Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211001
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214211001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom

W. X, W., proti odporcovi: BYTOKOMPLET, s.r.o., so sídlom Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 698
845, zastúpenému JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká 21, Bratislava, o zastavenie
dobrovoľnej dražby a určenie neplatnosti výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na zastavenie dobrovoľnej dražby zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným na súd dňa 02.05.2014 domáhal zastavenia dobrovoľnej dražby a
určenia neplatnosti výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome W. X Q. W.

Svojnávrhodôvodniltým,žeodporcaakosprávcabytovéhodomunaW.X/XXXXQ.W.vyhlásilpísomné
hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( ďalej len vlastníkov) v rozpore s ustanovením

§3 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Na byt č. X na W. X Q. W. je podľa listu
vlastníctva záložné právo odporcu na základe upovedomenia o spôsobe exekúcie podľa EX 1396/12
zo dňa 22.02.2013 a EX 1395/12 zo dňa 22.02.2013, súdny exekútor Mgr. Ján Makita. Do podania
návrhu mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Napriek tomu vyhlásil odporca písomné
hlasovanie o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 28.03.2014. Konaním odporcu bola
navrhovateľovi odobratá možnosť brániť sa zákonným spôsobom proti uvedeným exekučným konaniam
a nebola mu zverejnená suma, ktorú má byť podľa odporcu dlžný. Z Okresného súdu Bratislava II mu boli

doručené platobné rozkazy č.k. 32Ro/1810/2012 na zaplatenie sumy 977,33 eur, č.k. 31Ro/434/2013-25
na sumu 662,34 eur a č.k. 31Ro/1991/2011 na zaplatenie sumy 863,41 eur. Na vymoženie uvedenej
sumy odporca pristúpil prostredníctvom exekučného konania a po dlhej dobe aj vyhlásením písomného
hlasovania o podaní návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej dražby. Konanie odporcu je tendenčné a v
rozpore s dobrými mravmi, za účelom získania predmetného bytu a prospechu. Komunikácia medzi ním
a odporcom nie je na dobrej úrovni. Odporca mu do podania návrhu neoznámil výšku nedoplatku. V
súčasnosti zasiela pravidelné mesačné zálohové platby na účet odporcu. Z vyúčtovania mu vyplývajú

každý rok preplatky, ktoré mu odporcom neboli vrátené.

Odporca k návrhu uviedol, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Dražba sa ani nezačala
a preto odporca nemôže vystupovať v konaní ako sporová strana. Pasívne legitimovaní sú vlastníci,ktorí navrhovateľa prehlasovali. Navrhovateľ je chronický neplatič voči ktorému odporca vedie a viedol
niekoľko súdnych a exekučných konaní. Súdny exekútor si riadne plní svoje povinnosti a to, že o nich
navrhovateľ nevie, nie je vecou odporcu ani súdneho exekútora. Navrhovateľ len účelovo naťahuje čas,

neuhradil dlžnú sumu ani jej časť, ktorá podľa neho nie je sporná. Odporca navrhovateľovi riadne všetky
písomnosti doručoval, pričom si ich odporca nepreberal. Odporca nie je vlastníkom, ktorý prehlasoval
navrhovateľa. V konaní nie je možné vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko táto sa ešte ani
nezačala.

Navrhovateľ dňa 30.12.2015 zaslal súdu doplnenie návrhu. V doplnení k návrhu uviedol, že hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov nebolo v súlade s § 4 ods. 2 a § 14 ods. 6 z.č. 182/1993 Z.z.,
nakoľko hlasovacie lístky neboli podpísané nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov. Hlasovacie
lístky boli vyplnené len jednou osobou v prípade spoluvlastníckeho podielu za každý byt a neboli
zohľadnení jeho spoluvlastníci. Dňa 05.11.2015 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Dňa 27.11.2015 vyhlásil odporca ďalšie písomné hlasovanie týkajúce sa dobrovoľnej dražby

bytu navrhovateľa napriek tomu, že mal vedomosť o prebiehajúcom konaní v tejto veci. Hlasovanie sa
konalo v dňoch 05.12.2015 a 14.12.2015. Výsledky hlasovania neboli zverejnené v zákonnej 5 dňovej
lehote. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal určiť neplatnosť vyhlásenia písomného hlasovania o
dobrovoľnej dražbe.

Pred začatím konania vo veci samej, pred prednesením návrhu, na pojednávaní dňa 01.02.2016, zobral
navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti o návrhu na zastavenie dobrovoľnej dražby a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť.

Súd uznesením zo dňa 01.02.2016 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu je vyhlásenie

neplatnosti písomného hlasovania o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa konala 11.-14.04.2014.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu späťvzatia
podaného návrhu v časti o návrhu na zastavenie dobrovoľnej dražby pred začatím konania vo veci
samej, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil v tejto

časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z LV č. XXXX k. ú. F. W., okres W. G., obec W. - m. č. F. W. vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu
č. X na X. poschodí bytového domu na adrese W. X Q. W..

Z vyhlásenia písomného hlasovania zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že odporca v dňoch 11.04.2014 až
14.04.2014 vyhlásil písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome W. X

Q. W.. Predmetom hlasovania bola dobrovoľná dražba bytu č. 9 z dôvodu, že vlastník bytu je dlhodobým
dlžníkom platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a neplatí zálohové platby za služby spojené
s užívaním bytu.

Dňa09.04.2014navrhovateľzaslalodporcovioznámenie,vktoromuviedol,žemávyživovaciupovinnosť

a preto neprispieva do fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Neplatenie bolo krajnou núdzou, nie
úmyslom. Zároveň čestne prehlásil, že dlžnú čiastku uhradí do konca júna 2014 a zálohové platby
počnúc mesiacom apríl 2014 bude platiť riadne a včas.Dňa 20.11.2009 navrhovateľ pristúpil ku zmluve o výkone správy.

Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 27.02.1999 uzavretej medzi odporcom a vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome na W. J. Č.. X Q. W. vyplýva, že odporca vykonáva správu
predmetného bytového domu.

Zo zápisnice o hlasovaní ohľadom dobrovoľnej dražby bytu č. X na X. poschodí bytového domu na ulici
W. X Q. W. zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že „za“ hlasovalo 20 vlastníkov a nehlasovalo 32 vlastníkov.

Hlasovania sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov, preto bolo hlasovanie neplatné. Zápisnica
sa týkala písomného hlasovania, ktorá sa uskutočnilo v dňoch 05.12.2015-14.12.2015.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na správu domu
sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou

alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov v dome.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do
piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden
hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo
vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.

Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov
prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak
schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná,

je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1
, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3 , § 8a ods. 1 a ,
§ 8b ods. 2 písm. i) , § 10 ods. 1
a § 16 ods. 3 a .

Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Ak nejde o
rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca
vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastnícibytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude
hlasovať, a to termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku
musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru

v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia
byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom „áno“ a druhý slovom „nie“. Ak vlastník bytu alebo
nebytového priestoru nevyznačí svoj názoru, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou
správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného

hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon
neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na
schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.
Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia

výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytovéhopriestorunemoholovýsledkuhlasovaniadozvedieť,pretožemuneboloznámenýspôsobom
v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Podľa § 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, písomné hlasovanie

môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.
O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním
podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne

a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacej listine alebo na viacerých
listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania,
meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva

o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov
pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej
listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený
zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.

Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade
neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom

konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.

Konanie o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov je

typickým sporovým konaním, a teda účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca (odporcovia).
Navrhovateľom je ten, kto podal návrh na začatie konania a odporcom ten, koho navrhovateľ vo
svojom návrhu za odporcu označil a teda ten, proti komu návrh smeruje. Nie je pritom rozhodujúce
či navrhovateľ v skutočnosti je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ani to či odporca je nositeľom z
toho vyplývajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica

(navrhovateľ a odporca) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či navrhovateľ a odporca sú v konaní
vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje.
Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pritom nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť
navrhovateľa o tom, že odporca nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pretože by nešlo o poučenieo procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani
oprávnený poskytnúť (§ 5 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa
a naopak nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu má za následok zamietnutie návrhu.

Z vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení účastníkov konania má súd za preukázané, že navrhovateľ
je vlastníkom bytu č. X na X. poschodí bytového domu na adrese W. X Q. W. zapísaného na LV
č. XXXX k. ú. F. W., okres W. G., obec W. - m. č. F. W.. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia
neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ako odporcu navrhovateľ

označil Bytokomplet s.r.o., teda spoločnosť, ktorá vykonáva na základe zmluvy o výkone správy správu
bytového domu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone
správy s odporcom.

Účastníkmi konania o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových

priestorov majú byť tí, ktorí hlasovali, t.j. samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Odporca
vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy, preto bol oprávnený vyhlásiť
písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa dobrovoľnej dražby bytu navrhovateľa. Ak má byť v konaní
určená neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania
zúčastniť vlastníci bytov a nebytových priestorov. V tomto prípade navrhovateľ za odporcu označil

správcu domu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný a nie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Na základe uvedeného, súd návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.