Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Sandra Veľká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114209976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným 1/ X. V.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom O.R. X, Košice, zast. R. V., bytom O. X, Košice a 2/ R. V., nar.
X.XX.XXXX, bytom O. X, Košice, o zaplatenie 3.083,52 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2014 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3.083,52 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od
21.12.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.1.2009 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuv1.radeúvervovýške1.659,70
€.Žalovanýv1.radesaúverzaviazalsplatiťv36mesačnýchsplátkachpo93,44€mesačne,vtermínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade ako

spoludlžník. Na základe dohody sa žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli na odklade splátok č. 4,5,6
s tým, že tieto splátky zaplatí ako splátky č. 37,38,38 v náhradnom termíne. Žalovaný sa dostal do
omeškania už s prvou splátkou a do spoplatnenia úveru zaplatil žalobcovi sumu 280,32 €. K zosplatneniu
celého úveru došlo po omeškaní so 4. splátkou, čím sa celý úver v sume 3.083,52 € stal splatný ku dňu
21.12.2009. Žalovaní uvedenú sumu ku dňu podania návrhu nezaplatili.

Pobyt žalovaného v 1. rade sa súdu nepodarilo zistiť šetrením cez Register obyvateľov Slovenskej

republiky, Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR, Policajný zbor SR, evidenciu obyvateľov mesta Košice,
preto mu súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v konaní žalovaného v 2.
rade ako opatrovníka.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že si je vedomý existencie pohľadávky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to úverovou zmluvou, splátkovým

kalendárom, oznámením o schválení úveru, oznámením o zosplatnení, kartou klienta, výpisom z
obchodného registra a zistil nasledujúci skutkový stav:Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a oznámenia o schválení úveru súd zistil, že žalobca a žalovaný v
1. rade dňa 22.1.2009 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému v 1. rade úver vo výške 1.659,70 €. Žalovaný v 1. rade sa tento úver zaviazal splatiť v 36

mesačných splátkach po 93,44 €, splatných vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci. Zmluvná odmena
za poskytnutie úveru predstavovala 1.704,18 €, predpokladaná RPMN za úver 67,74%, ročná úroková
sadzba 68,80%, priemerná RPMN za úver 34,92%, poskytnutá čiastka revolvingu 941,88€, zmluvná
odmena za poskytnutie revolvingu 1.300,70 €, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 54,94%
a ročná úroková sadzba revolvingu 67,93%. Žalovaný v 2. rade k záväzku žalovaného v 1. rade pristúpil

v zmysle zmluvy ako spoludlžník.

Zo splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný v 1. rade mal povinnosť splácať splátky vždy k 28.
kalendárnemu dňu v mesiaci, pričom splátky č. 4,5,6 predstavovali 0,- € a boli nahradené splátkami č.
37,38,39 po 93,44 €.

Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 10.11.2009 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy, nakoľko sa dostal do omeškania s úhradou splátky č. 7 a nasledujúcich o viac ako 74 dní.
Zároveň žalovaného v 1. rade žalobca upozornil, že celý úver sa stane splatným v lehote 15 dní od
doručenia tohto oznámenia.

Z karty klienta súd zistil, že žalovaný zaplatil iba prvé tri splátky po 93,44 €, t.j. 280,32 €. Pričom,
vzhľadom na to, že splátky č. 4,5,6 boli presunuté, sa dostal do omeškania so splátkou č. 7 splatnou do
28.8.2009, ako aj s nasledujúcimi splátkami. Celý úver sa stal splatný dňa 21.12.2009.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) a b) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 5 cit. zákona ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie
služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové
obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného

príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabené nároky
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nezaplatenej časti úveru.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako

dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzatvorili dňa 22.1.2009 revolvingovú zmluvu, predmetom
ktorej bol revolvingový úver vo výške 1.659,70 €. Uvedený úver sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť
v 36 mesačných splátkach po 93,44 €, čo predstavuje sumu 3.363,84 €. Žalovaný v 1. rade žalobcovi
zaplatil iba prvé tri splátky a vzhľadom na to, že splátky č. 4,5,6 boli odložené, dostal sa do omeškania so
zaplatením 7. splátky splatnej k 28.8.2009. Keďže žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so splátkou

o viac ako tri mesiace, celý dlh vo výške 3.083,52 € sa stal splatným ku dňu 20.12.2009. Žalovaný v
1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník ku dňu podania návrhu túto sumu neuhradili
ani čiastočne.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, najmä ust. § 52 Občianskeho zákonníka, je

nepochybné, že účastníci uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca v zmluvnom vzťahu vystupuje
ako dodávateľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia. Z uvedeného dôvodu musí súd pri posudzovaní
nároku žalobcu aplikovať aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd je teda s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa povinný z úradnej

moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide
o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Keďže nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci má svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve, pre začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, kedy mohol žalobca prvý krát uplatniť svoje právo na súde. Takýmto dňom je deň, keď došlo k

zosplatnenia celého úveru, t.j. 21.12.2009. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa 15.4.2014, teda po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je

právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo

nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľsa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ust. § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).Ustanovenie§54ods.1OZjeustanovenímlexspecialissdopadomnavšetkyspotrebiteľské
zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie § 54

ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje
dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni strane nebráni ani

regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v
konaní úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech
nemal. Keďže žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, súm im ich náhradu v súlade s
citovaným zákonným ustanovením a contrario nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. (§ 251 O.s.p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.