Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/565/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209923
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209923.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: A. W., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/
XX, XXX XX T. T., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 443,48 Eur s príslušenstvom,
ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 26692/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1482/2015-14 zo dňa 11. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1482/2015-14 zo dňa 11. júna 2015 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie

uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn.
SR/18330/09 zo dňa 04.11.2009. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil, že predložený exekučný titul už bol v konaní
prebiehajúcom na okresnom súde pod sp. zn. 4Er/89/2010 uznesením zo dňa 03.06.2011 vyhodnotený
ako nulitný právny akt a súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z tohto dôvodu

zamietol. Následne bolo exekučné konanie zastavené. Nakoľko o právnom nároku oprávneného už bolo
právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní, pričom išlo o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tak v predmetnom konaní nemohol súd pokračovať, a preto
exekučné konanie zastavil.

Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával
postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku
rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred

súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný
súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu

daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo
konanie pod sp. zn. 4Er/89/2010. Krajský súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd

Banská Bystrica zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia dňa 03.06.2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoE/320/2010-32. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.02.2011.

Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcom, právoplatne skončenom

exekučnom konaní, sp. zn. SR/18330/09 zo dňa 04.11.2009. Exekučný titul bol vydaný na základe
totožnej zmluvy o úvere zo dňa 01.10.2008, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú doložku. Uznesením č.k. 1Er/1482/2015-14 zo dňa
11. júna 2015 preto okresný súd predmetné exekučné konanie zastavil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu
podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená.

Podľa §44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa §44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa §251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa §103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa §159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie
nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá
istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo
rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v

žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

Odvolací súd s poukazom na §219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil, pričom v zmysle §219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil.

Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako
nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.
Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho

súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex
generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia

§219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.