 O.s.p., ich výsluch preto tiež
nemožno hodnotiť ako dôkaz; zo spisu ďalej vyplýva, že okresný súd vôbec nevykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi (okrem jednej výnimky na pojednávaní dňa 01.10.2013); naproti tomu z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že založil svoje skutkové zistenia okrem výsluchov
účastníkov konania aj na listinných dôkazoch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonávanie

dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho konania a výnimky sú
možné len v prípadoch, keď sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania
(o takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže okresný súd nerešpektoval spôsob, ktorý
zákon predpisuje pre vykonávanie dôkazu výsluchom účastníkov konania, svedkov a pre vykonávanie
listinných dôkazov (§ 122 ods. 1 O.s.p.; § 131 ods. 1 O.s.p.; § 126 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p.),

zaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou. Ak totiž skutkové zistenia okresného súdu neboli
podložené procesne správnym dokazovaním (dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon),
nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady. Spôsob vykonania dôkazu musí
jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní; buď v nej musí byť uvedené, že bola prečítaná určitá
presne označená listina (alebo jej presne označená časť) alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda

senátu (samosudca) oboznámil obsah tejto listiny. Všeobecne platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré
majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepožívajú v odvolacom konaní ochranu (inými slovami
bez správne vykonaného dokazovania nemá ako súd dospieť k skutkovým zisteniam, ktoré by mohol
subsumovať pod konkrétnu právnu normu). V ďalšom konaní okresný súd toto pochybenie odstráni
(napríklad poučením účastníkov konania podľa § 131 ods. 1 O.s.p., oboznámením ich predchádzajúcich

prednesov a dopytom, či na svojich doterajších prednesoch zotrvávajú v rámci svojej výpovede ako
účastníkov konania; tiež riadnym vykonaním listinných dôkazov).

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. vo
výrokoch o zriadení vecného bremena (prvý výrok), o stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena

(tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) zrušil a vec mu podľa § 220 ods. 2 O.s.p.
v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v novom rozhodnutí rozhodne okresný súd
aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie za účelom zabezpečenia podkladov na rozhodnutie

o výške náhrady za zriadenie vecného bremena, vyvaruje sa vyššie uvedených procesných pochybení
a vo veci opätovne rozhodne. Pre prípad ukladania povinnosti zaplatiť náhradu za zriadenie vecného
bremena zoberie okresný súd do úvahy, že spoločenstvo účastníkov nie je len na strane navrhovateľov,
ale aj na strane odporcov (povinnosť je potrebné navrhovateľom uložiť spoločne a nerozdielne, ale
je potrebné vyjadriť, že aj právo odporcov je solidárne a plnenie sú odporcovia oprávnení prijať tiež

spoločne a nerozdielne).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.