Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/1057/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5199899553
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5199899553.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: U.

T., H.. XX.XX.XXXX, C. D. X, XXX XX Ž., Š. X. K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Kvetoslava Kolínová, s. r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti odporcovi: Miloš
Labaj - IN-POZ, stavebná a obchodná firma, s miestom podnikania Jedlíkova 3422/1, 010 01 Žilina,
IČO: 17 915 112, právne zastúpený JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom s miestom výkonu činnosti
Národná 7, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.620,89 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.257,19 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo sumy 1.336,25 eur od 19.05.1999 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 363,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo
sumy 853,12 eur od 19.05.1999 do zaplatenia z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.06.1999 doručeným súdu dňa 24.06.1999 upresneným podaním zo dňa 02.07.1999
doručeným súdu dňa 02.07.1999 sa navrhovateľ domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi

bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 125.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 125.000,- Sk od 19.05.1999 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Návrhnavrhovateľskutkovoodôvodniltak,žesodporcomdňa30.07.1998uzavrelzmluvuodielo,atona
rekonštrukčné práce na jeho rodinnom dome v E. - X. č. XX. Objednané práce boli podrobne rozvedené
v súpise prác, ktoré tvoria prílohu uvedenej zmluvy. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, čím sa podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka dohodli, aby sa tento zmluvný
vzťah spravoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca sa okrem iného v bode

VII. zmluvy o dielo zaviazal postupovať pri plnení predmetu zmluvy s odbornou starostlivosťou. Pri
realizácii stavebných prác odporca porušil svoj záväzok zo zmluvy, pretože už v mesiaci august 1998
po začatí stavebných prác bezdôvodne predčasne demontoval strešnú krytinu na rekonštruovanom
objekte. Nezvážil, že sa blížilo jesenné obdobie a dalo sa dôvodne predpokladať, že prichádza obdobie
zvýšených zrážok. Navyše však odkrytý objekt vôbec nezabezpečil a následnými zvýšenými zrážkami
došlo k jeho poškodeniu. Na základe uvedeného došlo k zatečeniu celého objektu a k vzniku plesní na
vnútornýchomietkach,kodlupovaniuaopadávaniuomietokodstien,atonavnútornejavonkajšejstrane

obvodových múrov. Poškodil sa drevený strop, pretože cez trhliny v stropnej omietke zreteľne vidieť
plesnenie dreva. Poškodené a plesňami sú napadnuté i palubové podlahy. Taktiež neodborne vybudoval
stropnú membránu - roznášaciu dosku, pod ktorou je položená nepriepustná fólia, ktorá zapríčiní
plesnenie a hnilobu stropu, je vyhotovená bez tepelnej izolácie, nie je vystužená, je vybetónovaná sneprípustnými nerovnosťami v hrúbke od 11 do 20 cm i viac, keď ako postačujúca je hrúbka 6 cm. V
dôsledku uvedeného vybudovaná doska predstavuje neúmerné priťaženie pre objekt a následne jeho
možné poškodenie prípadne deštrukciu, a to v prípade, že sa nezrealizujú zabezpečovacie opatrenia.

Taktiež povrchová úprava je nedostatočná a doska nie je chránená z vonkajšej strany proti prestupu
tepla. Odporca v prístavbe objektu neodborne a nesprávne položil odvodňovaciu drenáž, ktorú položil do
betónu základu a steny, a tým sa fakticky drenáž stala privádzačom vody do objektu, hoci odvodňovacia
drenáž má eliminovať pretekajúce povrchové a podzemné vody od stavby. Odstránenie uvedeného
si bude vyžadovať práce, ktorých predpokladaná hodnota je 125.000,- Sk. Bude treba, a to podľa

prieskumov navrhovateľa u stavebných odborníkov vyhotovenie vonkajších a vnútorných omietok,
vybúranie stropnej dosky a vyhotovenie novej, úpravy dreveného stropu, zateplenie betónových častí
na fasáde objektu, maľby, nátery, podchytenie nadokenných prekladov a vybudovanie hĺbkovej drenáže.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že z dôvodu, že odporca, pri realizácii stavebných prác postupoval v rozpore
sosvojimipovinnosťami,t.j.neodborneanezodpovedne,nezjednalnápravupovýzvenavrhovateľa,aby
odstránil vady, odstúpil od zmluvy. Odporca fakticky nenamietal dôvodnosť rozhodnutia navrhovateľa a

v plnom rozsahu ho rešpektoval. V čase podania návrhu vykonáva na objekte práce iná firma. V čase
vzniku škody, ktorú si uplatňuje tak nesporne medzi ním a odporcom existoval zmluvný vzťah a odporca
sa v zmluve zaviazal, že bude postupovať s odbornou starostlivosťou. To sa však nestalo. Porušil svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu a v príčinnej súvislosti s tým mu vznikla škoda. A okolnosti vylučujúce
zodpovednosť tak, ako vyplývajú z ust. § 374 Obchodného zákonníka v danom prípade nie sú.. Na

základe uvedeného odporca zodpovedá za škodu na jeho majetku, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s porušením jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo. Odporcu listom zo dňa 11.05.1999 vyzval,
aby sa dostavil do kancelárie jeho právnej zástupkyne s cieľom riešiť náhradu škody, resp., aby v lehote
do 7 dní požadovanú sumu uhradil. Snaha o mimosúdne vysporiadanie bola bezvýsledná.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 03.11.1999, v ktorom uviedol, že zmluva o dielo zo dňa

30.07.1998 obsahuje ako predmet plnenia rekonštrukčné práce na objekte podľa priloženého súpisu
prác podľa požiadaviek objednávateľa s termínom plnenia od 31.07.1998 do 30.11.1998. Navrhovateľ v
návrhu udáva, že predmetná zmluva a má spravovať podľa ust. Obchodného zákonníka, pričom okrem
označenia§536anasl.ObchodnéhozákonníkaaObčianskehozákonníkavsamotnejzmluveodielonie
je dohoda o použití ust. Obchodného zákonníka podľa ust. § 262. V čl. VIII. citovanej zmluvy je naopak

uvedené,žeprávnevzťahyneupravenétoutozmluvousariadiapríslušnýmiustanoveniamiObčianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka a právom SR. Navrhovateľ v návrhu udáva, ž od zmluvy odstúpil,
pričom neurčil, k akému dátumu malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a akým spôsobom bolo odstúpenie
od zmluvy realizované. V predmetnom návrhu uplatňuje žalovanú čiastku 125.000.,- Sk, ktorú zrejme
odvodzuje od predpokladaných nákladov uvedených v odbornom vyjadrení zo dňa 29.04.1999, ktoré

bolo pripojené k návrhu. Z predpokladaných nákladov však nie je kvantifikované množstvo v merných
jednotkách a cenová úroveň, na základe čoho boli jednotlivé položky ustálené. V samotnom predmete
zmluvy o dielo nie sú rekonštrukčné práce vo včerpávajúcom rozsahu špecifikované, ale je vykonaný
odkaz na súpis prác, a to podmienene podľa požiadaviek objednávateľa. V prípade, že by z jeho strany
boli vykonané rekonštrukčné práce neodborne, je pripravený k veci zaujať stanovisko a to po spresnení

s poukazom na určenie merných jednotiek, popisu jednotlivých častí a prác, ktoré podľa navrhovateľa
sú vykonané neodborne. Zásadne nesúhlasí so záverom odborného vyjadrenia, že neodborným
postupom zhotoviteľa stavby došlo k poškodeniu objektu zatečením a nesprávne vykonanými prácami
súspôsobenéškodynastavbe,ktorébudepotrebnéodstrániť.Poukazujenačasťodbornéhovyjadrenia,
kde sa konštatuje, že prístavba sa realizovala na pôvodných obvodových stenách zadnej stavby,

objednávateľ dal vyhotoviť statický návrh oporného múru a tento bol podľa tohto návrhu realizovaný. K
tomu odporca uviedol, že on objednával vyhotovenie statického posudku stavby u P.. A. C.. Navrhovateľ
v návrhu udáva, že odstránenie uvedeného si bude vyžadovať práce v hodnote 125.000,- Sk a ďalej,
že bude treba podľa jeho prieskumov u stavebných odborníkov vyhotovenie vonkajších a vnútorných
omietok,vybúraniestropnejdoskyavyhotovenienovej,úpravydrevenéhostropu,zatepleniebetónových

častí na fasáde objektu, maľby, nátery, podchytenie nadokenných prekladov a vybudovanie hĺbkovej
drenáže. Vzhľadom na tú skutočnosť, že nie je udávaná bližšia kvantifikácia vykonaných prác, nie
je možné bližšie sa vyjadriť k žalovanej istine navrhnutej navrhovateľom ako predpokladané náklady.
Odporca tak uzavrel, že v prípade preukázania skutočných nákladov vyvolaných jeho činnosťou ako
zhotoviteľa, je ochotný zaujať k veci stanovisko, a to aj formou mimosúdneho rokovania.

Súd vo veci po prvý krát rozhodol na pojednávaní dňa 16.07.2002 rozsudkom (č. k. 6C/1057/1999-83),
ktorým návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol, pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil, že na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko dospel k záveru, že dohoda o spravovaní sa ich vzťahu ustanoveniami Obchodnéhozákonníka v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka je z dôvodu jej neurčitosti neplatná v
zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základ žalovaného nároku tak posudzoval podľa
ust. § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu. Súd dospel k záveru,

že navrhovateľom uplatnený nárok špecifikovaný ako budúce náklady, ktoré bude povinný vynaložiť
na odstránenie následkov, ktoré vznikli porušením povinnosti odporcu, nepovažoval za preukázanie
existencie škody, čo je jedným zo základných predpokladov vzniku zákonného nároku podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Voči rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, pričom považoval rozsudok

prvostupňového súdu za vecne nesprávny. Prvostupňový súd nevykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie. Aj dôkazy vykonané nesprávne vyhodnotil a vec po právnej stránke nesprávne posúdil.
V ďalšom nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že medzi účastníkmi bol občiansko-právny
vzťah, keďže tento považoval dohodu podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi účastníkmi
konania za neplatnú. Ďalej navrhovateľ namietal k súdom tvrdenej absencii škody, že súd sa mal
zaoberať existenciou znehodnotenia a poškodenia jeho majetku a na základe uvedeného vyčísliť

výšku nákladov potrebných na uvedenie veci do pôvodného stavu. V jeho prípade tak uplatnenie len
skutočne vynaložených a preukázaných nákladov je vecne značne komplikované a vyčísliteľné len
s nepomernými ťažkosťami. K objektívne vyčísliteľnej škode by tak súd bol dospel len na základe
vykonania navrhovaných dôkazov, a to výsluchom svedkov, videozáznamom, ohliadkou na mieste
samom a vykonaním znaleckého dokazovania, ako aj výsluchom odporcu. Z uvedených dôvodov tak

žiadal navrhovateľ rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril, na pojednávaní odvolacieho súdu žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S navrhovateľom sa snažil komunikovať, lenže zo strany
navrhovateľa neboli predložené relevantné dôkazy o vzniku škody a z tohto dôvodu nedošlo ani k
mimosúdnemu urovnaniu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k. 23Co/79/2003-101
zo dňa 08.04.2003 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje
rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že na zistenie skutkového stavu je potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, ktoré nemožno vykonať v odvolacom konaní. Zhodne ako prvostupňový súd bol toho názoru,
že medzi účastníkmi vznikol občiansko-právny vzťah, nakoľko zmluva o dielo neobsahuje výslovnú

dohodu o aplikácii Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262 ods. 1, podľa ktorej by sa ich záväzkový
vzťah mal riadiť ustanoveniami obchodného zákonníka. Ďalej sa stotožnil s názorom prvostupňového
súdu, že na uplatnený nárok je potrebné aplikovať ust. § 420 ods. 1 a 3 O.s.p. Prvostupňovému súdu
vytkol, že nevykonal dôkazy označené navrhovateľom, ani procesný výsluch odporcu a tým nemohol
právne relevantným spôsobom preveriť hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. Podľa názoru

odvolacieho súdu sú všetky dôkazy označené navrhovateľom pre posúdenie jeho nároku rozhodujúce
a právne významné, týkajú sa rozhodujúcej skutočnosti a súd nemôže odmietnuť ich vykonanie s
odôvodnením, že sú nadbytočné, zvlášť keď aj z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že žalovanú istinu
tvoria sčasti už ním vynaložené náklady na odstránenie následkov vzniknutých protiprávnym konaním
odporcu. Z dôvodu týchto nedostatkov tak prvostupňový súd nemohol konštatovať, že navrhovateľ

škodu nepreukázal, keď v tomto smere takmer žiadne dokazovanie nevykonal a návrh ako bezdôvodne
podaný zamietol. V ďalšom konaní uložil prvostupňovému súdu povinnosť vykonať procesný výsluch
odporcu, dôkazy, ktoré navrhol navrhovateľ, t. j. procesný výsluch svedkov, ohliadku na mieste samom,
prípadne aj znalecké dokazovanie a vykonať aj iné dôkazy, ktoré navrhnú účastníci na preukázanie
svojich skutkových tvrdení. Až následne na základe takto vykonaného dokazovania bude môcť ustáliť

dôvodnosť - nedôvodnosť návrhu z pohľadu ust. § 420 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka.
V ďalšom priebehu konania navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 04.12.2003 rozšíril návrh o zaplatenie
sumy 80.000,- Sk, pričom toto podanie ústne urobené do zápisnice o pojednávaní doplnil podaním zo
dňa 10.01.2004 doručeným súdu dňa 15.01.2004. V tomto podaní navrhovateľ uviedol, že predčasné
ukončenie predmetnej zmluvy spočívalo vo vzájomnej dohode s tým, že realizátor - odporca uznal

vlastnou vinou spôsobenú škodu, ktorú prisľúbil odstrániť na vlastné náklady. Rozsah vzniknutej
škody mu oznámil listom zo dňa 04.12.1998. Keďže k prisľúbenej dohode odporca nepristúpil, podal
návrh na začatie konania. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k tomu, že potreboval peniaze na
dokončenie rekonštrukčných prác, ponechal pre návrh predpokladanú nižšiu hodnotu, než boli skutočne
vynaložené - vyplatené. S odstupom času po viac ako piatich rokoch prehodnotil predpokladanú

vyčíslenú škodu znalcom a túto znížil o vykonané práce, t. j. o vnútorné a vonkajšie omietky. Po
úprave činia predpokladané náklady, ktoré bude ešte potrebné vynaložiť sumu 80.000,- Sk. Tieto
práce pozostávajú z: 1. úpravy dreveného stropu 10.000,- Sk, 2. Z úpravy stropnej dosky 20.000,- Sk,zo zateplenia fasády - betón, úpravy nadokenných prekladov 20.000,- Sk a z výkopu nad domom -
obvodovej hĺbkovej drenáže 30.000,- Sk.
Na výzvu súdu, aby navrhovateľ objasnil svoje podanie zo dňa 10.01.2004 a špecifikoval, čoho sa voči

odporcovi domáha, navrhovateľ v podaní zo dňa 10.01.2004 doručeným súdu dňa 21.01.2004 uviedol,
že žiada o zvýšenie uplatňovanej škody 125.000,- Sk o sumu 80.000,- Sk, t. j. domáha sa nároku v
celkovej výške 205.000,- Sk. V ďalšom len zopakoval skutkové tvrdenia uvedené už v podaní zo dňa
10.01.2004 doručenom súdu dňa 15.01.2004.
Na pojednávaní dňa 06.02.2004 súd v prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu verejne

vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu v znení petitu, v zmysle ktorého by bol odporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 205.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne
zo sumy 125.000,- Sk od 19.05.1999 do zaplatenia.
Po doplnení dokazovania výsluchom odporcu, svedka P.. Z. N., ako aj oboznámením s navrhovateľom
produkovanými listinnými dôkazmi, súd opätovne rozhodol rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa
11.05.2004 (č. k. 6C/1057/1999-174), ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 77.642,-

Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 19.05.1999 do zaplatenia, ďalej návrh vo
zvyšnej časti zamietol a napokon zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške
8.864,- Sk. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že odporca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmluvy o dielo v zmysle ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykonať dielo riadne, v dôsledku
čoho vznikla navrhovateľovi škoda, ktorej výšku preukázal vynaložením nákladov na jej odstránenie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania však dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ nepreukázal celú
výšku spôsobenej škody tak, ako si ju v konaní uplatnil, keď podľa jeho názoru škodu, ktorá súvisela s
vybudovaním stropnej membrány nespôsobil odporca, resp. osoby pracujúce pre odporcu v súvislosti
s uzatvorenou zmluvou o dielo medzi účastníkmi a teda nebola preukázaná ani jeho zodpovednosť
v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh navrhovateľa neuznal ani čo do dôvodu

zaplateniasumy80.000,-Skstým,žesajednáopredpokladanénákladynauvedenievecidopôvodného
stavu, ktorých vynaloženie navrhovateľ nepreukázal. Úroky z omeškania súd určil v súlade s ust. § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore.
Proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 11.05.2004 v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie .

V odvolaní namietal, že pokiaľ prvostupňový súd jeho návrh v časti zamietol, vychádzal z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, pretože pokiaľ mal pochybnosti o tom, či spornú membránu položili
pracovníci odporcu alebo iné osoby, mal si zaobstarať stavebný denník, podľa ktorého by bolo možné
jednoznačne zistiť, kto a kedy stropnú membránu položil. Pokiaľ sa týka zamietnutia jeho návrhu v časti,
ktorou si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 80.000,- eur mal za to, že prvostupňový súd nevykonal

dostatočné dokazovanie na zistenie rozsahu škody, najmä znalecké posúdenie predpokladaných
nákladov, ich oprávnenosť a pod. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v časti, ktorou bol jeho návrh zamietnutý, zmenil a priznal mu náhradu škody v
uplatňovanej výške, prípadne zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odporca rovnako podal proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 11.05.2014 v zákonnej lehote

odvolanie, pričom poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody v zmysle ust. § 420
Občianskehozákonníka(protiprávnekonanie,zavinenie,vznikškody,príčinnúsúvislosť).Ďalejpoukázal
na to, že v samotnom predmete zmluvy o dielo nie sú jednotlivé rekonštrukčné práce dostatočne
špecifikované, je vykonaný odkaz na súpis prác, podmienený podľa požiadaviek objednávateľa.
Rozsudok prvostupňového súdu preto žiadal v časti, ktorou bolo návrhu navrhovateľa vyhovené zmeniť

a návrh zamietnuť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní účastníkov proti rozsudku prvostupňového súdu zo
dňa 11.05.2014 rozhodol uznesením č. k. 23Co/131/2005-212 zo dňa 11.10.2005 tak, že rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené potvrdil a v ostatných
častiach rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že v preskúmavanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných práca na dome
navrhovateľazostranyodporcu.Pokiaľsatýkarozsahuprácašpecifikácie,tietoboliosobitnedohodnuté
medzi účastníkmi a podľa tvrdenia odporcu vykonávali sa postupne podľa objednávok navrhovateľa.
Rozsah prác zostal medzi účastníkmi sporný, čo sa prejavilo i vo výške náhrady škody, ktorú v konečnom

dôsledku prvostupňový súd navrhovateľovi z dôvodu nekvalitne vykonaných rekonštrukčných prác zo
strany odporcu priznal. Prvostupňový súd mal za to, že odporca nevykonal dielo riadne v zmysle
ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím porušil právnu povinnosť v zmysle ust. § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka a spôsobil navrhovateľovi škodu. Rozsah náhrady škody stanovil v zmysleust. § 442 Občianskeho zákonníka v podobe nákladov vynaložených na opravu a uvedenie veci do
pôvodnéhostavu.Pokiaľsatýkalopoloženiastropnejmembránymalzato,ževtomtosmerenavrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by tieto práce realizoval odporca, resp. jeho zamestnanci

alebo iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Tento záver vyslovil bez toho, aby si zabezpečil stavebný
denník, zistil, či pán F. bol v septembri 1998 pracovníkom odporcu, a to podľa stavu zamestnancov,
ktorých odporca v tom čase viedol, či za neho uhrádzal odvody do zdravotnej, resp. Sociálnej poisťovne,
platil za neho ako zamestnanca daň, resp. či medzi pánom F. a odporcom nebola iná dohoda, na
základe ktorej tento v konečnom dôsledku práce vykonal. Ďalej odvolací súd s odkazom na znenie ust.

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Ide o zmenšenie, úbytok majetku poškodeného,
predstavovaný majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu veci do predošlého stavu, prípadne k
vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že k uvedeniu v predošlý stav nedošlo. Peňažná náhrada
preto musí zodpovedať nákladom, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je

pri tom rozhodné, či poškodená vec, o ktorej uvedenie do pôvodného stavu ide, je skutočne opravovaná
a či je oprava dokončená. Z hľadiska rozsahu náhrady, nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad,
že je poškodená vec opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Hodnotu nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu je totiž možné zistiť i napr. znaleckým dokazovaním, resp. odborným
vyjadrením. Vychádzajúc potom z tohto stanoviska sa odvolací súd zo závermi prvostupňového súdu o

tom, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie sumy 80.000,- Sk nepreukázal, nestotožnil. Neprihliadol
ani na námietky odporcu o tom, že v konaní predpoklady na uplatnenie zodpovednosti v zmysle ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka preukázané neboli, keď jednoznačne preukázané rekonštrukčné práce
na dome navrhovateľa na základe dohody o dielo realizoval odporca, práce neboli vykonané riadne,
keď v príčinnej súvislosti s ich vykonávaním došlo k poškodeniam tak, ako ich popísal navrhovateľ v

priebehu konania (odborné vyjadrenie P.. N. z č. l. 65 -67). Odvolací súd tak uložil prvostupňovému súdu
v ďalšom konaní, aby zabezpečil stavebný denník, ale i podklady pre fakturáciu zo strany odporcu, z
ktorých zistí, aké práce odporca pre navrhovateľa v skutočnosti vykonal, aké mu fakturoval. V súvislosti
s rozšíreným návrhom po ustálení zodpovednosti odporcu zistí výšku nákladov potrebných na uvedenie
veci do pôvodného stavu formou dopytu na vykonané stavebné firmy v danom mieste a čase alebo

znaleckým posudkom. Po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne.
V ďalšom konaní prvostupňového súdu tento uznesením č. k. 6C/1057/1999-324 zo dňa 01.12.2011
v zmysle ust. § 164 O.s.p. opravil výrok rozsudku č. k. 6C/1057/1999-174 zo dňa 11.05.2004, ktorým
prvostupňový súd (ďalej len „súd“) zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 77.642,- Sk spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 19.05.1999 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, a to tak, že tento má správne znieť, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 84.744,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto sumy od 19.05.1999
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd týmto uznesením opravil aj
odôvodnenie dotknutého rozsudku na str. 7 odsek 4 poslednú vetu, a to tak, že táto má správne znieť,
že: „Súhrn týchto nákladov predstavuje sumu 84.744,-Sk, čo súd považoval za škodu, ktorá vznikla

navrhovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti odporcu pri vykonávaní diela - rekonštrukcie tak, ako
to bolo konštatované vyššie.“. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v odôvodnení predmetného
rozsudku na strane 7, odsek 4 uviedol, že zisťoval, či v súvislosti s porušením povinností vznikla
navrhovateľovi škoda a v akom rozsahu. Súd v tejto časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že: „Z faktúry
č. XX vyhotovenej dodávateľom A. C. mal preukázané, že navrhovateľ musel na odstránenie tejto

škody vynaložiť sumu 46.000,-Sk (12.000,-Sk + 34.000,-Sk), ostatné sumy uvedené v tejto faktúre sa
týkali náhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s nesprávne vyhotovenou stropnou membránou, takže
súd tieto navrhovateľovi nepriznal. Ďalej príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 04.08.1999 a dňa
06.06.2000 vystavenými spoločnosťou Drevina Lignum s.r.o. Turany mal preukázané, že navrhovateľ
musel vynaložiť náklady v súvislosti so zabezpečením dlážkovice vo výške 14.133,-Sk. V súvislosti

so zabezpečením sadrokartónu mal preukázané, že navrhovateľ vynaložil náklady vo výške 2.155,-
Sk a 3.413,-Sk. Nesprávne vyhotovenú drenáž bolo potrebné vyhotoviť opätovne v celom rozsahu. Pri
zabezpečení novej drenáže navrhovateľ preukázal súpisom a výkonov prác vynaloženie sumy 11.941,-
Skazabezpečeniapieskovejlepenkypredrenáž vovýške7.102,-Sk.Súhrntýchtonákladovpredstavuje
sumu 77.642,-Sk, čo súd považoval za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s porušením

povinnosti odporcu pri vykonávaní diela - rekonštrukcie tak, ako to bolo konštatované vyššie.“. Súd tak
poukázal na to, že v prvom výroku rozsudku ako aj v odôvodnení nesprávne uviedol sumu 77.642,-Sk,
nakoľko po sčítaní čiastkových súm má ísť o sumu 84.744,-Sk (suma 46.000,-Sk + 14.133,-Sk + 2.155,-
Sk + 3.413,-Sk + 11.941,-Sk + 7.102,-Sk). Vzhľadom na uvedené pri aplikácii ust. § 164 O.s.p. súdrozhodol o oprave rozsudku, ktorou odstránil zrejmú nesprávnosť, chybu v počítaní uvedenú v prvom
výroku predmetného rozsudku, ako aj v odôvodnení rozsudku (strana 7, odsek 4, posledná veta).
Uvedené uznesenie na odvolanie odporcu bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline uznesením č. k.

9co/39/2012-332 zo dňa 28.02.2012.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa zo dňa 28.12.2012 súd so (v zmysle ust. § 101 ods.
3 O.s.p. prezumovaným) súhlasom odporcu uznesením č. k. 6C/1057/1999-345 zo dňa 20.03.2013
zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.369,45 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.04.2013.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa ústne urobeným do zápisnice o pojednávaní
dňa 31.01.2014 súd so súhlasom odporcu vyjadreným na tomto pojednávaní uznesením č. k.
6C/1057/1999-419 zo dňa 27.02.2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1,43 eur. Uznesenie
nadobudlo v tejto jeho časti právoplatnosť dňa 18.03.2014.
Zároveň navrhovateľ žiadal na pojednávaní dňa 31.01.2014 podaním urobeným ústne do zápisnice
pripustiť zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6

% ročne zo sumy 853,12 eur od 19.05.1999 do zaplatenia. Zmenu návrhu odôvodnil tým, že pôvodne
si návrhom uplatňoval úroky z omeškania zo sumy 125.000,- Sk, teda sumy, ktorú vyčíslil P.. Z. N. v
odbornom vyjadrení. Navrhovateľ má však zato, že by mu mal byť priznaný úrok z omeškania z celého
rozdielu uplatnenej a doposiaľ priznanej sumy, t.j. zo sumy 65.957,- Sk, t. j. po prepočte na eurá zo sumy
2.189,37. Z tohto dôvodu navrhovateľ rozšíril návrh o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

17,6 % zo sumy 853,12 eur od 19.05.1999 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka sumy 853,12 eur, táto suma je
tvorená rozdielom sumy 2.189,37 eur, t. j. sumy, ktorá doposiaľ súdom navrhovateľovi priznaná podľa
odborného vyjadrenia P.. Z. N. nebola a sumy 1.336,25 eur, teda sumy, z ktorej si doposiaľ navrhovateľ
úrokyzomeškaniauplatňoval.Súduznesenímč.k.6C/1057/1999-419zodňa27.02.2014zmenunávrhu
pripustil. Uznesenie nadobudlo v tejto jeho časti právoplatnosť dňa 28.02.2014.

Pokiaľ sa týka skutkovej a právnej argumentácie navrhovateľa v spore, túto zhrnul právny zástupca
navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 18.03.2014. Právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že v konaní nie je sporná skutočnosť, že navrhovateľ ako objednávateľ dňa
30.07.1998 uzatvoril s odporcom ako zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy
boli rekonštrukčné práce na rodinnom dome navrhovateľa v E., X. Č.. XX. Objednané práce sú

konkretizované podrobne v prílohe zmluvy, v súpise prác. Túto rekonštrukciu mal odporca ako zhotoviteľ
vykonávať na základe ním vykonaného súpisu prác. Podľa článku 7 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal
postupovať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať všeobecne záväzné predpisy, technické normy a
podmienky v projektovej dokumentácie. V priebehu konania bolo ustálené, že právne vzťahy z tejto
zmluvy o dielo sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poukázal na škody, ktoré

vznikli z dôvodu, že odporca pri výkone prác nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nesprávne
alebo nevhodne odstránil strechu, čím došlo k poškodeniu omietok, podláh, okien a stopu, neodborne
vykonal stropnú membránu a neodborne vykonal drenáž. Pri špecifikácii konania odporcu a výšky škody
navrhovateľ vychádzal z odborného vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999. Okresný súd Žilina vo veci
samej rozhodol rozsudkom zo dňa 11.05.2004 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.12.2011,

a to tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 84.744,- Sk spolu s 17,6 % úrokom
z omeškania od 19.05.1999 do zaplatenia. Súdom neboli priznané nároky navrhovateľa vyjadrené v
odbornom vyjadrení P.. Z. N. pod č. 2, 3, 4, 5 a 6, pretože nebolo podľa tvrdenia súdu preukázané
v konaní, že by za tieto škody zodpovedal odporca. Z položky 7 boli čiastočne priznané nároky v
sume 19.043,- Sk. Odporca pri výkone prác nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neviedol stavebný

denník,nepredložilžiadneúčtovnédoklady.Odporcahocibolopakovanevyzvanýsúdomnapredloženie
stavebného denníka, faktúr, ktorými vyúčtoval navrhovateľovi vykonané práce a podklady o vykonaných
prácach, túto povinnosť nesplnil a vyjadril sa, že doklady nemá, hoci sám tvrdil v priebehu konania
existenciu stavebného denníka ako aj ostatných účtovných dokladov. Čo sa týka stropnej membrány,
táto okolnosť bola medzi účastníkmi konania v priebehu konania sporná. Odporca sa bránil a jeho

obrana spočívala v tom, že on túto stropnú membránu nevykonal, ale čo sa týka zodpovednosti za
vady na stropnej membráne, tieto sa snažil preniesť na osobu p. F., ktorý v priebehu konania zomrel.
Navrhovateľ má však za to, že z výpovedí svedkov, ako aj z vykonaného dokazovania, je preukázaná
zodpovednosť odporcu aj čo sa týka vyhotovenia stropnej membrány. Poukazuje pritom na výpoveď P..
Z. N. na pojednávaní dňa 08.04.2004, kde P.. Z. N. uviedol, že pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti v

roku 1999 zistil, že už v tom čase začal strop na nej plesnivieť. Plesnenie bolo spôsobené tým, že vlhkosť
nemala kadiaľ unikať, keďže na strope bola položená nepriepustná fólia miesto paropriepustnej fólie.
Čo sa týka tvrdení odporcu, že stopnú membránu nevykonal, tak v tomto smere poukazuje na výpoveď
samotného odporcu na pojednávaní dňa 19.11.2013, ktorý uviedol, že p. F. robil pre neho subdodávkuna predmetnej stavbe a na otázku, či bola medzi nimi uzavretá písomná dohoda, odpovedal, že nevie
presne, ale dohodu určite mali. Ďalej odporca uviedol, že bol dohodnutý s p. F. a ešte s niekým iným,
p. F. to robil pre neho ako subdodávku. Ďalej uviedol, že podľa súpisu prác, ktoré dal navrhovateľovi a

ktorý sa nachádza aj v spise, ten istý súpis prác mal aj p. F.. Ako tak vedel p. F., že mal na stavbe robiť,
odpovedal, že p. F. vedel robiť len na základe toho, čo mu povedal samotný odporca. Ďalej poukazuje
aj na listinu označenú ako „členenie rozpočtu po etapách“. Ak vychádza z tejto listiny z bodu 1a., je tu
uvedená dodávka a montáž stropu, teda aj z tohto listinného dôkazu vyplýva, že práce na strope, resp.
vyhotovenie stropnej dosky boli zazmluvnené s odporcom a následne odporcom aj vykonané. Má za

to, že p. F. vykonal dané práce len v rámci subdodávky pre samotného odporcu a nie je teda sporná tá
okolnosť, že v takomto prípade zhotoviteľ zodpovedá podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako
keby tieto práce vykonal sám. Čiže na základe samotnej výpovede odporcu poukazuje na to, že tento je
zodpovedný za vady, ktoré sa vyskytli na stavbe, teda aj na tej časti, ktorá sa týka stropnej membrány.
Okrem vyjadrenia P.. Z. N., ako aj samotnej výpovede odporcu, poukazuje ďalej na preukázanie tvrdenia
navrhovateľa, že zodpovednosť za vady na stropnej membráne je na strane odporcu, aj na výpoveď

svedkyneT..Ďalejprávnyzástupcanavrhovateľauviedol,žejevkonanízjavnánedôveryhodnosťtvrdení
odporcu.Svojetvrdeniaza14rokovkonanianikdyničímnepreukázal,hocitvrdil,žemástavebnýdenník,
žefakturovalvykonanépráceatď.Nedôveryhodnosťtvrdeníodporcupreukazujeajfakt,žefyzickáosoba
podnikateľ, ktorý uzavrel zmluvu o dielo na rekonštrukciu nehnuteľnosti, nemal podľa jeho tvrdení v
danom čase žiadnych zamestnancov, resp. jedného a zároveň tvrdí, že osoby realizujúce stavebné

práce na nehnuteľnosti navrhovateľa nepracovali pre neho, hoci on sám na stavbe osobne nepracoval.
Takéto tvrdenie odporcu je účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Keďže
zhotoviteľ zhotovenie diela môže vykonať sám alebo prostredníctvom iných osôb, navrhovateľ nemal
povinnosť zisťovať, v akom vzťahu k odporcovi sú ľudia pracujúci na jeho nehnuteľnosti a vykonávajúci
stavebné práce, keďže rekonštrukciu stavby sa zmluvne zaviazal uskutočniť odporca, a teda tento

nesie plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu, a to aj v prípade, že táto vznikla činnosťou osôb, ktoré
na vykonanie diela použil. Odporca tiež tvrdí, že práce u navrhovateľa prestal vykonávať niekedy v
polovici mesiaca september 1998 a sporná stropná membrána bola realizovaná koncom septembra.
TietotvrdeniavyvrátilnavrhovateľpredloženímdokladuodspoločnostiPrius,kdeboluskutočnenýnákup
betónovej zmesi v domiešavači dňa 07.09.1998, teda ešte v čase, kedy práce vykonával odporca. Práce

vtomtoobdobípotvrdilaajsvedkyňap.T..Poukazujenaust.§420ods.2Občianskehozákonníka,podľa
ktorého škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákonu
nezodpovedajú. Zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3
zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Odporca v priebehu konania nepreukázal

žiadne liberačné dôvody, ktoré by preukázali, že odporca škodu nezavinil. Čo sa týka právnej dôvodnosti
návrhu, poukazuje na ust. § 420 ods. 1 a ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 631
Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané,
teda zhotoviteľ diela, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa ust. § 633
ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne, v dohodnutom

čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme. Odporca porušil svoju povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo riadne v zmysle ust. § 631 a ust.
§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Demontáž strešnej krytiny spôsobila zatečenie domu, plesne
na vnútorných omietkach, olupovanie, opadávanie omietok od stien na vnútornej a vonkajšej strane
obvodových múrov, poškodenie dreveného stropu, plesnenie dreva, poškodenie a plesnenie palubovej

podlahy, poškodenie bytového zariadenia. Neodborne vybudovaná stropná membrána, na ktorú bola
položená nepriepustná fólia, zapríčinila plesnenie a hnilobu stropu. Táto nebola vystužená, bola bez
tepelnej izolácie, bola vybudovaná s neprípustnými nerovnosťami v hrúbke od 11 do 20 cm a viac, pričom
postačujúca hrúbka je 6 cm, z čoho vyplýva neúmerné preťaženie pre objekt a je možná jeho deštrukcia.
Ďalej stropná doska nie je chránená z vonkajšej strany proti prestupu tepla. Neodborne vykonaná drenáž

spôsobila poškodenie celkovej stavby domu. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla
navrhovateľovi škoda, ktorej existencia bola konštatovaná v odbornom vyjadrení P.. Z. N., ako aj z jeho
svedeckej výpovede. Nie je pochýb o tom, že odporca ako zhotoviteľ práce na diele nevykonal riadne,
keď v príčinnej súvislosti s ich vykonávaním došlo k poškodeniu tak, ako ich popísal navrhovateľ podľa
odborného vyjadrenia P.. Z. N.. Čo sa týka vyčíslenia škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto

konaní po právoplatnosti rozsudku zo dňa 11.05.2004, jedná sa o sumu 78.957,- Sk, ktorá pozostáva
zo sumy 65.957,- Sk ako súdom nepriznaný zostatok podľa odborného vyjadrenia P.. Z. N.. Zostávajúca
suma 13.000,- Sk pozostáva zo sumy 5.000,- Sk ako nákladov na položenie dlážkovice, zo sumy 3.000,-
Sk ako nákladov na vnútorné vysušenie priestorov, pričom sa jedná o predpokladané náklady tak, akoboli zadefinované v kalkulácii spoločnosti BCI a.s. a zo sumy 5.000,- Sk ako nákladov na vonkajšiu
úpravu okien. Túto položku navrhovateľ preukazuje faktúrou č. 16 vystavenou p. C., ktorá vlastne už
bola čiastočne uznaná v rozsudku zo dňa 11.05.2004.

Odporca v zásade počas konania svoju argumentáciu v spore nemenil a zotrvával na argumentácii
uvedenej už v štádiu konania pred vyhlásením rozsudku č. k. 6C/1057/1999-174 zo dňa 11.05.2004.
Následne v ďalšom konaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že poukazuje na tú skutočnosť,
že skutočná škoda už bola navrhovateľovi priznaná. Ďalej poukazuje na to, že nebola preukázaná
zodpovednosť odporcu za navrhovateľom tvrdenú neodborne vykonanú stropnú membránu. Odporca

sa vyjadril, že túto stropnú membránu nerealizoval pre navrhovateľa. Z obsahu spisu vyplýva, že v
rozhodnom čase, prakticky od 11.11.1997 do 31.07.2000 zamestnával odporca jedného zamestnanca
E. Q.. Nezamestnával p. F. a taktiež p. F. bol fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri, ktorá
vykonávala práce v tomto prípade nie pre odporcu. V súvislosti s uvedeným poukazoval aj na to, že aj
pri nákupe betónovej zmesi zo dňa 07.09.1998 sa nachádza podpis p. F.. Ďalej namietal, že v návrhu sú
uvádzané predpokladané náklady. Nie sú špecifikované finančné položky za konkrétne vykonané práce,

ktoré mali byť realizované na odstránenie škody. Pokiaľ ide o svedkyňu T. namietal nevierohodnosť tejto
svedkyne s poukazom na príbuzenský vzťah k navrhovateľovi. Návrh tak aj v ďalšom priebehu konania
žiadal vo zvyšnom rozsahu (po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.12.2012) zamietnuť.
Napokon vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o rozšírenie návrhu na pojednávaní dňa 31.01.2014,
t. j. pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy

853,12 eur od 19.05.1999 do zaplatenia. Námietku odôvodnil tým, že samotná zmluva o dielo bola medzi
účastníkmi konania uzavretá dňa 30.07.1998. Premlčacia doba začala plynúť od tohto dňa, pričom k
rozšíreniu návrhu tak došlo až po uplynutí premlčacej doby.
Sú tak z hľadiska skutkového stavu, na základe ktorého vo veci rozhodol, vychádzal z nasledovných
skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov počas celého konania.

Medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom bola dňa 30.07.1998
uzatvorená zmluva označená ako zmluva o dielo. Predmetom zmluvy boli v zmysle čl. II. rekonštrukčné
práce na objekte (rodinnom dome navrhovateľa) špecifikované v súpise práce podľa požiadaviek
objednávateľa. Práce mali byť začaté dňom 31.071998 a ukončené dňa 30.11.1998.
Obaja účastníci zhodne uviedli, že k podpisu tejto zmluvy došlo po dátume 30.07.1998. Súpis prác, ktorý

bol súčasťou zmluvy, však korešpondoval ich ústnemu dojednaniu pred podpisom predmetnej zmluvy.
Odporca uviedol a navrhovateľ túto skutočnosť nerozporoval, že už pred podpísaním tejto zmluvy
vykonával pre navrhovateľa v súvislosti s ňou drobné stavebné práce, najmä zásobovanie potrebným
materiálom na náradím, búracie práce týkajúce sa prístavby predmetného domu, ako aj časti oporného
múru. Odporca ďalej uviedol, že zo stany navrhovateľa mu neboli predložené žiadne projekty týkajúce

sa predmetného domu. Navrhovateľ túto skutočnosť nepoprel, avšak uviedol, že odporca si bol vedomý,
že nemá k dispozícii dokumentáciu na predmetný dom takú, aká by mala byť. (výpovede účastníkov
na pojednávaní dňa 17.02.2004)
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca na základe predmetnej zmluvy o dielo vykonal pre
navrhovateľa v lete roku 1998 demontáž krytiny a to na hlavnom dome, ako aj na prístavbe. Táto

demontáž zároveň zahŕňala aj demontáž starého krovu a následne strecha bola zabezpečená proti
poveternostným vplyvom celtami, ktoré boli na nej upevnené zaťažením starými tehlami. Ďalej pre
navrhovateľavyhotovildrenážokoloceléhoopornéhomúrudomu,ktorýmalbyťrekonštruovaný.Vrámci
toho vykonal výkopové práce, položenie drenážnych trubiek a ich následný zásyp.
Sporným po celý čas konania medzi účastníkmi bolo, že by odporca pre navrhovateľa vykonával aj

položenie stropnej membrány. Navrhovateľ zotrvával na tom, že stropná membrána bola vykonávaná
odporcom.Poukazovalnafotografie,ktorésúdupredložilstým,žejeznichzrejmé,akýmspôsobombola
táto membrána položená, a to tak, že z podlahy pod strechou rodinného domu odstránil škvarobetón,
podktorýmzostalistarépôvodnédosky,naktorénatiaholfóliuapokryljuroxormi.Natonáslednenafúkal
betónovú zmes. Odporca tieto skutkové tvrdenia poprieral, uviedol, že ak p. F. niečo pre navrhovateľa

vykonával, nemohol to vykonávať v jeho mene, nakoľko on už v tom čase vzťah s navrhovateľom ukončil.
Súd však dospel k záveru, že obranu odporcu treba považovať za účelovú. Dôvody týchto skutkových
záverov sú uvedené v odôvodnení nižšie.
Podľa odborného vyjadrenia znalca P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999, o ktorom súd zo svojej činnosti (§
121 O.s.p.) má vedomosť, že ktorý je zapísaný aj v zozname súdnych znalcov ako znalec odboru

stavebníctva (v konaní posudzovaného ako listinný dôkaz) mal pokiaľ ide o nadstavbu rodinného domu,
zhotoviteľ prác odkryť stropnú konštrukciu na úroveň záklopu s odstránením násypov na strope. Na
odkryté dosky položil fóliu. Vykonal betonáž membrány priamo na túto fóliu, a to v hrúbke od 11 do
20 cm i viac (stav sa nedal presne stanoviť). Roznášacia doska je vybetónovaná s neprípustnýminerovnosťami, a to až 80 mm, čo zároveň značí i nerovnakú hrúbku betónu i nerovnomerné zaťaženie
stropu. Povrchová úprava betónovej dosky je nedostatočná, pričom betón dosky nie je z vonkajšej strany
chránený proti prestupu tepla. Ďalej znalec vytkol nasledovné vady práce: 1. Na strop nemala byť v

žiadnom prípade položená nepriepustná fólia. Vyvoláva zrážanie pár, ktoré zapríčiní plesnenie a hnilobu
stropu ako celku, 2. Po odkrytí stropu mala byť na dosky záklopu položená pružná konštrukcia, alebo
mal byť vykonaný násyp perlitu na nasucho položenú lepenku, 3. Tepelná izolácia mala byť prekrytá
lepenkou nasucho, 4. Stropná membrána - roznášacia doska mala byť vyhotovená v hrúbke max. 60
mm s dostatočným vystužením a vyvedením výstuže do obrátených vencov na obvodovom murive. Je

zrejmé, že stropná doska nie je dostatočne vystužená, dochádza u nej k priehybu, ktorý sa priamo
prenáša na drevený strop. Toto vystuženie je vykonané veľmi neodborne a nekvalitne, 5. Vybudovanie
dosky predstavuje 9 m3 betónovej zmesi, čo je neúmerné priťaženie konštrukcie. Toto zaťaženie nie je
schopné preniesť stropná konštrukcia, ani obvodové konštrukcie, t. j. nadokenné preklady, 6. Došlo k
trvalému priehybu stropu, čo vzhľadom k jeho veku môže vyvolať jeho trvalé poškodenie až deštrukciu.
O skutočnosti, že na stavbe došlo k nadmernému priehybu stropu už pri betonáži svedčia i prierazy v

strope z podchytenia stropu, kde podchytávacie piliere prerazili podbíjanie stropu až do hĺbky 20 mm,
7. Nadokenné preklady sa prehli až o 15 mm, čo spôsobilo poškodenie okien. Tento postup priehybov
bude i naďalej pokračovať, a to postupným ďalším zaťažovaním stropu budovaním podláh a úžitným
zaťažením z užívania objektu, 8. Zhotoviteľ si pre prácu zvolil nevhodný termín, neuvážene zložil strešnú
konštrukciu pred obdobím dažďov, čím zapríčinil zatečenie celého objektu. Objekt nedostatočne, resp.

vôbec nechránil pred dažďami, 9. Došlo k vzniku plesní na vnútorných omietkach, k odlupovaniu a
opadávaniu omietok od stien, a to na vnútornej i vonkajšej strane obvodových múrov. Nadmerným
zatečením je pravdepodobne najviac poškodený drevený strop, kde cez trhliny v stropnej omietke
je zreteľné plesnenie dreva. K týmto nedostatkom sa pridružuje i skutočnosť, že strop sa nemôže
vysušiť z dôvodu položenej fólie a jej nepriepustnosti vodnými parami. Boli poškodené a plesňami sú už

napadnuté zatečené palubové podlahy. Pokiaľ ide o realizáciu prístavby znalec uviedol, že: 1. Táto časť
sa realizovala na pôvodných obvodových stenách zadnej stavby. Objednávateľ dal vyhotoviť statický
návrh oporného múra. Tento bol podľa tohto návrhu aj realizovaný. Nie je však preukázaná kvalita
betonárskych prác a nie sú doklady o kvalite armovacích prác oporného múra, 2. Ako zjavná vada sa
objavilo zatekanie do stavby počas jarných mesiacov. Pri odkrytí bolo zistené, že zhotoviteľ neodborne

a nesprávne položil odvodňovaciu drenáž, ktorá mala eliminovať pretekajúce povrchové a i podzemné
vody na stavbu, ktorá je do svahu zarezaná na výšku 250 cm. Drenáž bola položená do betónu základu a
steny, čo spôsobilo, že drenáž sa stala privádzačom vody do objektu, 3. Nebola vykonaná zvislá izolácia
steny proti vode, ani vodorovná izolácia pod obvodovým múrom. Riešenie vykonané ako náhradné
objednávateľom je nedostatočné. Treba vykonať nad stavbou hĺbkovú drenáž potrubím min. 150 mm so

zásypommakadamomnacelúvýškuvýkopu.Vodypritekajúcenadstavbumusiabyťodvedenéskôr,ako
sadostanúdoblízkostistavby,kdemôžuspôsobovaťtrvalévady.Znalectakvodbornomvyjadrenízaujal
nasledovné závery: neodborným postupom zhotoviteľa stavby došlo k poškodeniu objektu zatečením a
nesprávne vykonanými prácami sú spôsobené škody na stavbe, ktoré bude potrebné odstrániť. Bude
potrebné vykonať najmä tieto práce: 1. Otlčenie vnútorných omietok obvodových stien a stropov v

plnom rozsahu (u vnútorných stien len zatečené miesta) a vykonanie nových omietok, 2. Otlčenie
vonkajších omietok v plnom rozsahu a vyhotovenie nových omietok, 3. Odkrytie stropu zo spodnej strany
a preverenie stavu a prípadných poškodení stropu zo zatečenia, plesní a nadmerného priťaženia. Ak
sa zistí závažné poškodenie stropu je potrebné celú betónovú dosku na strope vybúrať, nakoľko podľa
spôsobu vystuženia nebude vyhovovať ako samonosná stropná doska a vyhotoviť nové konštrukcie, 4.

Po odkrytí stropu prípadne poprerážať zo spodnej strany nepriepustnú fóliu pre odvedenie vodných pár,
5. V prípade, že strop staticky a konštrukčne vyhovie, bude potrebné vykonať vyrovnanie vybetónovanej
stropnej dosky a to násypmi a novým cementovým poterom. Túto prácu vykonať spolu s položením
zvukoizolačných konštrukcií stropu, 6. Vykonať hĺbkovú drenáž nad prístavbou objektu. Napokon znalec
uviedol predpokladané náklady uvedených prác v členení: 1. Vnútorné a vonkajšie omietky 40.000,-

Sk (1.327,76 eur), 2. Prípadné vybúranie dosky a nová doska 35.000,- Sk (1.161,79 eur), 3. Úpravy
dreveného stropu 10.000,- Sk (331,94 eur), 4. Zateplenie betónových častí na fasáde objektu 2.000,-
Sk (66,39 eur), 5. Ostatné práce (maľby, nátery a pod.) 5.000,- Sk (165,97 eur), 6. Podchytenie
nadokenných prekladov 3.000,- Sk (99,58 eur) a 7. Vybudovanie hĺbkovej drenáže 30.000,- Sk (995,82
eur).

Ďalej bol P.. Z. N. v konaní vypočutý ako svedok. Vypovedal, že odborné vyjadrenie vyhotovoval pre
navrhovateľa, ktoré si u neho objednala jeho manželka, s ktorou aj v súvislosti s touto vecou jednal a táto
bola prítomná pri jeho ohliadke spornej nehnuteľnosti. Pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti zistil, že pri
vyhotovovaní stropnej membrány nebol dodržaný riadny technologický postup. Pri vyhotovovaní doskyzáklopu z betónu táto mala byť pri takomto dome maximálnej hrúbky 50 až 60 mm, no pri ohliadke zistil,
že jej hrúbka bolo okolo 11 až 20 cm. Váha tejto dosky sa oprela o stropy a následne došlo i ich prehnutiu
a porušeniu všetkých obvodových prvkov, teda k pohnutiu stavby, dôsledkom čoho boli narušené okná,

dvere, zárubne. Ďalej uviedol, že pri ohliadke bolo zrejmé, že stavba bola výrazne zatečená a to čo sa
týka rovných, aj zvislých konštrukcií. Predmetné zatečenie nemohlo vzniknúť z betónu (membránovej
dosky), nakoľko sa pod ňou nachádzala nepriepustná fólia, takže k zatečeniu mohlo dôjsť len z dôvodu
poveternostnej situácie. Okrem toho to, že po betonáži pršalo, bolo vidieť aj na stropnej membráne. K
zatečeniu vnútorných stien mohlo dôjsť podľa jeho názoru iba v prípade, keď bola odstránená strecha a

krov. K možnosti odstránenia takéhoto poškodenia vo vnútri objektu je podľa jeho názoru potrebné steny
osekaťananovonastierkovaťaomietnuťatoajvprípadestropov,pretožezatečenievyjdevždynavonok
a farebne sa odlišuje od pôvodnej maľby na stenách. V čase vykonávania ohliadky cítil v objekte pleseň,
ktorou boli napadnuté stropy a podlahy, ktoré boli z dreva.
Na preukázanie vynaložených nákladov navrhovateľ súdu predložil faktúru č. XX vystavenú
dodávateľom A. C. a výdavkový doklad zo dňa 10.06.1999. Z obsahu faktúry vyplýva, že bola vystavená

medzi iným za práce spočívajúce vo vonkajšej úprave okien za cenu 5.000,- Sk. Z výdavkového
pokladničného dokladu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ fakturovanú sumu A. C. uhradil.
Navrhovateľ súdu predložil súpis vykonaných prác a dodávok vyhotovený firmou Chobot, Stavebno-
obchodná činnosť, L. Š.R., S. za mesiac apríl 1999. Z uvedeného súpisu vyplýva, že cena za
odkop zeminy, oddebnenie vyrezaním, izoláciu, uloženie zeminy k izolácii, sekanie drážky a uloženie

drenážneho zásypu a sekania kameňa ako celok, ktoré boli spojené v súvislosti s opravou drenáže,
dosiahli cenu 11.941,- Sk.
Ďalej súdu predložil príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou Drevina Lignum, s.r.o.,
Turany na sumu 6.691,70 Sk a 7.441,50 Sk za dodanie dlážkovice. Ďalej navrhovateľ predložil príjmový
pokladničný doklad č. 50 zo dňa 10.11.1998 vyhotovený spoločnosťou Replast s.r.o., Uhoľná 4, Žilina na

sumu 7.102,- Sk za tovar R 330 SH piesková lepenka (15m2). K príjmovému dokladu č. 50 navrhovateľ
uviedol, že ide o zaplatenie pieskovej lepenky za izoláciu v súvislosti so súpisom vykonaných prác a
dodávok.
Ďalej navrhovateľ súdu predložil faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 04.09.1998 dodávateľom PRIUS
Žilina a.s., odberateľovi S. F., F. XXX, E. H. Z.. Z tejto faktúry vyplýva dodanie betónovej zmesi dňa

04.09.1998 odberateľovi S. F.. Keďže túto faktúru predložil navrhovateľ, je logicky možné dospieť k
záveru, že táto betónová zmes bola použitá na vyhotovenie stropnej membrány na stavbe navrhovateľa.
Odporca napokon toto ani v konaní nenamietal.
Navrhovateľ v ďalšom konaní súdu predložil ocenenie rekonštrukcie podlahy izieb rodinného domu
25+17 m2 spolu s popisom prác vyhotovené dňa 15.11.2013 stavebnou spoločnosťou BCI, a. s. pre

navrhovateľa a stavbu rodinného domu v o Svederníku, z ktorého vyplýva, že stavebná spoločnosť
BCI, a. s. práce spojené s demontážou pôvodnej podlahy, vysušenia a vyčistenia pôvodného podkladu
podlahy, s realizáciou nového podkladu podlahy a montážou novej podlahy s vykonaním jej povrchovej
úpravy ocenila vo výške 18.033,42 Sk.
Pokiaľ sa týka ďalších skutkových zistení súdu tieto súd uvedené nižšie v rámci samotného posúdenia

prejednávanej veci.
Z listu zo dňa 11.5.1999, ktorý adresovala právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Kuciaková odporcovi
vyplýva, že týmto bol odporca vyzvaný, aby navrhovateľovi uhradil škodu vo výške 125.000,- Sk, ktorá
mu vznikla v súvislosti s neodborným vykonaním prác jeho firmou a z dôvodu, že odstúpil od zmluvy.
Žiadal ho, aby tak učinil v lehote 7 dní.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľaust.§101Občianskehozákonníkavplatnomznení,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, úroky a opakujúce sa plnenia sa
premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí
táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po
právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľaust.§420ods.2Občianskehozákonníkavplatnomznení,škodajespôsobenáprávnickouosobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tietoosoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zodpovednosti sa zbaví ten, kto

preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však
o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi
ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje

nebezpečenstvo.
Podľa ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať
podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická
norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov) platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, ak došlo k omeškaniu pred 1.

januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
V ďalšom konaní si tak navrhovateľ napokon uplatňoval nárok na náhradu škody, vyplývajúcu mu
z porušenia povinnosti odporcu vykonať dojednané dielo riadne s odbornou starostlivosťou, čoho

následkom mu vznikla škoda. Pokiaľ si tak navrhovateľ titulom náhrady škody uplatňoval v ďalšom
konaní napokon na pojednávaní dňa 31.01.2014 špecifikovanú sumu 2.620,89 eur (78.957,- Sk),
uplatnený nárok na náhradu škody mal vyplývať z toho, že odporca riadne s odbornou starostlivosťou
nevykonal demontáž strešnej krytiny, vybudovanie stropnej membrány a napokon odvodňovacej
drenáže, v príčinnej súvislosti s čím navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca v predpokladaných, ako

aj v už fakticky vynaložených nákladoch potrebných na uvedenie veci do pôvodného stavu medzi iným
aj v nákladoch v doposiaľ súdom nepriznanej sume 78.957,- Sk (z hľadiska prehľadnosti, súd bude
vychádzať v tejto časti odôvodnenia z vyčíslenia týchto nákladov ešte v pôvodne žalovanej mene „Sk“).
Tieto náklady celkovo v sume 78.957,- Sk navrhovateľ špecifikoval nasledovne:
1. Predpokladané náklady na vybúranie stropnej dosky a vyhotovenie novej stropnej dosky vo výške

35.000,- Sk (podľa odborného vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 2 predpokladaných
nákladov na strane 3),
2. Predpokladané náklady na úpravy dreveného stropu vo výške 10.000,- Sk (podľa odborného
vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 3 predpokladaných nákladov na strane 3),
3. Predpokladané náklady na zateplenie betónových častí na fasáde objektu vo výške 2.000,- Sk (podľa

odborného vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 4 predpokladaných nákladov na strane 3),
4. Predpokladané náklady na ostatné práce - maľby. nátery a pod. vo výške 5.000,- Sk (podľa odborného
vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 5 predpokladaných nákladov na strane 3),
5. Predpokladané náklady na podchytenie nadokenných prekladov vo výške 3.000,- Sk (podľa
odborného vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 6 predpokladaných nákladov na strane 3),

6. Časť predpokladaných nákladov na vybudovanie hĺbkovej drenáže vo výške 10.957,- Sk rovnajúca
sa rozdielu celkových predpokladaných nákladov vo výške 30.000,- Sk (podľa odborného vyjadrenia
P.. Z. N. zo dňa 29.04.1999 - položka č. 2 predpokladaných nákladov na strane 3) a už rozsudkom
č. k. 6C1057/1999-174 zo dňa 11.05.2004 priznanej sume časti týchto nákladov vo výške 19.043,-
Sk (ako súčtu sumy 11.941,- Sk uvedenej v súpise vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.04.1999

vyhotoveným Š. L., miesto podnikania: 013 18 Podhorie 68, IČO: 33 345 597 a sumy 7.102,- Sk
zaplatenej navrhovateľom spoločnosti REPLAST spol. s. r. o. za dodávku pieskovej lepenky pre drenáž),
7. Predpokladané náklady na sanáciu podlahy po jej zatečení, t. j. jej vysušenie a opätovné vykonanie
izolácie proti vlhkosti, vo výške 3.000,- Sk,8. Predpokladané náklady na položenie dlážkovice vo výške 5.000,- Sk
9. Skutočne vynaložené náklady na vonkajšiu úpravou okien vo výške 5.000,- Sk (fakturované
navrhovateľovi faktúrou č. XX vyhotovenou A. C. a zaplatené A. C. dňa 10.06.1999 podľa výdavkového

pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom).
Z hľadiska právneho posúdenia navrhovateľom uplatňovaného nároku súd vychádzal opätovne z toho
(ako to už bolo konštatované v predchádzajúcich rozsudkoch súdu zo dňa 16.07.2002 a zo dňa
11.05.2004, s čím sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.04.2003), že na základe
uzavretej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania vznikol občiansko-právny vzťah, keďže predmetná

zmluva o dielo neobsahovala platnú dohodu podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd v
ďalšom nepovažuje za potrebné opakovať túto argumentáciu.
Navrhovateľom uplatnený (zvyšok) nároku súd rovnako ako už v predchádzajúcom rozsudku zo dňa
11.05.2004 právne posúdil ako nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zodpovednosti odporcu za škodu
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobenú porušením jeho zmluvnej povinnosti podľa
ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykonať dielo riadne.

Pre vznik práva poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti (či už danej právnym predpisom alebo zmluvou) povinným subjektom
spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti

môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané.
Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) Pod skutočnou škodou

treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol
predchádzajúci stav. (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by
poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody.
Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom
konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny -

porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody.
Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny
charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho
alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik

zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občiansko-
právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Občiansky zákonník
umožňuje prostredníctvom ust. § 420 ods. 3 zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpáciu, vyvinenie sa.
Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou
hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody.
Navrhovateľ tak musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať
vznik škody, súčasne jej výšku, porušenie právnej povinnosti odporcom a napokon príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody.

Pre posúdenie veci sa javila súdu ako základná otázka, ktoré z navrhovateľom tvrdených zmluvou
dojednaných prác vykonal na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľa odporca. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že odporca pre navrhovateľa realizoval na základe predmetnej zmluvy o dielo demontáž
strešnej krytiny a vyhotovenie odvodňovacej drenáže.
Pokiaľ však ide o vyhotovenie stropnej membrány (ako toto vyhotovenie bolo popísané v odbornom

vyjadrení P.. Z. N.), medzi účastníkmi bolo sporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že aj vyhotovenie
stropnej membrány vykonal odporca. Odporca namietal, že stropnú membránu fyzicky vyhotovoval p. S.
F., avšak nie ako jeho subdodávateľ, ale na základe samostatného zmluvného vzťahu s navrhovateľom.
Z hľadiska tejto skutkovej otázky, súd po vykonanom dokazovaní hodnotiac toto podľa ust. § 132 O.s.p.
(podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom

starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci) dospel
k nasledovným záverom.
V konaní nebola preukázaná existencia samostatného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom
na jednej strane a na druhej strane či už S. F., alebo aj ďalšími osobami (čo vyplýva aj zfotodokumentácie predloženej navrhovateľom s označením: „Pokladanie membrány - deky pracovníkmi
odporcu 04.09.1998 - prílohová obálka na č.l. 145 - na tejto fotografickej snímke pri betonáži stropnej
membrány je zachytených viacero pracujúcich osôb), na základe ktorého by p. S. F., resp. ďalšie osoby

vykonávali pre navrhovateľa práce na vyhotovení stropnej membrány. Takýto záver súdu podporuje
aj výpoveď svedkyne A. T. - manželky navrhovateľa na pojednávaní dňa 06.09.2013. Táto vo svojej
výpovedi uviedla, že či už navrhovateľ, alebo ona, sa nikdy nedojednávali priamo s S. F.. Boli si vedomí,
že S. F. je „pravou rukou“ odporcu. Väčšinou tam bol miesto odporcu a či bol jeho zamestnanec,
alebo ako pre neho pracoval, sa nepýtali. Rovnako uviedla, že v čase, keď vykonával práce na

nehnuteľnostiach navrhovateľa odporca, nemali s navrhovateľom dohodnutú žiaden iný subjekt na
dodávku prác na týchto nehnuteľnostiach. Pokiaľ odporca namietal bez ďalšieho vierohodnosť výpovede
tejto svedkyne len na základe jej blízkeho príbuzenského vzťahu s navrhovateľom, súd poukazuje na
ďalšie skutkové okolnosti nižšie uvedené, vo vzťahu ku ktorým sa mu výpoveď tejto svedkyne nejavila
ako nevierohodná.
Z hľadiska časového je zrejmé, že stropná membrána bola vyhotovovaná dňa 04.09.1998, čo vyplýva

z tej skutočnosti, že spoločnosť PRIUS ŽILINA, a. s. dodala betónovú zmes pre dotknutú stavbu tohto
dňa. (faktúra č. XXXXXX vystavená spoločnosťou PRIUS ŽILINA, a. s. dňa 04.09.1998 s dátumom
zdaniteľného plnenia dňa 04.09.1998) Je logické, že predmetná betónová zmes musela byť použitá
toho istého dňa, keďže inak by sa znehodnotila a zatvrdla. V tomto kontexte súd poukazuje na výpoveď
odporcu na pojednávaní dňa 19.11.2013, v ktorej odporca uviedol, že v čase, keď vykonával práce na

predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľa, tieto práce fyzicky pre neho vykonávalo 4 až 5 ľudí. Pokiaľ
sa týka konkrétnych osôb, odporca si pamätal len na S. F.. S týmto mal ohľadom prác na predmetnej
stavbe dohodu o vykonaní niektorých prác. Pre S. F. na predmetnej stavbe pracovalo niekoľko ľudí.
Odporca však už ďalšie osoby, ktoré pre neho na predmetnej stavbe pracovali menovite uviesť nevedel.
Odporca ďalej vypovedal, že keď bol na stavbe on osobne, práce riadil tiež osobne. V čase jeho

neprítomnosti však nevie, kto práce riadil. Ďalej odporca uviedol, že v roku 1998 bol v druhej polovici
mesiaca august na dovolenke. Niektoré práce v tom čase sa na stavbe vykonávali bez toho, aby to
vedel. Nedal nikomu ani pokyn a nebol s nikým dohodnutý. Sporná stropná membrána bola vyhotovená
v čase po jeho návrate s dovolenky. Svoje pôsobenie na predmetnej stavbe ukončil v čase, keď sa vrátil
z dovolenky, pričom v tomto čase vznikol spor, ktorý sa rieši doposiaľ. Na ďalšiu otázku súdu odporca

uviedol, že keď sa vrátil z dovolenky, na stavbe vznikli problémy s predmetnou stropnou membránou,
ktorú nerealizoval a nedal na to žiadne pokyny. O ďalšie práce sa už potom neinteresoval. Odporca
vypovedal ako účastník konania tiež na pojednávaní dňa 17.02.2004, kedy uviedol, že niekedy v prvý
alebo druhý septembrový týždeň 1998 rekonštrukčné práce na dome navrhovateľa ukončil. Z výpisu
priebehu poistení vystaveného Sociálnou poisťovňou priloženého k jej podaniu zo dňa 24.06.2010

vyplýva, že odporca v dotknutom období od júla 1998 do septembra 1998 zamestnával len jedného
zamestnanca E. Q.. O tomto sa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.11.2013 vyjadril, že
tento na stavbe navrhovateľa nepracoval. Je teda zrejmé, že odporca práce na stavbe navrhovateľa
zabezpečoval subdodávateľsky prostredníctvom subjektov, ktorý boli s odporcom v právnom vzťahu
mimo pracovného pomeru. Ďalej je zrejmé, že pokiaľ bolo nesporne v zmluve o dielo medzi účastníkmi

dojednané vyhotovenie stropnej dosky a pokiaľ mal S. F. podľa výpovede odporcu na pojednávaní
dňa 19.11.2013 vykonávať práce podľa súpisu prác vypracovaného odporcom, ktorý dal odporca aj
navrhovateľovi, nemal navrhovateľ dôvod dojednávať sa samostatne mimo odporcu s S. F., ktorý vlastne
zastrešoval fyzické vykonávanie samotných prác na stavbe za odporcu, keďže odporca, ako sám na
pojednávaní dňa 19.11.2013 vypovedal, fyzicky stavebné práce na stavbe u navrhovateľa nevykonával

a ak jednal s S. F., jednal s ním nepochybne ako s osobou poverenou odporcom na vykonávanie
prác dohodnutých v zmluve o dielo s navrhovateľom. Pokiaľ odporca vo svojej výpovedi udával, že
nemal vedomosť o prácach vykonávaných v čase, keď bol v mesiaci august 1998 na dovolenke, nevie,
kto práce na stavbe v tomto čase riadil, že nedal nikomu pokyn na vykonávanie akýchkoľvek prác
v tomto čase a súčasne, že pokiaľ nebol na stavbe osobne, nemá vedomosť o tom, kto organizoval

práce na stavbe, súd považuje za potrebné uviesť, že tento spôsob plnenia povinností odporcu podľa
uzavretej zmluvy o dielo len nasvedčuje tomu, čo tvrdil navrhovateľ, že odporca dielo nerealizoval s
odbornou starostlivosťou. Tomuto prístupu odporcu a podľa názoru účelovosti jeho obrany v spore
s navrhovateľom nasvedčuje aj skutočnosť, že odporca po celý čas konania nepredložil akúkoľvek
listinu, o ktorej sa najskôr vyjadroval, že ju má k dispozícii (napr. stavebný denník, účtovné doklady

za rok 1998 vrátane účtovných a fakturačných dokladov týkajúcich sa spornej zákazky, účtovných
dokladov, ktorými mu mal S. F. účtovať práce ním vykonávané, dohody o vykonaní práce s osobami
pracujúcimi na stavbe navrhovateľa). Napokon súd poukazuje na obsah pôvodného vyjadrenie odporcu
zo dňa 03.11.1999 k návrhu navrhovateľa na začatie konania, kde odporca nenamietal navrhovateľomprodukované skutkové tvrdenie, že odporca vybudoval stropnú membránu. Odporca namietal len to
skutkové tvrdenie navrhovateľa, že práce ním vykonané boli vykonané neodborne.
Súd tak na základe vyššie uvedeného v ďalšom vychádzal z toho, že predmetná stropná membrána

bola vyhotovená osobami, ktoré boli v zmluvnom vzťahu s odporcom a nie s navrhovateľom. Odporca v
zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za konanie osôb (vrátane S. F.) pracujúcich
na stavbe navrhovateľa, ktorých na túto svoju činnosť použil.
Súd v ďalšom vychádzajúc z vyššie citovaných záverov odborného vyjadrenia Z. N., ktorý má ako
znalec z príslušného odboru a odvetvia potrebné odborné znalosti, ako aj jeho výpovede počas konania,

mal za preukázané, že vyhotovenie všetkých navrhovateľom namietaných stavebných prác odporcom
(vrátane vyhotovenia stropnej membrány) bolo vykonané neodborne. Týmto tak odporca porušil svoju
zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne. Rovnako súd vychádzajúc z rovnakých dôkazov mal za to,
že v príčinnej súvislosti s uvedeným porušením právnej povinnosti odporcu vznikla navrhovateľovi v
odbornom vyjadrení P.. Z. N. popísaná škoda na nehnuteľnostiach navrhovateľa, ktoré boli predmetom
rekonštrukcie podľa zmluvy o dielo uzavretej s odporcom. Pokiaľ ide o zavinenie odporcu, súd vychádzal

z ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. že odporca nepreukázal v konaní také skutočnosti, ktoré
by viedli k záveru, že škodu nezavinil.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u odporcu vznikla zodpovednosť za škodu podľa ust. §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v celom navrhovateľom tvrdenom rozsahu.
Pokiaľ ide o otázku rozsahu škody (výšky nároku navrhovateľa na náhradu škody), súd po tom, ako

už navrhovateľovi priznal rozsudkom zo dňa 11.05.2004 v spojení s opravným uznesením zo dňa
01.12.2011 nárok na zaplatenie sumy 84.744,- Sk, skúmal, či navrhovateľovi prináleží aj právo na
náhradu škody v ostatnom uplatnenom rozsahu v sume 78,957,- Sk (2.620,89 eur).
Pokiaľ sa týka rozsahu navrhovateľom uplatnenej náhrady škody, súd v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z ust. § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka,

že skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.
Ide o zmenšenie, úbytok majetku poškodeného, predstavovaný majetkovými hodnotami potrebnými k
uvedeniu veci do predošlého stavu, prípadne k vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že k uvedeniu
v predošlý stav nedošlo. Peňažná náhrada preto musí zodpovedať nákladom, ktoré je nutné vynaložiť

na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je pri tom rozhodné, či poškodená vec, o ktorej uvedenie do
pôvodného stavu ide, je skutočne opravovaná a či je oprava dokončená. Z hľadiska rozsahu náhrady,
nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že je poškodená vec opravovaná a v inej výške pre
prípad, že opravovaná nie je. Pokiaľ si tak navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody vyvodzujúc
uplatnenú výšku z výšky predpokladaných nákladov prác potrebných na odstránenie poškodenia jeho

nehnuteľností v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti odporcu vykonať dielo riadne, súd má za to, že
takáto argumentácia navrhovateľa bola dôvodná.
Čo sa týka výšky predpokladaných nákladov a rozsahu prác potrebných na odstránenie poškodenia
nehnuteľností navrhovateľa, súd vychádzal opätovne z odborného vyjadrenia P.. Z. N., a to z dôvodu,
že vzhľadom ku skutočnosti, že v priebehu konania už došlo zo strany navrhovateľa k zásahom

do nehnuteľnosti spočívajúcich v jej opravách, nebolo by efektívne a hospodárne zisťovať po cca 7
rokoch (vzhľadom k tomu, že odvolací súd po druhý krát rozhodol dňa 11.10.2005) takéto náklady
znalcom ustanoveným v tomto konaní. Z rovnakých dôvodov by len s nepomernými ťažkosťami mohla
byť cena predpokladaných prác potrebných na odstránenie následkov činnosti odporcu zisťovaná od
podnikateľských subjektov, ktoré majú v predmete činnosti stavebné práce a vykonávali túto činnosť v

rozhodnom období z hľadiska prejednávanej veci. Presnú výšku nároku navrhovateľa by tak v rozsahu
uplatnenýchpredpokladanýchnákladovbolomožnéurčiťlensnepomernýmiťažkosťami,apretosútieto
určilspoukazomnanepochybnezistenýzákladnavrhovateľomuplatnenéhonároku úvahoupodľaust.§
136 O.s.p. opierajúc sa práve o odborné vyjadrenie P.. Z. N. (vzhľadom k tomu, že toto bolo vypracované
P.. Z. N. ako odhad predpokladaných nákladov) a súčasne len vyslovene parciálne o ocenenie prác

spojených s rekonštrukciou podlahy vypracovaným stavebnou spoločnosťou BCI, a. s., ktoré predložil
navrhovateľ.
Pokiaľ tak navrhovateľovi doposiaľ nebol priznaný nárok na náhradu škody zodpovedajúci
predpokladaným nákladov podľa odborného vyjadrenia P.. Z. N. - položkám č. 2, 3, 4 a 6 v celkovej
výške 50.000,- Sk, t. j. predpokladaných nákladov na vybúranie stropnej dosky a vyhotovenie novej

stropnej dosky vo výške 35.000,- Sk, na úpravy dreveného stropu vo výške 10.000,- Sk, na zateplenie
betónových častí na fasáde objektu vo výške 2.000,- Sk a na podchytenie nadokenných prekladov
vo výške 3.000,- Sk, súd vychádzal jednak z odborného vyjadrenia P.. Z. N., ako aj z jeho výpovede
na pojednávaní dňa 15.03.2011, z ktorých vyplynulo, že išlo o predpokladané náklady, ktoré bybolo potrebné vynaložiť na odstránenie poškodenia majetku navrhovateľa v súvislosti s nesprávnym
vyhotovením stropnej membrány. Vzhľadom na to, že súd už vyššie konštatoval zodpovednosť odporcu
za škodu aj z dôvodu nesprávneho vyhotovenia stropnej membrány, súd návrhu navrhovateľa v tejto

časti vyhovel a priznal mu voči odporcovi čiastkový nárok na zaplatenie sumy 50.000,- Sk (1.659,70
eur). Rovnako s poukazom na časť odborného vyjadrenia, v ktorom P.. Z. N. konštatoval (str. 2 časť
Vady práce bod 6), že nadokenné preklady sa (v dôsledku preťaženia nesprávne vyhotovenou stropnou
membránou) prehli až o 15 mm, čo spôsobilo poškodenie okien, súd navrhovateľovi priznal nárok na
náhradu škody vo výške navrhovateľom už v konaní preukázaných skutočne vynaložených nákladov

na vonkajšiu úpravu okien vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur; fakturované navrhovateľovi faktúrou č.
XX vystavenou A. C. a zaplatené A. C. dňa 10.06.1999 podľa výdavkového pokladničného dokladu
vystaveného navrhovateľom).
Pokiaľ ide nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške predpokladaných nákladov na sanáciu
podlahy po jej zatečení, t. j. na jej vysušenie a opätovné vykonanie izolácie proti vlhkosti, vo výške
3.000,- Sk, ako aj predpokladaných nákladov na položenie dlážkovice vo výške 5.000,- Sk, súd

dospel k záveru, že vynaloženie takýchto nákladov bolo potrebné na odstránenie dôsledkov konania
odporcu spočívajúcom v nesprávnej demontáže stropnej konštrukcie, v príčinnej súvislosti s ktorým
došlo zatečením k poškodeniu a napadnutiu plesňami palubových podláh v nehnuteľnosti navrhovateľa.
Navrhovateľovi už predchádzajúcim rozsudkom súdu zo dňa 11.05.2004 (potvrdeným v tejto časti
odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 11.10.2005) bol priznaný čiastkový nárok na náhradu škody

v sume nákladov vynaložených navrhovateľom na nákup novej dlážkovice vo výške 14.133,- Sk a
teda logicky na odstránenie uvedeného poškodenia podláh bolo potrebné vynaložiť aj navrhovateľom
tvrdené náklady na sanáciu podláh. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podľa jeho tvrdenia už tieto práce
realizoval svojpomocne, súd mohol vychádzať opätovne len z prepokladaných nákladov, pričom sumu
týchto nákladov uplatňovanú navrhovateľom v celkovej výške 8.000,- Sk považoval aj s poukazom na

navrhovateľom produkované ocenenie týchto prác stavebnou spoločnosťou BCI, a. s. v celkovej výške
18.033,42 Sk za primeranú. Preto súd aj v tejto časti návrhu vyhovel a priznal navrhovateľovi voči
odporcovi aj tento čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur).
Napokon súd navrhovateľovi opätovne s odkazom na závery odborného vyjadrenia P.. Z. N., v zmysle
ktorého došlo k vzniku plesní na vnútorných omietkach, k odlupovaniu a opadávaniu omietok od stien,

a to na vnútornej, ako aj vonkajšej strane obvodových múrov, z dôvodu čoho bolo potrebné vykonať
otlčenie vnútorných a vonkajších omietok obvodových stien a vnútorného stropu a vyhotovenie nových
omietok, priznal voči odporcovi čiastkový nárok na náhradu škody v sume predpokladaných nákladov
na ostatné práce (maľby, nátery a pod.) vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur), a to z dôvodu, že logicky po
otlčení omietok a vyhotovení nových je potrebné tieto vymaľovať a vykonať ich nátery.

Ak sa navrhovateľ domáhal nároku na náhradu škody vo výške 10.957,- Sk (363,70 eur) ako
časti predpokladaných nákladov na vybudovanie hĺbkovej drenáže rovnajúcej sa rozdielu celkových
predpokladaných nákladov vo výške 30.000,- Sk (podľa odborného vyjadrenia P.. Z. N. zo dňa
29.04.1999-položkač.2predpokladanýchnákladovnastrane3)aužrozsudkomč.k.6C1057/1999-174
zo dňa 11.05.2004 priznanej sume časti týchto nákladov vo výške 19.043,- Sk (ako súčtu sumy 11.941,-

Sk uvedenej v súpise vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.04.1999 vyhotoveným Š. L., miesto
podnikania: 013 18 Podhorie 68, IČO: 33 345 597 a sumy 7.102,- Sk zaplatenej navrhovateľom
spoločnosti REPLAST spol. s. r. o. za dodávku pieskovej lepenky pre drenáž), súd návrhu v tejto
časti vyhovieť nemohol, a to vzhľadom k tomu, že ak navrhovateľ vybudovanie hĺbkovej drenáže
vynaložil v skutočnosti len už mu priznanú sumu 19.043,- Sk, nemožno mu priznať v tejto časti ďalšiu

náhradu. Opačné rozhodnutie súdu (t. j. v súlade s návrhom navrhovateľa) by totiž bolo v rozpore s
povinnosťou škodcu nahradiť len skutočnú škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
poškodenému vznikla.
Súd tak vzhľadom na uvedené pokiaľ sa týka návrhu v časti o zaplatenie istiny v celkovej výške 2.620,89
eur, tomuto vyhovel v rozsahu sumy 2.257,19 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol, ako ej to uvedené

vo výroku tohto rozsudku.
Z hľadiska návrhom uplatňovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo
sumy 2.189,37 eur od 19.05.1999 do zaplatenia, súd považuje za nutné uviesť, že navrhovateľ si úroky
z omeškania uplatňoval zo sumy 2.189,37 eur, t. j. sumy rovnajúcej sa sume 65.957,- Sk, ktorá sa zase
rovná časti sumy pôvodne vyčíslených nákladov v celkovej výške 125.000,- Sk v odbornom vyjadrení

P.. Z. N., ktorá nebola navrhovateľovi priznaná rozsudkom zo dňa 11.05.2004.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku
možno odvrátiť námietkou premlčania. (§ 100 ods. 1 O.s.p.) Premlčanie je teda uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané,v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému v súdnom konaní priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba

sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku,
nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pokiaľ sa týka premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej ust. § 101
(začiatok plynutia premlčacej doby) a ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V kontexte tejto právnej

problematiky si súd dovolí poukázať na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis.
zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu,
podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po
celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa
ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo
na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť.

Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu
porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo
svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny
následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu
zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický)

záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by
nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie
„nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov
z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by
bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu

(záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým
sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. Čas plnenia záväzku povinného subjektu
- dlžníka vyplývajúceho zo zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie
je zákonom upravený, a preto je dlžník povinný plniť tento svoj záväzok v zmysle ust. § 563 Občianskeho

zákonníka prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ tak s účinkami podľa ust. §
563 Občianskeho zákonníka požiadal odporcu o žalované plnenie listom zo dňa zo dňa 11.05.1999, a
to v lehote 7 dní. Odporca tak bol povinný navrhovateľovi plniť žalovaný nárok dňa 18.05.1999. Keďže
odporca v tejto lehote náhradu škody navrhovateľovi neuhradil, dostal sa nasledujúcim dňom, t. j. dňa
19.05.1999, do omeškania s jej zaplatením a navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa v zmysle §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrokov z omeškania. (rovnaké právne závery ohľadom omeškania
odporcusúdužvyslovilvrozsudkuzodňa11.05.2004,ktorýbolvtejtočastiodvolacímsúdompotvrdený)
Navrhovateľ si však nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 853,12
eur od 19.05.1999 do zaplatenia uplatnil na súde až dňa 31.01.2014, t. j. viac ako tri roky po tom,
ako si ho mohol po prvý krát - dňa 19.05.1999 - na súde uplatniť (actio nata ust. § 101 Občianskeho

zákonníka). Ku dňu uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania navrhovateľom na súde tak
nepochybne uplynula trojročná premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Došlo
tak premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 853,12 eur, a preto súd prihliadajúc na odporcom vznesenú námietku premlčania, ktorú
považoval za dôvodnú, tento uplatnený nárok navrhovateľovi v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka priznať nemohol a návrh aj v tejto jeho časti zamietol.
Pokiaľ ide o návrh v časti uplatňovaného nároku na úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne 1.336,25
eur od 19.05.1999 do zaplatenia, súd v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania v tomto rozsahu z nasledovných dôvodov. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ vyzval odporcu
na náhradu škody vo výške 125.000,- Sk (4.149,24 eur) listom zo dňa 11.05.1999, a to v lehote 7

dní. Odporca tak bol povinný navrhovateľovi plniť žalovaný nárok dňa 18.05.1999. Keďže odporca v
tejto lehote náhradu škody navrhovateľovi vo výške 125.000,- Sk (4.149,24 eur) neuhradil, dostal sa
nasledujúcim dňom, t. j. dňa 19.05.1999, do omeškania s jej zaplatením. Navrhovateľovi tak vzniklo
podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení v spojení s ust. § 3 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2008 (podľa prechodného cit ust. § 10a

nariadenia) právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS
platnej k prvému dňu omeškania odporcu (19.05.1999) zo sumy peňažného dlhu odporcu od 19.05.1999
do zaplatenia. V ďalšom možno konštatovať, že navrhovateľovi bol už rozsudkom zo dňa 11.05.2004 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 01.12.2011 priznaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vovýške 17,6 % ročne zo sumy 84.744,- Sk (2.812,99 eur). Z pôvodne navrhovateľom uplatneného nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania doposiaľ nebola navrhovateľovi priznaná jeho časť, zodpovedajúca
práve úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne 1.336,25 eur od 19.05.1999 do zaplatenia (4.149,24

- 2.812,99 = 1.336,25 eur, resp. 125.000,- Sk - 84.744,- Sk = 40.256,- Sk = 1.336,25 eur). Keďže súd
spolu so sumou 84.744,- Sk (2.812,99 eur) návrhu čo do istiny vyhovel celkovo vo vyššej sume 152.744,-
Sk (5.070,18 eur = 2.812,99 eur + 2.257,19 eur), z akej si navrhovateľ pôvodne uplatňoval úroky z
omeškania, súd považoval za dôvodný aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
zo sumy 1.336,25 eur vo výške 17,6 % (dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu

omeškania odporcu s úhradou náhrady škody, t.j. ku dňu 19.05.1999, vo výške 8,8 %; o výške diskontnej
sadzby NBS má súd vedomosť o svojej činnosti, § 121 O.s.p.) od 19.05.1999 do zaplatenia.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na zložitosť prejednávanej veci podľa ust. § 151 ods. 3
O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.