Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215697
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215697.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom M., Q. č. XX, IČO : XX
XXX XXX, zastúpeného L. kanceláriou D. Q. s.r.o., so sídlom M., P. 4, proti povinnej X. N., naposledy
bytom A., Q. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou O. X., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Prievidza, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3265/2014-8, zo dňa 30. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do záspisnice
dňa 22.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, a to na podklade rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn. SR 2532/06 zo dňa 14.07.2006. Súdny exekútor F.. R. Z., Q.. dňa 27.08.2014 doručil súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd
prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 15Er/2471/2006 (EX XXXX/XXXX)
v prospech oprávneného Q., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M., Q. XX, proti povinnému X.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXX/X, bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením

Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/2471/2006-19 zo dňa 26.04.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/31/2011-28 zo dňa 28.09.2011
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2011. Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom v tomto
a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 2532/06 zo dňa 14.07.2006.

Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č. k. 15Er/2471/2006-19 zo dňa 26.04.2011 okrem iného
uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami
§ 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť

má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Exekučný súd v tomto štádiu exekúciu

z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Z uvedeného mal súd prvého stupňa za preukázané,
že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 15Er/2471/2006 sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako predmetné exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/3265/2014 a vo vzťahu k tým istým

účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného
voči povinnému. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného rozhodnutia o
veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka rei iudicatae). O
prekážku rei iudicatae ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; o tej

istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý
sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o
rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia
pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní
súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu

so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov,
konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny
nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae,
ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle §
103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť

prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne
rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné
vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem. Súd prvého stupňa v závere uviedol, že keďže v
exekučnom konaní sp.zn. 16Er/3265/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí

č.k. 15Er/2471/2006-19 zo dňa 26.04.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a exekučné
konanie sp.zn. 16Er/3265/2014 je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto

fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval

ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by
sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,

ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho
akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. R. Z.
dňa 22.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 14.07.2006, sp. zn. SR 2532/06, ktorý podľa vyznačenej doložky malnadobudnúť právoplatnosť dňa 07.08.2006 a vykonateľnosť dňa 10.08.2006. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s

ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 26.04.2011, č.k. 15Er/2471/2006-19 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/31/2011-28 zo dňa 28.09.2011
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 26.04.2011, č.k. 15Er/2471/2006-19
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa
14.07.2006, sp. zn. SR 2532/06 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 485,96
eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.10.2006. V uvedenej

exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením zo dňa 26.04.2011, č.k. 15Er/2471/2006-19
exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo v časti zastavenia exekúcie právoplatnosť dňa 08.11.2011
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/31/2011-28 zo dňa
28.09.2011.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;

ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 26.04.2011,
č.k. 15Er/2471/2006-19, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s
poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého

stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie v časti zastavenia exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2011 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 28.09.2011, sp.zn. 3CoE/31/2011-28.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o

nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26.04.2011, č.k. 15Er/2471/2006-19 v spojení s
uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 28.09.2011, sp.zn. 3CoE/31/2011-28, založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto

exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .