Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807208729
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3807208729.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: E.. H. V., so sídlom M., Q. V., správca konkurznej
podstaty úpadcu: " M O N T E C O " spol. s r.o., so sídlom Hattalova 6, Bratislava, IČO: 00 698 334,
proti povinnému: E.. F. W., bytom Q., H. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného
F.. X. V., advokátom so sídlom S. R., A. XXX, o vymoženie 4.827,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. decembra 2014, č. k. 9Er/1479/2007

- 63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu v časti o vymoženie trov
predchádzajúceho konania vo výške 65,79 Eur (1.982,- Sk) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v

tejto časti zastavil a v druhom výroku zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
17.01.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 a ods. 2, najmä § 57 ods. 1 písm.
f/ a g/ Exekučného poriadku a podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že exekučným titulom - rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 47/0-21825/91-180 zo dňa 23.02.2001 bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu 145.427,92 Sk (4.827,32 Eur) a žalobca (oprávnený) bol zaviazaný

nahradiť žalovanému (povinnému) trovy konania vo výške 1.982,- Sk (65,79 Eur) na účet právneho
zástupcu žalovaného (povinného) F.. Q. Z.. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.07.2007 navrhol
oprávnený vymôcť okrem istiny 145.427,92 Sk (4.827,32 Eur) a trov exekučného konania (súdny
poplatok 500,- Sk), aj trovy súdneho konania vo výške 1.982,- Sk (65,79 Eur), na zaplatenie ktorých
bol zaviazaný v zmysle exekučného titulu oprávnený a nie povinný. Oprávnený teda neoprávnene
navrhol vymôcť aj sumu 1.982,- Sk (65,79 Eur) - trovy predchádzajúceho konania, ktorých náhrada

mu exekučným titulom priznaná nebola. Nakoľko súd udelil dňa 31.07.2007 poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora voči povinnému aj pre vymoženie trov predchádzajúceho konania vo
výške 1.982,- Sk (65,79 Eur), vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu v
časti trov predchádzajúceho konania vo výške 1.982,- Sk (65,79 Eur) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
v tejto časti zastavil. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vychádzajúc z obsahu návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2014 a citovaných ustanovení Exekučného poriadku, posúdil návrh

povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zo dňa 17.01.2014 ako nedôvodný. Poukázal na
to, že spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor (§ 64 Exekučného poriadku), ktorý je pri
určení najvhodnejšieho spôsobu viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného
konania. Teda súd nerozhoduje o tom, akým spôsobom má súdny exekútor vykonávať exekúciu. Súd
ako je uvedené vyššie v časti trov predchádzajúceho konania vo výške 1.982,-Sk (65,79 Eur) vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu v tejto časti zastavil. Súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ povinný

uhradil dlžnú sumu po začatí exekučného konania, ako aj samotnej exekúcie, nezakladá to predpoklad
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví ak povydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané), ani podľa ďalších ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Dôvodil, že podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak došlo k
úhrade dlžnej sumy pred začatím exekučného konania (t. j. dňa 06.07.2007), čo však nie je tento prípad.

Uviedol, že súd nemá vedomosť, či exekúcia toho času neprebieha ešte pre trovy exekúcie súdneho
exekútora. Ak však došlo k vymoženiu (zaplateniu) celej pohľadávky jej príslušenstva a trov exekúcie, s
prihliadnutím na skutočnosť, že súd zastavil exekúciu pre vymoženie trov predchádzajúceho konania vo
výške 65,79 Eur, je súdny exekútor povinný postupovať podľa § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku
a vrátiť súdu bezodkladne udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2014.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote vo výroku o zamietnutí návrhu na
zastavenie exekúcie odvolanie povinný, ktorý namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

a napokon namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa si k predmetnej veci vôbec nevyžiadal vyjadrenie
súdneho exekútora. Uviedol, že povinný podaním zo dňa 02.07.2008 vzniesol námietky proti exekúcii
a námietky proti trovám exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 9Er/1479/2007 zo dňa
14.10.2009 rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii v časti vymoženia istiny 2.503,75 Eur sú

dôvodné a taktiež námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie sú dôvodné. Súdny exekútor
povydaníuzneseniasúduotom,ženámietkypovinnéhoprotipredbežnýmtrovámexekúciesúdôvodné,
nevydal žiadne ďalšie upovedomenie o predbežných trovách exekúcie, ani predbežné trovy exekúcie
nijako inak nevyčíslil. Z uvedeného dôvodu podľa názoru povinného zostala predmetom exekúcie len
nesplatená časť istiny vo výške 2.323,57 Eur. Nesplatenú časť istiny v sume 2.323,57 Eur povinný

zaplatil dňa 21.01.2011. Neskôr dňa 12.11.2012 povinný dobrovoľne zaplatil aj sumu 16,59 Eur ako
náhradu súdneho poplatku za exekučný návrh, sumu 69,50 Eur ako náhradu za overovanie exekučného
titulu, sumu 103,10 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
a sumu 557,66 Eur ako odmenu a trovy exekútora podľa doručenej faktúry, a to napriek tomu, že
súdny exekútor nevydal žiadne ďalšie upovedomenie o predbežných trovách exekúcie. Mal za to, že

z uvedeného vyplýva, že povinný vymáhanú pohľadávku zaplatil a tým zaniklo právo na zaplatenie
pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím a je daný dôvod na zastavenie exekúcie, prípadne na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú pre iný dôvod a následne zastavenie exekúcie.

K podanému odvolaniu povinného sa oprávnený písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.07.2007, ktorý bol
doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi dňa 06.07.2007, domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému o vymoženie sumy 145.427,92 Sk (4.827,32 Eur) s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47/0-21825/91-180 zo dňa
23. februára 2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 143/01
zo dňa 30. júla 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2002 a vykonateľnosť dňa 21.10.2002.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/1479/2007 - 35 zo dňa 14. októbra 2009 v prvom výroku

rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii v časti vymoženia istiny 2.503,75 Eur sú dôvodné
a v druhom výroku tiež rozhodol, že námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie sú
dôvodné, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2009. Následne Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 9Er/1479/2007 - 37 zo dňa 29. decembra 2009 exekúciu v tejto časti zastavil.

Podaním zo dňa 20.07.2011 povinný navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť v
časti o vymoženie príslušenstva vo výške 65,79 Eur, nakoľko podľa exekučného titulu je trovy konania vo
výške 65,79 Eur povinný zaplatiť žalobca, teda oprávnený v tomto konaní, a nie žalovaný, teda povinný
v tomto exekučnom konaní.Podaním zo dňa 17.01.2014 povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ a
g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že v časti o vymoženie istiny 2.323,57 Eur po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané (splnením záväzku podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v časti
o vymoženie trov súdneho konania 65,79 Eur je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať
(neexistuje exekučný titul pre vymáhanie takejto pohľadávky a neexistuje ani takáto pohľadávka).

Súd prvého stupňa následne preskúmavaným uznesením v prvom výroku predmetnú exekúciu v časti

o vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 65,79 Eur vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v
tejto časti zastavil a zároveň v druhom výroku rozhodol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa 17.01.2014 zamietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa predmetnú exekúciu v časti o
vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 65,79 Eur vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v tejto

časti zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo
zákonných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd

zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Preskúmaním spisového materiálu a uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

Odvolací súd zastáva názor, že odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti
nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 167 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odvolací súd k tomu
uvádza, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí svoj záver o potrebe zamietnutia návrhu

povinného zastavenie exekúcie odôvodnil nedostatočným a zmätočným spôsobom. Súd prvého stupňa
v napadnutom uznesení na jednej strane exekúciu v časti o vymoženie trov predchádzajúceho konania
vo výške 65,79 Eur (1.982,- Sk) vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil, na inom mieste
uznesenia však konštatuje, že posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2014
v celom rozsahu ako nedôvodný. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné podania povinného

posudzovať komplexne a bolo sa potrebné vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
z ktorých povinný vyvodzoval potrebu zastavenia exekúcie, resp. jej vyhlásenia za neprípustnú
a jej zastavenia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť pritom pre účastníkov konania zrozumiteľné,
presvedčivé a neodporujúce si v celom rozsahu, čo v predmetnom prípade nebolo dodržané.

Dá sa zásadne stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie
exekúcie vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a
exekúciu je potrebné, ak došlo napriek tomu k vydaniu poverenia, zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/
Exekučného poriadku. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím

exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí
exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia
bez ďalšieho končí momentom tohto vymoženia a žiadne súdne rozhodnutie sa v zásade nevydáva.
Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je
štátomurčenouasplnomocnenouosobounavykonávanienútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí.

Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže platiť bezvýnimočne a za každých okolností.
Pokiaľ povinný v exekúcii namieta, že uhradil celú dlžnú pohľadávku vrátane príslušenstva a tiež aj
trovy exekúcie, a súdny exekútor napriek tomu pokračuje v exekúcii, je podľa názoru odvolacieho
súdu namieste, aby sa exekučný súd vyporiadal s vznesenými námietkami a dôvodmi povinného na
zastavenie exekúcie a v prípade ich dôvodnosti exekúciu aj zastavil. Tým sa zabráni prípadnému

protiprávnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov povinnej osoby. V tejto súvislosti je potrebné mať
na zreteli aj to, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný
exekučný súd skúmať aj ex offo a toto skúmanie nemožno v celom rozsahu stotožňovať so skúmanímdôvodov na vyhovenie, resp. zamietnutie námietok proti exekúcii. Exekúciu možno pritom vykonať len
v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie.

K uvedenému postupu exekučného súdu je však nepochybne potrebné vyžiadať si vyjadrenie
oprávneného a rovnako dôležité je aj vyjadrenie povereného súdneho exekútora. Poverený súdny
exekútor je nepochybne povinný evidovať prijaté platby povinného a výšku zostávajúcej sumy
pohľadávky, zároveň je schopný sa vyjadriť, či došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky alebo nie, a z
akých dôvodov, ak už bola vymožená celá pohľadávka vrátane príslušenstva a trov exekúcie, nevrátil

podľa § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku exekučnému súdu udelené poverenie na vykonanie
exekúcie. Uvedené vyjadrenie však nie je súčasťou predloženého spisového materiálu, čo dôvodne
namietal aj povinný v podanom odvolaní. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa aj
nedostatočne zistil v danej veci skutkový stav a následne potom vec nesprávne právne posúdil.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1

písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie na postup vo vyššie
naznačenom smere a rozhodnutie tak, aby toto bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v inštančnom
postupe.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .