Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215201497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: AB 1 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti
žalovanej: C. X., nar. XX. S. XXXX, bytom L. P. XXX, XXX XX X. T., o 1.762,76 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 12. marca 2015 č. k. 8C
71/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r
d z u j e a v časti trov konania m e n í tak, že žalovanej náhradu trov prvostupňového konania n
e p r i z n á v a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
350,66 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne počítaným od 23. januára 2015 do zaplatenia a
úrok z omeškania 4,07 eur, II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 1 ods. 1 a ods.
2, § 2 písm. a), písm. b) a písm. d), § 9 ods. 2 písm. a) až y), § 9 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ
(zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 52 ods. 1, ods. 3
a ods. 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 544 ods. 1 a ods. 2, § 565 OZ (zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov), ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 1. februára 2013 a ust. § 273 ods. 1 ObZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v
znení neskorších zmien a doplnení), poukazom na rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. septembra
2014 č. k. 23Co 263/2013-126 ako aj rozsudok toho istého súdu zo 14. mája 2013 č. k. 10Co 28/2012-70
a napokon rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. I. ÚS 3512/11 z 11. novembra 2013 a vecne
dôvodnosťou žaloby žalobkyne v časti žalovanej pohľadávky v rozsahu 350,66 eur s príslušným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaným z tejto sumy od 23. januára 2015 a kapitalizovaným
úrokom z omeškania v sume 4,07 eur z dôvodu preukázanej existencie povinnosti žalovanej vrátiť

žalobkyni zostatok čerpaného avšak ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci nesplateného
úveru v sume 350,66 eur, to všetko na základe Úverovej zmluvy č. 43120640955 z 12. decembra
2013 (uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne - spoločnosťou HOME Credit Slovakia a.s.,
Teplická 7434/147, Piešťany ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom) s uplatneným zákonným úrokomz omeškania (prihliadnuc na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo 14. októbra 2014 uzatvorenú medzi
spoločnosťou HOME Credit Slovakia a.s., Piešťany ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom,
predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní) a v časti zamietnutia žaloby

jej nedôvodnosťou, považujúc poskytnutý spotrebiteľský úver na základe citovanej úverovej zmluvy za
bezúročný a bez poplatkový, pre absenciu povinných náležitostí zmluvy o úvere uvedených v ust. §
9 ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. k) ZoSÚ, ako aj neplatnosti dojednania o poplatkoch a zmluvnej
pokute uvedeného v hlave 18 úverových zmluvných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne pre ich
neprijateľnosť.Prirozhodovaníovýškeužsplatnéhodlhužalovanejvočižalobkynineprihliadolnaúdajné

zosplatnenie úveru, pre neunesenie dôkazného bremena preukázania takéhoto tvrdenia žalobkyne,
ktorá takúto právnu skutočnosť preukazovala len listinou oznamujúcou žalovanej len zosplatnenie úveru
bez toho, že by v konaní bolo preukázané, že k takémuto zosplatneniu došlo po tom, čo žalobkyňa,
prípadne jej právna predchodkyňa, žalovanú po omeškaní splácania úveru trvajúcom viac ako 3mesiace
upozornila na možnosť zosplatnenia úveru a to najmenej 15 dní vopred (§ 59 ods. 9 O.z.).

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia zvyškového nároku žalobkyne a v časti rozhodnutia o
trovách konania (výrok II. a III. rozsudku) podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvého stupňa, eventuálne návrhom na jeho zmenu tak, že žalobe žalobkyne
sa v celom rozsahu vyhovie dôvodiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie okrem toho, že nie je riadne odôvodnené,

vychádzaajznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,považujúcúverovúzmluvuavšeobecnéobchodné
podmienky právnej predchodkyne žalobkyne - spoločnosti HOME Credit Slovakia a.s. ktoré sú jej
súčasťou za platné, obsahujúce všetky náležitosti vyžadované pre úverovú zmluvu ZoSÚ v jeho znení
účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahujúce žiadne neprijateľné podmienky, ktoré
by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súdu prvého stupňa

vytkla nesprávnosť jeho záveru o nedôvodnosti žaloby v časti uplatnených úrokov a poplatkov pre v
úverovej zmluve chýbajúci údaj o adrese predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu,
o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

dôvodiac, že v prejednávanej veci sa jednalo o bezúčelový úver dohodnutý so žalovanou telefonickou
formou a zo zmluvy jasne vyplýva, že ak by prišlo k nejakým reklamáciám alebo sťažnostiam spotrebiteľ
si zo zmluvy o úvere prečíta obchodné meno ako aj adresu veriteľa kam môže predmetnú reklamáciu
adresovať, že výška splátky je uvedená v políčku č. 37 úverovej zmluvy (43,99 eur), počet splátok je
uvedený na lícnej strane zmluvy v políčku č. 38 (číslom 84), frekvencia splátok je uvedená v políčku 64

na lícnej strane zmluvy slovami „lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci“ a v políčku 42 s tým, že žalovaná mala možnosť si od žalobcu vypýtať kedykoľvek
výpisyzúčtovvoformeamortizačnejtabuľkytak,akojetouvedenévhlave5§2všeobecnýchzmluvných
podmienok právnej predchodkyne žalobkyne. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvého stupňa
o nepreukázaní riadneho zosplatnenia úveru, nakoľko podľa jej názoru, žalovaná bola pred samotným

zosplatnením úveru viackrát či už písomne, telefonicky alebo formou SMS správ informovaná o tom, že
je v omeškaní so splátkou voči žalobkyni a bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru, o čom k
odvolaniu žalobkyňa pripojila fotokópie podacieho hárku č. FPH 003256488 list č. 1/19 a list č. 19/196
zo 16. októbra 2014.

Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči zamietajúcej časti nie
je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti veci samej vecne správny a je dôvodné
ho v tejto časti potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), čo však neplatilo v časti rozhodnutia súdu prvého

stupňa o trovách prvostupňového konania, kde výrok súdu prvého stupňa síce žalovanej náhradu trov
konania správne nepriznával avšak bolo potrebné ho upraviť tak, aby zodpovedal požiadavkám § 142
ods. 2 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2016 (§ 156 ods. 1
a 3 O.s.p.).Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že tento vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom

na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného
spôsobu rozhodnutia ako aj s jeho záverom, že žalobkyni vzniklo právo len na zaplatenie rozdielu
medzi sumou skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a už splatnou sumou, ktorú žalovaná
žalobkyni, prípadne jej právnej predchodkyni ku dňu rozhodovania súdu reálne vrátila (ako aj žalobkyňou

uplatnený úrok z omeškania z takto nevrátenej sumy), pre potrebu hľadieť na právnou predchodkyňou
žalobkyneposkytnutýúverako naúverdoposiaľnezosplatnený(prenepreukázaniesplneniazákonných
podmienok umožňujúcich jeho zosplatnenie) a úver bezúročný a bezpoplatkový, avšak vzhľadom na
potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) nasledovné:

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie časti istiny úveru ( kde

spornou bolo je zosplatnenie), úrokov z úveru, sankcie - poplatku za upomienku a ostatných poplatkov
(teda zbytkových finančných nárokov žalobkyne, ktoré jej neboli súdom prvého stupňa priznané),
ako plnenia z Úverovej zmluvy č. 43120640955 z 12. decembra 2013, uzatvorenej medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom.

Podľa ust. § 1 ods.2 ZoSÚ, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ust. § 11 ods. 1, písm. b ) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Z obsahu žalobkyňou predloženej úverovej zmluvy odvolací súd obdobne ako súd prvého stupňa zistil,

že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje platnú dohodu o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to najmä členenie splátky tak, aby bolo zrejmé aká časť
splátky ide na istinu, aká na úroky a aká na poplatky, hoci takéto členenie je potrebné v záujme
ochrany spotrebiteľa na sprehľadnenie jeho úverového vzťahu k veriteľovi a to najmä v prípade len
čiastočných plnení aby bolo zrejmé, ako sa započítavali jednotlivé poskytnuté čo i len čiastočné plnenia

zo strany spotrebiteľa, ako to už opakovane v minulosti judikoval Krajský súd Trnava. Obsahuje síce údaj
o počte splátok (úver je potrebné splatiť v 84 splátkach) a výške mesačnej splátky, ktorá je vymedzená
len sumou 43,99 eur, avšak tieto údaje sú v zmysle vyššie citovaných povinných náležitostí úverovej
zmluvy nedostatočné, nakoľko z nich nie je možné zistiť, v akom rozsahu je v dohodnutej splátke
zahrnutá splátka istiny úveru, prípadne v akom rozsahu splátka zahŕňa splátku úrokov a iných poplatkov

účtovaných žalobkyňou v súvislosti s úverom. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia
ZoSÚ a to ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok splátok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak,
aby sa dokázal zorientovať v ponuke úverov poskytovaných veriteľmi na finančnom trhu a zároveň,
aby sa zabránilo veriteľom požadovať od dlžníkov plnenia, na ktoré nemajú právny nárok. Na takomto

závere odvolacieho súdu nebol dôvod nič meniť a to ani na základe odvolacej námietky žalobkyne, že
žalovaná bola oprávnená si kedykoľvek počas celej doby trvania úverovej zmluvy vyžiadať výpis z účtu
voformeamortizačnejtabuľky,ktoráuvádzasplátkyktorésamajúsplatiťalehotyapodmienkyichúhrady
vrátane z rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov a prípadne i dodatočné náklady,
nakoľkotietoprávnevýznamnéskutočnostiakobolovyššieuvedenémajúbyťsúčasťouúverovejzmluvy,

aby spotrebiteľovi ešte pred jej uzatvorením umožnili posúdiť skutočný obsah veriteľom navrhovaného
kontraktu(dôležitýchprimárnychprávapovinnostízmluvnýchstrán vyplývajúcichzuzatváranejzmluvy).Pokiaľ ide o nároky žalobkyne na zaplatenie poplatkov za upomienky, ktoré vo svojej podstate
z právneho, ako aj vecného hľadiska predstavujú sankcie, nie je taktiež dôvod nestotožniť sa s
argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou

zvolený spôsob rozhodnutia, najmä záver o tom, že žalobkyňa nepreukázala právny nárok na ich
priznanie, či už pre nepredloženie hodnoverného dôkazu preukazujúceho ich vystavenie a doručenie
žalovanej (čo platilo aj pre nárok na zaplatenie poplatku za možnosť zmeny splátky a odloženie
splátky), ale najmä z dôvodu, že dojednanie o takýchto sankciách a poplatkoch , z ktorého si žalobkyňa
uplatňovala v tomto konaní svoje nároky, bolo neplatným, pre spôsob ktorý žalobkyňa zvolila na takéto

dojednanie a to použité písmo, kedy samotná úverová zmluva (obsahujúca základné práva a povinnosti
zmluvných strán z nej plynúce) je vyhotovená väčším písmom, ako prehlásenie (nachádzajúce sa
v spodnej časti úverovej zmluvy) o tom, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ktoré v § 2 hlavy 18 obsahujú dojednania o sankciách
za porušenie zmluvy a v § 11 hlavy 1 dojednanie o poplatkoch za zmeny výšky splátok, odkazujúc s ich
výškou na úverovú zmluvu, ktorá však takýto údaj neobsahuje) a že dolu podpísaný klient (žalovaná)

svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s týmito úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že už takéto vyhotovenie časti zmluvy ( v tomto prípade obsahujúce
inkorporačnú doložku) spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, z ktorých potom
zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na

doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila zapracovanie dohody o sankciách za porušenie
zmluvných podmienok do všeobecných obchodných podmienok, ako aj používanie tak drobného písma,
akoajjehoformy,ktoréjepraktickyvoľnýmokomnečitateľné,akopoužilažalobkyňanavyhotoveniečasti
úverovej zmluvy (v spotrebiteľských zmluvách) za nekalú obchodnú praktiku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že voľným okom nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej

zmluvy,aletiežklamlivouobchodnoupraktikou,priktorejideotzv.klamlivéopomenutie.Aksúinformácie
poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi
neboli poskytnuté vôbec. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (predtým
zákon č. 634/1992 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7
ods. 2 citovaného zákona definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s

požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov. Zmluva o úvere uvedená na prvej strane celej písomnosti a jej podstatné
náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné. Všeobecné

obchodné podmienky, majú odlišnú funkciu, ktorou je úprava menej podstatných náležitostí, nie sú pre
existenciu zmluvného vzťahu a nároky zmluvných strán rozhodujúce, ale upravujú sa v nich zväčša
technické otázky zmluvného vzťahu s cieľom sprehľadniť a zostručniť text samotnej zmluvy, aby nebolo
potrebné opakovať rovnako znejúce zmluvné ustanovenia v každej zmluve. Ak však žalobkyňa využije
nepozornosť spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že všetky podstatné otázky týkajúce sa jeho povinností

zo zmluvy vyplývajú priamo z textu zmluvy, a ukryje takú podstatnú náležitosť, akou je dohoda o
zmluvnej pokute na porušenie zmluvných povinností do všeobecných obchodných podmienok, ide
podľa názoru odvolacieho súdu o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorý využíva
lesť a neinformovanosť spotrebiteľa a môže narušiť jeho ekonomické správanie, pretože spotrebiteľ
sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok ktoré sú v zmluve jednoznačne a výrazne označené.

Konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Českej republiky v Náleze
spis. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11. novembra 2013, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na

rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľapravdepodobne uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute.). Pokiaľ tak
aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania

zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť účasťou všeobecných obchodných podmienok, ale
len spotrebiteľskej zmluvy, (listiny) samotnej.
Nedôvodnou bola aj námietka žalobkyne o nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa o nepreukázaní
splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie dlhu žalovanej, nakoľko tak ako to skonštatoval aj súd
prvého stupňa z vykonaného dokazovania nebolo možno dospieť k záveru, že by skutočne žalobkyňa

alebo jej právna predchodkyňa písomne vopred upozornila žalovanú na zosplatnenie úveru postupom
podľaust.§53ods.9O.z..Natakomtozávereneboldôvodničmeniťaninazákladenámietkyžalobkyne,
že žalovanú či už písomne, telefonicky alebo formou SMS správ informovala o tom, že je v omeškaní
a upozornila ju na možnosť zosplatnenia úveru. Tieto tvrdenia totiž neboli súdu prvého stupňa do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej podložené hodnovernými dôkazmi. Za takýto dôkaz nebolo možné
považovať ani žalobkyňou s odvolacími námietkami predložený podací hárok pre jeho nepreukaznosť

splnenia vyššie citovaných zákonných podmienok zosplatnenia úveru nehovoriac o tom, že na takýto
dôkaz ani nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť. V ustanovení § 205a O.s.p., v znení účinnom
od 1. januára 2002 na základe novely vykonanej zákonom č. 501/2001 Z.z., je vyjadrený princíp neúplnej
apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými
zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu

skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne (po riadnom poučení účastníka konania podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p. - ktoré bolo v prejednávanej veci doručené žalobkyni dňa 17. februára 2015) - na
rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti
rozhodnutia vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho
rozsudku správne skonštatoval, že žalovaná mala vo veci väčšinový úspech a náhradu trov konania si

neuplatnila (v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na ich priznanie) avšak vo výroku rozhodnutia rozhodol
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, hoci správne mal tento výrok znieť
tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva a to z dôvodu, že podľa ustálenej súdnej praxe
vyslovenie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pripadá do úvahy vtedy, ak
pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je totožný, prípadne tento rozdiel predstavuje menej

ako 10 %. Nakoľko v prejednávanej veci čistý úspech žalovanej v konaní predstavoval viac ako 60%
(nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva ) bolo potrebné zmeniť výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania tak, aby to

zodpovedalo ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, majúcej vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.