Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710210151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:7710210151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu Z., zastúpeného V. proti
žalovanému B., zastúpenému V., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 02. septembra 2013, č.k. 14C/126/2012-266, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť na náklady žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku I. na
1-ine prvej strany s primeranou veľkosťou písmen nasledujúce „Ospravedlnenie“: „B.. L. W. B.., znalec
z odboru psychológie sa týmto ospravedlňujem Z. F. za to, že ako súdny znalec pribratý do trestných
konaní vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T 46/08 a na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 4T 88/08, som ako znalec z odboru psychológia porušil právo Z. F. na prezumpciu
neviny, čím došlo k závažného zásahu do jeho osobnosti.“ a náhrady trov konania. Okresný súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný bol pribratý do trestného konania vedeného
proti žalobcovi ako znalec z odboru psychológia vo veci ČVS: Z. na základe uznesenia vyšetrovateľa
Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite PZ v G. dňa 19.02.2007. Žalobca bol obvinený z
trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a), d), i) Trestného zákona. Vyšetrovateľ

zadal znalcovi konkrétne úlohy, a to: psychologicky žalobcu vyšetriť a zodpovedať nasledovné otázky: 1)
aký je intelekt obvineného, 2) aké sú charakteristické rysy osobnosti obvineného, 3) či boli u obvineného
zistené patologické rysy osobnosti, ak áno, akým spôsobom sa prejavili pri spáchaní trestných činov,
pre ktoré je stíhaný, 4) aká je z hľadiska psychologického najpravdepodobnejšia motivácia konania
obvineného, 5) či je obvinený schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadov,
pre ktoré je stíhaný, 7) iné dôležité zistenia znalca. Posudok č. XX/XXXX bol vyžiadaný
dňa 19.02.2007, vypracovaný dňa 15.06.2007, pričom podkladmi pre jeho vypracovanie bol zapožičaný

spisový materiál, vlastné znalecké psychologické vyšetrenie, konzultácia so znalcami psychiatrami a
znalecká analýza získaných údajov. Znalecké vyšetrenie žalobcu bolo zrealizované dňa 30.05.2007 v
priestoroch ÚVV R.. Znalec okrem iného uviedol, že: „Je zrejmé, že proband sa usiluje o oddialenie až
popretie niečoho nepríjemného, čo s ním priamo súvisí, že niečo skrýva, resp. niečo nechce prezentovať
v súlade s realitou. Zo psychologického hľadiska nie je možné vylúčiť, že uvedené je vo vzťahu s
vyšetrovanou udalosťou... proband je obvinený z trestného činu vraždy... zo psychologického hľadiska

možno konštatovať, že osobnostné charakteristiky probanda spáchanie takéhoto trestného skutku
nevylučujú...motiváciaprobandakukonaniu,kvalifikovanémuakotrestnýčinvraždyzopsychologického
hľadiska môže byť s najvyššou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s probandovými osobnostnýmivlastnosťami, najmä jeho potrebou manifestácie sily a sebauplatnenia, pričom proband má predpoklady
aj na organizáciu, resp. manažovanie aktivít skupín vedúcich k fyzickej likvidácii
inej osoby. V rámci analýzy motivácia prípadnej účasti probanda na vyšetrovanom skutku

je zo psychologického hľadiska pravdepodobné konanie v záujme získania, či udržania
sociálne dominantného postavenia, či finančného zisku, ak sa vyšetrovaním dokáže, že išlo o trestný čin
vraždy na objednávku inej osoby. Bezprostredným motívom konania probanda v kritickom
čase spáchania skutku, z ktorého je obvinený, mohla byť potreba samotnej realizácie samotného skutku,
t.j.plánovanejfyzickejlikvidácieoznačenejosoby. Zaokolností,ktorévyplývajúzospisového

materiálu, mohlo dôjsť k streľbe na osoby, ktoré neboli totožné s pôvodne vytipovanou osobou, ktorá
mala byť usmrtená, vzhľadom na nedostatočnú viditeľnosť osôb sediacich v sledovanom
motorovom vozidle. Dokonanie usmrtenia všetkých osôb v motorovom vozidle aj napriek minutiu cieľovej
osoby, ktorá v kritickom čase vo vozidle nebola, súvisí s vysokou mierou pravdepodobnosti
s potrebou odstránenia svedkov skutku a v neposlednom rade aj potrebou dokončiť plánovanú akciu,
a tým potvrdiť vlastnú ráznosť, odhodlanosť a nekompromisnosť“. Znalec eventualitu vykonania skutku

probandom zo psychologického hľadiska nevylúčil, nakoľko nie je v rozpore s jeho
osobnostnými charakteristikami, t. j. s jeho agresívnymi tendenciami, menej rozvinutými vyššími citmi a
menej rozvinutými morálnymi zábranami. Znalec uviedol, že: „o následnom motíve v pravom slova
zmyslevprípadprobandanemožnohovoriť,nakoľkoprobandpopieraakúkoľvekúčasťnavyšetrovanom
skutku“. Uvedený znalecký posudok je použitý ako dôkaz v trestnej veci vedenej proti žalobcovi na

Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 4T 88/2008 a vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.
Žalovaný bol pribratý do trestného konania vedeného proti žalobcovi ako znalec z odboru
psychológia vo veci ČVS: B. na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite PZ v N. dňa 22.10.2007. Žalobca bol obvinený z trestného činu
vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného

zákona. Vyšetrovateľ zadal znalcovi konkrétne úlohy, a to: 1) vykonať psychologické vyšetrenie
žalobcu a posúdiť jeho rozumové a pamäťové schopnosti a posúdiť, aká je ich nasledujúca reprodukcia
deja, či má sklony ku skresľovaniu udalostí a poruchy s konfabuláciami, a to v súčasnosti, ako aj v
čase spáchania vyššie uvedených trestných činov, 2) vyjadriť sa k črtám jeho osobnosti, posúdenia jeho
výpovede z hľadiska: primeranosti výpovede z hľadiska obsahu, súhlasného vylíčenia deja,

časového odstupu, primeranosti, či neprimeranosti citového doprovodu pri líčení udalosti, posúdenia
rozumových schopností, posúdenia správne vnímať a interpretovať bežné sociálne situácie, posúdenia
pamäťových funkcií, posúdenia štruktúry a dynamiky osobnosti, posúdenia interpersonálnych vzťahov,
posúdenia sugestibility skúmaného, možnosti ovplyvnenia úsudku inou osobou, 3) či sa neprejavuje u
menovaného tendencia klamať, 5) vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré počas vyšetrenia

vyjdú najavo a súvisia s vyšetrovanou udalosťou. Posudok č. XX/XXXX bol vyžiadaný dňa 22.10.2007,
vypracovaný dňa 30.06.2008, pričom podkladmi pre jeho vypracovanie bol zapožičaný spisový materiál,
znalecké psychologické vyšetrenie realizované žalovaným dňa 30.05.2007 a znalecké psychologické
vyšetrenie vykonané doc. B.. W. Q., B.. zo dňa 21.09.2007 a z posudku vyplýva, že znalec sa pokúsil
o opätovné vyšetrenie žalobcu dňa 20.03.2008 v priestoroch ÚVV v R.. Pri vypracovaní posudku

boli použité nasledovné metódy: znalecké štúdium zapožičaného spisového materiálu, rozhovor s
probandom, pozorovanie probanda počas rozhovoru a testové vyšetrenie realizované dňa 30.05.2007.
Nebolo vykonané testové vyšetrenie aj cielený rozhovor ohľadne vyšetrovanej veci, lebo ho „proband
odmietol“. Znalec následne interpretoval údaje, získané znaleckým klinicko-psychologickým vyšetrením
a vyjadroval sa k intelektovej úrovni žalobcu, k osobnosti a sociálnej prognóze. V posudku okrem iného

znalec uviedol nasledovné: „ak sa vyšetrovaním dokáže, že proband na trestnom čine, z
ktorého je obvinený, participoval, motivácia ku konaniu, ktoré je kvalifikované ako trestný čin vraždy,
zo psychologického hľadiska môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s
probandovými osobnostnými vlastnosťami, najmä s jeho potrebou manifestácie sily a sebauplatnenia,
pričom v prípade probanda zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť ani organizáciu, resp.

manažovanie aktivít skupiny vedúcej k fyzickej likvidácii inej osoby. V rámci analýzy motivácie prípadnej
účasti probanda na vyšetrovanom skutku je zo psychologického hľadiska pravdepodobné
konanie v záujme získania, či udržania sociálne dominantného postavenia, či finančného zisku, ak išlo
o trestný čin vraždy na objednávku inej osoby“. V závere znaleckého posudku v odpovediach na otázky
vyšetrovateľa v bode 3 sa znalec vyjadruje k posúdeniu výpovedí žalobcu a konštatuje, že „výpovede

žalobcu sa vo vzťahu k trestným činom, z ktorých je obvinený, javia ako súhlasné v zmysle
negácie vlastnej účasti na skutkoch, resp. spáchania a skutkov, z ktorých je obvinený...“ Predmetný
znalecký posudok č. XX/XXXX bol použitý v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn.4T46/2008,pričomnapojednávanídňa22.09.2009vtejtovecižalovanýtietosvojezáveryzopakovalna pojednávaní a ozrejmil okolnosti, pre ktoré znova znalecky nevyšetril žalobcu. Poukázal na to, že
žalobca nebol spokojný s jeho predchádzajúcim posudkom z 15.06.2007, a keďže vyšetrenie nebolo
zrealizované na základe vysvetlenia, ktoré mu žalobca podal, žalovaný to bral ako odmietnutie nového

vyšetrenia. Žalobca bol nakoniec spod obžaloby pre trestný čin vraždy F. M. právoplatne oslobodený.
Žalobca sa v konaní domáhal ochrany jeho osobnosti, tvrdiac, že žalovaný do nej
neoprávnene zasiahol výrokmi obsiahnutými v znaleckom posudku č. XX/XXXX, XX/XXXX a vyjadrením
na pojednávaní dňa 22.09.2009, čím porušil prezumpciu neviny. Ďalej žalovaný klamal a
zavádzal, keď tvrdil, že sa žalobca odmietol podrobiť vyšetreniu a bolo povinnosťou žalovaného žalobcu

opätovne navštíviť vo väzení a vyšetriť ho. Okresný súd preskúmal oba znalecké posudky, ako aj
namietanú výpoveď žalovaného za účelom zistenia spôsobilosti predmetných posudkov a slovných
prejavov žalovaného zasiahnuť do osobnosti žalobcu. Okresný súd konštatoval, že ak je za zásah do
osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti,
potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i
grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či písomnosť zasiahla do
osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré
sú v ňom uvedené. V preskúmavanej veci bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že
žalobca, obžalovaný z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 Trestného zákona,
bol spod obžaloby vo veci, sp. zn. 4T 46/2008 právoplatne oslobodený, pretože „nebolo dokázané, že

skutok spáchali obžalovaní “. Vec, sp. zn. 4T 88/2008, vedená na Okresnom súde Bratislava
I, nie je doposiaľ právoplatne ukončená, nakoľko okresný súd nedostal tento spis k dispozícii ani na
nahliadnutie,pretoznehozabezpečilaspoňčasťpotrebnúnaukončenietohtosporu,voformefotokópie.
S prihliadnutím na to, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy (čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného,

kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), neboli v inkriminovanom znaleckom posudku č. XX/XXXX, ani vo výpovedi
znalca v konaní pred Okresným súdom Košice I vo veci 4T 46/2008 dňa 22.09.2009 zvolené také slová,
slovné spojenia a formulácie, ktoré si ktokoľvek mohol vysvetľovať tak, že žalobca je vinný zo spáchania
skutkov, ktoré sa mu v konaní kladú za vinu. Okresný súd zdôraznil, že zásada prezumpcie neviny chráni

každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade
so zákonom (Nölkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Prezumpcia neviny nemôže zabrániť
tomu, aby sa osoba obvinená z trestnej činnosti podrobila znaleckému vyšetreniu súdnym znalcom,
potrebným pre trestné konanie. A pokiaľ výkon takéhoto úkonu neodmietla, aby bola informovaná o
záveroch uvedených v znaleckom posudku. Každé trestné konanie a nielen také, ktoré

je vedené pre závažný trestný čin, akým je vražda, vyžaduje, aby informácie boli podávané so všetkou
uvážlivosťou a opatrnosťou. Znalec - žalovaný vo svojich záveroch („uvážlivo a
opatrne“) v hypotetickej rovine sa na základe požiadaviek vyšetrovateľa vyjadril v posudku č. XX/XXXX
ku kladeným otázkam ohľadom intelektových rysov žalobcu, charakteristickým rysom jeho osobnosti, k
možným patologickým rysom jeho osobnosti, vyjadroval sa k najpravdepodobnejšej motivácii konania

obvineného a schopnosti obvineného správne reprodukovať udalosti a okolnosti prípadov, pre ktoré je
stíhaný a pod. Posudok bol vypracovaný na základe požiadavky vyšetrovateľa vo veci ČVS:B., pričom
žalobca bol riadne diagnosticky dňa 30.05.2007 v ÚVV R. vyšetrený. Z dokazovanie je zrejmé, že
sa žalobca so závermi súdneho znalca - žalovaného, uvedenými v tomto posudku, nestotožnil a nebol
ochotný podrobiť sa novému vyšetreniu pre potreby ďalšieho znaleckého dokazovania vo veci, sp. zn.

4T 46/2008 s poukazom na možnú zaujatosť znalca. Skutočnosti, tvrdené žalobcom o tom, že znalec
klamal, že sa žalobca odmietol podrobiť novému vyšetreniu, sa nepreukázali. Je zrejmé, že žalovaný -
znalec nespokojnosť žalobcu so závermi vo vypracovanom posudku, ako aj námietky žalobcu k jeho
osobe ako znalca vyšetrovateľovi oznámil a skutočnosti, že sa nové vyšetrenie nevykonalo a
vychádzalo sa z pôvodného vyšetrenia pre potreby veci, sp. zn. 4T 88/2008 boli vec prejednávajúcemu

súdu aj vyšetrovateľovi známe. Podrobne sa týmto problémom zaoberal aj súd v rámci výpovede
súdneho znalca pred Okresným súdom Košice I vo veci, sp. zn. 4T 46/2008 dňa 22.09.2009
na pojednávaní, kde bol prítomný aj žalobca ako obžalovaný a mal možnosť sa k posudku
vyjadriť, tento namietať. Pokiaľ žalovaný žalobcu opätovne nevyšetril, bolo tomu tak pre nespoluprácu
žalobcu, pričom vyšetrovateľ znalca z konania pre jeho možnú zaujatosť nevylúčil, a preto znalec

vypracovalposudokzdostupnýchpokladov.Vdanomprípadesúdnezistil,žebydošlokneoprávnenému
zásahu do práv žalobcu na ochranu osobnosti, spočívajúcich v porušení jeho prezumpcie neviny.
V trestných konaniach vedených proti žalobcovi ako obvinenému bol žalovaný prizvaný do konania
ako súdny znalec z odboru psychológie a vypracoval vo veci na základe konkrétnych vyšetrovateľomzadaných otázok v rámci svojich odborných znalostí a možností na základe dostupných informácií a
údajov v spise nepochybne objektívne a vecné znalecké posudky, ktorých závery sú preskúmateľné
inými znalcami z tohto istého vedného odboru. Tieto posudky neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že znalec považuje žalobcu za vinného z trestných činov, z ktorých je obvinený
a obsahom jeho posudku bolo len skúmanie osobnosti žalobcu a vyjadrenia a sa k možným motívom
skutku, za predpokladu, ak sa preukáže jeho trestná činnosť. Čiže závery znalca v tomto smere boli
vedené len v hypotetickej rovine a znalec sa nevyjadroval k otázkam viny ani trestu
žalobcu, nehodnotil dôkazy proti nemu, neskúmal, či má alebo nemá alibi. Znalecký posudok vo veci,

sp. zn. 4T 46/2008 bol iba jedným z mnohých dôkazov a súd ho hodnotil jednotlivo spolu s
ostanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti a v konečnom dôsledku žalobcu spod obžaloby vo veci, sp.
zn. 4T 46/2008 právoplatne oslobodil. Znalecký posudok na žalobcu v ešte neskončenej veci, sp. zn. 4T
88/2008, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, je taktiež len jeden z mnohých dôkazov, na
ktorý sa bude v trestnom konaní prihliadať. Pokiaľ žalobca s jeho závermi nesúhlasí, toto mal namietať
v prebiehajúcom trestnom konaní. Z týchto dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv,
a preto sankcia v podobe ospravedlnenia neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov okresný súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením článku 50 ods. 1, ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že ako žalobca nebol vôbec vypočutý pred súdom, naopak, žalovaný bol riadne vypočutý a mohol
svoje stanoviská osobne obhajovať. Mal za to, že došlo k porušeniu Článku 46 ods. 1 a Článku 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že je neprípustné, aby
psychológ uvádzal v záveroch svojho znaleckého posudku, že obžalovaný participoval na trestnom čine,
z ktorého je obžalovaný, nakoľko môže v značnej miere ovplyvniť rozhodovanie súdu. Subjektívne dáta,
nedostatok sebakritiky, pokiaľ ide o vlastné schopnosti, profesionálne zručnosti a možnosti psychológie

a z toho vyplývajúce chybné závery, môžu mať fatálne následne pre obvineného. Vyslovil názor, že
orgány činné v trestnom konaní často priberajú psychológa B.. L. W., B.., aby svojím posudkom vyplnil
medzery v dôkazoch, aby preklenul slabé miesta vo vyšetrovaní, a tak sa v podstate vyjadruje k právnym
skutočnostiam a hodnotí dôkazy. Konštatoval, že žalovaný bol do konania pribratý uznesením ČVS: B.
dňa 22.10.2007 a otázky vyšetrovateľa mu boli kladené tak, aby na ne mohol odpovedať spôsobom

uvedeným v jeho znaleckom posudku, pričom odpovedal nad rámec vymedzených otázok, keď uviedol,
žemotiváciaprípadnejúčastinavyšetrovanomskutkujezopsychologickéhohľadiskavzáujmezískania,
či udržania sociálne dominantného postavenia, či finančného zisku, v prípade, ak by išlo o trestný čin
vraždy na objednávku... a že v jeho prípade nemožno vylúčiť ani organizáciu, resp.
manažovanie aktivít skupiny vedúcich k fyzickej likvidácii inej osoby (...). Žiadal, aby ho odvolací súd

osobne vypočul. Za ďalší nedostatok považoval, že Okresný súd Bratislava I. nezapožičal Okresnému
súdu Trenčín spis, sp. zn. 4T/88/2008 ani k nahliadnutiu a súd sa s ním nemohol objektívne a spravodlivo
oboznámiť. Mal za to, že tvrdenie súdu, že sa nepreukázalo, že znalec klamal, a že on sa odmietol
podrobiť vyšetreniu a dôvodom jeho nevyšetrenia bola nespolupráca, nerešpektuje realitu. Tvrdil, že
vyšetrenie neodmietol a túto skutočnosť pripustil i žalovaný na hlavnom pojednávaní vo veci, sp. zn.

4T/46/2008 dňa 22.09.2009. Má informácie, že žalovaný nechcel na neho posudok vypracovať, ale
vyšetrovateľ mu pripomenul, že uznesenie o jeho pribratí je právoplatné a je povinný znalecký posudok
vypracovať. Trvá na tom, že vyšetrenie neodmietol. Má za to, že z vyjadrení žalovaného vo veci, sp. zn.
4T/46/2008 je zrejmé, že ho považuje za vinného, čím jednak vybočil zo svojich kompetencií a jednak
porušiljehoprávonaprezumpciuneviny.Ďalejuviedol,žežalovanývkonanípodsp.zn.4T/88/2008pred

Okresnýmsúdom BratislavaI.hodnotiljehovýpovedeavyjadrenia,vktorýchdeklarujeadokazuje
svoju nevinu z hľadiska špecifickej hodnovernosti, pričom psychológ nie je oprávnený vyjadrovať sa, či
výpoveď obvineného je alebo nie je vierohodná. Poukazoval na znalecký posudok doc. B.. W.
Q., B.. zo dňa 21.09.2007, ktorá konštatovala, že posudzovanie špecifickej hodnovernosti sa vymyká
kompetencii znalca. Mal za to, že žalovaný pochybil, keď v oboch znaleckých posudkoch sa vyjadruje

ku špecifickej hodnovernosti jeho ako obvineného, čím prekročil svoje kompetencie. Jeho tvrdenia, že
niečo skrýva a nechce to prezentovať v súlade s realitou, sú absolútne neprípustné, lebo hodnotí dôkazy,
hodnotí, čo je pravdou a realitou a čo nie je v súlade s pravdou, pričom hodnotenie dôkazov prináleží
orgánom činným v trestnom konaní a nie znalcovi. Ďalej uviedol, že keď si objektívne a nezaujatýpozorovateľ prečíta oba napadnuté znalecké posudky žalovaného, nemal by dospieť k inému záveru,
než takému, že žalovaný ho považuje za vinného v oboch prípadoch, ide o konštatovanie jeho viny, a
teda porušenie zásady prezumpcie neviny.

Zástupca navrhovateľa v danej veci podal odvolanie a uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a), d) a písm. f) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav. Opakoval tvrdenie žalobcu a dodal, že tento sa domáha ochrany svojej osobnosti,
tvrdiac, že žalovaný do nej neoprávnene zasiahol výrokmi, obsiahnutými v znaleckých posudkoch a
vyjadreniami na pojednávaní zo dňa 22.09.2009, čím porušil prezumpciu neviny, zavádzal a klamal,
keď tvrdil, že žalobca sa odmietol podrobiť vyšetreniu a bolo povinnosťou žalovaného žalobcu opätovne
navštíviť a vyšetriť. Zdôraznil, že tvrdenie žalovaného, že sa v konaní, sp. zn. 4T 46/2008, vedenom
pred Okresným súdom Košice I odmietol podrobiť vyšetreniu, sa nezakladá na pravde, a

to s poukazom aj na výpoveď žalovaného dňa 22.09.2009, keď uviedol na otázku žalobcu, či sa
výslovneodmietolpodrobiťpsychologickémuvyšetreniu,žebytonazvalskôrvzájomnoudohodouotom,
že vyšetrenie nebude realizované na základe vysvetlenia a argumentov obžalovaného. Ďalej uviedol,
že žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalovaný bude tlmočiť vyšetrovateľovi eventualitu vyšetrenia
iným znalcom, čo vyšetrovateľ neakceptoval, a preto ho mal žalovaný opätovne navštíviť v ÚVV v

R., informovať ho a vykonať vyšetrenie a nie vychádzať z vyšetrení a testov vykonaných v minulosti,
ktoré nemohli byť smerodajné a vôbec nie použiteľné v inom konaní. Poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/6/2009, v ktorom sa uvádza, že je zarážajúca
formulácia znaleckých posudkov, ktoré vo svojej podstate obžalovaných podľa zistení z osobných
kontaktov medzi nimi a znalcom, necharakterizujú ako osoby s výrazne negatívnymi tendenciami s tým,

žesajavíakoproblematicképodmieňovaťzáveryznaleckýchposudkovzisteníminýchsubjektov,pričom
tietoposudkybolivýraznýmspôsobompoužitéakopodkladyprerozhodnutie.Mázato,žepodmieňujúce
konštatovanie žalovaného v sporných posudkoch a rovnako tiež na pojednávaní neprimerane zasiahlo
do Ústavou Slovenskej republiky garantovanej prezumpcie neviny žalobcu. Domáhal sa, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Trval na tom, že s obsahom svojho znaleckého posudku v trestnom konaní,
vedenom proti žalobcovi, ale ani v rámci jeho osobného ústneho prednesu na hlavnom pojednávaní
vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 4T 46/2008 nezasiahol neoprávnene do osobnej

integrity žalobcu. Na druhej strane si žalobca musel byť vedomý toho, že ako obžalovaný musí strpieť
v záujme ochrany spoločnosti a potencionálnych poškodených aj také úkony a rôzne vyšetrovacie
postupy, ktoré by v prípade, že by nebol obvinený, strpieť nemusel a naozaj by sa mohol domáhať
ochrany svojej osobnosti v prípade, že by k takémuto niečomu došlo. Všetky námietky žalobcu, ktoré
opätovne prezentoval vo svojom písomnom odvolaní, patria pred orgány činné v trestnom konaní a

pred trestný súd. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa vo veľkej časti svojho odvolania zaoberá
zisteniami orgánov činných v trestnom konaní a posudzuje chyby a nedostatky orgánov činných v
trestnom konaní a prípadné následky, ktoré z toho vyplývali pre jeho osobu. Rozoberá aj prípad, ktorý
je ako neskončený vedený na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 4T 88/2008 a vyplýva z toho
dojem, ako keby sa snažil takýmto spôsobom nepriamo cez iné konanie ovplyvniť závery trestného

konania. Skutočnosti zo strany žalobcu, ktoré tlmočil cez svojho právneho zástupcu, patria
do hodnotenie orgánov činných v trestnom konaní, alebo trestného súdu a tieto môže v tomto konaní
žalobca i vzniesť a kompetentné orgány ich môžu posúdiť a vyhodnotiť. Je fakt, že žalobca namietal
svoje opätovné vyšetrenie s poukazom na predchádzajúce vyšetrenie, pričom on nemôže nikoho nasilu
vyšetriť, čo by nedávalo zmysel, ani objektívny výsledok vyšetrenia. Za najprijateľnejšie preto v

danej veci považoval žalobcu nevyšetriť a celú záležitosť oznámiť vyšetrovateľovi. Aj žalobca uznáva, že
túto skutočnosť vyšetrovateľovi oznámil, ale na námietky žalobcu v danom konaní vyšetrovateľ
neprihliadol a jemu prikázal ďalej konať. Nejde o porušenie osobnostného práva, ale o možnú procesnú
chybu v trestnom konaní pri posudzovaní námietky žalobcu, že ho mal opätovne prísť
navštíviť, informovať o rozhovore s vyšetrovateľom a vykonať vyšetrenie. Žalobcovi sa nepáči spôsob

formulácie jeho záverov v znaleckých posudkoch a jeho možná eventualita, pričom si neuvedomuje, že
keby boli závery jeho znaleckého posudku formulované inak, práve vtedy by sa dopustil nerešpektovania
prezumpcieneviny,ktorájezakotvenávzásadáchtrestnéhokonania. Nadruhejstranesinemyslí,
že by mal postupovať podľa toho, ako sa žalobcovi v jeho postavení obžalovaného zapáči, lebo právev týchto prípadoch by sa ako znalec k objektívnej diagnóze nedopracoval. Zdôraznil, že skutočnosti,
namietané žalobcom, v dôvodoch jeho odvolania preto pri zachovaní všetkých zásad trestného konania
všetkých ustanovení Trestného poriadku, ako aj ďalších zákonných ustanovení, týkajúcich sa znalcov,

nemohli žiadnym spôsobom zasiahnuť do jeho osobnej integrity, ale ani do jeho ústavne garantovaných
práv, medzi iným aj zásady prezumpcie neviny. To, že nezasiahol do osobnej integrity žalobcu, a že
znalecký posudok v konečnom dôsledku nebol dôkazom, ktorý by prevážil misku váh proti žalobcovi,
vyplýva i zo skutočnosti, že bol spod obžaloby okresného prokurátora v N. oslobodený.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvého
stupňa.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňavdanejveciuviedolstanoviskáprocesnýchstrán,
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, popísal dôkazy v konaní vykonané, tieto vyhodnotil každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov
mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na

vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom
odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, ktorý bol vypracovaný v súlade s
§ 157 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach naň v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva nasledovné:

Žalobca v danej veci uplatnil predovšetkým odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, keď súd prvého stupňa ho v danej veci nevypočul.

O procesnú vadu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi realizovať práva priznané
muObčianskymsúdnymporiadkom.Takýmtoprávomúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniajeiprávo

na prejednanie veci v jeho neprítomnosti (Čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). To
ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, možnosť byť prítomný
na súdnom konaní však musí účastníkovi vždy poskytnúť.

Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na

súdnom konaní Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené
inak, aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1,2 O.s.p.). Je
potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne
pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie v danej veci bolo nariadené Okresným súdom

Michalovce na deň 08.09.2011, žalobca prevzal predvolanie dňa 15.07.2011, uvedené pojednávanie
bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený
na deň 09.11.2011, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia žalovaného, zástupca
žalobcu bol o odročení pojednávania upovedomený. Nový termín pojednávania bol stanovený na
deň 25.01.2012, zástupca žalobcu bol upovedomený o termíne pojednávania dňa 29.12.2011. Termín

pojednávania bol zrušený, čo bolo zástupcom účastníkov oznámené, vec bola predložená Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím zo dňa 22.02.2012, č.k. 5Ndc/3/2012-114 prikázal vec
až do právoplatného skončenia Okresnému súdu Trenčín s poukazom na § 12 ods. 2
O.s.p. Okresný súd Trenčín stanovil termín pojednávania na deň 27.02.2013, žalobca a jeho zástupcaprevzali predvolanie na pojednávanie dňa 07.01.2013, pojednávanie bolo odročené na žiadosť zástupcu
žalobcu i zástupcu žalovaného na deň 29.04.2013, ktoré predvolanie na
pojednávanie prevzal žalobca a zástupca žalobcu dňa 13.03.2013. Po otvorení pojednávania okresný

súd konštatoval, že sa nedostavil žalobca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu a žalovaný, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil, obaja mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané,
pojednávania sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného, účastníci boli poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p., pojednávanie bolo odročené na deň 10.06.2013 s tým, že účastníci vzali
termín pojednávania na vedomie. Na pojednávanie dňa 10.06.2013 sa nedostavili účastníci konania,

zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie z neúčasti žalobcu i jeho zástupcu z dôvodu náhlej
práceneschopnostisplnomocnencazástupcuV..B.W.,požiadaloodročeniepojednávania.Tejtožiadosti
okresný súd vyhovel a pojednávanie bolo odročené bez otvorenia pojednávania na deň 02.09.2013,
žalobca a jeho zástupca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 20.06.2013. Na
pojednávanie dňa 02.09.2013 sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju
neúčasť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

Dňa 02.09.2013 okresný súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 101
ods. 2 O.s.p. V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p., umožňujúcom súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa napriek
riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania. Z tohto predpokladu vychádza i ust. § 119 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že i prípadné ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní samo osebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania.
Pokiaľ súd prvého stupňa za týchto okolností vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
za prítomnosti jeho zástupcu, neporušil tým žiadne jeho právo, ktoré mu ako účastníkovi konania patrí.

Je totiž len na účastníkovi, či svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní využije alebo nie, súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Z tohto dôvodu odvolací dôvod, uplatnený žalobcom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., daný nebol.

Podstata ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., uplatnenom žalobcom,
spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupesúduprvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.
Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,

alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok zistenia súdov, ktorý nezodpovedá postupu
podľa § 132 O.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každýdôkazjednotlivo avšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomprihliadanavšetko,čovyšloza
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov je možné vytknúť
prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie

dôkazov odporuje ustanoveniu § 132 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len
zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a žalobcom ani v odvolaní tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V súvislosti s touto odvolacou
námietkou odvolací súd poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie rozhodnutie súdu

prvého stupňa a dodáva nasledovné:

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokynysúdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe

skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ
účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejaj vtakýchprípadoch,keďnebolipreukázané

určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci žalobca tvrdil, že žalovaný mu neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv svojimi
výrokmi obsiahnutými v znaleckých posudkoch vypracovaných v trestných konaniach a vyjadreniami

na pojednávaní zo dňa 22.09.2009 v trestnom konaní , čím porušil zásadu prezumpcie neviny, ďalej
zavádzal a klamal, keď tvrdil, že žalobca sa odmietol podrobiť vyšetreniu a bolo jeho povinnosťou
opätovne ho navštíviť a vyšetriť. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje jeho povinnosť
označiť dôkazy, preukazujúce tvrdenú skutočnosť. Súd prvého stupňa sa po oboznámení so znaleckými
posudkami, vypracovanými žalovaným v trestných konaniach a výpoveďou žalovaného v trestnom

konaní,podrobneoboznámil.Odvolacísúd zhodnesosúdomprvéhostupňadospelkzáveru,žežalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vypracovaním predmetných znaleckých posudkov,
prípadne výpoveďou žalovaného v trestnom konaní, došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobcu chránených ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok v súdnom konaní ako každý iný dôkaz podlieha
sudcovskému hodnoteniu dôkazov. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri
hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre
súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd
hodnotílenvierohodnosťosobyznalcaalogičnosťspráv,ktorépodáva.Znaleckýposudokmôžehodnotiť

len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a
poznatkami, či je odôvodnenie logické, a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd
nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý
bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné
hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v

konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám
logického myslenia, a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má
súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil
v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom, alebo ustanoví nového znalca.
Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu

nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani v
doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti. Hodnotenie znaleckých posudkov v trestnom
konanínespornepatrí dokompetenciepríslušnéhosúdu,predktorýmsatrestnékonanievedie.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.

Odvolací dôvod, uplatnený žalobcom podľa § 205 ods. 2 písm. f), spočíva v mylnej aplikácii (výkladu)

právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav
vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a
dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo
veci samej.

Súd prvého stupňa na danú vec správne aplikoval ust. § 11 a § 13 ods. l Občianskeho zákonníka, Čl.
50 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré i správne vyložil. Odvolací súd nezistil v právnom
posúdení danej veci súdom prvého stupňa žiadne pochybenie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. daný nebol.

Pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia pojednávania na odvolacom súde, je potrebné poukázať na ust.
§ 214 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi
predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy a) ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia, podľa ktorého v danej veci postupoval odvolací súd, v ostatných prípadoch
možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .