Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113235351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BELLIMPEX
s.r.o., so sídlom Kossúthova 6, 943 01 Štúrovo, IČO: 36 705 390, zastúpeného právnou zástupkyňou
JUDr. Katalin Némethovou, advokátkou, so sídlom B.. sv. N. XX, XXX XX P., proti žalovanému: CESTNÉ
STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpenému

zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01
Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.340 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 23/2014-61 zo dňa 16.1.2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 23/2014-61 zo dňa 16.1.2015 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.340 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2.388 Eur od 8.6.2013 do 29.7.2013, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.388 Eur od

30.7.2013 do 23.12.2013, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.340 Eur od 24.12.2013 až
do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a priamo
na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 83 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 596,14 Eur, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 1.388 Eur od 8.6.2013 do 29.7.2013 zastavil. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.340 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.388 Eur
od 8.6.2013 do 29.7.2013, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.388 Eur od 30.7.2013
do 23.12.2013, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.340 Eur od 24.12.2013
až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a
priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 83 Eur a trovy

právneho zastúpenia v sume 596,14 Eur, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. K
výroku o zastavení konania okresný súd uviedol, že podaním zo dňa 16.7.2014 žalobca zobral žalobu
v časti o zaplatenie 9,5%-ného úroku z omeškania zo sumy 1.388 Eur od 8.6.2013 do 29.7.2013 späť,
s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, na základe čoho postupom podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
okresný súd konanie v tejto časti zastavil. Po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 536 ods. 1, 2
veta prvá, § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 560 ods. 1, § 546 ods. 1 veta prvá, § 407 ods.

3, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. okresný
súd konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku. Medzi
účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti, a to existencia obchodno-právneho vzťahu medzižalobcom a žalovaným založená písomnou objednávkou žalovaného zo dňa 11.3.2013 na č.l. 5 spisu,
skutočnosť realizácie dodávky tovaru - merača rýchlosti BX-1 žalobcom žalovanému podľa dodacieho
listu ku faktúre č. 130047 zo dňa 8.4.2013, realizácia dohodnutej dopravy a montáže predmetu dodávky

a realizácia dvoch čiastočných úhrad ceny zrealizovanej dodávky vyúčtovanej faktúrou č. 130047, a
to v sume 1.000 Eur ku dňu 29.7.2013 a v sume 48 Eur ku dňu 23.12.2013, ktoré nesporné skutkové
okolnosti medzi účastníkmi si okresný súd osvojil. Predložením písomného vyhotovenia objednávky
žalovaného zo dňa 11.3.2013 a dodacieho listu o zrealizovaní dodávky tovaru - merača rýchlosti
BX-1 spomaľ, žalobcom žalovanému, žalobca, podľa okresného súdu, v konaní spoľahlivo preukázal

existenciu zmluvného základu žalovanej pohľadávky a splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu, na základe
platne a účinne uzatvorenej zmluvy. Právny vzťah založený objednávkou žalovaného zo dňa 11.3.2013
medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil okresný súd v právnej rovine z hľadiska hmotného práva pri
právnom posúdení skutkového vymedzenia žalovaného práva učineného žalobcom ako zmluvu o dielo.
V tejto časti poukázal na úpravu podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 536 ods.
2 veta prvá Obchodného zákonníka. Okresný súd uviedol, že právne posúdenie prejednávanej veci,

teda aplikácia konkrétnej hmotno-právnej normy na skutkové vymedzenie predmetu konania je výlučnou
kompetenciou súdu a prípadné právne posúdenie učinené účastníkom konania nie je pre súd záväzné.
Okresný súd zákonné negatívne vymedzenie kúpnej zmluvy podľa ust. § 410 ods. 2 Obchodného
zákonníka citoval vzhľadom na vymedzenie predmetu plnenia žalobcu podľa písomnej objednávky zo
dňa11.3.2013,kdeokremdodávkymeračarýchlostiBX-1vcenedodávkybolazahrnutá imontáž,

doprava a školenie, s prihliadnutím na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v konaní uvádzal,
že časť plnenia spočívajúca v poskytnutí školenia žalobcom pre žalovaného zrealizovaná nebola. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že objednaný tovar bol žalobcom žalovanému dodaný, dopravený a bola
zrealizovaná potrebná montáž. Procesná obrana žalovaného, v rámci ktorej namietal neuskutočnenie
školenia, bola okresným súdom hodnotená ako tvrdenie vád plnenia (vykonané dielo nezodpovedá

dojednanému rozsahu v zmluve o dielo), ktoré vady, pokiaľ by mali mať dopad na zmluvnú
povinnosť žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu za dielo, by musel žalovaný v pomeroch tohto sporového
konania primárne spoľahlivo preukázať a zároveň by musel preukázať i skutočnosť, že z titulu existencie
týchto vád riadne a včas uplatnil voči žalobcovi konkrétny nárok z vád. Žalovaný v konaní netvrdil,
že by voči žalobcovi uplatnil nároky z vád plnenia. Pokiaľ učinil dôkazný návrh na vykonanie dôkazu

výsluchom svedka p. Y.,. vymedzil sporné skutkové okolnosti, na ktoré ho navrhuje vypočuť výlučne
tak, že by sa táto osoba mala vedieť vyjadriť ku skutočnosti, či žalobca svoju zmluvnú povinnosť v
celom rozsahu splnil. Vykonávanie dôkazu výsluchom označeného svedka výlučne na túto žalovaným
vymedzenú spornú skutkovú okolnosť, pri súčasnej okresným súdom zdôraznenej absencii samotného
tvrdenia žalovaného o uplatnení nárokov z vád zrealizovaného plnenia, nevyhodnotil okresný súd ako

relevantné v pomeroch tohto sporového konania a za danej dôkaznej situácie, v nadväznosti na čo
rozhodol o zamietnutí tohto dôkazného návrhu žalovaného. Pri tomto závere zobral okresný súd do
úvahy hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov: dodacieho
listu ku faktúre č. 130047 zo dňa 8.4.2013 a najmä dokladov o dvoch zrealizovaných čiastočných
úhradách faktúry č. 130047 splatnej dňa 7.6.2013 podľa č.l. 7 a 30, pri uskutočnení ktorých úhrad,

čo okresný súd zdôraznil, žalovaný ani netvrdil a ani v konaní nepreukázal realizáciu takého
prejavu vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že rozporuje zvyšok svojho záväzku podľa faktúry č.
130047, ktorú dvakrát čiastočne hradil, a ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd podľa § 132 O.s.p.. Na
základe takéhoto vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, podľa ktorého
žalobca podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. preukázal právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky v

sume 1.340 Eur ako právo na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo, ktorá pohľadávka zostala na jeho
strane po realizácii dvoch čiastočných úhrad s odkazom na § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by spolu s realizáciou
dvoch čiastočných úhrad ceny za dielo zrealizovanej dodávky vyúčtovanej faktúrou č. 130047 splatnou
7.6.2013, a to spolu s úhradou zo dňa 29.7.2013 v sume 1.000 Eur a s úhradou 48 Eur, zrealizovanou

k 23.12.2013, vykonal voči žalobcovi úkon, z ktorého by bolo možné usúdiť, že neuznáva zvyšok ceny
za dielo vyúčtovanej touto faktúrou a na základe čoho by bolo možné učiniť záver o vyvrátení právnej
domnienky vyplývajúcej z úpravy § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka o uznaní zvyšku kúpnej ceny
na základe čiastočného plnenia. Okresný považoval za nepochybné pre potreby tejto prejednávanej
veci, že ak žalovaný zrealizoval dve čiastočné úhrady vyúčtovanej ceny za dielo po jej splatnosti v

zmysle vystavenej faktúry, prvýkrát takmer mesiac a druhýkrát po viac ako pol roku bez toho, že by
súčasne s realizáciou týchto dvoch čiastočných úhrad alebo pred ich realizáciou dal žalobcovi jasne
najavo, že zvyšok dlhu neuznáva z dôvodu nerealizácie - nevykonania diela v celom rozsahu a takýto
nesúhlas nebol žalobcovi zrejmý zo žiadnej z okolností pred realizáciou týchto dvoch čiastočných úhrad,je obrana žalovaného, ktorý v konaní namietal právne dôsledky uznania zvyšku dlhu, realizáciou dvoch
čiastočných úhrad podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka až v pomeroch tohto sporového konania
účelová a v nadväznosti na to okresným súdom hodnotená ako nedôvodná.

Okresný súd konštatoval, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú kúpnu cenu je žalovaný v
omeškaní. Z písomnej objednávky žalovaného zo dňa 11.3.2013 vyplýval údaj o splatnosti faktúry
do 30 dní od doručenia faktúry objednávateľovi. Žalovaný v konaní namietal, že nebolo preukázané
doručeniežalovanejfaktúryžalovanémuakoobjednávateľovi,atedanebolopreukázanézačatieplynutia

lehoty splatnosti žalovanej pohľadávky a ani dohoda o splatnosti faktúry medzi účastníkmi. Na základe
vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že najmä pri zohľadnení nespornej skutkovej
okolnosti, podľa ktorej žalovaný zrealizoval dve čiastočné úhrady žalovanej faktúry, ktorú tým pádom
nepochybne mal vo svojej dispozícii, akceptoval týmto žalobcom uvedený údaj splatnosti predmetnej
faktúry v jej písomnom vyhotovení dňa 7.6.2013. Zdôraznil, že právny vzťah založený objednávkou
žalovaného zo dňa 11.3.2013 je zmluvou o dielo, pre ktorú hmotno-právna úprava nevyžaduje povinnú

písomnú formu, v dôsledku čoho mohlo dôjsť medzi zmluvnými stranami k dohode o zmene obsahu tejto
zmluvy i neformálne. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na nespornú skutkovú okolnosť, vyplývajúcu
z vykonaného dokazovania, že žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi nevrátil ako faktúru, ktorá by
nespĺňala dohodnuté náležitosti. V nadväznosti na to, na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vychádzal zo záveru o vzniku omeškania sa žalovaného dňom 8.6.2013 (teda deň po splatnosti

predmetnej faktúry) a priznal žalobcovi ako dôvodne uplatnený úrok z omeškania pri zohľadnení
realizácie dvoch čiastočných úhrad, v sadzbe vyplývajúcej z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
pri nespornej absencii osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania. Podľa ust. § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka okresný súd žalobcovi priznal i paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, v spojení s úpravou vyplývajúcou z Nariadenia vlády č. 21/2013

Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho
poplatku za žalobu v sume 83 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 596,14 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.340 Eur spolu

s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré výroky vyzneli v
neprospech žalovaného, podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu. V odvolaní poukázal
na to, že rozhodnutie okresného súdu nespĺňa atribúty vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď
prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku sa k skutočnosti, kedy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
ceny, nevyjadroval vôbec a absentuje argumentácia ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom svedka

p. Y.. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval minimálne za predčasné, a to z dôvodu, že
obsahom zmluvného záväzku žalobcu podľa predloženej objednávky zo dňa 11.3.2013 bola okrem
dodávky merača rýchlosti i jeho montáž, doprava a školenie. Takéto plnenie zo strany žalobcu nebolo
zrealizované v celom rozsahu, pretože žalobca nesplnil tú časť záväzku, ktorá sa týkala zaškolenia pri
manipulácii a obsluhe merača rýchlosti. Žalobca nesplnil svoj záväzok riadne a včas v celom rozsahu,

preto žalovaný realizoval úhradu žalovanej pohľadávky len čiastočne, a to v rozsahu zrealizovanej
dodávky. Z tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie, že by realizáciou týchto čiastočných úhrad došlo k
uznaniu zvyšku ceny zrealizovanej dodávky. Na preukázanie uvedených tvrdení žalovaného navrhol
vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. L. Y., ktorý komunikoval so žalobcom v
súvislosti s touto dodávkou na okolnosť, či si splnil žalobca svoju zmluvnú povinnosť v celom

rozsahu v súlade s objednávkou. Dodací list predložený žalobcom preukázal dodanie tovaru - merača
rýchlosti, nepreukázal zaškolenie žalovaným určenej osoby na manipuláciu a obsluhu s týmto
zariadením. Žalovaný poprel existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá bola žalovaná. Okresný súd však
návrh žalovaného na vykonanie dôkazu zamietol. Prvostupňový súd vyhodnotil obranu žalovaného,
v rámci ktorej namietal neuskutočnenie školenia ako tvrdenie vád plnenia s tým, že keď žalovaný

netvrdil, že by si uplatnil nároky z vád plnenia, nevyhodnotil ako relevantné vykonanie dôkazu výsluchom
svedka L. Y.. V konaní podľa žalovaného však bola sporná otázka, či žalobca vykonal dielo v celom
rozsahu v zmysle zmluvných dojednaní a či mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej
pohľadávky. Podľa žalovaného bolo namieste ustáliť okamih vzniku nároku žalobcu ako zhotoviteľa na
zaplatenie ceny diela, pretože medzi účastníkmi konania nebola zmluvne dohodnutá úprava okamihu,

kedy vznikne zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela, čím podľa neho bola namieste aplikácia ust. §
548 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorom smere absentuje odôvodnenie rozsudku prvostupňového
súdu. Podľa žalovaného z tohto dôvodu bolo relevantné vykonať v danej veci za účelom odstránenia
spornosti výsluch svedka p. Y.. Žalovaný bol toho názoru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok nazaplatenie žalovanej pohľadávky, nesie dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že tento nárok
reálne vznikol, pričom samotná faktúra nie je relevantnou listinou, spoľahlivo tento nárok preukazujúcou.
V tomto smere žalobca neprodukoval žiaden dôkaz a ani netvrdil, že by školenie vykonal. Žalovaný

mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového
súdu za predčasné, právny základ žalovanej pohľadávky za nepreukázateľný, a teda ani preukázateľnú
existenciu žalobcom tvrdenej pohľadávky. Navrhol napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť z dôvodov,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne.
V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím, ako i odôvodnením okresného súdu, pričom mal za
nepochybné, že všetky zmluvné podmienky, povinnosti žalobcu boli riadne vykonané a splnené napriek
tomu, že žalovaný svoje povinnosti porušil tým, že dohodnutú sumu v celkovej výške neuhradil. Žalobca
poukázalnato,žeObjednávkažalovanéhoč.0184/2013/148/OM/000zodňa11.03.2013bolapotvrdená

žalobcom a predmet objednávky, t.j. Merač rýchlosti BX-1 bol žalovanému dodaný a do dnešného
dňa je plnohodnotne využívaný žalovaným. Vzhľadom na riadne plnenie zmluvných podmienok zo
strany žalobcu, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 130047 zo dňa 08.04.2013 so splatnosťou
dňa 07.06.2013, ktorá bola riadne doručená žalovanému spolu s objednávkou, táto nebola zo strany
žalovaného reklamovaná alebo zamietnutá, ale jednoznačne uznaná. Dodanie tovaru žalovaný nikdy

nenamietal, nerozporoval realizáciu plnenia a ani faktúru nevrátil. Túto obranu začal uvádzať až v
pomeroch tohto konania. Z tohto dôvodu považoval obranu žalovaného za účelovú. Plnohodnotné
plnenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu žalovaný uznal svojim konaním, t.j. žalovaný plnil
čiastočne svoj záväzok tak, že uhradil časť vyfakturovanej sumy, preto čiastočné plnenia zo strany
žalovaného majú účinky uznania zvyšku dlhu, a to čo do dôvodu a do výšky. Čiastočné plnenia boli

vykonané nasledovne, a to suma vo výške 1.000 Eur bola uhradená dňa 29.07.2013 a suma vo výške
48 Eur bola uhradená dňa 23.12.2013. Vzhľadom na uznanie zvyšku dlhu, a to čo do dôvodu a výšky,
podľa žalobcu nie je potrebné vykonanie výsluchu akejkoľvek osoby, nakoľko nejde o žiadny sporný
nárok žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.340 Eur spolu s príslušenstvom a výroku
o trovách prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1

O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/164/2015-85 zo dňa 21.09.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.10.2015,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých

v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.03.2015, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa

ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.V prvom rade krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že rozhodnutie prvostupňového súdu
nevychádza zo zásad vyplývajúcich z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., uvádza, že v odvolacom konaní existoval
spôsobilý predmet posudzovania, keď rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného v

dotknutých výrokoch mal náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové závery, tieto podradil
pod uvedenú právnu normu, a to rozhodné, v odôvodnení rozhodnutia uvedené zákonné ustanovenia
Obchodného zákonníka ako hmotného práva, a preto sa nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciou
žalovaného o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd

poukazuje na ustálenú judikatúru nielen NS SR, ale aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania
na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení
rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Podľa
názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalovaného v dotknutých výrokoch
uvedené atribúty spĺňa.

K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu krajský súd konštatuje, že tento odvolací dôvod
žalovaného nebol relevantný. V zmysle rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom, a to
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Objednávkou žalovaného č. 0184/2013/148/OM/0000,
faktúrou č. 130047, obsahom odporu žalovaného v spojení s jeho vyjadrením pred prvostupňovým

súdom, dodacím listom (č.l. 31 spisu), preukázanými čiastočnými úhradami žalovaným, tak tieto listiny
dali dostatočný skutkový základ pre posúdenie žalobcovho nároku, z ktorého bolo možné spoľahlivo
vyvodiť jeho dôvodnosť, a preto k úplnosti skutkových tvrdení sa nevyžadovalo, aby bolo doplnené
dokazovanie výsluchom svedka označeného žalovaným, a to výsluchom Ing. L. Y., vo vzťahu ku ktorému
okresný súd jasným spôsobom vyjadril, že pokiaľ žalovaný učinil dôkazný návrh na vykonanie dôkazu

výsluchom svedka p. Y., výlučne na okolnosť, či žalobca svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu plnil,
tak k tejto okolnosti absentovalo tvrdenie žalovaného o uplatnení nárokov titulom vadného plnenia, a
preto tento návrh na dokazovanie zamietol. Práve z titulu absencie tvrdenia o uplatnení nárokov z vád
realizovaného plnenia žalovaným i krajský súd je toho názoru, že výpoveď tohto svedka by nedokázala
zvrátiť už zistený skutkový stav.

K správnosti postupu okresného súdu, ako aj k jeho záverom týkajúcim sa nevykonania dôkazu
výpoveďou svedka Ing. L. Y. a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového
stavu okresným súdom sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia

dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne
z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (R 42/93)“. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine dokazovania
a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo

viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc takrýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom

navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť
k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé
súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by

záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený,
chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci“.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vyjadril závery, pre ktoré nebolo
potrebné, aby bol vykonaný výsluch svedka Ing. L. Y., a súčasne krajský súd dodáva, že vzhľadom

k rozsahu vykonaných listinných dôkazov a k ich výpovednej hodnote, k tvrdeniam samotných
účastníkov k úplnosti zistenia skutkového stavu nebol potrebný tento dôkaz, keďže nepochybne práve
z listinných dôkazov bola preukázaná pohľadávka žalobcu. Na úplné posúdenie sporovej právnej veci
sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania výpoveďou tohto svedka. Krajský súd súčasne poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...

„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom“, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„hoci
súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“. Z vyššie uvedeného preto odvolacia námietka týkajúca sa
aj nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti bola zhodnotená ako nedôvodná.

K odvolacej argumentácii žalovaného, podstatou ktorej bolo namietanie, že prvostupňový súd
relevantným spôsobom neustálil okamih vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky,
pretoženebolopreukázané,žežalobcadielovdohodnutomrozsahuriadnevykonal.Krajskýsúduvádza,
že v súhrne vykonané listinné dôkazy potvrdili, že žalobca vo vzťahu k žalovanému zrealizoval ním

požadované plnenie, toto plnenie sa dostalo do dispozície žalovaného. Podľa Objednávky žalovaného
č. 0184/2013/148/OM/0000, ktorú akceptoval žalobca a ktorá sa nachádza na č.l. 5 spisu, mala byť
zrealizovaná dodávka tovaru, montáž, doprava a školenie, predmetom ktorej bol Merač rýchlosti Bx-1.
Žalobca i žalovaný potvrdili nielen dodanie, montáž a dopravu predmetu objednávky žalovaného, ale i
okolnosť, že žalovaný predmet zmluvy užíva, t.j. nakladá s ním. Samotným žalovaným nespochybnené

užívanie predmetu objednávky ,,Merač rýchlosti Bx-1“ tak dotvrdilo, že žalobca dielo v celom rozsahu
vykonal, t.j. vrátane školenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je aj na základe elementárnej logiky
dané, že pokiaľ by žalobca školenie k predmetu objednávky nevykonal, tak by žalovaný s predmetom
objednávky nenakladal a neužíval ho, čo netvrdil. Žalovaný tak nepreukázal svoju obranu, naopak
vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca ako zhotoviteľ si splnil svoj záväzok dielo vykonať v

rozsahu uzavretej zmluvy, čomu zodpovedal vznik povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutého
plnenia.

Krajský súd zvýrazňuje, že súčasťou objednávky bola aj dohoda, čo všetko bude obsahovať faktúra,
keď ako prílohou č. 1 bude kópia objednávky kupujúceho, prílohou č. 2 bude dodací list, súpis prác

podpísaný oprávnenou osobou. Z platobných podmienok v zmysle objednávky žalovaného vyplynulo,
že ak faktúra nebude obsahovať uvedené náležitosti, t.j. nebude priložená kópia objednávky kupujúceho
a súčasťou faktúry nebude dodací list, súpis prác podpísaný oprávnenou osobou, faktúra bude vrátená
späť. Z písomnej objednávky žalovaného vyplýval údaj o splatnosti faktúr do 30 dní od jej doručenia
objednávateľovi, pričom žalobca vo vystavenej faktúre, tak ako správne uzavrel prvostupňový súd v

súlade s ust. § 340 ods. 2 O.s.p., vyjadril údaj splatnosti dňom 07.06.2013. Výsledky dokazovania
nepreukázali také konanie, správanie sa žalovaného, ktorý faktúru č. 130047, ktorou bola vyúčtovaná
cena diela v sume 2.388 Eur, vrátil žalobcovi. Naopak, žalovaný na predmetnú faktúru vykonal čiastočné
úhrady, a to dňa 29.07.2013 v sume 1.000 Eur a dňa 23.12.2013 vo výške 48 Eur. Vzhľadom k
uvedenému preto bolo potrebné vychádzať z toho, že predmetná faktúra obsahovala aj objednávkou

žalovaného požadované prílohy, a to kópiu objednávky a dodací list podpísaný oprávnenou osobou,
vystupujúcou za žalovaného ako objednávateľa.Nebola dôvodná ani obrana žalovaného, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr, keďže podľa záveru
aj krajského súdu došlo k preukázaniu doručenia faktúr žalovanému, čo vyplýva aj zo samotného
správania sa žalovaného, ktorý na predmetnú faktúru vykonal dve úhrady. Žalovaný tak nepreukázal

svoju obranu, naopak svojim správaním, a to vykonaním čiastočných úhrad potvrdil, že faktúry zo strany
žalobcu mu boli doručené, dostali sa do jeho dispozičnej sféry, pretože v opačnom prípade by nevykonal
tieto čiastočné úhrady, ak by faktúru neobdržal a neakceptoval by vo faktúre vyjadrenú lehotu jej
splatnosti. Vo vzťahu k čiastočnému plneniu, ktoré bolo posudzované aj v konaní pred okresným súdom,
bolo v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotené, že žalovaný čiastočným plnením na žalobcovu

pohľadávku cez ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal aj zvyšok peňažnej pohľadávky žalobcu,
o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu v spojení s ust. § 133 O.s.p., z ktorého vyplýva,
že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Žalovaný svojim správaním, a to čiastočným plnením
na žalobcovu pohľadávku bol preto povinný v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázať, že z tohto
čiastočného plnenia nie je možné usudzovať, že žalovaný uznáva aj zvyšok svojho peňažného záväzku

voči žalobcovi, čo však žalovaný neuskutočnil, a preto bolo možné usúdiť, že žalovaný uznal aj zvyšok
svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý tvoril predmet sporu. Vzhľadom k čiastočnému plneniu žalovaným
tak nebolo možné akceptovať ako relevantnú obranu žalovaného o nepreukázaní žalobcovho nároku v
celom rozsahu, naopak, žalobca svoju pohľadávku v súdnom konaní preukázal, a to tak jej základ, ako
aj výšku, čo svojim vyššie popísaným konaním žalovaný nerozporoval.

Krajský súd cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje na závery rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré
po právnej stránke vyhodnotil a ak výsledkom dokazovania pred okresným súdom bolo rozhodnutie o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.340 Eur spolu s príslušenstvom, z ktorého záveru v

odvolacom konaní došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Výrok o trovách prvostupňového konania osobitne nemal žalovaným zadefinované odvolacie dôvody,
avšak vzhľadom k tomu, že išlo o výrok závislý od výroku vo veci samej, bol aj tento krajským súdom
potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keďže žalobca z titulu len nepatrnej

neúspešnosti cez aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mal právo na plnú náhradu účelne vynaložených a
vyčíslených trov prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si prostredníctvom právnej

zástupkyneuplatnilnávrhomvpísomnomvyjadreníkodvolaniuzodňa30.3.2015(č.l.79-80spisu)trovy
odvolacieho konania. K vyčísleniu trov nedošlo v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
o termíne vyhlásenia ktorého bol žalobca upovedomený prostredníctvom právnej zástupkyne v zmysle
doručenky na č.l. 84 spisu (§ 151 ods. 1 O.s.p.), pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
odvolacieho konania zo spisu nevyplývali, preto podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi v písomnom

vyhotovení rozsudku náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a v takomto prípade krajský súd
nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia
žalobcovi pri vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.