Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 20, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/52/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110237076.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: J.. C. A., N.. XX.XX.XXXX, A. F. C. XXX/X, Ž., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti odporcovi: J.. W. C., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXX/XX, Ž.,
právne zast. JUDr. Roman Hriadel, advokát so sídlom Žilina, Sad SNP č.669/6, o zaplatenie 3.802,69
Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 100,28 Eur a úroky z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 100,28 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.12.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 12.12.2010, pôvodne domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.836,- Eur
a následne po viacerých zmenách, naposledy po pripustení zmeny uznesením zo dňa 28.11.2011, sa

domáhal zaplatenia sumy 3.802,69 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ
odôvodnil tým, že odporca v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 bez právneho titulu užíval pozemok
parc. K. Č.. XXX/XX, XXX/XX P. XXXX/X, ktoré sú v jeho vlastníctve.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu splnomocnenie;
výpis z listu vlastníctva č. XXXX K. XX.XX.XXXX, R. Č.. XXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.:

XXRo/XXX/XXXX zo dňa 13.01.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu.
Dňa 28.01.2011 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca namietal návrh
navrhovateľa s tým, že jeho budova nie je neoprávnenou stavbou a zároveň podal protinávrh.

Na pojednávaní dňa 03.04.2014 právny zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie, nakoľko v spornom období bola podielovou spoluvlastníčkou aj Z. K., ktorá však nie
je účastníkom konania.

S poukazom na predmet konania súd dospel k záveru, že vecná legitimácia je daná, nakoľko je
postačujúce, ak sa jeden zo spoluvlastníkov domáha ochrany svojich práv v rozsahu svojho podielu a
v danom prípade sa domáha bezdôvodného obohatenia odporcom. Zároveň súd poukazuje na to, žetvrdenie právneho zástupcu odporcu ohľadom vecnej legitimácie je účelové a zavádzajúce, keďže sám
odporca uzatvoril nájomnú zmluvu iba s jedným spoluvlastníkom na jeho podiel, teda na jednej strane
namieta vecnú legitimáciu z dôvodu, že navrhovateľom je iba jeden zo spoluvlastníkov , ale na druhej

strane zmluvnými stranami jeho zmluvy neboli obaja podieloví spoluvlastníci, ale iba jeden z nich.

Súdnariadilpojednávania,naktorébolpredvolanýprávnyzástupcanavrhovateľov,navrhovateľaprávny
zástupca odporcu a odporca; všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľov a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a znaleckým dokazovaním.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX k 08.10.2010 mal súd zistené, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc. K. Č.. XXX/
XX o výmere XXXX m2, parc. K. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2 a parc. K. Č.. XXXX/X o výmere XXXX
m2 je Z. K. v podiele 1 a navrhovateľ v podiele 1.

Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby

teľatník Y. X postavenom na parc. K. Č.. XXX/X a parc. K. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2,
pričom je uvedené, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste vlastníctva.
(l.č.9 obsahu spisu)

Podľa uvedenia navrhovateľa, odporca na prístup k jeho budove využíval parc. K.-E. Č.. XXXX/X v časti

XXX m2 ako prístupovú komunikáciu do areálu, parc. K.-E. Č.. XXX/XX o výmere XXXX m2 a parc. K.-
E. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2, všetko v k.ú. C., a to v období od 01.01.2009 do 31.12.2009, obe v
areáli na prístup k jeho budove.

Odporca následne v priebehu konania nespochybňoval užívanie predmetných nehnuteľností, avšak mal

za to, že by mal platiť pomerne za užívanie - 1/10 alebo 1/8, nakoľko dané nehnuteľnosti ako prístupovú
cestu užívajú viaceré osoby a čo sa týka užívania cesty pred areálom, za užívanie toho by nemal nič
platiť, nakoľko ide o obecnú cestu.

Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie odporcu za užívanie predmetných nehnuteľností v roku

2009. Medzi účastníkmi bola sporná hodnota nájmu a zohľadnenie užívania aj inými osobami s tým, že
parc. K. Č.. XXXX/X je verejná komunikácia podľa odporcu, a preto za ňu nemá platiť.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetné pozemky, ktoré odporca užíva ako prístupovú cestu, nie sú cestou a
k svojej budove má odporca aj iný prístup, teda nie je potrebné, aby užíval predmetné nehnuteľnosti

navrhovateľa.

Dňa 07.09.2011 bola vykonaná ohliadka na mieste samom za prítomnosti aj predvolaných svedkov.

Je nepochybné, že parc. K. Č.. XXXX/X je „vstupnom“ do areálu bývalého poľnohospodárskeho

družstva, v ktorom je okrem iného postavená aj budova odporcu. Z danej nehnuteľnosti navrhovateľ si
uplatňuje bezdôvodné obohatenie za užívanie odporcom iba v rozsahu XXX m2, t.j. vstup do areálu.
Je nepochybné, že ide o akúsi prístupovú cestu do daného areálu, ktorú užívajú viaceré osoby,
minimálne v počte užívateľov, či vlastníkov nehnuteľností v danom areáli, ako aj tretie osoby
prechádzajúce cez areál.

Svedok J.. T. W. uviedol na ohliadke, že „prístupová cesta“ bola 150 rokov a cesta bola predtým poľnou
cestou.

Ohliadkou mal súd zistené, že za parc. K. Č.. XXXX/X nasleduje parc. K. Č.. XXX/XX, na ktorej sú

položené panely od začiatku vstupu do areálu Poľnohospodárskeho družstva (ďalej len PD) a vzhľadovo
pôsobí ako cesta, čo je aj tak podľa svedeckých výpovedí využívaná.Bezprostredne za parc. K. Č.. XXX/XX nasleduje parcela K. Č.. XXX/XX. Všetky predmetné pozemky
nie sú ničím oddelené, tvoria jeden súvislý celok, tieto odporca okrem iných užíva ako prístup k svojej
nehnuteľnosti - budove, ktorá je v areáli PD.

Bolo nepochybne zistené, že dané nehnuteľnosti tvoria jeden celok ako časť „prístupu“ do areálu
bývalého poľnohospodárskeho družstva a sú užívané za tým účelom nielen odporcom, ale aj inými
osobami, či už vlastníkmi nehnuteľností v areáli alebo ich zamestnancami, a pod.
Odporca predložil zoznam osôb, ktoré užívajú predmetné nehnuteľnosti, a to parc. K. Č.. XXX/XX užíva

14 osôb vrátane vlastníkov a parc. K. Č.. XXX/XX užíva 9 osôb vrátane vlastníkov.

Navrhovateľ tvrdil, že do areálu je prístup aj iný, ktorý môže odporca využívať a tak neužívať jeho
predmetné nehnuteľnosti.
Súd ohliadkou na mieste samom zistil, že síce je prístup aj z opačnej strany areálu, avšak týmto
prístupom nie je upravená cesta, ide iba o nánosovú úpravu so zvyškami dreva, bahna, kamenia v

prudkom stúpaní s vyjazdenými koľajami, medzi ktorými bol väčší nános, cesta bola hrboľatá s väčšími
nánosmi a priehlbinami a úzka bez možnosti obídenia dvoch vozidiel pri ich strete.
Následne odporca vzal späť svoj vzájomný návrh ohľadom vecného bremena, preto skúmanie iného
prístupu, či zákonnosť/nezákonnosť stavby v areáli a pod., by bolo následne už nadbytočné. (uznesením
zo dňa 14.11.2011 bolo konanie o vzájomnom návrhu zastavené- l.č. 156)

Predmetom konania je totiž už len bezdôvodné obohatenie odporcu za užívanie predmetných
nehnuteľností v období od 01.01.2009 do 31.12.2009.

Súd vypočul svedkov:

Svedkyňa V..A. uviedla, že v areáli je od februára roka 2009, keďže tam má kone v budove, pod ktorou je
aj budova odporcu. Potvrdila užívanie odporcu prístupových nehnuteľností smerom od vstupu do areálu,
kde je aj vrátnica. Počas obdobia, čo je v danom areáli, vídavala aj odporcu, ako aj iných ľudí.
Svedok V..S. - nevedel sa vyjadriť, či v areáli vídaval odporcu.
Svedok F..S. uviedol, že odporcu pozná z predmetného areálu, v ktorom tiež užíva nehnuteľnosti od

roku 2008. Potvrdil, že aj on užíva „prístupovú cestu“, a to aj spolu s odporcom od vrátnice areálu, kde
sa sním najčastejšie stretáva. Uviedol, že vídava tam aj iné osoby.
Svedkyňa Z..A. - matka navrhovateľa, potvrdila, že odporca užíva predmetné pozemky, cez ktoré
prechádza k svojej budove. Taktiež potvrdila, že po predmetných nehnuteľnostiach chodia aj iní ľudia,
iné autá. Uviedla, že aj v minulosti tam bola cesta, a to poľná cesta...

Teda svedkovia potvrdili, že odporca užíval predmetné nehnuteľnosti, ako aj to, že tam bola cesta aj
v minulosti.

Zlistuvlastníctvavyplýva,ževšetkypredmetnénehnuteľnostisúumiestnenémimozastavanéhoúzemia

obce, teda sú v extraviláne.

Súdmalzistenézpknvl.č.XXvspojitostisosnímkouzkatastrálnejmapy,ženehnuteľnosťpredareálom
PD bola evidovaná ako poľná cesta, resp. obecná poľná cesta. (l.č. 135-138)
Podľa potvrdenia Mesta Žilina zo dňa 12.05.2012, cesta v úseku pohostinstva „E.“ po vstup do areálu

bývalého poľnohospodárskeho družstva, je zahrnutá v pasporte miestnych komunikácií na vykonávanie
jej údržby. Vlastníkom je z časti Mesto Žilina - pkn W..Č.. XXXX (K. Č.. XXXX/X) a z časti navrhovateľ
a J.. T..Š. - parc. K. Č.. XXXX/X. (l.č. 365,366)

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
V zmysle čl.20 ods.1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
S poukazom na uvedené vlastnícke právo možne obmedzovať len výnimočne a také obmedzenie sa

musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa
ktorej vlastnícke právo má rovnaký obsah a ochranu.Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním súd mal za nesporné, že odporca predmetné nehnuteľnosti užíval v období
01.01.2009-31.12.2009 bez právneho titulu, teda bezdôvodne, čím sa obohatil na úkor navrhovateľa,
ktorý bol podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností v 1.

Čo sa týka parc.č. XXX/XX P. W..Č.. XXX/XX, ktoré sú „prístupovou cestou“, bolo medzi účastníkmi

konania nesporné užívanie odporcom, avšak odporca namietal, že po daných nehnuteľnostiach
prechádzajú mnohé ďalšie subjekty, čo by sa malo pri určení výšky náhrady zohľadniť.
Súdu je známe, že navrhovateľ sa domáha obdobného nároku za užívanie predmetných nehnuteľností
aj voči iným subjektom - užívateľom v iných súdnych konaniach na tunajšom súde. (XC/XXX/XX, XXC/
XXX/XX, XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXRoXXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX,...)

Odporca preukázal, že nehnuteľnosť pozemok parc. K. Č.. XXX/XX užíva okrem spoluvlastníkov
minimálne 12 osôb a parc. K. Č.. XXX/XX užíva 7 osôb, čo navrhovateľ nerozporoval.
Je síce nepochybné, že nehnuteľnosť užíva viac osôb ako uviedol odporca, ale tieto žiadny z účastníkov
nepreukázal, preto súd si osvojil počet osôb uvádzaný odporcom, čo nebolo sporné.

Súd poukazuje na to, že čo sa týka výšky náhrady, pokiaľ k žiadnej dohode nedošlo a vo veci rozhoduje
súd, nie je možné určiť výšku len podľa obdobných zmlúv bez ďalšieho, svojvoľne, pokiaľ súd má
vedomosť, že nehnuteľnosť užíva viac subjektov, čo bolo aj nepochybne preukázané, a s ktorými
dokonca navrhovateľ vedie viaceré súdne spory, predmetom ktorých je tiež bezdôvodné obohatenie z
dôvodu užívania nehnuteľností bez právneho titulu. Súd musí rozhodnúť v zmysle platných právnych

predpisov a ak nie je taká výška zákonom stanovená, tak vo výške, ktorá je bežná, primeraná,
porovnateľná s inými alebo určená odhadom znalca a pod.
Aj svedeckými výpoveďami súd mal preukázané, že dané nehnuteľnosti užívajú ako prístupovú cestu
aj iní bez obmedzenia.
Súd v tejto súvislosti súhlasí s názorom odporcu, že pri určení jeho náhrady je potrebné zohľadniť počet

osôb, subjektov, ktorí túto „prístupovú cestu“ pravidelne využívajú a bolo preukázané, že skutočne danú
„cestu“ užívajú aj mnohé iné subjekty, s ktorými navrhovatelia vedú obdobné súdne spory. Bolo by v
rozpore s dobrými mravmi, aby všetky tieto osoby platili náhradu za bezdôvodné obohatenie v plnej a
rovnakej výške za 1 m2.
Odporca oznámil subjekty, ktoré v spornom období užívali parc.č. XXX/XX, a to E., V., W., Q., C., N., L.

W.. B.. P. F. (5 subjektov) a parc.č. XXX/XX - E., V., Q., C., L. W.. B.. P. F. (2 subjekty).
Súd má vedomosť z rozhodnutia v konaní XXC/XXX/XXXX, že navrhovateľ výslovne potvrdil, že danú
nehnuteľnosť ako prístupovú cestu skutočne plnohodnotne užívali - E., V., Q., C., W..
Súd opätovne poznamenáva, že navrhovateľ voči niektorým menovaným subjektom vedie súdne spory
o bezdôvodné obohatenie. (XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX,...)

S poukazom na uvedené súd ďalej nezisťoval užívanie týchto nehnuteľností i ďalšími osobami. Medzi
účastníkmi konania odporcom uvedené osoby neboli sporné, navrhovateľ nenamietal podanie odporcu
s uvedenými menami subjektov užívajúcich predmetné nehnuteľnosti.
Súd mal teda preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že v spornom období parc.č. XXX/XX P. W..Č..
XXX/XX užívali aj vyššie uvedené subjekty.

Z uvedeného vyplýva, že súd bez ďalšieho dokazovania mal zistené, že predmetnú nehnuteľnosť - parc.
K. Č.. XXX/XX, užívali v spornom období okrem spoluvlastníkov v celom rozsahu minimálne 7 subjektov
a parc. K. Č.. XXX/XX minimálne 12 subjektov - nevlastníkov. Toto vyplynulo aj z ohliadky na miestesamom, kedy bolo preukázané, že užívatelia/vlastníci nehnuteľností v areáli PD C. využívajú ako prístup,
či prístupovú cestu práve predmetné nehnuteľnosti.

Čo sa týka užívania nehnuteľnosti parc. K. Č.. XXXX/X, je nepochybné, že sa nachádza pred vstupom
do areálu PD C. a pôsobí ako cesta, či verejná komunikácia, ktorá bola v pkn stave evidovaná ako poľná
cesta, či obecná poľná cesta.
Je však nepochybné, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol v spornom období práve navrhovateľ spolu
s Z. K., každý v 1.

Odporca odmietal platiť za užívanie danej cesty, nakoľko mal za to, že sa jedná o verejnú komunikáciu,
ktorá je v užívaní všetkých.
Navrhovateľ popieral, že by išlo o verejnú komunikáciu, a to aj z toho dôvodu, že vlastníkom nie je obec,
či mesto, ale navrhovateľ, čo vyplýva aj zo stanoviska Mesta Žilina zo dňa 25.10.2010.
Nikým nebolo spochybnené vlastníctvo navrhovateľa k danej nehnuteľnosti, dokonca podľa listu
vlastníctva je spoluvlastníkom v podiele 1 a ďalšie skutočnosti pre prípadné zisťovanie vlastníctva,... by

bolo nad rámec predmetu tohto konania, preto súd sa ďalším nezaoberal a považoval spoluvlastníctvo
navrhovateľa za nepochybné.
Navrhovateľ požadoval náhradu od odporcu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti iba v rozsahu XXX
m2, hoci výmera je 1.XXX m2. Aj z ohliadky vyplynulo, že skutočne daná nehnuteľnosť nie je užívaná
v celom rozsahu, ale iba ako prístupová cesta k vstupu do areálu PD C.. Odporca nenamietal uvedený

rozsah XXX m2, toto nebolo rozporované, preto súd osobitne nedokazoval danú skutočnosť, nakoľko
medzi účastníkmi nebola sporná.
Z predložených listín je nepochybné, že ide o zastavanú plochu a nádvorie o výmere 1.XXX m2 v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a Z. K., každý v podiele 1.
Súd má za to, že takéto jej využitie je nutné zohľadniť pri výške náhrady bezdôvodného obohatenia,

pričom je nepochybné, že konkrétne odporca je jedným z tých osôb, ktorý skutočne užíva predmetnú
nehnuteľnosť, avšak nie je možné ohraničiť počet takýchto osôb, nakoľko ide o nehnuteľnosť
pokračujúcu ako cesta v danej obci C., na rozdiel od parc. č. XXX/XX P. XXX/XX, ktoré sú užívané ako
prístupová cesta minimálne tými, ktorí v danom areáli majú nehnuteľnosti - budovy,.....

Podľa § 1 ods.2 zák.č. 135/1961 Zb. v znení do 31.07.2011 pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa
dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Podľa § 4b zák.č. 153/1961 Zb. v znení do 31.07.2011
(1) Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a
verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

(2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou
tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej
dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

Podľa § 3d ods.4 zák.č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných

právnických osôb alebo fyzických osôb.

Podľa § 21 ods.1 zák.č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 21 ods.3 zák.č. 153/1961 Zb. účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelovou komunikáciou je taká komunikácia, ktorá je len
určitým spôsobom užívaný pozemok, ktorý je komunikáciou, teda ide o cestu určenú k užitiu cestnými
a inými vozidlami a chodcami, slúži k spojeniu jednotlivých nehnuteľností pre potreby vlastníkov týchto
nehnuteľností alebo k spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Pozemok,ktorýspĺňatietokritéria,stávasaúčelovoukomunikáciouzozákonabeztoho,abybolopotrebnévydávať
správne rozhodnutie. Ak zriadi vlastník pozemku účelovú komunikáciu alebo súhlasí aj konkludentne
s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou. Súkromné práva vlastníka sú v takom

prípade obmedzené verejnoprávnym inštitútom užívania pozemnej komunikácie. (22Cdo 1911/2000,
22Cdo 2191/2002, 22Cdo 1868/2000...)

Je nepochybné, že parc. K. Č.. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa tvorí časť cesty,
ktorá sa aj užívala ako cesta niekoľko rokov a táto časť je spojená s ďalšími pozemkami, ktoré sú vo

vlastníctve aj Mesta Žilina, ktorý udržiava celú túto cestu, nielen časť vo svojom vlastníctve.
S poukazom na ustanovenie § 3d ods. 4 zák.č. 153/1961 Zb. a § 21 ods.3 cit.zák. možno posúdiť,
že ide o účelovú komunikáciu, ktorej časť je vo vlastníctve fyzických osôb, a to aj navrhovateľa a
ako účelová komunikácia spĺňa aj podmienku, že slúži spojeniu nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými
komunikáciami.
Dokonca má aj vzhľad ako cesta, na ktorej je potiahnutý asfaltový koberec a o jej údržbu sa stará v

celom rozsahu Mesto Žilina.

Súd poukazuje na to, že na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľa, ktorá tvorí časť cesty, nebol žiadny
zákaz vstupu na danú časť cesty a pod.

Navrhovateľ si uplatnil bezdôvodné obohatenie iba z časti danej nehnuteľnosti v rozsahu XXX m2, hoci
celková výmera je 1.XXX m2.
Užívaný rozsah XXX m2 nebol nikým namietaný, medzi účastníkmi táto výmera nebola sporná, odporca
iba namietal to, že sa jedná o cestu, za ktorú nie je dôvod platiť navrhovateľovi.
Z toho dôvodu súd nedokazoval skutočný rozsah užívania danej nehnuteľnosti odporcom.

Je nepochybné, že vzhľad danej cesty pôsobí dojmom komunikácie, nakoľko je pokrytá asfaltom a
dokonca je užívaná neobmedzene a neobmedzeným počtom rôznych subjektov, teda nielen tých, čo
vstupujú do areálu PD. Dokonca táto cesta ďalej pokračuje okolo areálu PD a je riadne udržiavaná
Mestom Žilina, ktoré je v časti danej cesty aj vlastníkom, nakoľko táto cesta sa skladá z viacerých parciel

vo vlastníctve rôznych vlastníkov.
Dokonca aj svedkovia potvrdili, že táto cesta sa vždy využívala ako cesta, a aj bola vedená ako poľná
obecná cesta, aj keď časť navrhovateľa v súčasnosti je vedená ako zastavané plochy a nádvoria.

Táto cesta, resp. časť „cesty“ vo vlastníctve navrhovateľa, nie je ničím v teréne označená, z ničoho

nie je verejnosti známe, že je vo vlastníctve navrhovateľa, keďže sa niekoľko rokov užíva ako cesta
neobmedzene, a predsa nikto, kto užíva nejakú cestu, nezisťuje, kto je vlastníkom a to zvlášť, keď
nehnuteľnosť je vzhľadovo cestou a niekoľko rokov sa aj užíva ako cesta.
Je prirodzené, že pokiaľ nejaký úsek sa dlhé roky používa ako cesta a aj vzhľadovo pôsobí dojmom
ako riadna komunikácia, nikto si predtým, ako vstúpi na ňu, nezisťuje, či ide skutočne o evidovanú

komunikáciu alebo je vo vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby, a to bez ohľadu na prístup do katastra
nehnuteľností, nakoľko taký úsek je správne považovaný za druh komunikácie.
Z ničoho nebolo zrejmé, že ide o vlastníctvo navrhovateľa. Voči odporcovi sa navrhovateľ domáhal
náhrady za užívanie tejto cesty v období roku 2009 až žalobou podanou 13.12.2010.
Navrhovateľ má síce ústavou zaručenú ochranu vlastníckeho práva, ale navrhovateľ sa nesprával ako

vlastník, svoje vlastníctvo si nechránil, z ničoho nevyplývalo pre užívateľov cesty jeho vlastníctvo k
časti cesty - k predmetnej parcele. Je pravdou, že je to jeho vlastníctvo a že nehnuteľnosť užívajú aj
iné osoby v nespočetnom množstve, avšak títo nemali dôvod si myslieť, že nejde o komunikáciu, nič
tomu nenasvedčovalo. Až keď užívali cestu nejakú dobu, tak navrhovateľ podal žalobu na bezdôvodné
obohatenie za užívanie danej nehnuteľnosti v minulosti.

Súd má však za to, že ide o účelovú komunikáciu, so zriadením ktorej súhlasil navrhovateľ, resp. jeho
právny predchodca, čo sa prejavilo v tom, že nenamietal úpravu cesty v celom rozsahu, ako aj údržba
realizovaná Mestom Žilina.
Súd posúdil, že odporca navrhovateľov pozemok užíva ako cestu z titulu všeobecného užívania účelovej

komunikácie, teda na spornom pozemku je účelová komunikácia a bolo by v rozpore s dobrými mravmi
platiť navrhovateľovi odporcom nejakú náhradu. (22Cdo/1868/2000, E..S..A. - Ochrana vlastníctva a
držby v občianskom zákonníku, S. - Správne právo,.....)S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie danú cestu možno výkladom
zákona považovať za účelovú komunikáciu, ktorej časť je vo vlastníctve aj navrhovateľa.
Vzhľadom na to a na skutočnosti vyššie uvedené, súd nepriznal navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie

za užívanie parc. K. Č.. XXXX/X, keďže ide o účelovú komunikáciu a akékoľvek nárokovanie na nejakú
úhradu za užívanie danej nehnuteľnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Taktiež by bolo nespravodlivé zaviazať len odporcu za užívanie tejto nehnuteľnosti, keďže túto časť cesty
užíva denne množstvo osôb bez možnosti presného určenia počtu.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na uvedené, hoci navrhovateľ je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odporca
skutočne užíval túto nehnuteľnosť, priznanie náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi a to s

poukazom na to, že ide o účelovú komunikáciu, pričom súdu je z iných konaní tiež známe, že napriek
tomu, že aj iní túto nehnuteľnosť užívali, navrhovateľ si náhradu za užívanie tejto nehnuteľnosti
neuplatňoval od všetkých a aj keď si uplatnil, zobral v tej časti späť. V tomto konaní však zotrval na
návrhu v celom rozsahu.

Súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca užíva
predmetné nehnuteľnosti parc. K. Č.. XXX/XX P. XXX/XX, čo odporca nespochybňoval. Napriek tomu
nepochopiteľne odmietal uhradiť za toto užívanie a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Je
nepochybné, že dané nehnuteľnosti sú v uzavretom areáli PD, ktoré nepochybne užíva odporca spolu s
ďalšími konkrétnymi osobami, avšak bez právneho titulu, bez akejkoľvek náhrady, za ktorú má vlastník

takých nehnuteľností nárok. Keďže boli užívané bez právneho titulu, ide o náhradu za bezdôvodné
obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa.

Vzhľadom k tomu, že odporca nepochybne užíval nehnuteľnosti parc. K. Č.. XXX/XX P. Č.. XXX/XX, súd
sa zaoberal hodnotou, výškou bezdôvodného obohatenia.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom J.. V. A. na základe objednávky V. Z.
B..T..Y.. bola stanovená hodnota nájmu za pozemky v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v
C.. (l.č. 10)
- týmto znaleckým posudkom nebola stanovená hodnota pre sporný rok 2009, preto ho nebolo možné

použiť.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom J.. V. A. na základe objednávky
navrhovateľa, bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za pozemky v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva v C., a to pre rok 2008, 2009 a 2010. (l.č. 64)

Podľa záverov tohto znaleckého posudku stanovenie všeobecnej hodnoty v roku 2009 bola stanovená
hodnota pozemku 41,02 Eur/m2 a za nájom 3,521 Eur/m2. (pre pozemky okrem parc. K. Č.. XXXX/X,
ktorá nebola predmetom znaleckého hodnotenia) (l.č. 70)
J.. V. A. bol vypočutý aj ako svedok a na svojich záveroch v znaleckom posudku zotrval, pričom uviedol,
že použil koeficienty s poukazom na to, že predmetné pozemky sú výhľadovo určené na individuálnu

bytovú výstavbu, a to 20-30 rokov dopredu.
- v tejto súvislosti súd poznamenáva, že nikto nevie dopredu uviesť, čo bude o 20-30 rokov a predsa
na daných nehnuteľnostiach sú nehnuteľnosti rôznych vlastníkov, či užívateľov, ktorí v nich podnikajú
a udržiavajú. Dokonca svedok pri vypracovaní znaleckého posudku nevidel ani územný plán obce C..
Znalec ničím relevantným neodôvodnil použitie koeficientov,... pre svoje závery, poukazoval iba na svoj

názor. Preto súd si tvrdenia znalca, ktorými odôvodňoval použitie takých koeficientov, neosvojil.

Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom J.. V. V. na základe objednávky Q..Q.,
bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za predmetné pozemky podľa LV č. XXXX (parc.č. XXX/XX
P. Y..) v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v C., čo vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie,

a to pre rok 2011 vo výške 1,531 Eur/m2/ročne. (l.č. 188)
- tento znalecký posudok je tiež irelevantný, nakoľko hodnota je stanovená pre rok 2011, teda nie pre
sporné obdobie roku 2009.Súd mal zistené uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 24.06.2009 medzi prenajímateľom Z. K. a
nájomcom K..B. - Ž., podľa ktorej prenajímateľ ako podielový spoluvlastník v podiele 1 prenajal do
31.12.2009obdobnénehnuteľnostivpredmetnomareálizacenu3,-Eur/m2/ročneatoza1predmetných

nehnuteľností.
Taktiež Z..K. ako prenajímateľka prenajala zmluvou zo dňa 24.06.2009 svoj podiel na nehnuteľnostiach
v danom areáli nájomcovi V..V. za cenu 3,- Eur/m2/ročne, a to do 31.12.2009.
Z..K. ako prenajímateľka taktiež prenajala svoj podiel na konkrétnych nehnuteľnostiach v danom areáli
aj V..K. za 3,- Eur/m2/ročne, a to zmluvou zo dňa 07.07.2009.

Zmluvou zo dňa 07.07.2009 prenajala aj spol. R. C.-SK, B..T..Y.. za 3,- Eur/m2/ročne a taktiež aj F..S.
zmluvou zo dňa 08.11.2010.
V zmluvách boli vyporiadané aj vzťahy za užívanie od 01.01.2009.

Pokiaľ navrhovateľ predložil zmluvu o nájme z 28.09.2007, táto zmluva je pre rok 2007 a predmetom je
podnájom. Teda táto zmluva je irelevantná pre toto konanie. (l.č. 309)

Z dohody o urovnaní zo dňa 11.10.2010 (l.č. 311) je zrejmé urovnanie Z..K. ako vtedajšej spoluvlastníčky
v podiele 1 a nájomcami za užívanie predmetných nehnuteľností v areáli v období od 01.11.2009 do
31.12.2010, a to vo výške 1,5 Eur/m2/ročne.

Súd mal zistené, že dňa 15.12.2009 uzavrel odporca s Z. K. ako prenajímateľkou a zároveň podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v tom čase v podiele 1, dohodu o urovnaní, podľa ktorej
odporca užíva parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/XX o výmere XXX m2, a to za účelom
prístupu k svojej nehnuteľnosti (pešo, aj autom), a to v období od 01.04.2007 do 31.12.2009.
Taktiež uzavreli dohodu o urovnaní dňa 20.12.2010 pre obdobie roka 2011 za užívanie parc.č. XXX/XX

P. W..Č.. XXX/XX za sumu 275,- Eur.
Taktiež uzavreli dohodu o urovnaní dňa 27.03.2012, ale pre obdobie roku 2011.

Podľa realitnej kancelárie E. T., B..T..Y.. odhad ceny nájmu za zastavané plochy a nádvoria v rokoch
2008-2010 cca 3,30 Eur - 6,60 Eur/m2/ročne a za trvalé trávnaté porasty v rokoch 2008-2010 - 0,10

Eur-3,- Eur/m2/ročne.

Súd nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej ceny nájmu predmetných nehnuteľností
pre rok 2009, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom J.. J..A..
Podľa záverov tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota nájmu v roku 2009 pre parc.č. XXXX/X,

XXX/XX P. XXX/XX je 1,84 Eur/m2/rok. (l.č. 259 obsahu spisu)
Znalecký posudok právny zástupca navrhovateľa namietal z dôvodu, že nie je objektívny, avšak jeho
námietky relevantne vyvrátil J.. J..A. vo svojom podaní zo dňa 25.04.2013 a 09.03.2013.

Čo sa týka výšky náhrady, vzhľadom na preukázanie rozdielnych hodnôt ročného nájmu za predmetné

nehnuteľnosti, súd určil hodnotu nájmu tak, že relevantne zistené hodnoty (hodnota určená znaleckým
posudkom súdom ustanoveného znalca, hodnota zo zmlúv s Z..K. a hodnota v zmysle Dohody o
urovnaní s druhým spoluvlastníkom a odporcom) spriemeroval, na základe čoho výsledná hodnota
nájmu pre dané nehnuteľnosti v roku 2009 činí 1,54 Eur/m2/ročne. (1,084+3+0,54):3=1,54 Eur.
Výpočet: - všetky predmetné nehnuteľnosti sú zastavané plochy a nádvoria, ktorých hodnota nájmu je

rovnaká
- podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX hodnota nájmu za rok 2009 je 1,084 Eur/m2/rok
- podľa dohody o urovnaní medzi odporcom a Z..K. ako podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 - 0,54
Eur/m2/rok (pri úhrade 274,66 Eur za 675 m2 (1/2 parc.č. XXX/XX P. XXX/XX) za 9 mesiacov)
- podľa predložených zmlúv o nájme medzi Z..K. a iným užívateľom - 3,- Eur/m2/ročne.

Súdusícebolpredloženýznaleckýposudokč.XX/XXXXvypracovanýJ..A.shodnotounájmu3,521Eur/
m2/rok, avšak súd sa s jeho závermi nestotožnil a neosvojil si ich, nakoľko jednak ide o listinný dôkaz, aj
keď vyhotovený osobou zapísanou v zozname znalcov, avšak po jeho ústnom vyjadrení na pojednávaní
vrámcitohtokonania,súdmalzato,žeJ..A.privypracovaníznaleckéhoposudkupostupovalvprospech

navrhovateľa, keďže na jeho objednávku konal, a v znaleckom posudku použil koeficienty podľa svojich
úvah a názorov, použil koeficienty svojvoľne bez toho, aby videl územný plán obce a pod., keď vyhodnotil
tieto pozemky na vyššiu cenu preto, lebo posúdil, že predmetné pozemky sú výhľadovo určené naindividuálnu bytovú výstavbu, a to 20-30 rokov dopredu. Takéto posúdenie je len čisto svojvoľná úvaha
bez relevantných podkladov.
Súd danú listinu neposúdil ako objektívnu a hodnovernú.

Je však nepochybné, že bol vypracovaný znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom, podľa
ktorého hodnota nájmu v roku 2009 za predmetné nehnuteľnosti je 1,84 Eur/m2/rok, ktorého závery
navrhovateľ sa snažil spochybniť, avšak bez relevantných dôvodov. Súd nezistil žiadny dôvod
spochybniť tento znalecký posudok a neposúdiť ho za hodnoverný. Ide o objektívny znalecký posudok
vypracovaný znalcom, ktorého ustanovil súd, teda nie na objednávku navrhovateľa, či odporcu.

Pokiaľ boli predložené zmluvy o nájme na predmetné nehnuteľnosti, boli uzavreté Z..K. ako podielovou
spoluvlastníčkou a iným nájomcom a bolo v rámci ich zmluvnej voľnosti, ako si určia hodnotu, pričom
je zrejmé, že hodnota bola cca 3 Eur/m2/ročne. Bolo to ich zmluvné dojednanie, ich vzájomná dohoda,
avšak pri objektívnom posúdení hodnoty nájmu nie je možné prihliadať výlučne na také dohody, pričom
boli uzavreté medzi inými osobami na dané nehnuteľnosti, a tak súd túto hodnotu zohľadnil pri určení
celkovej hodnoty.

Súdu bola predložená aj dohoda o urovnaní medzi Z..K. ako jednou zo spoluvlastníkov a odporcom aj
na obdobie 2009, 2010, pričom súd mal zistené, že za rok 2009 zaplatil odporca Z..K. sumu cca 0,54
Eur/m2/ročne, keďže za 9 mesiacov jej zaplatil sumu 274,66 Eur pri výmere 675 m2.
Čo sa týka odhadu realitnej kancelárie, tento odhad nebol presný, čo uviedla aj realitná kancelária,
nakoľko jednak tento odhad je v širokom rozsahu 3,30-6,60 Eur/m2/rok, ale bez konkretizácie, bez

ohľadu na špecifikáciu nehnuteľností. Preto nebolo možné zohľadňovať pri určení ceny aj uvedenú cenu
realitnou kanceláriou.
Znalecký posudok č.XXX/XXXX vypracovaný znalcom J.. V. V. nie je možné použiť pre toto konanie,
nakoľko sa týka hodnoty nájmu pre rok 2011, avšak sporným obdobím v tomto konania bol iba rok 2009.
Preto danú listinu súd vyhodnotil ako irelevantnú.

Na základe vyššie uvedeného výpočtu s odôvodnením súd posúdil výšku nájomného/bezdôvodného
obohatenia vo výške 1,54 Eur/m2/ročne.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ aj nejakú nehnuteľnosť užívajú viaceré osoby, je vecou vlastníkov takej

nehnuteľnosti, či bude požadovať nejaké nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za užívanie a od koho.
Avšak bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby nejakú odplatu požadoval iba od niektorého z užívateľov
v plnej výške, resp. od viacerých v plnej výške a od niektorých nič, preto súd zohľadnil užívanie aj iných
preukázaných osôb.

Je nepochybné, že parc. K. Č.. XXX/XX je okrem spoluvlastníkov pravidelne užívaná minimálne 12
subjektmi (p.E., W..V., W..Q., W..C., W., F. - S., Č., P., Ď., W., N., L.T. W..B..) a parc. K. Č.. XXX/
XX užívaná minimálne 7 osobami, čo súd zohľadnil pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, avšak
súd nezohľadňoval užívanie danej nehnuteľnosti aj náhodnými osobami, ako sú turisti a pod., pričom
uvedené osoby neboli navrhovateľom namietané a žiadne ďalšie konkrétne osoby neboli preukázané.

Vzhľadom na určenú cenu nájmu ako výšku bezdôvodného obohatenia zohľadnenú s poukazom
na učenie hodnoty nájmu znaleckým posudkom, s poukazom na hodnotu podľa zmlúv s druhým
spoluvlastníkom a s poukazom na hodnotu v zmysle dohody o urovnaní odporcu s druhým
spoluvlastníkom za užívanie v roku 2009, súd určil, že odporca sa bezdôvodne obohatil vo výške,

ktorú určil výpočtom celkovej hodnoty za podiel navrhovateľa za rok 2009 s prihliadnutím na ďalších
užívateľov, teda
- pri nehnuteľnosti parc. K. Č.. XXX/XX o výmere XXXX m2 pri užívaní 12 osobami za 1,54 eur/m2/rok
za podiel 1/2, t.j. (1052 m2 x 1,54) : 12 = 135,- Eur : 2 = 67,50 Eur
- pri nehnuteľnosti parc. K. Č.. XXX/XXX o výmere XXX m2 pri užívaní 7 osobami za 1,54 eur/m2/rok,

t.j. (298 m2 x 1,54) : 7 = 65,56 Eur : 2 = 32,78 Eur, teda spolu 100,28 Eur.

Teda odporca sa v spornom období na úkor navrhovateľa celkovo bezdôvodne obohatil užívaním
uvedených nehnuteľností bez právneho titulu vo výške 100,28 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.836,- Eur od 13.12.2010, t.j.
od podania žaloby na súd a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.966,69 Eur od 04.07.2011, t.j. zo sumy,
o ktorú bol žalobný návrh rozšírený.Žalobný návrh bol odporcovi doručený dňa 20.01.2011.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, a to ani po doručení
žalobného návrhu, ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.

Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., avšak iba zo sumy 100,28 Eur (čo je priznaná suma z uplatnenej sumy) od 21.01.2011,
keďže žaloba bola odporcovi doručená dňa 20.01.2011, čím sa dostal do omeškania až nasledujúcim
dňom. Keďže navrhovateľ nepreukázal predchádzajúcu výzvu na náhradu a žaloba v takom prípade
nahrádza samotnú výzvu, tak odporca sa dostal do omeškania až nasledujúcim dňom po doručení

žalobného návrhu, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žalobného návrhu.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom
dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V nepriznanej
časti súd žalobný návrh zamietol. Súd síce priznal náhradu za užívanie ako bezdôvodné obohatenie, ale
iba parc. K. Č.. XXX/XX a XXX/XX, avšak v inej hodnote nájmu a so zohľadnením užívania nehnuteľností

viacerými osobami, preto vo zvyšnej - nepriznanej časti spolu v časti uplatnených úrokov z omeškania
z nepriznanej sumy žalobný návrh zamietol.

O trovách konania, ktoré pozostávajú aj z trov štátu, súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods.3 O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).