Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 4Er/612/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212205913
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Kyseľ
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6212205913.3

Uznesenie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, IČO : 30807484,
pobočka Veľký Krtíš, v zastúpení // proti povinnému Klub priateľov zdravotne postihnutých - Ipeľské
Predmostie, Ipeľské Predmostie 256, IČO : 42190975, pre vymoženie 782,86 Eur istiny s príslušenstvom
a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 211,01 Eur súdnemu exekútorovi JUDr.
Mariánovi Jurinovi, Št. Moyzesa 50, Lučenec v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverený súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 06.07.2015 podnet na zastavenie exekučného
konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor predložil zároveň vyúčtovanie trov exekúcie.

Súd vyzval oprávneného nech sa vyjadrí k podnetu súdn. exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený písomne oznámil súdu, doručené
na súd dňa 18.12.2015, že súhlasí so zastavením exekúcie zároveň si oprávnený uplatnil výhradu
(nesúhlas) úhrady trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor od oznámenia úhrady oprávneným neurobil
nič, aby si vymohol trovy exekučného konania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Súd preskúmal zákonnú dôvodnosť zastavenia ex. konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP ako aj
zákonnosť, správnosť a opodstatnenosť vyúčtovaných trov exekučného konania.

Exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného zo dňa 16.08.2012, ktoré bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 28.08.2012. Poverenie č. 5610028554 na vykonanie exekúcie súd vydal
dňa 07.09.2012 a toto bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.09.2012. Súdny exekútor vydal

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.10.2012, ktoré oprávnenému doručil dňa 05.10.2012,
povinnému zásielka nebola doručená a bola vrátená na ex. úrad dňa 08.10.2012 z dôvodu "adresát je
neznámy".
Ako vyplýva z exekučnoho spisu súdneho exekútora EX 1045/2012 došlo zo strany povinného k
oznámeniu elektronickou poštou exekučnému úradu, že dňa 20.12.2012 povinný uhradil v pokladni
oprávneného sumu 205,63 Eur a v ten istý deň na účet oprávneného poukázal zostávajúcu sumu istiny

vo výške 577,63 Eur.2 4Er/612/2012

Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje

zámer, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky
oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom
majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok
z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O zastavení exekúcie (úplnom i čiastočnom) sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný

v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod
existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
Ako vyplýva z exekučného spisu súdneho exekútora, tento skúmal majetkové pomery povinného
a to vyžiadaním správ z príslušných inštitúcii (Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, okresný dopravný
inšpektorát a pod.) a dospel k záveru že povinný, ako občianske združenie nedisponuje žiadnym
hnuteľným či nehnuteľným majetkom, čo má súd za preukázané.

Exekučný poriadok určuje záväzné pravidlá pre použitie prijatých plnení:

a) trovy exekútora,

b) istina vymáhanej pohľadávky (v prípade výživného najprv bežné výživné),

c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,

d) trovy oprávneného.

Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu a pred aj po vydaní exekučného príkazu
dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V takom prípade exekútor upustí od
vykonania exekúcie. Súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. Upustením od vykonania exekúcie je
faktická nečinnosť exekútora, ktorú netreba konštatovať v rozhodnutí. Vonkajším prejavom upustenia od

vykonania exekúcie je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie exekvovanej povinnosti.
Podľa § 36 ods. 11 EP ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie
nazákladeexekučnéhopríkazu,jepovinnýexekútorovibezodkladneoznámiťvýškuprijatýchpeňažných
prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety,
znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho

oznamovacej povinnosti.

V danom prípade došlo k dobrovoľnému plneniu povinného priamo na účet, resp. do pokladne
oprávneného, z čoho vyplýva, že súdny exekútor nemohol z objektívnych príčin uspokojiť svoje trovy
exekúcie tak ako to EP záväzne stanovuje v § 46 ods. 4 EP.

Oprvánený v zmysle vyššie citovaného ustanovenia si splnil svoju povinnosť a informoval súdneho
exekútora o úhrade istiny povinným priamo oprávnenému.

Zákonná úprava § 203 ods. 2 EP jednoznačne ukladá povinnosť uhradiť ex. trovy oprávnenému, ak bola
exekúcia zastavená z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov.

3 4Er/612/2012

Vzhľadom k tomu, že oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie, je povinný uhradiť aj trovy exekúcie,
nič na tom nemení ani jeho nesúhlas s úhradou trov exekúcie, pretože vyjadrenie súhlasnej vôle, už

nemôže byť podmienené nesúhlasom k inej časti rozhodnutia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona ako aj skutkového stavu
veci.Podľa § 200 ods. 5 Ex. Por. vyplýva povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o trovách exekúcie pokiaľ
exekúciu zastavuje.

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Exekučný súd preskúmal zákonnosť, odôvodnenosť a správnosť výpočtu trov exekúcie súdneho

exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v aktuálnom znení (ďalej len "vyhláška").

Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a § 22, 23 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. v
celkovej výške 211,01 Eur.

Pokiaľ ide o správnosť vyúčtovania trov exekúcie podľa ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky platnej po

01.05.2008 sa určuje odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur.
Ak je pri exekúcii na peňažné plnenie vymôžená časť pohľadávky pred jej zastavením, pri určovaní
odmeny súdneho exekútora sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je
výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Súd exekútorovi priznal odmenu paušálnou sumou podľa § 5 ods. 1 vyhlášky vo výške 157,- Eur

(zaokrúhlene) ako 20% z vymoženej (uhradenej) sumy t. j. 782,86 Eur a tiež náhradu hotových výdavkov
podľa § 22 vyhlášky vo výške 18,84 Eur (poštovné), t. j. celkom 175,84 Eur, ktorá bola zvýšená o DPH
20% (35,17), t. j. celkom 211,01 Eur.
.

Odmena a hotové výdavky exekútora je priznaná vo výške 211,01 Eur, ktorú je oprávnený povinný
uhradiť na účet exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu a to písomne. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote
oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202),
4 4Er/612/2012

rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.