Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/48/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108010685
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108010685.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu

Štefana Semjaka a Juraja Palaščáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2014 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
R. F. , nar. 4. marca XXXX, bytom U. XXX, okres Y.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase, od 18. mája 2004 do 7. októbra 2004, na presne nezistenom mieste, s presne
nezisteným počtom a presne nestotožnenými osobami, za finančnú odmenu zorganizoval a vykonal
prevoz presne nezisteného počtu nelegálnych migrantov najmenej v deviatich prípadoch tak, že ich
naložil buď v obci Koňuš alebo Lekárovce v okrese Sobrance, alebo vo Veľkých Kapušanoch okres
Michalovce a previezol na územie Trenčianskeho, Bratislavského alebo Trnavského kraja, pričom dňa
30.6.2004včaseokolo03,00hod.vPrešovenaLevočskejsmeromnaPopradbol zastavovanýhliadkou
OO PZ Prešov - Sever, avšak na výzvy nereagoval a s uvedeným vozidlom unikal a zastavil na odstavnej

ploche až za obcou Malý Šariš, okres Prešov smerom do Župčian a z miesta ušiel a dňa 7. októbra
2004 bol pri prevážaní 24 nelegálnych migrantov ázijského pôvodu v osobnom motorovom vozidle zn.
Peugeot Boxer, ev.č.: NR-876BH zadržaný v Poprade

t e d a

v úmysle získať pre seba a iného priamo, či nepriamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je
štátnym občanom Slovenskej republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej

republiky, a prechod cez jej územie, takéto konanie umožnil a v ňom pomáhal,

t ý m s p á c h a l

trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 Tr. zákona v znení zmien a

doplnkov účinných v čase spáchania skutku.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 171a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. pri podmienečnom odsúdení súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na

4 (štyri) roky.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaných

Y. N. , nar. 7. mája XXXX, bytom R. pri Y. XX, okres
Y.,

Y. V. , nar. XX. septembra XXXX, bytom Y., F. XX,

Y. E. , nar. 5. mája XXXX, bytom Y., Bieloruská 7,

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
Bratislava, pre skutky, ktoré mali spáchať tak,

ž e

- Y. J. spoločne s F. T. v presne nezistenom čase v dňoch 18.5.2004 - 20.5.2004 zorganizoval prevoz 12
nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany K.. R.
V. a ich následný prevoz v čase od večerných hodín dňa 20.5.2004 do raňajších hodín dňa 21.5.2004

z obce Koňuš, okres Sobrance do obce Zlaté Klasy, okres Dunajská Streda, vykonal R. F. na osobnom
motorovom vozidle zn. L. K. ev.č.: MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu ďalších osôb Y. V. a Y. E. na
osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi ev. č.: MI-XXXBA, (skutok č. 4 obžaloby),

- Y. J. spoločne s F. T. zorganizoval prevoz XX nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR

na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom
čase dňa 14.6.2004 K.. R. V., ktorých následných prevoz od večerných hodín dňa 14.6.2004 do ranných
hodín dňa 15.6.2004 z obce Koňuš do obce Štvrtok na Ostrove, okres Dunajská Streda vykonal R. F.
na osobnom motorovom vozidle Seat Inca ev.č. : MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu Y. V. a Y. E.
na osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi, ev. č. : MI-XXXBA, (skutok č. 5 obžaloby),

- Y. J. spoločne s F. T. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR
na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom
čase dňa 22.6.2004 K.. R. V., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 22.6.2004 do ranných
hodín dňa 23.6.2004 z obce Koňuš do obce Štvrtok na Ostrove, okres Dunajská Streda vykonal R. F.

na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu Y. V. a Y.
E. na osobnom motorovom vozidle VW Passat Combi ev.č.: MI-XXXBA, (skutok č. 6 obžaloby),

- Y. J. s doposiaľ nestotožnenou osobou zorganizovali prevzatie nelegálnych migrantov Čínskej
národnosti v počte 30, samotné prevzatie nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany vykonala neznáma

osoba na neznámom mieste v nezistenom čase, prevoz týchto migrantov z miesta ich naloženia niekde
v okolí mesta Veľké Kapušany, okres Michalovce odberateľovi z okolia Žiliny alebo Čadce vykonával
R. F. na nákladnom motorovom vozidle zn. IVECO Turbo Daily, ev.č.: HE-XXXAI bielej farby, v čase
od večerných hodín dňa 29.6.2004, doprovod mu vykonávali Y. V. a Y. E. na nezistenom motorovom
vozidle, pričom dňa 30.6.2004 v čase okolo 03,00 hod. v Prešove na Levočskej smerom na Poprad bol

R. F. zastavovaný hliadkou OO PZ Prešov - Sever, avšak na výzvy nereagoval a s uvedeným vozidlom
unikal a zastavil na odstavnej ploche až za obcou Malý Šariš, okres Prešov smerom do Župčian a z
miesta ušiel, (skutok č. 7 obžaloby),

- Y. J. spoločne s F. T. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR

na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom
čase dňa 6.7.2004 K.. R. V., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 6.7.2004 do ranných
hodín dňa 7.7.2004 z obce Koňuš do obce Zlaté Klasy, okres Dunajská Streda vykonal R. F. na osobnommotorovom vozidle zn. Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu Y. V. a Y. E. na osobnom
motorovom vozidle zn. VW T. Z. ev.č.: MI-XXXBA, (skutok č. 8 obžaloby),

- Y. J. spoločne s F. T. zorganizoval prevoz 12 nelegálnych migrantov z ukrajinskej strany na územie SR
na presne nestotožnenom mieste, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonal v presne nezistenom
čase dňa 11.7.2004 K.. R. V., ktorých následný prevoz od ranných hodín dňa 11.7.2004 do 12,00 hod.
dňa 12.7.2004 z obce Koňuš do Bratislavy vykonal R. Badžo na osobnom motorovom vozidle zn. Seat
Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu Y. V. a Y. E. na osobnom motorovom vozidle zn.

AUDI 100, ev.č.: BA-XXXBJ, (skutok č. 9 obžaloby),

- Y. J. spoločne s F. T. zorganizoval prevoz presne nezisteného počtu nelegálnych migrantov, ktorých
prevzatie z ukrajinskej strany na územie SR vykonal v presne nezistenom čase dňa 11.8.2004 K.. R.
V., ktorých následný prevoz od večerných hodín dňa 11.8.2004 do ranných hodín dňa 12.8.2004 z obce
Koňuš na nezistené miesto na západnom Slovensku vykonal R. F. na osobnom motorovom vozidle zn.

Seat Inca ev.č.: MI-XXXAP majiteľky E. F., za doprovodu Y. V. a Y. E. na osobnom motorovom vozidle
zn. FIAT TIPO, ev.č.: MI-XXXAE, (skutok č. 10 obžaloby),

- Y. J. s doposiaľ nestotožnenou osobou zorganizovali prevoz nelegálnych migrantov v presne
nezistenom počte, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonala doposiaľ nestotožnená osoba na

neznámom mieste v nezistenom čase, prevoz týchto migrantov z miesta ich naloženia niekde v okolí
mesta Veľké Kapušany, okres Michalovce, odberateľovi z obce Lúka, okres Nové Mesto nad Váhom,
vykonával R. F. na nezistenom motorovom vozidle v čase od večerných hodín dňa 26.8.2004 až do
ranných hodín dňa 27.8.2004, pričom počas prevozu migrantov z Veľkých Kapušian až do obce Nacina
Ves, okres Michalovce, bol jeho spolujazdcom Y. N., ktorý následne vykonával doprovod spoločne s Y.

V. na osobnom motorovom vozidle VW Passat nezisteného ev.č. a súčasne doprovod vykonával aj Y. J.
na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev.č.: SO-XXXAF, (skutok č. 11 obžaloby)

-Y.J.sdoposiaľnestotožnenouosobouzorganizovaliprevzatienelegálnychmigrantovázijskéhopôvodu
v počte XX, ktorých prevzatie z ukrajinskej strany vykonala doposiaľ nestotožnená osoba na neznámom

miestevnezistenomčase,prevoztýchtomigrantovzmiestaichnaloženiavokolímestaVeľkéKapušany,
okres Michalovce, odberateľovi v okolí mesta Trenčín, vykonával R. F. na nákladnom motorovom vozidle
zn. Peugeot Boxer, ev.č.: NR-XXXBH v čase od večerných hodín dňa 7.10.2004, pričom doprovod mu
vykonávali Y. V. a Y. N. na osobnom motorovom vozidle zn. VW Passat Combi ev.č.: MI-XXXBA a Y. J.
na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev.č.: SO-XXXAF, (skutok č. 12 obžaloby),

v ktorých prokurátor vidí pokračujúci trestný čin nedovoleného prekročenia hranice podľa § 171a ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení zmien a doplnkov účinných v čase spáchania skutkov,

v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e ,

pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov,
prečítaním výpovedí obžalovaných a svedkov z prípravného konania, listinnými dôkazmi, vykonaním
zvukového záznamu telekomunikačnej prevádzky na technickom zariadení a dospel ku skutkovým
záverom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaní Y. N., Y. V. a Y. E. ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, odmietli v prípravnom konaní a
v konaní pred súdom vypovedať.I. R. F. v prípravnom konaní ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu (bod 4 - 12 obžaloby), vypovedal,
že ponuku prevážať migrantov mu dala neznáma osoba - taxikár v Michalovciach, cez ktorého sa
skontaktoval s obžalovanými J., E. a V.. Od počiatku vedel, o akú činnosť pôjde, pričom za jednu osobu

mal dostať 1 000,-Sk. Dôvodom jeho konania bola skutočnosť, že jeho príjmom boli len sociálne dávky a
jeho rodina nemala z čoho žiť. Prevádzačstvo vykonávali tak, že prišli na konkrétne miesta, kde vyzdvihli
ľudí a odviezli ich tam, kde im povedali. Dozvedeli sa až počas cesty, že to má byť niekde ku Zlatým
Klasom, za Bratislavu, niekde ku Trenčínu. On, Y. V. a Y. E. len počúvali pokyny Y. J., ktorému dával
pokyny niekto iný. Obžalovaný uviedol, že používal vozidlo Seat Inca patriace E. F.. Ľudí, Číňanov a

Indov, vyzdvihli v obci Koňuš u pána V. a šli s nimi tam, kde im bolo povedané, vyložili ich a šli späť
domov. Peniaze mu vyplácal Y. J. vždy 2 - 3 dni po akcii. Pokiaľ ide o priebeh prevozu uviedol, že E. s V.
sledovali, či sa v obci nezdržiavajú policajti, teda či môže z obce Koňuš vyraziť do Sobraniec a následne
do Michaloviec Prevoz vykonával vždy v noci tak, že E. s V. šli asi s 5 km predstihom a prostredníctvom
mobilu mu dávali informácie, či niekde stojí polícia. J. alebo E. ho vždy nadránom kontaktovali, kam
presne má ísť, komu prevážané osoby odovzdať a ako túto osobu spozná. Stávalo sa, že migrantov

nakladali aj na iných miestach - vo Veľkých Kapušanoch a v Lekárovciach. Počet migrantov závisel
vždy od typu použitého auta. Niekedy v auguste 2004 sa stalo, že ho policajti niekde medzi Prešovom a
Popradom zastavili, na čo on hneď vystúpil a utiekol do poľa. Celkovo vykonali asi 9 transportov, z toho
4-5 krát sa prevozov zúčastnil Y. E., ktorého neskôr J. vymenil za Y. z Jastrabia pri Michalovciach, ktorý
tiež vykonával doprovod a informoval ho o stave na ceste. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

dňa 14. júna 2011 (čl. 3395) využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Súd v súlade s ust. §
258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi tohto obžalovaného z prípravného konania, ktorú urobil
v procesnej pozícii obvineného.

Svedkyňa E. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nikdy nebola vlastníkom telefónneho čísla XXXX

XXX XXX, nikdy nestratila občiansky preukaz a ani nekupovala telefón inej osobe.

Svedok R. Y. uviedol, že vlastní dva mobilné telefóny na paušál. V roku 2004 nikomu nekupoval mobilný
telefón a nestratil ani občiansky preukaz. Telefónne číslo XXXX XXX XXX evidované na jeho meno mu
nie je známe.

Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy vo februári 2003 mu bola ukradnutá ŠPZ NR
XXX BH.

Svedok E. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je majiteľom dopravnej spoločnosti a v roku 2004

vlastnil motorové vozidlo zn. IVECO Turbo, ktoré si zapožičala osoba menom R. Šotík na nejaký prevoz
do Trnavy alebo do Trenčína. Auto mu v dezolátnom stave odovzdala až polícia v Prešove, ktorá ho
zadržala. Pri opoznávaní osoby, ktorá si mala auto prenajať, uviedol, že osoba, ktorá si auto prenajala,
nie je totožná s osobou R. U..

Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, kedy stratil občiansky preukaz a jeho
stratu ani nenahlásil. Majiteľ dodávky pri konfrontácii uviedol, že on (svedok U.) si od neho dodávku
nepožičal.

Svedok Y. J. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že mobilné číslo XXXX XXX XXX

mu nie je známe, ale synovi na svoje meno v akcii zakúpil mobilný telefón a tento mu bol odcudzený, čo
nahlásil aj na polícii. Iný mobil nekupoval a nemá vedomosť, že by jeho syn, ktorý je pracovne dlhodobo
v zahraničí, kupoval iný mobil.

Svedkyňa Y. R. sa vyjadrila, že nevie, prečo s mobilným číslom XXXX XXX XXX je spojené jej meno

ako meno užívateľa a nepozná osobu Y. V.. Asi pred šiestimi rokmi sa jej stratil akciový mobil na paušál.
Nikdy nikomu telefónnu kartu na svoje meno nekupovala a nestratila ani občiansky preukaz.

Svedok R. V. uviedol, že kupoval SIM kartu v spoločnosti Orange pre K.. R. V., ktorý ho o to požiadal a
dal mu 200,- Sk. Obžalovaný V. sa v tejto súvislosti na hlavnom pojednávaní vyjadril, že ho o to požiadal,

pretože si nemohol kartu nemohol kúpiť v Globteli sám, keďže mal nezaplatené faktúry.Svedok Y. Q. uviedol, že nikdy nevlastnil, ani nepoužíval číslo XXXX XXX XXX a nevie, ako sa jeho
meno dostalo do databázy spoločnosti Orange. V minulosti, ešte na strednej škole pravdepodobne v
roku 2003, 2004, kupoval spolužiakovi kartu v Orange.

Svedok Y. V. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného J. pozná od roku 2004, bližšie sa s ním
zoznámil v roku 2005 vo väzbe, a obžalovaného V.. Mobilné číslo XXXX XXX XXX evidované na Y.
Q., ktorá je jeho družkou, mu nič nehovorí. Túto kartu nikdy nepoužíval a poukázal na to, že v roku
2004 svoju družku nepoznal, pretože začali spolu chodiť v roku 2006. Po prehratí zvukových záznamov

telekomunikačnej prevádzky realizovaných z telefónneho čísla XXXX XXX XXX sa vyjadril, že volajúci
hlas patrí Y. J.. Na hlavnom pojednávaní trval na tom, že sa síce v prípravnom vyjadril, že ide o J. hlas,
ale zároveň poukázal na to, že sa dá všetko spochybniť a napodobniť, len to vyšetrovateľ nezapísal.
Nikdy pre nikoho z obžalovaných nezakúpil SIM kartu u mobilného operátora a kartu, ktorú vlastnil, nikdy
nepožičal obžalovanému J..

Svedok R. U. uviedol, že číslo XXXX XXXXXX patrí jemu. Po prehratí zvukového záznamu
telekomunikačnej prevádzky z tohto mobilného čísla opoznal v prípravnom konaní svoj hlas a na strane
volaného čísla 0915 370 151 hlas Y. J., s ktorým sa rozprával o odbere benzínu. Napokon doplnil, že
pozná aj N., ktorý u neho v pneuservise brigádoval.

Svedok Y. R. vypovedal, že z obžalovaných pozná len V.. Pokiaľ ide o telefónne číslo XXXX XXX XXX
evidované na jeho meno, tak nevylúčil, že takéto v minulosti používal. Po prehratí zvukového záznamu
telekomunikačnej prevádzky z mobilného čísla XXXX XXX XXX opoznal v prípravnom konaní hlas R.
V. a na strane volaného čísla XXXX XXX XXX svoj hlas. Predmetom rozhovoru bola jeho pomoc Kicovi
pri prenesení zajačinca v jeho dvore.

Svedkyňa Y. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si telefónne číslo XXXX XXX XXX nespomína,
možno ho brala na meno svojho manžela. V prípravnom konaní uviedla, že uvedené číslo používala
asi od marca 2007, ktoré v januári 2007 dostala ho od svojho priateľa Y. V.. Po prehratí zvukových
záznamov telekomunikačnej prevádzky z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, že hlasy komunikujúcich

osôb nepozná a nevie sa vyjadriť ani k predmetu rozhovorov.

Svedkyňa A. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mobilné číslo XXXX XXX XXX vidované v
spoločnosti Orange jej nie je známe, nikdy nikomu nekúpila ani nedala SIM kartu a nestratila ani doklady.

Svedkyňa H. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonáva účtovníctvo pre
obžalovanú F. a súčasťou predkladaných dokladov boli aj doklady o zakúpení pohonných hmôt, ktoré
jej obžalovaná nosila.

Svedok Y. C. uviedol, že asi pred piatimi rokmi zakúpil svojmu bratrancovi N. F. z obce Koňuš telefónnu

kartu.

Svedkyne V. W. a V. Y. odmietli vo veci vypovedať.

Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pokúsil o trestný čin prevádzačstva, tým že sa

dohováral telefónom. Ako jedinú osobu s ktorou komunikoval označil obžalovaného J. ale až po tom, čo
mu toto meno pripomenul prokurátor. Migrantov v rámci komunikácie označovali napr. krabice, hadice
opice.

Svedok V. J. uviedol, že pracuje ako taxikár v Bratislave a využíval telefónne číslo XXXX XXX XXX,

pričom raz použil telefónne číslo manželky, keď radil klientovi na bielej dodávke, ako sa dostane na
Pezinskú babu, pričom šiel asi kilometer pred ním.

Svedkyňa A. J. uviedla, že používa telefónne číslo XXXX XXX XXX a potvrdila, že je manžel občas
používal jej mobil na komunikáciu.

Svedok X. V. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v minulosti kúpil tri predplatené Prima karty na svoje
meno pre obžalovaného J. ako službu kamarátovi, pričom nevedel, na čo ich potrebuje. Vyjadril sa aj k
prehrávaným záznamom telefonických hovorov, na ktorých spoznal hlas obžalovaného J..Svedok Y. V. v prípravnom konaní sa vyjadril, že telefónne číslo XXXXXXXXXX patrí jemu a používa ho
asi štyri a pol roka a je mu známe aj číslo XXXXXXXXXX, pričom je možné, že toto číslo v minulosti

používal. Vyjadril sa aj z záznamom vykonaných odposluchov a ako jednu z osôb na základe hlasu
opoznal obžalovaného Y. a v jednom prípade svoj hlas. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď
tak, že telefónnu kartu raz alebo dvakrát požičal Y..

Svedok Y. H. bol v prípravnom konaní vypočutý v súvislosti s telefónnym číslom XXXX XXX XXX

evidované na jeho meno, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že možno takéto číslo vlastnil

Svedkovia A. Q. H., Z. Q. A., Z. O. Z., Z. O. N. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedli, že
po oslovení neznámou osobou v Pekingu im bola ponúknutá práca v Taliansku. Po prílete do Moskvy
ich vyzdvihla neznáma osoba, ktorá im mala s ďalšími osobami zabezpečiť prevoz do Talianska. Až do
okamihu zadržania políciou na území Slovenskej republiky viackrát zastavili, pričom sa vozidlá a vodiči

menili a pristupovali ďalšie osoby.

Svedok S. F. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2002 kúpil motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer
bielej farby, ktorému bolo pri prepise v evidencii motorových vozidiel pridelené evidenčné číslo PO-XXX
BC. Toto vozidlo mu bolo odcudzené v auguste roku 2004 v Prešove, pričom boli zároveň odcudzené

aj všetky doklady nachádzajúce sa vo vozidle.

Svedok U. S. v prípravnom konaní vypovedal, že z obžalovaných pozná len K.. V., nakoľko obaja
bývajú v obci Koňuš. K telefónnemu číslu XXXX XXX XXX evidovanému na jeho meno uviedol, že toto
nepozná ani ho nikdy nepoužíval. Pred tromi rokmi v Michalovciach však jednému známemu, ktorého

meno nepozná, na jeho žiadosť za jeho peniaze kúpil telefónnu kartu, ktorej číslo nevie uviesť. K sms
správam z uvedeného čísla sa nevedel vyjadriť a nikdy ich nepísal.

Zo znaleckého posudku, z odboru Elektrotechnika, odvetvie Elektroenergetické stroje a zariadenia,
Riadiaca technika, Výpočtová technika (hardware) a Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a

elektroniky, ktorý vypracoval Ing. Ľubomír Hodulík (č.l. 440 - 515) vyplýva záver, že v mobilných
telefónoch zaistených pri domovej prehliadke u obžalovaných J., E., F., V., V., N. a mobilných telefónoch
dobrovoľne vydaných E. J. a E. F. boli zistené uložené telefónne čísla a priradeným menom alebo
označením, uložené SMS správy prijaté a odoslané, s informáciami o ich odosielateľoch a príjemcoch a
o čase doručenia týchto správ, uložené prichádzajúce a odchádzajúce hovory s informáciami o volanom

a volajúcom, ako aj o čase hovoru a telefónne čísla k predloženým SIM kartám.

Z fotodokumentácie o vykonaných domových prehliadkach (č.l. 522 - 610) vyplýva, že boli vykonané
domové prehliadky u obžalovaného J., V., N., V., E. a F. a zaistené mobilné telefóny.

Zo správ mobilného operátora spoločnosti Orange Slovensko a.s. (č.l. 643 - 648, 672 - 675) vyplýva, že
na základe Príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l.
639) boli Ministerstvu vnútra, Úradu hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých
telefónnych čísel a ich osobné údaje.

Zo správ mobilného operátora spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. (č.l. 642, 676) vyplýva, že na základe
Príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l. 638) boli
Ministerstvu vnútra, Úradu hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých telefónnych
čísel a ich osobné údaje.

Zo správ spoločnosti Slovak Telecom a.s. (č.l. 649, 677) vyplýva, že na základe Príkazu na zistenie a
oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.l. 649) boli Ministerstvu vnútra, Úradu
hraničnej a cudzineckej polície oznámení užívatelia jednotlivých telefónnych čísel a ich osobné údaje.

Zo zápisníc o vydaní vecí (č.l. 679 - 683) vyplýva, že vyplýva E. F., E. J. a obžalovaný T. odovzdali

mobilné telefóny pre účely trestného konania.

Zo zápisníc o zaistení veci (č.l. 686) vyplýva, že dňa 30.6.2004 bolo Obvodným oddelením Policajného
zboru Prešov - Sever medzi obcami Malý Šariš a Župčany bolo na ceste zaistené opustené motorovévozidlo zn. IVECO DAILY evidenčné číslo: HE XXX AI. Dňa 28.9.2004 bolo uvedené vozidlo prevzaté
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove (č.l. 685). Z úradných záznamov (č.l. 684, 687,
689, 691), opisu veci v čase zaistenia vozidla (č.l. 690), zo záznamu zo služby (č.l. 692), zo zápisnice

o ohliadke miesta činu zo dňa 30.6.2004 (č.l. 699 - 701) a priloženej fotodokumentácie (č.l. 702 -706)
vyplýva priebeh zaistenia motorového vozidla zn. IVECO DAILY evidenčné číslo: HE XXX AI, popis
vecí v ňom nájdených a následnom zaistení v ňom nachádzajúcich sa 30 osôb nezistenej národnosti
a totožnosti.

Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla, odovzdávacieho a preberacieho protokolu (č.l. 707 - 710)
vyplýva, že osoba vystupujúca pod menom R. U. si prenajal motorové vozidlo zn. IVECO DAILY
evidenčné číslo: HE XXX AI od X. T..

Z úradného záznamu (č.l. 711), zo zápisnice o obhliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie ( č.l.
712 - 719) vyplýva, že na ceste v smere od Levoče do Popradu bolo dňa 7.10.2004 zastavené motorové

vozidlo zn. Peugeot Boxer, bielej farby evidenčné číslo: NR 876 BH, ktoré viedol R. Badžo, a v ktorom
sa nachádzalo 24 nelegálnych migrantov.

Na č.l. 722 - 746 sa v spise nachádzajú uznesenia o vrátení vecí zaistených pri vykonaných domových
prehliadkach u obžalovaných J., V., E., N., V., F., F. a vecí dobrovoľne vydaných E. J. a E. F. a tomu

zodpovedajúce zápisnice o následnom prevzatí veci obžalovanými.

Na hlavnom pojednávaní boli na technickom zariadení vykonané zvukové záznamy k PPZ-955/ZPČ-S-
ITP-2006 (LEA), PPZ-956/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA1) PPZ-957/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA7), PPZ-958/ZPČ-
S-ITP-2006 (LEA8), PPZ-959/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA13), PPZ-960/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA14), PPZ-961/

ZPČ-S-ITP-2006 (LEA15), PPZ-962/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA16), PPZ-963/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA18),
PPZ-964/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA19), PPZ-965/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA21), PPZ-966/ZPČ-S-ITP-2006
(LEA22), PPZ-967/ZPČ-S-ITP-2006 (LEA23), PPZ-1021/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 11), PPZ-1022/
ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 21), PPZ-1023/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 23), PPZ-1024/ZPČ-S-ITP-2006
(BALKAN 29), PPZ-1026/ZPČ-S-ITP-2006 (BALKAN 35), PPZ-386/ZPČ-S-ITP-2006.

Na č.l. 854 - 1750, 1828 - 2381, 2385 - 2395 sa nachádzajú prepisy telefónnych hovorov.

K výroku o vine:

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel súd k záveru o
uznaní viny obžalovaného R. F. .

V jednotlivých skutkoch obžaloby prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry sa obžalovanému v
závislosti od jeho podielu na žalovaných skutkoch kladie za vinu spáchanie pokračujúceho trestného
činu prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázaný len taký skutkový stav spočívajúci v nedovolenom
prekročení štátnej hranice a prevádzačstva tak ako to vyplýva zo skutkovej vety v rozsudku, ktorú upravil
na základe vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 278 ods. 1 Tr. por. z výkladu ktorého
vyplýva, že zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí

byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom
má nielen právo, ale aj povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré
prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Tá je zachovaná,
keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktoré zložky
podstaty musia byť zachované aspoň sčasti pre splnenie požiadavky zachovania totožnosti skutku

Všetci obžalovaní s výnimkou obžalovaného Badža odmietli v prípravnom a v konaní pred súdom
vypovedať. Obžalovaný F. sa v prípravnom konaní priznal, že žalovanú trestnú činnosť páchal spolu
s obžalovaným J., ktorý jednotlivé prevozy zabezpečoval, riadil a dával pokyny, obžalovaným V., ktorýosoby prevážané z Ukrajiny dočasne skrýval u seba v obci Koňuš, odkiaľ ich následne on spolu s
Adamom a Krepelkom prevážali cez územie Slovenska. Obžalovaný Badžo vo výpovedi potvrdil, že
migrantov nakladali aj na iných miestach - vo Veľkých Kapušanoch a v Lekárovciach. Celkovo vykonali

asi 9 transportov, pričom obžalovaný F. migrantov cez územie Slovenskej republiky vozil a obžalovaný
V., E. a N. striedavo robili sprievod zameraný na preverenie situácie počas cesty. Obžalovaný potvrdil, že
počas jedného prevozu migrantov bol zastavený policajnou hliadkou, pričom sa mu podarilo ujsť a dňa
7.októbra 2004 bol pri prevoze zadržaný políciou. Výpoveď obžalovaného F., pokiaľ ide o jeho priamu
účasť na trestnom čine prevádzačstva a ohľadne dvoch skutkov (skutok 7 a 12 obžaloby) potvrdzujú aj

úradné záznamy a zápisnice o zadržaní a zaistení vecí (č.l. 686 a nasl. a č.l. 711 a nasl.). Na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Jeho výpoveďou sa teda nepodarilo získať bližšie
údaje o jednotlivých skutkoch podľa obžaloby ani o účasti ďalších osôb.

Okrem už spomínanej výpovedi obžalovaného F., ako priameho dôkazu, ktorý svedčí proti nemu
samému, obžaloba bola v zásade postavená na dôkaze v podobe záznamov o telekomunikačnej

prevádzke,tedanepriamomdôkaze.Pokiaľideocharakternepriamehodôkazu,takzteóriedokazovania
vyplýva, že nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť, a to takú, z ktorej možno
usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť, o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz teda
objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti
len nepriamy vzťah. Pre dokazovanie nepriamymi dôkazmi možno vyvodiť niektoré zásadné závery.

Jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti. Na to treba viac nepriamych
dôkazov; nepriamy dôkaz má dôkaznú silu len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia
tvoriť sústavu - harmonický celok - ktorého jednotlivé časti musia byť navzájom v súlade, vzájomne
sa potvrdzovať a dopĺňať. Medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí
byť súvislosť (napr. príčinný vzťah); skutočnosť, ktorá nesúvisí s dokazovanou skutočnosťou, nemôže

byť nepriamym dôkazom. Súvislosť medzi skutočnosťou, ktorá má slúžiť ako nepriamy dôkaz, a
dokazovanou skutočnosťou - teda to, čo je pri priamom dôkaze zrejmé - sa musí pri nepriamych
dôkazoch zisťovať. Každý článok sústavy nepriamych dôkazov, teda každý nepriamy dôkaz, musí byť
nepochybne dokázaný. Ak jeden z článkov je pochybný, sústava sa rozpadne. Sústava dôkazov musí
byť uzavretá, t.j. dôkazy musia vo svojom súhrnne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať možnosť

každého iného záveru. Súd spomínané záznamy telekomunikačnej prevádzky označil len ako nepriame
dôkazy z toho dôvodu, že z prepisov hovorov z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky priamo
nevyplýva, že by sa obžalovaný podieľal na páchaní trestnej činnosti, teda že by z rozhovorov táto
skutočnosť bezprostredne vyplynula, aj keď to vzhľadom na nejednoznačný obsah komunikácie, nie
je možné vylúčiť. Napokon totožnosť komunikujúcich osôb bola preukázaná len na základe výpovede

svedkovaneboladoplnená,resp.potvrdená ďalšímrelevantnýmdôkazom,napr.znaleckýmposudkom.
Obžalovaný odmietol v konaní pred súdom poskytnúť porovnávaciu vzorku svojich hlasov a tak nemohlo
byť vykonané znalecké dokazovanie tak, ako ho nariadil vykonať odvolací súd. S poukazom na uvedené
súd na tento dôkaz pri jeho hodnotení neprihliadol, pretože nebol vykonaný zákonom predpísaným
spôsobom.

Vzhľadom na uvedené súd upravil skutok, pri zachovaní požiadavky jeho totožnosti, tak, ako vyplýval z
výpovede obžalovaného F. v prípravnom konaní, teda všeobecne, keďže iné právne relevantné dôkazy
v konaní pred súdom vykonané neboli alebo ich súd v procese hodnotenia nepripustil, či inak vyhodnotil.
Tomu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku, kde na rozdiel od obžaloby súd už nemal za preukázané

naplnenie znakov činnosti organizovanej skupiny.

Obžalovaný F. svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu
nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva spáchaného podľa § 171a ods. 1 Tr. zák.
po stránke objektívnej v tom, že v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú výhodu, pre

osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizovali nedovolené prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky a takéto konanie umožnil a v ňom pomáhal. Obžalovaný svojím konaním
porušil záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu a záujem štátu na ochrane
štátnej hranice zabezpečovaním nelegálneho prechodu migrantov cez územie Slovenskej republiky. Po
stránke subjektívnej sa konania dopustil v priamom úmysle v zmysle § 6 písm. a/ Tr. zák., pretože chcel

spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a uvedenej trestnej
činnosti sa dopúšťal s cieľom získať finančné prostriedky.U obžalovaného R. F. súd nezistil priťažujúce okolnosti, na druhej strane však zohľadnil skutočnosť, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutkov v celom rozsahu priznal a bol nápomocný v prípravnom konaní pri
objasňovaní žalovaného trestného činu (§ 33 písm. j/ Tr. zák).

Obžalovanému R. F. súd podľa § 171a ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby teda vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Súd takto uložený trest považuje za dostatočný a súčasne
za nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného viesť ho k tomu aby v

budúcnosti viedol riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd sa v prípade obžalovaného Badža zaoberal aj prípadnou aplikáciou ust. § 40 Tr. zák., nezistil
však žiadne dôvody na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Súd je toho názoru,
že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu trvajúceho dlhší čas a jeho doterajší život, by
nebolo možné účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, teda trestom uloženým pod dolnou

hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. Napokon súd skúmal, či
okolnosti na strane obžalovaného neodôvodňujú postup podľa ust. § 40 ods. 4 Tr. zák. Je nesporné, že
obžalovaný F. sa podieľal na objasnení žalovaného trestného činu, nie však vo zvlášť výraznej miere,
tak ako to vyžaduje spomínané ustanovenie. Obžalovaný bol pri páchaní trestnej činnosti zadržaný,
na základe čoho sa v prípravnom konaní k činom priznal, popísal konanie tých osôb, ktoré sa trestnej

činnosti mali zúčastniť. Podieľanie sa zvlášť výraznou mierou na objasnení trestného činu vyžaduje
podstatne väčší prínos takéhoto páchateľa v rámci napomáhania príslušným orgánom pri objasňovaní
trestného činu ako je to pri poľahčujúcej okolnosti podľa § 33 písm. j/ Tr. zák., na ktorú súd pri uložení
trestu obžalovanému prihliadol. Uvedená poľahčujúca okolnosť zodpovedá miere, akou obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní žalovaného trestného činu. Obžalovaný v konaní pred súdom využil svoje

zákonné právo a odmietol vypovedať, čo je síce jeho právo, ale na druhej strane znemožnil vykonanie
svojho výsluchu kontradiktórnym spôsobom, ktorý požadoval odvolací súd. Súd je ale toho názoru, že
podieľanie sa na objasnení trestného činu vo zvlášť výraznej miere by sa malo prejaviť práve v konaní
pred súdom v podobe aktívnej účasti obžalovaného, čo v jeho prípade nebolo splnené.

K oslobodzujúcemu výroku:

Na hlavnom pojednávaní nebolo dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností (§ 2 ods. 4 Tr. por.)
preukázané, že skutky, ktoré sa obžalovaným Y. N., Y. V. a Y. E. v obžalobe kladú za vinu skutočne

spáchali títo obžalovaní.

Obžaloba je postavená na výpovedi spoluobžalovaného F. z prípravného konania a na záznamoch
telekomunikačnej prevádzky. Pokiaľ ide o výpoveď spoluobžalovaného F., súd poukazuje na skutočnosť,
že jeho výpoveď je vo všeobecnej rovine, popisuje spôsob akým bola páchaná trestná činnosť bez

konkretizácie jednotlivých skutkov podľa dní s výnimkou skutkov kedy bol kontrolovaný resp. zadržaný
políciou. Na druhej strane obžalovaný F. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol mená aj priezviská
svojich spolupáchateľov, teda ich riadne identifikoval a súčasne uviedol v čom spočíval ich podiel na
páchaní trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovede tohto spoluobžalovaného súd dospel k záveru, že síce
ako priamy dôkaz jednoznačne svedčí proti obžalovaným Y. J., Y. N., Y. V. a Y. E., ale na druhej strane

ideojedinýdôkaz,naviacpodľaobsahupomernevšeobecný.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenaobvyklú
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 2Toš 4/2009 zo
dňa 26. februára 2010 konštatoval, že ak má byť rozhodnutie o vine založené len na existencii jediného
priameho dôkazu, a o to viac, ak ide o dôkaz nepriamy, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené
a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho

dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje
Trestný poriadok.

Pokiaľ ide o výpovede ostatných svedkov, podľa názoru súdu, ich výpovedná hodnota nie je k predmetu
konania a k bezprostrednému preukázaniu viny obžalovaného významná. Jednotlivé výpovede však

naznačujú spôsob, akým si obžalovaní mohli zabezpečovať a vytvárať podmienky na páchanie trestnej
činnosti. Táto úvaha však ostala len na úrovni nepreverenej verzie. To platí aj o výpovedi svedka Y. V.,
ktorýprivýsluchunahlavnompojednávanívprocesnompostavenísvedkauviedollento,žekomunikoval
s obžalovaným Y. J. aj to až potom, čo mu prokurátor, vykonávajúci výsluch toto meno pripomenul.Čo sa týka záznamov telekomunikačnej prevádzky súd dospel k tým istým záverom ako u obžalovaného
F. a síce, že z obsahu niektorých prepisov vyplýva, že osoby mohli komunikovať ohľadom prevozu

migrantov, kedy, kde a ako sa mali tieto odohrať, pričom komunikujúce osoby sa nikdy nevyjadrovali
priamo a dostatočne konkrétne, aby pomenovali páchanú trestnú činnosť. Výpovedná hodnota týchto
získaných dôkazov hodnotených samostatne a izolovane od dôkazov ostatných je ale pomerne nízka
a sami o sebe nepostačujú na vyvodenie záveru o vine obžalovaných zo žalovaných skutkov. Podľa
názoru súdu mali byť zabezpečené ďalšie dôkazy, napr. odposluchy mali byť vyhodnocované priebežne

„on line“ a s využitím ďalších inštitútov ako sledovanie, teda doplniť odposluchy inými dôkazmi, najmä
ak je zrejmé, že záujmové osoby nepoužívali pri komunikácii konkrétne pomenovania a označenia,
šlo pravdepodobne o ich dohodnuté výrazy. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že zo strany
orgánov činných v trestnom konaní nebolo vykonané posúdenie a stotožnenie hlasov obžalovaných
znalcom, ktorý by sa mohol hodnoverným spôsobom k vykonaným odposluchom vyjadriť, aj to však
len s istým stupňom pravdepodobnosti. Súd len pre úplnosť dodáva, že znalec by sa samozrejme

nemohol vyjadriť k obsahu telefonických hovorov alebo tieto primerať konkretizovať vo vzťahu k
žalovanej trestnej činnosti. Súd na pokyn odvolacieho súdu pribral do konania príslušného znalca
avšak znalecký posudok nemohol byť vyhotovený z dôvodu, že všetci obžalovaní v tomto štádiu
už odmietli poskytnúť porovnávacie vzorky svojich hlasov. Prokurátor v podanej obžalobe považoval
za dostačujúce stotožnenie hlasu komunikujúcich osôb vykonaním výsluchu svedkov. Podľa názoru

súdu takýto postup nepostačuje pre dostatočné a hodnoverné stotožnenie hlasu obžalovaných pri
ich komunikácii. Takéto stotožňovanie hlasu bolo v rámci prípravného konania vykonané aj v prípade
obžalovaných F., E., V. a N.. Nižšie uvedené argumenty sa však bez ďalšieho vzťahujú aj na prípadné
opoznania svedkov urobené vo vzťahu k týmto obžalovaným. Výsluchy svedkov vo vzťahu k telefónnym
číslam evidovaným na týchto svedkov, ktoré orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného

konania podrobne vykonali, boli spojené s vyjadrením týchto svedkov k nahrávkam telefonických
rozhovorov realizovaných z jednotlivých telefónnych čísel, a ktorí mali takto opoznať obžalovaných.
Z teórie dokazovania vyplýva, že svedok je osoba, ktorú orgán činný v trestnom konaní alebo súd
vyzval, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami. Súd konštatuje,
že svedkovia sa v prípravnom konaní vyjadrovali k skutočnostiam, ktoré vnímali až v súvislosti s

trestným konaním, teda predkladané skutočnosti neposudzovali a nevnímali (či už zrakom, sluchom
alebo inými zmyslami) ako osoby prítomné a priamo zúčastnené na dokazovanej skutočnosti. Podľa
názoru súdu preto opoznanie niektorého obžalovaného ako komunikujúcu osobu urobené inou osobou,
ktorá nebola priamym účastníkom uskutočneného telefonického rozhovoru, je ako dôkaz bezvýznamné,
pretože opoznávajúca osoba nemohla uvedenú skutočnosť vnímať priamo svojimi zmyslami, ale len

sprostredkovane. Súd dodáva, že z výpovedí týchto svedkov, ktorí sa k záznamom telekomunikačnej
prevádzky vyjadrovali, vyplýva len domnienka o identite osôb, ktoré rozhovor viedli a čoho sa tento
rozhovor mohol týkať. Len v troch prípadoch bola totožnosť komunikujúcich osôb (J., V., Y.) urobená
svedkami, ktorí boli priamymi účastníkmi telekomunikačnej prevádzky, avšak bez konkrétnej súvislosti
na predmet konania, a teda aj takáto výpoveď svedka, okrem skutočnosti, že tieto osoby spolu

komunikovali, sama o sebe a ani v spojení s inými dôkazmi, nesmeruje k preukázaniu účasti na
trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní precenili význam odposluchov ako dôkazu. Vykonané
opoznania hlasov inými svedkami už z dôvodov vyššie uvedených sú v trestnom konaní ako dôkaz
nepoužiteľnéaokremskutočnosti,žeosoby,ktorýchsazáznamtelekomunikačnejprevádzkytýkal,spolu
komunikovali, bez existencie ďalšieho dôkazu nepreukazujú skutočnosti, ktorá sú predmetom konania.

V konečnom dôsledku tak súd na tieto dôkazy v procese hodnotenia neprihliadol.

Na základe uvedených skutočností súd nemohol o vine týchto obžalovaných rozhodnúť inak, ako ich
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
oslobodiť, pretože vzhľadom na dôkaznú núdzu nebolo dokázané, že skutky spáchali títo obžalovaní.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.