Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010880
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713010880.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného H. C. za pokračovací
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 6. apríla 2016 o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 133/2013 zo dňa 11. 9. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 133/2013 zo dňa 11. 9. 2015 bol obž. H. C.
uznaný za vinného v bode 1), 2), 3) rozsudku z pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, 3 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
1) v doposiaľ bližšie nezistenom čase po 29. máji 2012 vo Zvolene si prisvojil finančné prostriedky v
celkovej výške 19 000,- eur, ktoré prevzal dňa 29. 5: 2012 od konateľa obchodnej spoločnosti STAFIN

PLUS, s.r.o., za účelom obstarania kúpy motorového vozidla, pričom v stanovenej lehote v zmysle
dohody o zaplatení zálohy zo dňa 29. 5. 2012 kúpu motorového vozidla neobstaral, ani zverené finančné
prostriedky nevrátil a tieto použil na nezistený účel a týmto konaním spôsobil obchodnej spoločnosti
STAFIN PLUS, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 10, 851 01 Bratislava, IČO: 43 892 701 škodu vo výške 19
000,- eur, pričom z uvedenej sumy dňa 24. 10. 2012 vrátil sumu 8 000,- eur,
2) dňa 23. júla 2012 vo Zvolene uzatvoril na strane obstarávateľa dohodu o zaplatení zálohy, na základe

ktorej sa zaviazal obstarať pre P.. U. S. motorové vozidlo zn. Škoda Octvaia, za týmto účelom prevzal
od P.. U. S. finančnú hotovosť v celkovej výške 7 300,- eur, avšak v stanovenej lehote kúpu motorového
vozidla neobstaral, ani zálohu v plnej výške nevrátil a týmto konaním spôsobil poškodenému P.. U. S.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. H. XX škodu vo výške 7 300,- eur, pričom dňa 16. 1. 2013 vrátil z tejto
sumy čiastku 1 300,- eur a dňa 8. 2. 2013 čiastku 2 000,- eur,
3) v bližšie nezistenom dni v mesiaci október 2012 vo Zvolene po vzájomnej dohode s U. O. sa zaviazal

obstarať pre U. O. motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, rok výroby 2009, za týmto účelom prevzal od
U. O. finančnú hotovosť v celkovej výške 10 200,- eur, avšak kúpu motorového vozidla neobstaral, ani
finančné prostriedky v plnej výške nevrátil a týmto konaním spôsobil poškodenému U. O., nar. X. X. .
XXXX, trvale bytom P. XXX/X, T. A. škodu vo výške 10 200,- eur, pričom v mesiaci február 2013 vrátil
z tejto sumy čiastku 1 000,- eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov. Súčasne podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe, kde taktiež podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3
rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil i povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu. Rovnako tak prvostupňový súd v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanémuuložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným a to spoločnosti STAFIN PLUS, s.r.o. Bratislava vo výške
11 000,- eur, P.. U. S. škodu vo výške 4 000,- eur a U. O. škodu vo výške 9 200,- eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní mal za preukázané, že v prípade všetkých skutkov poškodení zverili obžalovanému
finančné prostriedky, aby ich použil na konkrétny, vopred dohodnutý účel, pričom obžalovaný si však
tieto finančné prostriedky prisvojil a poškodeným v plnej výške nevrátil tieto finančné prostriedky, pričom
nesplnil ani predmet dohody - dodanie motorových vozidiel. S poukazom potom na tento záver oproti

podanej obžalobe, z hľadiska právnej kvalifikácie prvostupňový súd konanie obžalovaného právne
kvalifikoval ako pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., kde zohľadnil, že po
vykonanom dokazovaní nebol preukázaný úmysel obžalovaného uviesť poškodených do omylu a
vylákať od nich finančné prostriedky, pretože ak by takýto úmysel mal, nepodnikal by kroky, ktoré
preukázateľne vykonal a to za účelom zabezpečenia a dovezenia motorových vozidiel pre poškodených.
Rovnako tak prvostupňový súd poukazuje, v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, že považuje

obhajobu obžalovaného, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, za vyvrátenú. Poukazuje pritom na to,
že ani v jednom prípade nebolo medzi obžalovaným a poškodenými dohodnuté, že obstarávacia cena
motorových vozidiel bude ešte dodatočne navýšená o nejakú odmenu, resp. výdavky obžalovaného,
ale vždy išlo o výslednú sumu, ktorá mala zahŕňať dovoz vozidla z Nemecka, kontrolu originality a
všetky potrebné úkony, tak aby mohlo byť vozidlo prihlásené na Slovensku a taktiež v cene mala byť

zahrnutá aj odmena a výdavky obžalovaného. V tejto súvislosti považuje obhajobu obžalovaného, že sa
chce s poškodenými dohodnúť a finančné prostriedky im vrátiť, pri zohľadnení jeho vlastných nákladov,
za účelovú. Vyúčtovanie obžalovaného na č.l. 377 preto i z tohto dôvodu a najmä však z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti, považuje prvostupňový súd za právne irelevantné. Rovnako tak v súvislosti
s argumentáciou obžalovaného o uplatnení zádržného práva konštatuje, že ani takýto inštitút nebolo

možné v danej veci zohľadniť. Poukazuje pritom nielen na nesplnenie zákonných podmienok, najmä
však skutočnosť, že zádržným právom môže byť zabezpečená splatná peňažná pohľadávka, pričom
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný voči povinným žiadnu pohľadávku
nemal. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii obžalovaného uvedené v rámci svojej obhajoby, že v danom
prípade ide o občianskoprávny vzťah, resp. o vysporiadanie obchodných vzťahov, prvostupňový súd

konštatuje, že ani túto argumentáciu obžalovaného nemohol zohľadniť (ultima ratio), nakoľko v danom
prípade bol predmetom konania zločin, kde doterajšia súdna prax umožňuje zohľadňovať takýto postup
iba v prípade spáchania prečinu. Prvostupňový súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie potom
konštatuje, že má za to, že vina obžalovaného bola v plnom rozsahu preukázaná a to vykonanými
dôkazmi na hlavnom pojednávaní a v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že obžalovanému uložil v podstate mierny výchovný trest
na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom zohľadnil, že obžalovaný sa doposiaľ
nedopustil žiadneho priestupku a prihliadol taktiež i na jeho posledné odsúdenie z roku 2006, ktoré
trestné stíhanie sa skončilo uzavretím zmieru.
S poukazom na skutočnosť, že v trestnom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody

všetci traja poškodení a to firma STAFIN PLUS, s.r.o., P.. U. S. a U. O., tieto nároky si riadne vyčíslili,
súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, kde pri výške
škody zohľadnil sumy, ktoré obžalovaný počas trestného stíhania poškodeným uhradil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom

svojho obhajcu. Tento v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že obžalovaný popiera skutočnosť,
že by s finančnými prostriedkami, ktoré mu boli zverené všetkými tromi poškodenými naložil inak, ako
na určený účel, pričom zdôrazňuje, že ich zadržal len do času vzájomného ustálenia a vysporiadania
vzájomných záväzkov. Vo vzťahu k bodu 1) rozsudku akcentuje, že dovoz motorového vozidla maril
samotný poškodený F. U., ktorý sa zároveň následne odmietol akokoľvek podieľať na reálne vzniknutých

nákladoch v súvislosti s opakovaným cestovaním do zahraničia, ktoré v prípade obžalovaného
predstavovali sumu približne 1 500,- eur. Rovnako tak obžalovaný uvádza, že poškodenému vrátil
čiastku 8 000,- eur, avšak zostávajúcu čiastku vo výške 11 000,- eur mal v úmysle preukázať prevodom
z účtu svojho otca, kde však sa finančné prostriedky z jemu nie zrejmých dôvodov nenachádzali. Vo
vzťahu k bodu 2) rozsudku obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že bol to poškodený,

ktorý upustil od záujmu o kúpu motorového vozidla a žiadal vrátiť celú poskytnutú zálohu, pričom nebol
ochotný akceptovať reálne vzniknuté náklady, ktoré predstavovali čiastku 600,- eur. Zdôrazňuje pritom,
že obžalovaný dňa 15. 12. 2012 prejavil záujem vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a to prevodom z
bankového účtu, ku ktorému mal dispozičné právo, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkovsa bankový prevod nezrealizoval. Zároveň taktiež v tomto období po smrti otca obžalovaného sa stratila
z jeho domácnosti i značná suma finančných prostriedkov, ktoré mal u neho uschované obžalovaný.
Vo vzťahu k bodu 3) rozsudku obžalovaný rovnako uvádza, že i v tomto prípade opakovane vycestoval

najskôr s P. C., neskôr s T. O. do zahraničia, kde poškodený žiadal dodanie motorového vozidla bez
DPH. Poškodený následne žiadal dovoz iného motorového vozidla a obžalovaný v tomto smere vyvíjal
iniciatívu. Neskôr pred spoločným vycestovaním obžalovaného s poškodeným do zahraničia, podal na
neho poškodený trestné oznámenie a to v súvislosti s poskytnutím zálohy vo výške 10 200,- eur.

Ďalej v písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza, že s prijatými finančnými zálohami nenaložil
inak ako spôsobom, na ktorý boli určené a to v súvislosti s obstaraním záležitosti kúpy motorových
vozidiel. Finančné prostriedky mal z bezpečnostných dôvodov uložené u svojho otca a nemohol
predvídať, rovnako ako nezrealizovaný bankový prevod, že sa finančné prostriedky na účte, resp. u
otca nenachádzali. Zdôrazňuje pritom, že nikdy nepoprel existenciu záväzku voči poškodeným, kde
vždy mal v úmysle svoje záväzky si vysporiadať, avšak pri zachovaní určitej racionality predpokladajúcej

aj záujmy obžalovaného. Záverom svojho odvolania obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že na
hlavnom pojednávaní nebola vypočutá svedkyňa G. L., ktorá bola v tom čase jeho družkou a mala
vedomosťovšetkýchzmluvnýchdojednaniachspoškodenými,rovnakoprehľadovykonanýchaktivitách
a zahraničných cestách, kde sa táto svedkyňa mohla vyjadriť k vplyvu straty rodičov na duševný
stav obžalovaného a zároveň postoj obžalovaného k obchodným záležitostiam týkajúcich sa skutkov,

ktoré sa mu kladnú za vinu. V tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že v predmetnom období, vzhľadom
na životnú situáciu, a to úmrtie otca, bolo obhajobou navrhované i vyšetrenie obžalovaného znalcov
z oblasti psychiatrie, ktorí by mohli posúdiť psychické rozpoloženie obžalovaného v predmetnom
čase, ako aj dopad a rozsah psychickej traumy obžalovaného na jeho správanie a to najmä na
jeho vôľové a rozpoznávacie schopnosti. Zdôrazňuje taktiež, že obžalovaný sa dovozom vozidiel

zo zahraničia zaoberal viac ako 20 rokov, avšak jedine v tomto časovom období v súvislosti s
dovozom motorových vozidiel nastali určité problémy, ktoré vybočujú z rámca štandardne realizovaných
obchodných záležitostí. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým,
aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V súvislosti s preukázanými skutkovými okolnosťami krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne rozviedol všetky dôležité výpovede svedkov, najmä
však výpovede poškodených a taktiež listinné dôkazy, o ktoré oprel svoje úvahy o vine. V tejto
súvislosti krajský súd, nakoľko sa stotožňuje s týmito závermi prvostupňového súdu, tieto bližšie

ďalej nerozvádza a v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Vo
vzťahu k argumentácii obžalovaného, že nebola vypočutá svedkyňa G. L. a nebol vyšetrený duševný
stav obžalovaného, krajský súd poznamenáva, že táto svedkyňa nebola prítomná pri jednaniach
obžalovaného s poškodenými a ani sa nezúčastňovala jeho zahraničných ciest, kde rovnako tak z
lekárskej správy na č.l. 273 vyplýva, že v tomto smere obhajoba obžalovaného sa javí byť značne

účelová. V inkriminovanom období sám obžalovaný nespolupracoval s ošetrujúcim lekárom a i z
vykonaných dôkazov rovnako ako prvostupňový súd, ani Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil žiadne
pochybnosti o zdravotnom stave obžalovaného v tomto období. Rovnako tak z výpovedí svedkov
a najmä výpovedí poškodených a taktiež i z komunikácie medzi obžalovaným a poškodenými v
inkriminovanomobdobítak,akojezachytenávtrestnomspise(mailovákomunikáciaasmskomunikácia)

je zrejmé, že obžalovaný v inkriminovanom období vedome a cielene zavádzal poškodených ohľadne
splnenia záväzku, za ktorý prevzal finančnú zálohu. Ďalej v tomto smere krajský súd poukazuje i na
ďalší závažný dôkaz, ktorý opomenul bližšie rozobrať prvostupňový súd a to zoznam exekúcie na
povinného H. C., ako i jeho spriaznené osoby a spoločnosti (č.l. 212-214), z ktorých je zrejmé, že
v inkriminovanom období obžalovaný mal viacero splatných exekúcií, ktoré síce nie sú predmetom

trestného konania, avšak preukazujú to, že obžalovaný v tomto období nemal dostatok finančných
prostriedkov. Rovnako tak vo vzťahu k preukázaným nákladom tak, ako ich udáva obžalovaný, i
v tomto smere si krajský súd osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu, že tieto údaje nie sú
ničím podložené a sú iba subjektívnym vyhodnotením obžalovaného a preto sú i právne irelevantné.Rovnako tak i v súvislosti s argumentáciou obžalovaného uvedenú v odvolaní, že v danom prípade
išlo o občianskoprávny vzťah, resp. obchodnoprávny vzťah, i v tomto smere krajský súd konštatuje,
že argumentácia prvostupňového súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia je správna a to i vrátane

konštatovania o nemožnosti aplikácie záložného práva v danom konkrétnom prípade na čiastky,
ktoré boli poskytnuté poškodenými obžalovanému. S poukazom na preukázaný skutkový stav sa
preto i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, že v danom konkrétnom prípade je možné konanie
obžalovaného kvalifikovať ako pokračovací zločin sprenevery, kde prvostupňový súd správne právne
kvalifikoval konanie obžalovaného a rovnako tak i v súvislosti s uložením trestu možno konštatovať,

že obžalovanému bol uložený výchovný trest na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, kde uložený trest spĺňa kritériá zásad pre ukladanie trestu tak, ako sú uvedené v Tr. zákone.

Rovnako tak krajský súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ohľadne náhrady škody, za
správne a zodpovedajúce výsledkom dokazovania. Tak ako uviedol prvostupňový súd poškodení si
riadne svoje nároky na náhradu škody uplatnili v prípravnom konaní, preukázateľne zdokladovali

existenciu vzniku škody a i príčinnú súvislosť a taktiež je nepochybná i skutočnosť, že obžalovaný až do
rozhodnutia súdu neuhradil poškodeným zvyšok záloh, tak ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového
súdu. S poukazom na takto preukázaný skutkový stav možno teda konštatovať, že výsledky vykonaného
dokazovania vyznievajú jednoznačne v neprospech obžalovaného a výpovede priamych svedkov -
poškodených, ako i ďalších nepriamych dôkazov v plnom rozsahu preukazujú pravdivosť a vierohodnosť

výpovedí poškodených. I preto z uvedených dôvodov má i krajský súd za to, že skutok sa stal, tento
možno posúdiť ako trestný čin a keďže i uložený trest odňatia slobody v plnom rozsahu zodpovedá
zásadám pre ukladanie trestu, bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného považovať za nedôvodné
a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.