Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204094
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614204094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: P. K., nar.
XX. H. XXXX, bydlisko D., č. XX, zastúpenej opatrovníčkou: M. K., pracovníčka Okresného súdu Senica,
o zaplatenie istiny 132,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Senica zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 6C/176/2014-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica
sp. zn. 5Ro/160/2014-20 z 26. júna 2014; zamietol žalobu žalobkyne (o zaplatenie sumy 132,74 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. marca 2012 do zaplatenia) a nepriznal žalovanej
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods.
1, § 101, § 103, § 489 OZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 2 písm.

a) a b), § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 101, § 103, § 5b
ZoOS (z. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa), § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení zmien) a vecne tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorej žalobkyňa plnila, poskytla žalovanej úver vo výške 1994,98 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 66,39 eur. Žalovaná si svoje povinnosti
z uzavretej zmluvy neplnila, pretože neplatila splátky úveru riadne a včas spôsobom ustanoveným v
Zmluve o úvere a v zmluvných dojednaniach zmluvy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere

a preto žalobkyňa zosplatnila úver dňa 31. januára 2010 a zároveň žalovanému oznámila, že uplynutím
15 dní od doručenia výzvy žalovanej sa stáva splatným celý dlh (199,17 eur). Výzva bola žalovanej
doručená 23. júla 2010, splatnosť úveru nastala 7. augusta 2010, od 8. augusta 2010 plynula trojročná
premlčacia lehota na uplatnenie práva, ktorá uplynula 8. augusta 2013. Žalobkyňa podala žalobu na
súd až dňa 30. augusta 2014, to znamená po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa
prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti, čo malo za následok, že premlčané právo nemohlo byť
žalobkyni priznané. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1

O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná náhradu nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní žiadne
trovy konania nevznikli.Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa iba v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podala včas
odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v napadnutej časti, alternatívne
navrhla zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, namietala nezákonnosť postupu súdu
aplikujúceho na prejednávaný prípad ustanovenie § 5b ZoOS, tvrdiac, že jeho aplikácia je v rozpore
so základnými ústavnými princípmi, nezohľadňuje to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu žaloby, čím došlo k zotretiu právnej
istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti

konania orgánov verejnej moci a zároveň došlo k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.
Žalobkyňa v konaní uplatnila svoj nárok žalobou 30. apríla 2014 a ust. § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť
až 1. mája 2014, preto ustanovenie § 5b ZoOS nemohlo byť aplikované. Dôvodila, že súd prvého stupňa
svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.),

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade
trov konania vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/176/2014 je žaloba žalobkyne,
ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 132,74 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 15. marca 2012 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisu dospel k záveru, že súd prvého
stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Súd prvého stupňa správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej
subjekty a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti), aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia tjs. 24. mája 2007
(§ 52 ods. 2, 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2007). Podľa ZoSU (§ 2 ods. 1 písm. a/) má tiež
charakter spotrebiteľského úveru dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Tento právny vzťah možno podriadiť aj pod režim ustanovení zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení (platného v čase uzavretia zmluvy),
keďže v zmysle jeho ustanovenia § 23a ods. 1 sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa
Obch. z. (okrem zmlúv podľa OZ i všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ), bolo potrebné na daný
prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby, je pre
žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa Obch.

z.). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obch. z. bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale
ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnychvzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd považoval za správnu aplikáciu ustanovenia § 5b ZoOS súdom prvého stupňa zakotvujúcu
povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný
(prípadne či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať).
Uvedené ustanovenie má procesný charakter a bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a
keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované

po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania (ide o tzv. režim okamžitej aplikovateľnosti, uplatňovanej pri procesných predpisoch). Súd
prvého stupňa správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako premlčaný, aplikujúc hmotnoprávne
ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami

žalobkyne, poukazujúcimi na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 5b ZoOS.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
žalobkyne nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa porušil zásady vyplývajúce
z ust. § 132 O.s.p., skutkové zistenia súd prvého stupňa správne subsumoval pod aplikované právne
predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny titulom

uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ust. Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila so žalovanou dňa 23. mája
2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000083279, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške

72.000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 30 - mesačných splátkach vo výške 110,67 eur
vždy do 16. dňa kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa si uplatnila právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka t.j. okamžitú splatnosť úveru. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 31. januára 2010 vyplýva, že
žalobkyňa oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátky č. 30, 31 a 32 o viac ako 3 mesiace,
ktoré je povinná splácať v zmysle uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000083279. V prípade ak

sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynie doba 15 dní od
doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými
až v budúcnosti. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 13. júla 2010.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom zo

spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je

pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.Keďže k zosplatneniu úveru zo strany žalobkyne došlo ku dňu 7. augusta 2010 (uplynutie
15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení dlhu odporkyni dňa 23. júla 2010), žalobkyňa sa mala

na súde najneskôr v lehote do 8. augusta 2013 domáhať zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom.
Nakoľko zo strany žalobkyne bol nárok na zaplatenie žalovanej istiny uplatnený na súde až dňa 30.
augusta 2014, stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako

procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, dospel k
záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo možné jej uplatnený nárok voči žalovanej
priznať a preto správne súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval
správne súd prvého stupňa aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a
sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej
dobe ako hlavný peňažný záväzok.

S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a
správne rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142ods.1O.s.p.avodvolacomkonaníúspešnejžalovanej náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,
pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.