Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206291
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314206291.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
SUBCENTRO s. r. o., Pri starom letisku 17, Bratislava, IČO: 44 741 871, zastúpeného JUDr. Luciou
Dobrockou, advokátkou, Saratovská 6B, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Vajnory,
Roľnícka 109, Bratislava, IČO: 00 304 565, zastúpeného ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 45,
Bratislava, IČO: 47 248 653, o zaplatenie 148 692,33 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3 929,17 eura (čo predstavuje
trovy právneho zastúpenia odporcu) na účet právneho zástupcu odporcu ALMOND LEGAL s.r.o., IČO:
47 248 653, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 17. 03. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 148 692,33 eura a nahradil navrhovateľovi trovy konania. Svoj návrh na začatie

konania odôvodnil tým, že odporca podľa ust. § 281 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 03. 10.
2008 vyhlásil obchodnú verejnú súťaž. na rekonštrukciu zdravotníckeho zariadenia vo Vajnoroch.
Predmetom uvedenej obchodnej verejnej súťaže bol návrh na rekonštrukciu objektu - zdravotníckeho
zariadenia, stavby súp. číslo 9231, postavenej na pozemku parc. č. 2693/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 829 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie P., obec
Bratislava - m. č. P., okres Bratislava III. Podľa podmienok vyhlásenej verejnej súťaže mal odporca

ostať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vybraný navrhovateľ sa mal na základe zmluvy
o prevode časti obchodného podielu v rozsahu 51 % - 66 % stať spoločníkom spoločnosti s
ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom dovtedy mal byť odporca. Vybraný
navrhovateľ mal následne podľa schváleného návrhu a požiadaviek vyhlasovateľa na vlastné
náklady uskutočniť rekonštrukciu zdravotníckeho zariadenia. Obchodná spoločnosť VI GROUP, IČO:
35 972 131 a obchodná spoločnosť A.K. PLUS, s.r.o., IČO: 35 780 967 (v súčasnosti má spoločnosť
obchodné meno ALSIG PLUS s.r.o. a je spoločníkom navrhovateľa) podali návrh do obchodnej verejnej

súťaže na rekonštrukciu zdravotníckeho zariadenia vo Vajnoroch vyhlásenej odporcom. Listom
odporcu č. 815/211/09/SCH zo dňa 03. 02. 2009 bolo spoločnostiam VI GROUP, spol. s r.o. a A.K.
PLUS, s.r.o. oznámené, že na základe uznesenia mestského zastupiteľstva odporcu č. 279/2009 bolo
určené za víťaza vyššie uvedenej obchodnej verejnej súťaže. V súlade s podmienkami verejnej súťaže
bola Spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným SUBCENTRO s.r.o. zo dňa
30. 03. 2009 založená obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej spoločníkmi sa stali:

- odporca, ktorý sa na základnom imaní mal podieľať nepeňažným vkladom - budovou súp. č. 9231,
postavenou na pozemku parc. reg. „C“ č. 2693/1, zastavené plochy vo výmere 829 m2, zapísanou naLV č. X pre k.ú. P., tento nepeňažný vklad považoval za splatený odovzdaním písomného vyhlásenia
odporcu správcovi vkladov, t.j. odporcovi,
- spoločnosť VI GROUP, spol. s.r.o., ktorá sa na základnom imaní podieľala peňažným vkladom vo výške

136 924,92 eura a
- spoločnosť A.K. PLUS, s.r.o., ktorá sa na základnom imaní podieľala peňažným vkladom vo výške
136 924,92 eura.
Spoločnosť SUBCENTRO s.r.o. vznikla dňom zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 14. 05. 2009.
Účelom založenia a vzniku obchodnej spoločnosti SUBCENTRO s.r.o. s majetkovou účasťou odporcu

a víťazov verejnej súťaže obchodnej spoločnosti VI GROUP, spol. s r.o. a A.K. PLUS, s.r.o. bola
podľa podmienok verejnej súťaže realizácia rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia vo Vajnoroch. V
súlade s účelom svojho založenia a na základe Biznisplánu - postupnosť projektu - SUBCENTRO s.r.o.,
odsúhlaseného aj odporcom, spoločnosť SUBCENTRO s.r.o. začala okamihom svojho založenia
vykonávať kroky k naplneniu tohto účelu, t.j. :
- vyhotovenie urbanisticko-architektonickej štúdie,

- zabezpečenie a vybavenie prevodu priľahlého pozemku do vlastníctva odporcu,
- spracovanie projektu pre územné rozhodnutie,
- dňa 10. 07. 2009 podala na príslušnom stavebnom úrade žiadosť o vydanie územného rozhodnutia,
- obstaranie všetkých potrebných záväzných stanovísk dotknutých orgánov potrebných k územnému
rozhodnutiu,

- obstaranie znaleckého posudku - Posúdenie existujúceho stavu objektu zdravotného strediska - časť
statika atď.
Napriek tomu, že navrhovateľ urobil všetky kroky knaplneniu účelu, na ktorý bol založený, k realizácii
rekonštrukcie zdravotného strediska spoločnosťou SUBCENTRO s.r.o. nikdy nedošlo, a to z dôvodov
na strane odporcu. Na základe Spoločenskej zmluvy navrhovateľa zo dňa 30. 03. 2009 sa

mal odporca na základnom imaní podieľať nepeňažným vkladom - budovou súp. č. 9231 ,
postavenou na pozemku pare. reg. „C“ č. 2693/ l, zastavané plochy vo výmere 829 m2, zapísanou na
LV č.X pre k.ú . P., pričom sa tento nepeňažný vklad považoval za splatený odovzdaním písomného
vyhlásenia odporcu správcovi vkladov. Obchodná spoločnosť však vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom nepeňažného vkladu jedného zo spoločníkov do základného imania, nadobudne

až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K zápisu vlastníckeho práva k
stavbe súp. č. 9231, postavenej na pozemku pare. reg. „C'' č. 2693/1, zastavané plochy vo výmere
829 m2, zapísanej na LV č. X pre k.ú. P. do katastra nehnuteľností nikdy nedošlo a nepeňažný
vklad odporcu, na ktorý sa zaviazal v Spoločenskej zmluve zo dňa 30. 03. 2009, nebol splatený.
Výzvou navrhovateľa zo dňa 04. 12. 2009 bol odporca v súlade s ust. § 113 ods. 3 Obchodného

zákonníka vyzvaný na splatenie nepeňažného vkladu do základného imania navrhovateľa, na
ktorý sa v spoločenskej zmluve zaviazal, pričom odporca si túto svoju povinnosť splatiť vklad do
základného imania navrhovateľa nesplnil ani v poskytnutej dodatočnej lehote. Vzhľadom na túto
skutočnosť bol v súlade s ustanovením § 113 ods. 4 Obchodného zákonníka rozhodnutím
valného zhromaždenia spoločnosti SUBCENTRO s.r.o. zo dňa 09. 03. 2010 zo spoločnosti

vylúčený. Účasť odporcu v spoločnosti navrhovateľa skončila dňa 16. 04. 2010. Okamihom zániku
účasti odporcu v spoločnosti navrhovateľa dňa 16. 04. 2010 bol z dôvodu porušenia povinností
odporcu voči navrhovateľovi a následné nenaplnenia podmienok verejnej súťaže zmarený účel, na
ktorý bola spoločnosť navrhovateľa založená a nemohlo dôjsť k realizácii projektu rekonštrukcie
zdravotníckeho zariadenia Vajnory. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ nemohol

pokračovať v ďalších k rokoch vedúcich k realizácii projektu rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia
Vajnory a v začatom územnom konaní nepokračoval. Toto územné konanie bolo rozhodnutím
príslušného stavebného úradu č. OS-1238/ 2010-KL zo dňa 21. 09. 2010 zastavené. Protiprávnym
konaním odporcu, resp. porušením jeho povinností spoločníka vyplývajúcich zo spoločenskej
zmluvy a Obchodného zákonníka nedošlo k naplneniu účelu, na ktorý bola spoločnosť navrhovateľa

v súvislosti s víťazstvom jej spoločníkov spoločnosti VI GROUP, spol. s r.o. a ALSIG PLUS s.r.o. v
obchodnej verejnej súťaži, vyhlásenej navrhovateľ, založená. Medzi protiprávnym konaním odporcu,
t.j. nesplatením nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti a znemožnením uskutočnenia
projektu rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia Vajnory navrhovateľom je príčinná súvislosť, ktorá
zakladá navrhovateľovi nárok na náhradu škody, odpovedajúcej ušlému zisku, ktorý by navrhovateľ

dosiahol, pokiaľ by odporca nekonal protiprávne a k realizácii projektu by došlo. Ušlým ziskom je
majetková ujma spočívajú v tom, že majetok poškodeného sa v dôsledku škodnej udalosti nezhodnotil
tak, ako sa dalo dôvodne očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí. Podľa odporcom schváleného
biznisplánu bol zisk, ktorý by navrhovateľ v prípade realizácie projektu rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia Vajnory dosiahol, vyčíslený v sume 37 964,- eura ročne. Ušlý zisk navrhovateľa za obdobie od
16. 04. 2010 do 16. 03. 2014, teda za 47 mesiacov, predstavuje sumu 148 692,33 eura.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci uviedol, že z ust. § 373 Obchodného
zákonníka je zrejmé, že predpokladmi vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody od odporcu
sú porušenie povinnosti odporcu zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti odporcu a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť
odporcu. Pri založení navrhovateľa odporca v súlade s ust. § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka

odovzdal správcovi vkladu písomné vyhlásenie vkladateľa opatrené osvedčením o pravosti jeho podpisu
o vložení nepeňažného vkladu - zdravotného strediska do základného imania navrhovateľa. Túto
skutočnosť okrem iného potvrdzuje vyhlásenie správcu vkladu navrhovateľa. Oba uvedené dokumenty
boli preskúmané registrovým súdom a boli súčasťou podkladov, na základe ktorých bol navrhovateľa
zapísaný do obchodného registra. Odporca konal v dobrej viere, že je oprávnený predmetný nepeňažný
vklad splatiť a že neexistujú prekážky brániace prevodu vlastníckeho práva k tomuto vkladu na

navrhovateľa. Ust. § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka odlišuje okamih nadobudnutia vlastníckeho
práva spoločnostikvkladomodsplateniavkladovspoločníkmi,pretoževlastníckeprávoknehnuteľnosti
spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného
vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Z ust. § 60 ods. 3
Obchodného zákonníka je zároveň zrejmé, že odovzdaním písomného vyhlásenia vkladateľa (v tomto

prípade odporcu) správcovi vkladu sa nepeňažný vklad odporcu považoval za splatený. Tvrdenie
navrhovateľa, že odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť svoj nepeňažný vklad do základného
imania navrhovateľa je teda nepravdivé. Ust. § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje situáciu,
kedy spoločník síce splatí svoj nepeňažný vklad pred zápisom spoločnosti do obchodného registra,
ale spoločnosť následne k nepeňažnému vkladu nenadobudne vlastnícke právo. Z ust. § 59 ods. 2

Obchodného zákonníka vyplýva, že v tomto prípade spoločnosť vyzve spoločníka na zaplatenie hodnoty
nepeňažného vkladu v peniazoch v lehote 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Po tom, ako sa stalo
zrejmým, že navrhovateľ sa nestane vlastníkom zdravotného strediska, navrhovateľ výzvou zo dňa
04. 12. 2009 skutočne vyzval odporcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch, a
to v záujme dodržania postupu vyplývajúceho z ust. § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Tak navrhovateľovi ako aj odporcovi však bolo v tom čase zrejmé, že odporca nezaplatí hodnotu
nepeňažného vkladu v peniazoch, nakoľko účasť odporcu v predmetnom projekte bola založená na
vklade nehnuteľnosti - stavby zdravotného strediska a účelom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže a
následného založenia navrhovateľa bolo nájsť vhodného investora pre rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti
a jej zachovanie pre pôvodný účel, t. j . pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nezaplatenie hodnoty

nepeňažného vkladu v peniazoch zo strany odporcu nemohlo v žiadnom prípade zapríčiniť vznik
údajného ušlého zisku, ktorého sa navrhovateľ domáhal v tomto konaní. Navrhovateľ odvodzuje svoj
nárok z biznisplánu, ktorý predpokladal vklad zdravotného strediska do základného imania navrhovateľa
a nie zaplatenie jeho hodnoty v peniazoch zo strany odporcu. Navrhovateľ nepreukázal základné
predpoklady vzniku svojho údajného nároku na náhradu ušlého zisku, a to najmä porušenie povinnosti

odporcu zo záväzkového vzťahu, nakoľko tvrdenie, že odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť
nepeňažný vklad do základného imania navrhovateľa nie je pravdivé. Je zároveň zrejmé, že medzi
nezaplatením hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch a vznikom údajného ušlého zisku nie je
žiadna príčinná súvislosť, nakoľko zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu zo strany odporcu v
peniazoch nebolo súčasťou plánovaného projektu rekonštrukcie zdravotného strediska ani súčasťou

biznisplánu. Odporca si v súlade s ust. § 60 ods. 1 v spojení s ust. § 60 ods. 3 Obchodného
zákonníka splnil svoju povinnosť splatiť nepeňažný vklad do základného imania navrhovateľa. Zároveň
je však potrebné uviesť, že navrhovateľ skutočne nenadobudol vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu
odporcu, t. j. k zdravotnému stredisku. Odporca sa v čase založenia obchodnej spoločnosti navrhovateľa
domnieval, že je vlastníkom zdravotného strediska, pričom tejto skutočnosti nasvedčoval aj zápis v

katastri nehnuteľností, kde v časti B listu vlastníctva č. 2 bol ako vlastník zdravotného strediska uvedený
Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Bratislava - Vajnory, Roľnícka 109, Bratislava a časť C
listu vlastníctva bola bez zápisu, t. j. bez akýchkoľvek tiarch alebo vecných bremien viaznucich na
nehnuteľnosti. Zvyšní dvaja zakladatelia obchodnej spoločnosti navrhovateľa, t. j. spoločnosti VI
GROUP, spol. s r. o. a ALSIG PLUS s. r. o. pred založením navrhovateľa vykonali prostredníctvom

svojich právnych zástupcov dôkladnú právnu analýzu majetkovoprávnej situácie zdravotného strediska,
pričom odporca im na tento účel poskytol všetku dokumentáciu, ktorou disponoval. Ani výsledky týchto
právnych analýz nenasvedčovali tomu, že by existovali právne prekážky brániace vkladu zdravotného
strediska do základného imania navrhovateľ. Bez zbytočného odkladu po zápise navrhovateľa doobchodného registra bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva navrhovateľa k zdravotnému
stredisku do katastra nehnuteľností. Napriek vyššie uvedenému správa katastra zamietla návrh na
vklad vlastníckeho práva navrhovateľa k zdravotnému stredisku z dôvodu, že vkladateľ - odporca, nie

je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale je len správcom tohto majetku, ktorý mu bol zverený zo
strany Hlavného mesta SR Bratislavy. Z uvedeného dôvodu odporca podľa názoru správy katastra
nebol oprávnený prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom nepeňažného
vkladu. Uvedený záver správy katastra nebol správny, nakoľko v zmysle ust. čl. 81 ods. 2 štatútu
Hlavného mesta SR Bratislavy sa pod správou zvereného majetku mestskou časťou rozumie okrem

iného aj oprávnenie správcu s majetkom nakladať. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ust. čl. 9 ods. 6 písm.
m) štatútu, z ktorého vyplýva, že mestská časť je oprávnená zverený nehnuteľný majetok previesť na
inú osobu, a to so súhlasom primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Z vyššie uvedeného dôvodu
odporcalistomzodňa25.06.2009požiadalprimátoraHlavnéhomestaSRBratislavyosúhlassvkladom
zdravotného strediska do spoločnosti navrhovateľa. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy odporcovi
oznámil, že Hlavné mesto SR Bratislava zdravotné stredisko nadobudlo na základe Zmluvy o prevode

privatizovaného majetku na hlavné mesto SR Bratislavu, uzatvorenej medzi Fondom národného majetku
SR ako prevodcom a hlavným mestom ako nadobúdateľom dňa 25. 09. 2001, pričom v čl. VII uvedenej
zmluvy bolo k zdravotnému stredisku zriadené vecné bremeno v zmysle cit. ust. § 15ln a nasl.
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu Hlavné mesto SR Bratislava listom zo dňa 19. 10.
2009 požiadalo Ministerstvo zdravotníctva SR o stanovisko k rekonštrukcii zdravotného strediska.

Ministerstvo zdravotníctvo poskytlo svoje stanovisko priamo odporcovi listom zo dňa 13. 04. 2010, v
ktorom okrem iného uviedlo, že nemá pripomienky k rekonštrukcii zdravotného strediska, nakoľko po
rekonštrukcii by mali vzniknúť nové ambulancie a rozšíriť sa tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti
pre občanov Mestskej časti Bratislava - Vajnory. Ministerstvo zdravotníctva však zároveň upozornilo
odporcu, že v zmysle čl. VII ods. e) Zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR

Bratislavu je nadobúdateľ (t. j. hlavné mesto) povinný v prípade predaja majetku (alebo jeho časti),
ktorý je predmetom zmluvy, odviesť do Štátneho fondu zdravia objem prostriedkov vo výške účtovnej
hodnoty majetku. Účtovná hodnota zdravotného strediska, ktorú bolo v čase poskytnutia stanoviska
ministerstva zdravotníctva nutné odviesť na účet ministerstva zdravotníctva, predstavovala sumu 2
847 000,- Sk, t. j. 94 503,09 eura. Informácia o akomkoľvek vecnom bremene alebo akejkoľvek inej

ťarche viaznucej na zdravotnom stredisku nikdy nebola zapísaná na liste vlastníctva č. 2, na ktorom
je zdravotné stredisko evidované. Odporca nikdy nemal v úmysle vynaložiť v súvislosti s realizáciou
projektu rekonštrukcie zdravotného strediska vyššie uvedené finančné prostriedky v podobe odvodu
účtovnej hodnoty zdravotného strediska na účet ministerstva zdravotníctva, pričom s vynaložením tejto
sumy nerátal ani vypracovaný biznisplán. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných predpokladov

vzniku zodpovednosti odporcu za údajnú škodu navrhovateľa. Aj keby na strane odporcu došlo k
porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti v súvislosti s vložením zdravotného strediska do základného
imania navrhovateľa, vyššie uvedené okolnosti (t. j. vecné bremeno vyplývajúce z čl. VII Zmluvy o
prevode privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR Bratislavu a s tým súvisiaca povinnosť odviesť
účtovnú hodnotu zdravotného strediska na účet ministerstva zdravotníctva) predstavujú prekážku,

ktorá nastala nezávisle od vôle odporcu a zabránila mu v splnení jeho povinnosti
v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že išlo o prekážky v nakladaní so zdravotným strediskom, ktoré neboli zrejmé zo zápisu na liste
vlastníctva. Nenadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k zdravotnému stredisku bolo spôsobené
prekážkami, ktoré nastali nezávisle od vôle odporcu, odporca sa rozhodol nahradiť navrhovateľovi

výdavky vynaložené na prípravu projektu rekonštrukcie zdravotného strediska, a to najmä na obstaranie
prípravnej a projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a znaleckého posudku. Tieto náklady si
navrhovateľ u odporcu uplatnil faktúrou č. 42/2010 zo dňa 25. 03. 2010 na sumu 9 877,- eura. Túto sumu
odporca navrhovateľovi riadne a včas uhradil. Okrem takto vyčíslených nákladov si navrhovateľ v čase
ukončenia spolupráce s odporcom neuplatnil u odporcu žiadne iné nároky, ktoré by mali vzniknúť

v súvislosti s nerealizáciou rekonštrukcie zdravotného strediska. Nakoľko pôvodný zámer realizovať
rekonštrukciu prostredníctvom obchodnej spoločnosti založenej odporcom a investorom nebolo možné
realizovať, odporca sa rozhodol zdravotné stredisko prenajať na dobu 25 rokov, pričom vybratý
nájomca sa mal v uzavretej nájomnej zmluve zaviazať investovať do rekonštrukcie zdravotného
strediska sumu 250 000,- eura a táto investícia mala byť zohľadnená v dohodnutej výške nájomného.

Išlo teda o náhradný spôsob realizácie zámeru rekonštrukcie zdravotného strediska, pričom možnosť
uzavrieť vyššie uvedenú nájomnú zmluvu mal aj navrhovateľ. Suma, ktorú podľa
biznisplánu plánoval do rekonštrukcie zdravotného strediska investovať navrhovateľ je porovnateľná
so sumou, ktorú sa mal na ten istý účel zaviazať investovať nájomca vo vyššie uvedenej nájomnejzmluve. Je pritom zrejmé, že uzavretím nájomnej zmluvy na zdravotné stredisko by navrhovateľ zrejme
malmožnosťdosiahnuťziskporovnateľnýsoziskom plánovaným vprípade rekonštrukcieanásledného
prevádzkovania zdravotného strediska podľa predloženého biznisplánu. Namiesto využitia možnosti

uzavrieť nájomnú zmluvu ako náhradný spôsob realizácie pôvodne plánovaného projektu však
spoločníci navrhovateľa na valnom zhromaždení dňa 19. 03. 2010 rozhodli o vylúčení odporcu zo
spoločnosti navrhovateľa a zároveň o znížení základného imania navrhovateľa z pôvodnej sumy 414
924,- eura na sumu 5 000,- eura. Je teda zrejmé, že základné imanie navrhovateľa bolo znížené
nielen o hodnotu nepeňažného vkladu odporcu, ale aj o pôvodne vložené peňažné vklady ostatných

dvochspoločníkov.Zuvedenéhorozhodnutiavalnéhozhromaždenianavrhovateľajezároveňzrejmé,že
navrhovateľ už v tomto čase nemal záujem realizovať plánovaný projekt rekonštrukcie zdravotného
strediska, ani investovať na tento účel žiadne prostriedky. Na základe uvedeného navrhovateľ,
ktorý tvrdí, že mu v súvislosti s nerealizáciou pôvodného zámeru rekonštrukcie zdravotného strediska
vznikla škoda v podobe ušlého zisku, si v rozpore s ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka nesplnil
svoju povinnosť urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Pokiaľ by teda

aj navrhovateľovi skutočnej vznikol nárok na náhradu škody, odporca by ho v zmysle ust. § 384 ods.
1 Obchodného zákonníka nebol povinný nahradiť. Na vyššie uvedenú situáciu je možné analogicky
použiť aj ust. § 385 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že poškodená strana, ktorá odstúpila
pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala

slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila. Napriek tomu, že v tomto prípade zo strany
navrhovateľa nedošlo k odstúpeniu od uzavretej zmluvy, došlo tu k obdobnému postupu, ktorý mal za
následok zrušenie pôvodného projektu (vylúčenie odporcu z obchodnej spoločnosti navrhovateľa
a zníženie základného imania navrhovateľa) . Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ mal možnosť
uzavrieť náhradnú zmluvu - nájomnú zmluvu na zdravotné stredisko, a to na rovnaký účel ako bol

pôvodný podnikateľský zámer navrhovateľa, t. j. rekonštrukciu zdravotného strediska. O uzavretie
nájomnej zmluvy však nakoniec prejavila záujem obchodná spoločnosť Medicentrum Vajnory s.r.o., IČO:
45 879 532, ktorej jedným zo spoločníkov je spoločnosť VI GROUP, spol. s r. o. (t. j. jeden z víťazov
pôvodnej obchodnej verejnej súťaže na rekonštrukciu zdravotného strediska a zároveň zakladateľ a
spoločník navrhovateľa)ajednýmzkonateľovtejtospoločnostijeIng.arch.JurajDuška,ktorýjezároveň

konateľom navrhovateľa. Osoby podieľajúce sa na založení navrhovateľa sa dobrovoľne rozhodli
nerealizovať pôvodný projekt prostredníctvom navrhovateľa, ale založiť na tento účel inú obchodnú
spoločnosť, ktorá si následne zdravotné stredisko prenajala a do dnešného dňa ho prevádzkuje.
Tieto skutočnosti preukazuje výpis z obchodného registra spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o.
kópia nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou Medicentrum Vajnory

s.r.o. a fotografie rekonštruovaného zdravotného strediska. Je teda zrejmé, že jeden zo spoločníkov
navrhovateľa sa v končenom dôsledku podieľal na realizovaní projektu rekonštrukcie zdravotného
strediska a ako spoločník spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o. ktorá v súčasnosti zdravotné stredisko
prevádzkuje, má možnosť podieľať sa aj na zisku dosahovanom z prevádzky tohto strediska.
S prihliadnutím na uvedené ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca nahradil navrhovateľovi

náklady vzniknuté s prípravou pôvodného projektu, je uplatnenie nároku na náhradu údajného
ušlého zisku navrhovateľom v tomto konaní za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a ktorý by preto v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nemal požívať právnu
ochranu. Aj keby navrhovateľovi skutočne vznikol nárok na náhradu škody voči odporcovi, navrhovateľa
nepreukázal ani výšku údajne vzniknutého ušlého zisku, pretože biznis plán nepreukazuje výšku

údajného ušlého zisku navrhovateľa s odkazom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 26. 11. 2008 sp. zn. 25Cdo 269/ 2006, podľa ktorého sa ušlým ziskom rozumie ujma spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
ďalej vyplýva, že tvrdenie zmarenia zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného samo osebe

na odškodnenie nestačí, resp. poškodený musí preukázať, že mal zabezpečené predpoklady
na tzv. pravidelný chod vecí. Je teda zrejmé, že samotný biznis plán nestačí na preukázanie výšky
údajného ušlého zisku. Ako vyplýva z odôvodnenia ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25 Cdo 2857/2005, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode
okolností by získal určitý prospech, zaťažuje navrhovateľa. Ušlý zisk pritom nemôže

predstavovať len tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského či iného zámeru, ak plánovaný
majetkový prínos nie je podložený už existujúcimi alebo dosiahnuteľnými okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, ak by nenastala škodná
udalosť. Navrhovateľ nemal zabezpečené predpoklady na realizáciu plánovaného projektu, nakoľko užv čase vylúčenia odporcu zo spoločnosti navrhovateľa upustil od pokračovania v plánovanom projekte
rekonštrukcie zdravotného strediska. Biznis plán navrhovateľa vychádzal okrem iného z predpokladu
získania úveru a z ročných tržieb z prenájmu priestorov v zdravotnom stredisku. Navrhovateľ však

žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal zabezpečené predpoklady pre získanie úveru, alebo že mal
zabezpečených nájomcov na predmetné priestory. Navrhovateľ si vyčíslil údajný ušlý zisk za obdobie
od 16. 04. 2010, t. j. už od okamihu, kedy došlo k zániku účasti odporcu v spoločnosti navrhovateľa.
V tomto čase však ešte navrhovateľ nemohol dosiahnuť plánovaný zisk, nakoľko prvou fázou projektu
mala byť rekonštrukcia zdravotného strediska a až následne jeho prevádzkovanie. Je teda zrejmé,

že počas priebehu rekonštrukcie zdravotného strediska navrhovateľ nemohol dosahovať príjmy
z prenájmu predmetných priestorov. V prípade realizácie plánovaného projektu by mal odporca ako
spoločník navrhovateľa nárok na podiel na dosiahnutom zisku, a to v súlade so spoločenskú zmluvou
spoločnosti v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na základnom imaní spoločnosti, t. j. 34 %. Žiadnu
z vyššie uvedených skutočností pritom navrhovateľ pri vyčíslení údajného nároku na náhradu škody
nezohľadnil.

Navrhovateľ aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že z rozhodnutia o
prerušení územného konania zo dňa 08. 10. 2009 a rozhodnutie príslušného stavebného úrad č.
OS-1238/2010-KL zo dňa 21. 09. 2010, ktorým bolo zastavené územné konanie vyplýva, že územné
konanie bolo zastavenéažopribližnepolrokaneskôr povylúčeníodporcuzospoločnostinavrhovateľa,

pričom viaceré dokumenty nebolo možné zo strany navrhovateľa príslušnému stavebnému úradu
predložiť práve z dôvodu, že nedisponoval možnosťou preukázať požadovaný právny vzťah k
nehnuteľnosti vdôsledkuneodstránenia prekážky odporcom brániacej povoleniu vkladu vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka
vymedzujepredpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané

okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane
ktorého došlo k porušeniu povinnosti. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená
na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je
povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal okolnosť vylučujúcu

zodpovednosť v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka, nakoľko skutočnosť, že si nedostatočne
preveril právny stav nehnuteľnosti predtým, ako ju ponúkol do verejnej obchodnej súťaže
a následne ako nepeňažný vklad do základného imania navrhovateľa nemožno v žiadnom prípade
považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť tým skôr, že prekážku, ktorá bránila povoleniu
vkladu vlastníckeho práva k nemu teľnosti, bolo možné prekonať uhradením určitej sumy zo

Štátneho fondu zdravia, čo však odporca nemal v úmysle urobiť, pritom argumentácia odporcu, že s
úhradou v zmysle vyššie uvedeného nepočítal ani biznis plán je bezpredmetná, nakoľko by sa v
danom prípade jednalo o sumu, ktorá by zaťažovala výlučne odporcu ako spoločníka, keďže odporca
sa zaviazal vložiť do spoločnosti navrhovateľa nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad a biznis plán predsa
neriešil situáciu, akým spôsobom splnia jednotliví spoločníci svoje povinnosti v súvislosti so

splatením svojich vkladov do spoločnosti, ale vychádzal zo skutočnosti, že všetci spoločníci
splnia v súlade so zákonom a Spoločenskou zmluvou všetky svoje povinnosti, čo sa však k v
prípade spoločníka, ktorým bol odporca, nestalo. V danom prípade sú teda splnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu, keďže odporca porušil svoje povinnosti v súvislosti so splatením nepeňažného
vkladu, pretože tieto nekončia len odovzdaním písomného prehlásenia správcovi vkladov, ktorým

bol navyše sám odporca, ale zákon výslovne predpokladá nadobudnutie vlastníckeho práva k
nepeňažnému vkladu spoločnosťou, t.j. navrhovateľom a je nepochybné, že k tomu nikdy nedošlo z
dôvodov na strane odporcu, pričom je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť irelevantné, či k prevod
u vlastníckeho práva nedošlo zavinením odporcu alebo bez jeho zavinenia. Príčinná súvislosť medzi
porušením uvedenej povinnosti a ušlým ziskom spočíva v tom, že v prípade, ak by odporca splnil

všetky svoje povinnosti, a teda spoločnosť by nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
spoločnosť navrhovateľa ako vlastník mohla realizovať všetky oprávnenia, ktoré by jej ako vlastníkovi
nehnuteľnosti prináležali, tj. disponovať ňou a v zmysle toho uskutočniť rozsiahlejšiu prestavbu a
rekonštrukciu a následne ju prenajímať tretím osobám, tak ako to predpokladal biznis plán, ktorý
je podpísaný a schválený aj odporcom. Odporca sa sám zúčastnil viacerých rokovaní so záujemcami

o nájom v predmetnej nehnuteľnosti a je mu známe, že záujem prevyšoval ponuku, takže nie je dôvod
pochybovať o tom, že by v prípade realizácie projektu podľa biznis plánu zostali priestory neprenajaté.
Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ z dôvodov na strane odporcu nenadobudol do
svojho vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, nemohol v danom čase ani žiadnu nájomnú zmluvu platneuzatvoriť. Irelevantné sú tvrdenie odporcu, že navrhovateľ nevyužil včas možnosť uzavrieť náhradnú
zmluvu, a to najmä z dôvodu, že pôvodný podnikateľský zámer, v zmysle ktorého bol vypracovaný aj
biznis plán počítal s podstatne rozsiahlejšou rekonštrukciou a prestavbou zdravotného

strediska, ale aj s vytvorením nových nebytových priestorov pre obchod, nielen ambulancie.
Navyše pôvodný zámer bol taký, že navrhovateľ nadobudne predmetnú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva, a teda možnosť uzatvoriť ako náhradné riešenie nájomnú zmluvu nemožno
v žiadnom prípade spolu s vyššie uvedenou skutočnosťou v súvislosti s rozsahom
rekonštrukcie a prestavby považovať za plnohodnotné riešenie, nakoľko oprávnenia nájomcu v

súvislosti snehnuteľnosťou predstavujúlen časť oprávnenívlastníkanehnuteľnosti.Náhradný projekt
realizovala spoločnosť Medicentrum Vajnory s.r.o., pričom spoločnosť VI GROUP, spol. s r.o.
nadobudla obchodný podiel v spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o. až ku dňu 06. 10. 2011, čo je cca
1,5 roka potom, čo došlo k vylúčeniu účasti odporcu v spoločnosti navrhovateľa, t.j. v čase, kedy sa
riešila možnosť realizovať tzv. náhradný projekt medzi odporcom a spoločnosťou Medicentrum Vajnory
s.r.o., nemala spoločnosť VI GROUP, spol. s r.o. v spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o. žiadnu účasť.

Bolo povinnosťou odporcu ešte pred vyhlásením verejnej súťaže zistiť možnosti prevodu vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom existenciu prekážky, ktorú uviedol odporca na svoju obranu,
bolo možné prekonať zaplatením potrebnej sumy do štátneho fondu zdravotníctva, čo však ako sám
odporca uviedol, tento nemal v úmysle. V danom čase prebiehali rokovania s viacerými nájomníkmi.
Navrhovateľ nemal záujem o zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu, ale mal záujem o nepeňažný

vklad, teda o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Biznis plán nepočítal s
platením za predmetnú prekážku, pretože jej existenciu nemohol navrhovateľ predpokladať, ale mal
ju predvídať odporca, takže jej existencia mala zaťažovať odporcu, nie navrhovateľa. Skutočnosť, že
predmetný objekt prevádzkuje spoločnosť Medicentrum Vajnory s.r.o. a na fasáde objektu je uvedené,
že rekonštrukcia bola realizovaná zo súkromných finančných prostriedkov spoločnosti VI GROUP s.r.o.

sa vysvetľuje tým, že predmetný objekt rekonštruovala spoločnosť Medicentrum Vajnory s.r.o., ktorá v
tom čase nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, takže na túto rekonštrukciu jej požičala
finančné prostriedky spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. Všetky roky v biznis pláne sú uvádzané ako 2009,
pričom pri zabezpečení kolaudácie bol omylom uvádzaný rok 2010 a nie 2009. Ohľadom rozhodnutia
stavebného úradu ide o prerušenie konania, čo je častý postup, pričom požadované doklady by mohli

byť časom doložené. Už dňa 26. 06. 2009 bolo vydané rozhodnutie správy katastra, z ktorého je zrejmé,
že v tom čase existovali problémy s prevodom vlastníckeho práva s prevodom nehnuteľnosti.

Odporca aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že odporca nemohol
predvídať prekážku, pretože táto nebola zapísaná ako vecné bremeno v katastri nehnuteľností a

Ministerstvo zdravotníctva SR vyčíslilo účtovnú hodnotu cca na 90 000,- eura, čo bola suma 3
násobne vyššia, ako bola zostávajúca účtovná hodnota, s čím nepočítal ani biznis plán. Nie je isté,
že by navrhovateľ získal stavebné povolenie rovnako ako predpokladaný úver z banky. Navrhovateľ si
uplatňuje ušlý zisk od 16. 04. 2010, od kedy bol odporca vylúčený zo spoločnosti navrhovateľa, pričom
biznis plán počítal s dosahovaním zisku od septembra 2010, čo je zhruba pol roka po tomto dátume. V

biznis pláne nie sú niektoré dátumy správne, napr. 30. 10. 2010 mala byť realizovaná výstavba, pričom
31. 07. 2009 mala byť vykonaná kolaudácia, čo si svojou následnosťou odporuje. V septembri 2009
bolo pozastavené územné konanie z dôvodu, že spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. nedodala všetky
potrebné podklady, pričom nakoniec bolo toto konanie zastavené.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 24. 11.
2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.
a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 15. 12. 2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, právnych zástupcov účastníkov konania,
a listinnými dôkazmi, a to: listom vlastníctva č. X pre katastrálne územie P., obec Bratislava
- m. č. P., okres Bratislava III, vyhlásením obchodnej verejnej súťaže odporcom dňa 25. 07. 2008,
vyhlásením obchodnej verejnej súťaže odporcom dňa 13. 10. 2008, oznámením odporcu o výsledku

hodnotenia dňa 03. 02. 2009, spoločenskou zmluvou spoločnosti navrhovateľa zo dňa 24. 03. 2009,
biznis plánom, výzvou navrhovateľa odporcovi na zaplatenie vkladu zo dňa 04. 12. 2009, vyhlásením
vkladateľa - odporcu, vyhlásením správcu vkladu - odporcu, žiadosť odporcu o súhlas primátora zo
dňa 25. 06. 2009, žiadosťou magistrátu Hlavného mesta SR Ministerstvu zdravotníctva SR zo dňa19. 10. 2009, stanoviskom Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 13. 04. 2010, zápisnicou z valného
zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa zo dňa 19. 03. 2010 spolu s prezenčnou listinou, rozhodnutím
stavebného úradu č. OS-1238/2009-KL-1 zo dňa 08. 10. 2009, rozhodnutím stavebného úradu č.

OS-1238/2010-KL zo dňa 21. 09. 2010, faktúrou navrhovateľa č 201001, nájomnou zmluvou č. 286/
ZoN/2010 medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou Medicentrum Vajnory s.r.o. zo dňa 19. 11. 2010,
fotografiami rekonštruovaného zdravotného strediska, mailovými správami účastníkov konania, výpismi
z obchodného registra spoločností navrhovateľa a spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o., ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto

dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 56 ods. 1 Obch. Z. obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou
osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná
spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením
obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon

nezakazuje.

Podľa ust. § 56 ods. 3 Obch. Z. ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a
zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Obch. Z. základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných
i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

Podľa ust. § 58 ods. 2 Obch. Z. základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením
obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa ust. § 59 ods. 2 Obch. Z. nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska
hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú.
Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.
Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal

vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná
predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil
hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť
túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.

Podľa ust. § 60 ods. 1 Obch. Z. časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje
zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže správou vkladov
poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke
práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k
týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda

však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného
vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k
predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, ještatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku
spoločnosti.

Podľa ust. § 60 ods. 3 Obch. Z. ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne
časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu
písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.
Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Podľa ust. § 60 ods. 4 Obch. Z. po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich
bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto
povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 60 ods. 5 Obch. Z. osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné
vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, alebo ak ide o splatenie

peňažných vkladov alebo ich častí, výpis z účtu v banke preukazujúci splatenie peňažných vkladov
alebo ich častí, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie
vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie
povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.
Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej

sumy vo vyhlásení týkalo.

Podľa ust. § 113 ods. 1 Obch. Z. spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej
zákonom,prípadneurčenejvspoločenskejzmluvenajneskôrvšakdopiatichrokovodvznikuspoločnosti
alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno

spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého
vkladu každého spoločníka.

Podľa ust. § 113 ods. 3 Obch. Z. ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod
hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.

Podľa ust. § 113 ods. 4 Obch. Z. spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže
valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak

pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 281 Obch. Z. kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy,
robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obch. Z. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá

nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obch. Z. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust. § 384 ods. 1 Obch. Z. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti
prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je

povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ust. § 385 Obch. Z. ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej
strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť
náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Podľa ust. § 757 Obch. Z. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd považoval za nesporné, že:

-odporcadňa25.07.2008vzmysleust.§281anasl.Obchodnéhozákonníkavyhlásilobchodnúverejnú
súťaž, predmetom ktorej bol návrh na rekonštrukciu objektu - zdravotníckeho zaradenia so súp. č. 9231,
nachádzajúceho sa na pozemku par.c č. 2693/1, o výmere 829 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, zapísaného na LV č. X, vydaným katastrálnym úradom - Správou katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Ba - m.č. P., v k.ú. P. (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“).

Cieľom tejto obchodnej verejnej súťaže bolo pri zachovaní vlastníctva odporcu k zdravotníckemu
zariadeniu vybrať navrhovateľa, ktorý by vstúpil do obchodnej spoločnosti (s.r.o.), ktorej jediným
spoločníkom mal byť odporca, na ktorého obchodnom podiele by sa vybraný navrhovateľ podieľal.
Následne by vyhlasovateľom (odporcom) vybraný navrhovateľ podľa schváleného návrhu a požiadaviek
vyhlasovateľa (odporcu) na vlastné náklady uskutočnil rekonštrukciu zdravotníckeho zariadenia s

cieľom zachovať doterajšie zdravotné služby zariadenia a čo najviac ich rozšíriť aj o iné občianske
vybavenia mestského charakteru (vyplývalo to z vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže na rekonštrukciu
zdravotníckeho zariadenia vo Vajnoroch odporcom zo dňa 28. 07. 2008 v znení dodatku zo dňa 13. 10.
2008),- odporca dňa 03. 02. 2009 oznámil, že víťazom obchodnej verejnej súťaže sa stal spoločný návrh
spoločností VI GROUP, spol. s r.o., IČO: 35 972 131 a ALSIG PLUS s. r. o., IČO: 35 780 967 (ďalej
aj ako „víťazi“) (vyplývalo to z oznámenia o výsledku vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže zo dňa

03. 02. 2009),
-odporcaspolusvíťazmidňa30.03.2009založilispoločenskouzmluvouzodňa30.03.2009spoločnosť
SUBCENTRO s. r. o., IČO: 44 741 871, ktorá v tomto súdnom konaní vystupuje v procesnom postavení
navrhovateľa (vyplývalo to zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným
SUBCENTRO s.r.o. zo dňa 30. 03. 2009),

- odporca splatil pred zápisom navrhovateľa do obchodného registra celý nepeňažný vklad vo výške 141
074,16 eura odovzdaním písomného vyhlásenia vkladateľa (odporcu) správcovi vkladu a spoločnosti VI
GROUP, spol. s r.o., IČO: 35 972 131 a ALSIG PLUS s. r. o., IČO: 35 780 967 splatili 30 % výšky svojich
v kladov obaja v hodnote 41 077,48 eura, pričom zvyšných 70 % svojich vkladov boli povinní splatiť do
jedného roka odo dňa vzniku spoločnosti (vyplývalo to zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti
s ručením obmedzeným SUBCENTRO s.r.o. zo dňa 30. 03. 2009, vyhlásenia vkladateľa a vyhlásenia

správcu vkladu),
- návrh na vklad vlastníckeho práva zdravotníckeho zariadenia do katastra nehnuteľností v prospech
navrhovateľa bol dňa 24. 06. 2009 zamietnutý, nakoľko vlastníkom zdravotníckeho zariadenia bolo
Hlavné mesto SR Bratislava (ďalej len „Hlavné mesto SR“) a odporca bol len správcom tohto
zdravotníckeho zariadenia, čo však nevylučovalo oprávnenie odporcu nakladať s týmto majetkom a

previesť ho na iný subjekt, avšak len so súhlasom Hlavného mesta SR,
- odporca listom zo dňa 25. 06. 2009 požiadal Hlavné mesto SR o súhlas s prevodom zdravotníckeho
zariadenia do vlastníctva navrhovateľa za účelom jeho rekonštrukcie,
- Hlavné mesto SR sa stalo vlastníkom zdravotníckeho zariadenia na základe zmluvy o prevode
privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR uzatvorenej s Fondom národného majetku dňa 25. 09.

2001, podľa ktorej je nadobúdateľ (Hlavné mesto SR) v prípade predaja majetku povinný odviesť do
Štátneho fondu zdravia objem prostriedkov vo výške účtovnej hodnoty majetku, čo predstavovalo sumu
94 503,09 eura, pričom táto povinnosť Hlavnému mestu SR nezanikla (vyplývalo to zo žiadosti Hlavného
mesta adresovanej Ministerstvu zdravotníctva SR zo dňa 19. 10. 2009 a zo stanoviska MZ SR zo dňa
13. 04. 2010),

- navrhovateľ písomnou výzvou zo dňa 04. 12. 2009 vyzval odporcu na zaplatenie nepeňažného vkladu
v peniazoch, nakoľko sa navrhovateľ nestal vlastníkom predmetu nepeňažného vkladu (zdravotníckeho
zariadenia) a to pod hrozbou jeho vylúčenia zo spoločnosti navrhovateľa,
- valné zhromaždenia navrhovateľa dňa 19. 03. 2010 vylúčilo odporcu ako spoločníka zo spoločnosti,
nakoľko ani na základe písomnej výzvy zo dňa 04. 12. 2009 nezaplatil nepeňažný vklad v peniazoch a

súčasne valné zhromaždenie navrhovateľa schválilo zníženie základného imania navrhovateľa o sumu
409 924,- eura, a preto základné imanie navrhovateľa predstavovalo výšku len 5 000,- eura (vyplývalo
to zo zápisnice valného zhromaždenia navrhovateľa zo dňa 19. 03. 2010),
- navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 25. 03. 2010 faktúru č. 201001 na sumu 9 877,- eura, ktorou vyzval
navrhovateľ odporcu na úhradu sumy za vypracovanie štúdie a projektu rekonštrukcie zdravotníckeho

zariadenia, pričom túto sumu odporca navrhovateľovi aj uhradil (vyplývalo to z faktúry č. 201001 a
zhodných tvrdení účastníkov konania, keďže navrhovateľ skutočnosť o úhrade predmetnej faktúry v
konaní nesporoval),
- odporca ako prenajímateľ dňa 19. 11. 2010 uzatvoril so spoločnosťou Medicentrum Vajnory s.r.o.,
IČO: 45 879 532 ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 286/ZoN/2010, predmetom ktorej bol prenájom

zdravotníckeho zariadenia za účelom jeho rekonštrukcie nájomcom (vyplývalo to z nájomnej zmluvy č.
286/ZoN/2010 zo dňa 19. 11. 2010),
- spoločnosť VI GROUP, spol. s r.o., IČO: 35 972 131 sa stala dňom 06. 10. 2011 spoločníkom v
spoločnosti Medicentrum Vajnory s.r.o., IČO: 45 879 532 (vyplývalo to z obchodného registra spoločnosti
Medicentrum Vajnory s.r.o., IČO: 45 879 532).

Na základe vyššie uvedeného súd skonštatuje, že podstatou odporcom vyhlásenej obchodnej
verejnej súťaže bolo vybrať najlepší návrh na rekonštrukciu zdravotníckeho zariadenia, ktorá by sa
následne uskutočnila prostredníctvom novozaloženej obchodnej spoločnosti (t.j. navrhovateľom), ktorej
zakladateľmi a spoločníkmi by boli odporca ako vyhlasovateľ a víťaz obchodnej verejnej súťaže, pričom

na novozaloženú obchodnú spoločnosť malo byť formou nepeňažného vkladu odporcu prevedené
vlastnícke právo k zdravotníckemu zariadeniu a tá následne už ako vlastník zdravotníckeho zariadenia
mala uskutočniť rekonštrukciu tohto zdravotníckeho zariadenia s následnou možnosťou prenájmupriestorov po jeho zrekonštruovaní s tým, že zisk z takto prenajatých priestorov by sa delil medzi
spoločníkov v pomere veľkosti ich obchodných podielov.

Ako nespornú skutočnosť súd považoval to, že navrhovateľ sa nestal vlastníkom zdravotníckeho
zariadenia, že nedošlo k rekonštrukcii zdravotnícke zariadenia navrhovateľom a ani k následnému
prenájmu zrekonštruovaných priestorov tohto zdravotníckeho zariadenia. Na základe uvedeného si
navrhovateľ v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku za eventuálny prenájom
priestorov zrekonštruovaného zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému však podľa tvrdenia navrhovateľa

protiprávnym konaním odporcu nedošlo.

V danom prípade súd skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373
Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 757 Obchodného zákonníka, a to:
a) protiprávny úkon odporcu, ktorým malo prísť buď k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu
(podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka), alebo k porušeniu povinnosti ustanovenej v Obchodnom

zákonníku (podľa ust. § 757 Obchodného zákonníka),
b) vznik, resp. existencia škody a
c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
pričom všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti oslobodiť, ak by preukázala, že k nesplneniu povinnosti prišlo v dôsledku okolností

vylučujúcichzodpovednosť.Platí,ževšetkyvyššieuvedenépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodu
musia byť splnené kumulatívne.

Protiprávne konanie odporcu
Navrhovateľ ako protiprávne konanie odporcu označil:

1. porušenie jeho povinností ako spoločníka spoločnosti vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy a
Obchodného zákonníka - nesplatenie nepeňažného vkladu,
2. porušenie podmienok obchodnej verejnej súťaže a nenaplnenie účelu založenia spoločnosti
navrhovateľa a biznisplánu.

1. Porušenie odporcových povinností ako spoločníka spoločnosti vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy
a Obchodného zákonníka - nesplatenie nepeňažného vkladu

Základné imanie spoločnosti v zmysle ust. § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje peňažné

vyjadrenia súhru peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Pri nepeňažnom
vklade v zmysle ust. § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že musí byť splatený pred zápisom
obchodnej spoločnosti do obchodného registra, resp. pred zápisom výšky základného imania do
obchodného registra. Pod pojmom splatenie nepeňažného vkladu treba rozumieť jeho poskytnutie
(odovzdanie) správcovi vkladov, ktorý v zmysle ust. § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka splatené

vklady pred vznikom spoločnosti spravuje, pričom toto odovzdanie sa uskutoční v zmysle ust. § 60
ods. 3 Obchodného zákonníka písomným vyhlásením vkladateľa odovzdaným správcovi vkladov, a teda
nepeňažný vklad sa považuje za splatený okamihom odovzdania tohto vyhlásenia vkladateľa správcovi
vkladov aj napriek tomu, že takto splatený nepeňažný vklad (v tomto prípade zdravotnícke zariadenie)
sa stáva vlastníctvom vzniknutej spoločnosti až po jej vzniku, a to okamihom vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností na rozdiel od peňažného vkladu, ktorý sa stáva vlastníctvom spoločnosti
okamihom jej vzniku. Ak podľa vyššie uvedeného dôjde k splateniu vkladu (aj nepeňažného), správca
vkladovjepovinnývzmysleust.§60ods.5Obchodnéhozákonníkavydaťpísomnévyhlásenieosplatení
vkladu. V prípade, že nastane situácia, že sa spoločnosť nestane vlastníkom predmetu nepeňažného
vkladu, hoci sa takýto nepeňažný vklad považuje za splatený (ako súd vyššie uviedol), vznikne v zmysle

ust.§59ods.2Obchodnéhozákonníkaspoločníkovi,ktorýtakýtonepeňažnývkladspoločnostiposkytol,
povinnosť zaplatiť spoločnosti hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch. V takom prípade spoločnosť
písomne vyzve spoločníka, aby si túto svoju povinnosť splnil v lehote do 90 dní od doručenia výzvy,
pričom po márnom uplynutí lehoty sa spoločník vystavuje riziku začatia kadučného konania (podľa ust.
§ 113 Obchodného zákonníka), ktoré končí jeho vylúčením zo spoločnosti.

Z vyhlásenia vkladateľa, ako aj z vyhlásenia správcu vkladov a výzvy spoločníkov zo dňa 04. 12. 2009
mal súd preukázané, že odporca si splnil svoju vyššie uvedenú povinnosť a splatil nepeňažný vklad jeho
odovzdaním správcovi vkladov. Ako však už súd vyššie uviedol, bolo nesporné, že vlastnícke právo kzdravotníckemu zariadeniu na navrhovateľa neprešlo. Na základe toho vznikla v zmysle ust. § 59 ods. 2
Obchodného zákonníka odporcovi povinnosť zaplatiť hodnotu svojho nepeňažného vkladu v peniazoch,
pričom navrhovateľ výzvou zo dňa 04. 12. 2009 odporcu aj vyzval na splnenie si tejto povinnosti v lehote

90 dní od doručenia tejto výzvy pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti. Nakoľko si odporcu túto svoju
povinnosť v predmetnej lehote nesplnil, valné zhromaždenie navrhovateľa rozhodlo o vylúčení odporcu
zo spoločnosti ako spoločníka.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odporca si svoju povinnosť splatiť nepeňažný vklad v zmysle ust.

§ 60 Obchodného zákonníka splnil, a teda nemožno mať za to, že by odporca svojím konaním porušil
ustanovenia Obchodného zákonníka (a teda povinnosti v zmysle spoločenskej zmluvy).

Ako bolo uvedené vyššie, vlastnícke právo k predmetu nepeňažného vkladu z odporcu na navrhovateľa
neprešlo a následne si odporca nesplnil ani svoju povinnosť zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu
v peniazoch, následkom tohto porušenia odporcovej povinnosti bolo jeho vylúčenie zo spoločnosti

navrhovateľa, čím jeho povinnosť zaplatiť predmet nepeňažného vkladu v peniazoch zanikla. Súd musí
však uviesť, že zmysel obchodnej verejnej súťaže bol postavený na tom, že odporca ako vlastník
zdravotníckeho zariadenia sa finančnými nákladmi nebude podieľať na rekonštrukcii zdravotníckeho
zariadenia a celá rekonštrukcia bude hradená zo strany víťazov obchodnej verejnej súťaže, teda
odporcových spoločníkov v spoločnosti navrhovateľa, pričom títo budú mať následne nárok na zisk v

pomere veľkosti ich obchodných podielov. Z toho je zrejmé, že odporca v čase vyhlásenia obchodnej
verejnej súťaže nemohol mať vedomosť, že prevod vlastníckeho práva k zdravotníckemu zariadeniu
na navrhovateľa bude spojený s úhradou sumy 90 000,- eura, pretože to bolo v rozpore s hlavnou
myšlienkou rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa mala vykonať bez vynaloženia finančných
nákladov zo strany odporcu, čím sa takto myslená rekonštrukcia stala tým pádom nevykonateľná.

Aj keď odporca ako vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže pochybil, keď svojou nevedomosťou o
existencii ťarchy k zdravotníckemu zariadeniu zmaril zamýšľaný účel rekonštrukcie zdravotníckeho
zariadenia, nemožno mať sa to, že odporcova nevedomosť o existencii takejto ťarchy k zdravotníckemu
zariadeniu by znamenala jeho protiprávne konanie - t.j. porušenie právnej alebo záväzkovej povinnosti.
Hoci odporca pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol vzniknutej situácii predísť, keďže z listu

vlastníctva predmetného zdravotníckeho zariadenia vyplývalo, že vlastníkom je Hlavné mesto SR,
avšak jeho nevedomosť a následné zmarenie zamýšľanej rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia
v zmysle biznisplánu neznamenala protiprávny úkon, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody
v zmysle vyššie uvedeného. Odporcovu dobromyseľnosť v danej veci preukazuje aj to, že všetky
navrhovateľom vynaložené náklady v súvislosti s prípravou rekonštrukcie zdravotníckeho zariadenia

odporca navrhovateľovi uhradil.

2. Odporcove porušenie podmienok obchodnej verejnej súťaže a nenaplnenie účelu založenia
spoločnosti navrhovateľa a biznis plánu.

Vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže nie je ofertou (návrhom na uzavretie zmluvy), keďže ide o
viacstupňový proces kontraktácie s tým, že prvý stupeň (vyhlásenie súťaže) je predsunutý pred
ofertu. Hlavným cieľom takejto súťaže je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy.
Akceptáciou vybraného návrhu je špecifický proces kontraktácie verejnej obchodnej súťaže zavŕšený.

Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné, že výsledkom obchodnej verejnej súťaže nebola
akceptácia žiadneho návrhu na uzavretie zmluvy, ale dohoda o spoločnom postupe odporcu a víťazov
obchodnej verejnej súťaže (resp. návrh na vykonanie rekonštrukcie) spočívajúca v založení spoločnej
obchodnej spoločnosti (navrhovateľa) a schválení spoločného „biznisplánu“ - podnikateľského zámeru,
resp. podnikateľského plánu, pričom takýto podnikateľský plán nemožno považovať za záväzkovo-

právny vzťah, z ktorého by pre jeho účastníkov vyplývali práva a povinnosti, nakoľko ide len o dokument
mapujúci predpokladané ciele a hlavné myšlienky podnikania. Keďže k dohode o spoločnom postupe, k
zriadeniu obchodnej spoločnosti a schváleniu biznisplánu prišlo, nemožno mať za to, že by boli porušené
podmienky obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej odporcom, alebo že by nebol naplnený jej účel.
Je pravdou, že účel založenia spoločnosti navrhovateľa v zmysle biznisplánu naplnený nebol, keďže

nedošlo k rekonštrukcii zdravotníckeho zariadenia, nakoľko však biznisplán nepredstavoval záväzkovo-
právny vzťah, z ktorého by vyplývali pre jeho účastníkov práva alebo povinnosti, nemožno mať za to, že
by jeho nenaplnením boli porušené akékoľvek povinnosti zo záväzku, a teda nebol naplnený predpoklad
protiprávneho konania v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka.Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že od momentu ukončenia spolupráce navrhovateľa a odporcu do
momentu podania návrhu navrhovateľa na začatie konania ubehli takmer 4 roky a za ten čas navrhovateľ

voči odporcovi neuskutočnil žiadne právne kroky smerujúce k uplatneniu si náhrady škody z titulu ušlého
ziskuaanisanavrhovateľprípadnýmškodámnesnažilzabrániť,apretosajehonávrhnazačatiekonania
javí ako tendenčný a účelový.

V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že zo strany odporcu neprišlo k protiprávnemu konaniu

(porušenie záväzkovej povinnosti alebo ustanovení Obchodného zákonníka), a preto súd ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a prípadné okolnosti vylučujúce odporcovu zodpovednosť
za škodu neskúmal a návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre

náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávali zo sumy 3 929,17 eura, ktorá
predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu, vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 718,69 eura,

- podanie vo veci samej - vyjadrenie odporcu k návrh navrhovateľa na začatie konania zo dňa 28. 05.
2014 v sume 718,69 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 v sume 718,69 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2014 v sume 718,69 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 15. 12. 2014 v sume 359,35 eura, nakoľko sa na tomto pojednávaní iba

vyhlásilo rozhodnutie vo veci samej a v takom prípade patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena vo
výške 1/2 základnej sadzby tarifnej,
- 5 x režijný paušál po 8,01 eura v celkovej sume 40,20 eura,
- 20 % DPH v sume 654,86 eura.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti
náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu predložil v zákonnej lehote súdu podľa ust. § 151

ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že bol platcom DPH.Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.