Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Marián Blaha
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205644
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113205644.5
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci
žalobcu DSC, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, právne
zastúpeného Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916
192, proti žalovanému JUDr. Marián Pataj, so sídlom kancelárie správcu J. Chalupku 8, 974 01 Banská
Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a.s. „v likvidácii" „v konkurze", so sídlom
Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890, o vylúčenie majetku so súpisu všeobecnej
konkurznej podstaty, takto
r o z h o d o l :
Súd v y l u č u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Katastrálnym
úradom Banská Bystrica, Správou katastra Brezno, nachádzajúce sa v okrese Brezno, obci Valaská,
katastrálnom území Valaská, a to stavbu so súpisným číslom XXXX, vedenú ako prístrešok, postavenú
na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
285 m2, stavbu so súpisným číslom XXXX, vedenú ako montážna hala 2, postavenú na pozemku s
parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2357 m2, pozemok
s parcelným číslom 2137/44, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 285 m2 a pozemok
s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2357 m2 zo súpisu
všeobecnej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu - spoločnosti Mostáreň, a.s.
„v likvidácii“, „v konkurze“, so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890
vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 1K/54/2011, nakoľko tieto do nej nepatria.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania.
Súd z a m i e t a žalobu v časti priznania trov tohto konania ako pohľadávky proti všeobecnej konkurznej
podstate úpadcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojou žalobou domáhal uložiť žalovanému povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správou katastra Brezno,
nachádzajúce sa v okrese Brezno, obci Valaská, katastrálnom území Valaská, a to stavbu so súpisným
číslom XXXX, vedenú ako prístrešok, postavenú na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, druh
pozemku:zastavanéplochyanádvoria,ovýmere285m2,stavbusosúpisnýmčíslomXXXX,vedenúako
montážna hala 2, postavenú na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 2357 m2, pozemok s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 285 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 2357 m2 zo súpisu všeobecnej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu
na majetok úpadcu - spoločnosti Mostáreň, a.s. „v likvidácii“, „v konkurze“, so sídlom Strojárenská 19,
976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k.1K/54/2011, nakoľko tieto do nej nepatria, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa
žalobca domáhal náhrady trov konania, ktoré tvoria pohľadávku proti všeobecnej konkurznej podstate
úpadcu. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo dňa 11.
12. 2012 zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 239/2012 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty, v
zmysle ktorého boli do súpisu všeobecnej podstaty v rámci konkurzu úpadcu doplnené vyššie uvedené
nehnuteľnosti. Ako dôvod zapísania uvedených nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
žalovaný uviedol, že tieto sú vo vlastníctve úpadcu, pričom súčasne uviedol dôvod sporného zápisu
týchto nehnuteľností, pretože iná osoba si uplatňuje v súpisovej zložke vlastnícke právo a žalovaný
vyznačil poznámku v prospech žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu tomuto zápisu uvedených nehnuteľností
dosúpisuvšeobecnejpodstatyúpadcupredchádzalozostranyžalovanéhoodstúpenieodkúpnejzmluvy
zo dňa 31. 12. 2009 adresované žalobcovi. Kúpnou zmluvou datovanou zo dňa 31. 12. 2009 mal úpadcu
previesť v prospech žalobcu vyššie uvedené nehnuteľnosti, pričom po vyhlásení konkurzu žalovaný ako
správca úpadcu zistil, že nedošlo ku uhradeniu dohodnutej kúpnej ceny za prevod týchto nehnuteľností
a z týchto dôvodov preto žalovaný od uvedenej kúpnej zmluvy odstúpil a po odstúpení od uvedenej
kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 dodatočne žalovaný zapísal vyššie uvedené nehnuteľnosti do
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobca s takýmto postupom žalovaného nesúhlasil a domáhal
sa uvedenou žalobou vylúčenia týchto nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Ako
dôvod vylúčenia uvedených nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu žalobca poukazoval
na skutočnosť, že kúpnej zmluve zo dňa 31. 12. 2009 predchádzali dve kúpne zmluvy, a to kúpna
zmluva zo dňa 09. 10. 2008, ktorou žalobca previedol v prospech úpadcu ako kupujúceho nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom na katastrálnom úrade Banská Bystrica, správa katastra Brezno,
nachádzajúcich sa v okrese Brezno, obec Valaská, katastrálne územie Valaská, a to stavbu so súpisným
číslom 3002, vedenej ako montážna hala 2, postavenej na pozemku s parcelovým č. XXXX/X o
výmere 2 357 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok s parcelným č. XXXX/X,
o výmere 2 357 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria za dohodnutú kúpnu cenu 10 140
000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09. 10. 2008
v prospech úpadcu bol povolený dňa 14. 10. 2008. Ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 21. 08. 2009
žalobca ako predávajúci previedol na úpadcu ako kupujúceho ďalšie nehnuteľnosti zapísaných na LV č.
XXXX, vedenom katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra Brezno, nachádzajúcich sa v
okrese Brezno, obec Valaská, katastrálne územie Valaská, a to stavbu so súpisným č. XXXX, vedenej
ako prístrešok postavený na pozemku s parcelovým č. XXXX/XX, o výmere 285 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a pozemok s parcelným č. XXXX/XX o výmere 285 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria za dohodnutú kúpnu cenu 136 850,- Eur, pričom vklad vlastníckeho práva k
týmtonehnuteľnostiamvprospechúpadcubolpovolenýdňa28.08.2009.Keďžepodľatvrdeniažalobcu,
úpadca na základe týchto dvoch kúpno-predajných zmlúv neuhradil žalobcovi ako predávajúcemu ani
časťzdohodnutejkúpnejceny,dňa14.11.2009žalobcaodstúpilodvyššieuvedenýchobidvochkúpnych
zmlúv. Podľa tvrdenia žalobcu preto došlo ku zrušeniu uvedených kúpnych zmlúv, t.j. ku zániku právneho
titulu, a podľa žalobcu došlo ku obnoveniu pôvodného stavu na základe vyššie uvedených odstúpení
od kúpnych zmlúv. Ak následne preto 31. 12. 2009 mala byť uzavretá kúpna zmluva, ktorou spätne
úpadca prevádzal uvedené nehnuteľnosti v prospech žalobcu v čase podpisovania uvedenej kúpnej
zmluvy datovanej dňa 31. 12. 2009 už úpadca nebol vlastníkom týchto nehnuteľností vzhľadom na
predchádzajúce odstúpenie žalobcu od prvých dvoch kúpnych zmlúv, a preto vyššie uvedená kúpna
zmluva zo dňa 31. 12. 2009, ktorou úpadca spätne prevádzal na žalobcu týchto nehnuteľnosti je
absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa tvrdenia žalobcu preto účinným odstúpením žalobcu od
vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv z roku 2008 a 2009 sa uvedené kúpne zmluvy zrušili, zanikol
právny titul na základe ktorého mal vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam úpadca a obnovil sa
pôvodný stav, t.j. vlastnícke právo žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam. Na základe vyššie uvedeného
sa preto žalobca domáhal vylúčenia uvedených nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca
pri odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 10. 2008 neposkytol úpadcovi primeranú lehotu na
dodatočné splnenie povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za prevod týchto nehnuteľností, a preto
odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené úpadcovi 14. 11. 2009 nemohlo vyvolať účinky zrušenia tejto
zmluvy vzhľadom na nesplnenie predpokladov odstúpenia od tejto zmluvy z dôvodu neposkytnutia
primeranej lehoty na dodatočné plnenie. Vo vzťahu ku odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a úpadcom dňa 21. 08. 2009 žalovaný poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ žalobca
doručil úpadcovi odstúpenie od tejto zmluvy 14. 11. 2009 urobil tak predčasne vzhľadom k tomu,
že v čase doručenia odstúpenia od zmluvy nebola splnená dohodnutá podmienka podľa zmluvy naodstúpenie od nej, pretože v čase doručenia odstúpenia od zmluvy nebol úpadca v omeškaní s viac
ako dvoma splátkami, a preto doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009 bolo
predčasné a nevyvolalo účinky zrušenia tejto kúpnej zmluvy. Podľa tvrdenia žalovaného teda nenastali
účinky odstúpenia od vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv, úpadca bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré spätne previedol kúpnou zmluvou datovanou 31. 12. 2009 na žalobcu, avšak z
dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 oprávnene žalovaný po
vyhlásení konkurzu od tejto kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 odstúpil, zanikol právny dôvod prevodu
týchto nehnuteľností s úpadcu na žalobcu a predmetné nehnuteľnosti sú preto oprávnene zapísané vo
všeobecnej podstate úpadcu. Žalovaný ďalej v priebehu celého konania spochybňoval dátum doručenia
odstúpenia od kúpnych zmlúv zo strany žalobcu, ktoré odstúpenia mali byť doručené úpadcovi 14. 11.
2009 s poukazom na skutočnosť, že tomuto úkonu nezodpovedajú následne účtovné a daňové postupy
účastníkov tohto konania (nezohľadnenie tejto skutočnosti v účtovnej evidencii úpadcu, nevykonanie
úkonov odpočtu DPH v nasledujúcom účtovnom období zo strany úpadcu). Pokiaľ v priebehu konania
žalobca poukazoval na možnosť žalobcu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 21. 08. 2009 s odkazom na znenie článku 3 tejto kúpnej zmluvy a vystavenie a doručenie
faktúry č. XXXXXX, ktorou faktúrou a jej doručením malo dôjsť ku splatnosti prvej zvýšenej splátky podľa
tejtokúpnejzmluvevovýške21850,-Eur,žalovanýnamietalaspochybňovalskutočnýdátumvystavenia
a doručenia tejto faktúry žalobcom pre úpadcu s poukázaním, že číselné označenie tejto faktúry XXXX
XXX nezodpovedá dátumu vystavenia tejto faktúry, pretože v ten istý deň 21. 08. 2009 bola vystavená
žalobcom iná faktúra pod č. XXXXXXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. Jozefa Kmeťa, Marty
Drobkovej, oboznámením sa s výpisom z obchodného registra žalobcu a úpadcu, oboznámením sa s
obsahom pripojeného spisu 60Cbi 9/2012, oboznámením sa v výpisom z obchodného vestníka č. OV
244/11 zo dňa 21. 12. 2011, číslo OV 239/12 zo dňa 11. 12. 2012, s kópiou kúpnej zmluvy uzavretej
medzi úpadcom a žalobcom datovanej dňa 31. 12. 2009, s písomným odstúpením od kúpnej zmluvy
žalovaným zo dňa 12.11. 2012, s písomnou žiadosťou žalovaného adresovanej žalobcovi dňa 13. 06.
2012 vrátane kópie doručenky o prevzatí tejto žiadosti, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29. 11.
2012, s kópiou podacieho lístka zo dňa 30. 11. 2012, s písomným vyjadrením žalobcu ku konaniu 60Cbi
9/2012 zo dňa 05. 10. 2012, s písomnou výzvou žalovaného zo dňa 10. 12. 2012, s odpoveďou žalobcu
na túto výzvu zo dňa 20. 12. 2012, s podacím lístkom o odoslaní tejto odpovedi v spise na č.l. 57, s
písomnou výzvou žalovaného zo dňa 30. 01. 2013, s kópiou kúpnej zmluvy zo dňa 09. 10. 2008, s kópiou
písomného odstúpenia od tejto zmluvy zo dňa 13. 11. 2009, s kópiou kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009,
s kópiou odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13. 11. 2009, s kópiou dobropisu č. XXXXXXX, s
prehľadom analytického účtu žalobcu v spise na č.l. 73 až 75, s kópiou výkazu ziskov a strát žalobcu k
31. 12. 2009, so súvahou žalobcu ku 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010, s výkazom ziskov a strát žalobcu k
31. 12. 2010, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 03. 05. 2013, s kópiou odstúpenia od kúpnej
zmluvy žalobcu zo dňa 23. 04. 2013, s kópiou konečného zoznamu pohľadávok úpadcu zo dňa 07. 03.
2012 v spise na č.l. 107 až 178, s prehľadom analytického účtu žalobcu za obdobie od januára 2008
do decembra 2008 v spise na č.l. 185, s kópiou písomného vyjadrenie centrálneho depozitára cenných
papierov SR a.s. zo dňa 12. 06. 2012, s kópiou výpisu listu vlastníctva č. 2646 ku dňu 19. 06. 2013 v
spise na č.l. 213 a 214, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 07. 2013, s písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 19. 08. 2013, s kópiou písomného vyjadrenia spoločnosti Archobs 10 s.r.o. zo dňa
29. 07. 2013, s potvrdením o podaní daňového priznania k DPH úpadcom za november 2009, s daňovým
priznaním k DPH úpadcu za november 2009, s prehľadom analytického účtu úpadcu za november 2009,
s prehľadom daňovej skupiny úpadcu za november 2009, s prehľadom vystavených odberateľských
faktúr úpadcu za november 2009, s prehľadom daňovej skupiny úpadcu za november 2009 v spise
na č.l. 249 až 252, s potvrdením o podaní daňového priznania k DPH úpadcom za december 2009,
s daňovým priznaním k DPH úpadcu za december 2009, s prílohami k tomuto daňovému priznaniu v
spise na č.l. 256 až 258, s potvrdením o podaní daňového priznania k DPH úpadcom za január 2010, s
daňovým priznaním k DPH úpadcu za január 2010 a s prílohami k tomuto daňového priznaniu v spise na
č.l. 264 až 267, s potvrdením o podaní daňového priznania DPH úpadcu za február 2010 a s daňovým
priznaním z DPH úpadcu za február 2010 vrátane príloh k tomuto daňovému priznaniu v spise na č.l.
274 až 277, s potvrdením o podaní daňového priznania k DPH úpadcu za marec 2010, s daňovým
priznaním k DPH úpadcu za marec 2010 vrátane príloh k tomuto daňovému priznaniu v spise na č.l. 282
až 286, s potvrdením o podaní daňového priznania k DPH úpadcu za apríl 2010, s daňovým priznaním
úpadcu k DPH za apríl 2010 vrátane príloh k tomuto daňovému priznaniu v spise na č.l. 290 až 292,
s trhovým ocenením montážnej haly a prístrešku s pozemkami zo dňa 04. 12. 2012, s výpisom LVč. XXXX k 29. 11. 2012, s informatívnou kópiou z katastrálnej mapy v spise na č.l. 302, 303, 304, s
fotografickým zobrazením montážnej haly 2 v spise na č.l. 305, s faktúrou č. 07/2012, č. 2009187, s
písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 29. 10. 2013, s mailovou správou žalovaného zo dňa 24. 10.
2013, s listom spoločnosti Archobs 10 s.r.o. zo dňa 29. 10. 2013, s prehľadom všetkých doručených
faktúr úpadcovi za august 2009, za september 2009, za október, november a december 2009, s kópiou
faktúry č. 2009141, 2009144, 2009155, 2009160, č. 2009162, č. 2009171, č. 2009173, č. 2009242, s
kópiou likvidačného listu interné č. 3100233, variabilný symbol 2009272, s kópiou dobropisu č. 2009272
v spise na č.l. 348, s evidenciou dodávateľských faktúr úpadcu za január 2010, február 2010, marec
2010, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 11. 2013, s kópiou súvahy žalovaného k 31. 12. 2009,
so zoznamom odberateľských faktúr žalobcu za obdobie od 20. 08. 2009 do 11. 01. 2010 v spise na č.l.
370 až 372, s písomným potvrdením Citibank europe PLC o chybe v písaní, s písomných súhlasom na
prevod založených nehnuteľností zo dňa 05. 03. 2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 09. 10. 2008 uzavrel žalobca ako predávajúci s obchodnou spoločnosťou DSC Mostáreň a.s., t.j.
s úpadcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností od žalobcu na
úpadcu (ďalej kúpna zmluva 1), ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných v tom čase na
LV č. 2646, vedenom katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra Brezno, nachádzajúci sa
v okrese Brezno, obec Valaská, katastrálne územie Valaská, a to stavby so súpisným č. 3002, vedenej
ako montážna hala 2, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. 2134/5 o výmere 2 357 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným č. 2134/5 o výmere 2 357 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to za dohodnutú kúpnu cenu 10 140 000,- Sk (336 586,33 Eur).
Zaplatenie kúpnej ceny bolo dohodnuté v bode 3 kúpnej zmluvy prostredníctvom 48 mesačných splátok
po 211 250,- Sk vždy do 20 dňa v mesiaci od októbra 2008. Podľa článku 3. bod 3 kúpnej zmluvy bolo
medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že úpadcu, t.j. kupujúci nemôže byť v omeškaní s viac ako dvoma
splátkami, inak má predávajúci právo na odstúpenie od zmluvy alebo sa stáva splatná celá kúpna cena
v nesplatenej výške. Voľba práva podľa tohto bodu je na vôli žalobcu ako predávajúceho. Vlastnícke
právo v prospech úpadcu ako nadobúdateľa bola zapísané správou katastra Brezno, povolením vkladu
dňa 14. 10. 2008 pod č. V-2610/2008.
Dňa 21. 08. 2009 opätovne uzavrel žalobca ako predávajúci s úpadcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností od žalobcu v prospech úpadcu, a to aktuálne zapísaných na
LV č. 2646, vedenom katastrálnym úradom Banská Bystrica, správca katastra Brezno, nachádzajúcich
sa v okrese Brezno, okres Valaská, katastrálne územie Valaská, a to stavby so súpisným č. 2667,
vedenej ako prístrešok, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným č. 2137/44, o výmere 285 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným č. 2137/44, o výmere 285 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej kúpna zmluva 2), a to za dohodnutú kúpnu cenu 115
000,- Eur bez DPH, spolu s 19% DPH vo výške 21 850,- Eur potom predstavovala dohodnutá kúpna
cena 136 850,- Eur. Takto dohodnutú kúpnu cenu sa úpadca ako kupujúci zaviazal uhradiť žalobcovi
ako predávajúcemu podľa článku 3 bod 1 tejto zmluvy tak, že prvú splátku mal uhradiť žalobcovi vo
výške 21 850,- Eur (určenú sumu DPH) a zvyšok kúpnej ceny v sume 115 000,- Eur mal úpadca uhradiť
žalobcovi v mesačných splátkach vo výške po 1 916,67 Eur od septembra 2009 najneskôr do augusta
2014, a to vždy ku 20 dňu v mesiaci. Podľa článku 3 bod 3 sa zároveň úpadca zaviazal uhradiť takto
určeným spôsobom kúpnu cenu najneskôr do 20. augusta 2014. Podľa článku 3 bod 4, si zmluvné strany
dohodli, že úpadca ako kupujúci nemôže byť v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, inak má žalobca
ako predávajúci právo kedykoľvek na okamžité odstúpenie od zmluvy alebo ak právo na odstúpenie
od zmluvy predávajúci neuplatní, stáva sa na písomnú výzvu predávajúceho splatná celá kúpna cena
v nesplatenej výške. Voľba práva podľa uvedené článku 3 bod 4 bola ponechaná na vôli žalobcu ako
predávajúceho.Zozneniačlánku3.bod1,2,3,4vyplýva,žespôsobzaplateniakúpnejcenybolrozdelený
na prvú zvýšenú splátku rovnajúcej sa DPH v sume 21 850,- Eur, pri ktorej nebol určený čas splatnosti
a zostávajúca kúpna cena 115 000,- Eur bola určená na jej zaplatenie v rozsahu 60 mesačných splátok
vo výške po 1 916,67 Eur, pričom prvá mesačná splátka mala byť splatná 20. 09. 2009 a posledná
z uvedených 60 mesačných splátok mala byť splatná najneskôr do 20. augusta 2014. Znamená to,
že z ustanovenia článku 3 bod 1, 2, 3 vyplýva, že splatnosť jednotlivých mesačných splátok od 20.
09. 2009 do 20. 08. 2014 v počte 60 sa týkala mesačných splátok po 1 916,67 Eur. Najneskôr mala
byť teda v celom rozsahu uhradená celá kúpna cena vrátane prvej zvýšenej splátky, pri ktorej nebol
určený čas plnenia do 20. 08. 2014. Platnosť takto uzavretých dvoch kúpnych zmlúv medzi účastníkmi
konania sporná nebola. Podľa tvrdenia žalobcu, úpadca ako kupujúci neuhradil ani z jednej z vyššie
uvedených kúpnych zmlúv ani jednu dohodnutú splátku kúpnej ceny, a preto žalobca písomne odstúpilod prvej kúpnej zmluvy (uzavretej 09. 10. 2008) písomne dňa 13. 11. 2009, pričom v tom čase štatutárna
zástupkyňa úpadcu Ing. Marta Drobková potvrdila prevzatie uvedeného odstúpenia od zmluvy dňa 14.
11. 2009 (v spise na č.l. 65). Od druhej v poradí uzavretej kúpnej zmluvy (zo dňa 21. 08. 2009) z dôvodu
neuhradenia žiadnej splátky kúpnej ceny odstúpil žalobca opätovnej písomne dňa 13. 11. 2009, pričom
opätovnebývalaštatutárnazástupkyňaúpadcuIng.MartaDrobkovápotvrdilasvojimpodpisomprevzatie
tohto odstúpenia dňa 14. 11. 2009 v spise na č.l. 71. Po odstúpení žalobcom od druhej v poradí kúpnej
zmluvy žalobca vystavil dobropis č. 2009272 (v spise na č.l. 72), ktorým úpadcovi dobropisoval kúpnu
cenu dohodnutú v tejto kúpnej zmluve s dátumom vyhotovenia tohto dokladu 15. 12. 2009 z určením
dňa vzniku daňovej povinnosti 30. 11. 2009 a dátumu splatnosti tohto dobropisu 30. 12. 2009. Podľa
likvidačného listu v spise na č.l. 347 pod č. 3100233 bol doručený a v účtovníctve úpadcu zaevidovaný
tento dobropis 06. 04. 2010 a zahrnutý do evidencie dodávateľských faktúr úpadcu za marec 2010 v
spise na č.l. 351pv v poslednej položke. Žalobca vyššie uvedené úkony odstúpenia od zmlúv zaevidoval
vo svojej účtovej a daňovej evidencii podľa prehľadu analytického účtu za obdobie január až december
2009 v spise na č.l. 73 a 74, a to v období november 2009.
Po takomto odstúpení od vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv, uzavrel úpadca ako predávajúci
so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu datovanú 31. 12. 2009, ktorou úpadca spätne previedol
nehnuteľnosti pred tým uvedené v kúpnej zmluve 1 a kúpnej zmluve 2 spätne na žalobcu, za dohodnutú
sumu 451 586,33 Eur, ktorá kúpna cena je rovnaká ako súčet kúpnych cien z vyššie uvedených dvoch
predchádzajúcich kúpnych zmlúv. Takto dohodnutú kúpnu cenu sa žalobca zaviazal uhradiť úpadcovi
do 3 pracovných dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy. K osvedčeniu pravosti podpisu za predávajúceho,
a to Ing. Martou Drobkovou došlo až ku dňu 12. 03. 2010. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že
časový odstup datovania tejto zmluvy 31. 12. 2009 a osvedčenia pravosti podpisu za predávajúceho
bolo spôsobené vyžiadaním súhlasu záložného veriteľa Citibank europe PLC, tak ako to vyplýva z tohto
súhlasu, ktorý bol vystavený 05. 03. 2010. Hoci na tomto súhlase na č.l. 375 sa nachádza dátum 05.
03. 2009 podľa písomného potvrdenia záložného veriteľa v spise na č.l. 374 sa malo jednať o správny
dátum udelenia súhlasu na prevod, t.j. ku dňu 05. 03. 2010. Na základe tejto kúpnej zmluvy datovanej
31. 12. 2009 bol následne povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorý je aj v súčasnosti
evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi konania
sporná nebola.
Po vyššie uvedenom spätnom prevode týchto nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12.
2009 Okresný súd Banská Bystrica v konaní 1K 54/2011 uznesením zo dňa 15. 12. 2011, ktoré bolo
zverejnené v obchodnom vestníku č. 244/2011 dňa 21. 12. 2011 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu,
t.j. na obchodnú spoločnosť Mostáreň a.s., IČO: 36 050 890. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 13. 06. 2012 vyzval žalobcu na preukázanie
zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009. Žalobca prevzal uvedenú
výzvu dňa 19. 06. 2012 (v spise na č.l. 36). Keďže podľa tvrdenia žalovaného z evidencie úpadcu
nevyplývali doklady o zaplatení kúpnej ceny, a keďže žalobca nereagoval na uvedenú výzvu na
preukázanie dokladov o úhrade kúpnej ceny, žalovaný dňa 12. 11. 2012 odstúpil od uvedenej kúpnej
zmluvy (v spise na č.l. 29 a 30). Po odstúpení od kúpnej zmluvy žalovaný zverejnil v obchodnom vestníku
č. OV 239/12 dňa 11. 12. 2012 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, v zmysle ktorého boli
do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu doplnené vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 ( v spise na č.l. 22). Súčasne bol zverejnený dôvod sporného
zápisu týkajúci sa predmetných nehnuteľností, a to, že iná osoba si uplatňuje k súpisovej zložke
vlastnícke právo a uvedená poznámka bola vyznačená v prospech žalobcu. Po doručení uvedeného
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný doručil žalobcovi, tento dňa 29. 11. 2012 (v spise na
č.l. 38) oznamoval žalovanému, že pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 došlo zo
strany žalobcu ku odstúpeniu od predchádzajúcich dvoch kúpnych zmlúv, ktoré boli doručené úpadcovi
14. 11. 2009, a preto úpadca nemohol platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na
žalobcu. Z týchto dôvodov preto žalobca považoval odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa
31. 12. 2009 za neúčinné a absolútne neplatné. Následne 10. 12. 2012 žalovaný vyzval žalobcu na
uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie uvedených nehnuteľností do súpisu úpadcu v lehote do 30
dní, na ktorú výzvu reagoval žalobca dňa 20. 12. 2012 v spise na č.l. 50 a nasl. V tomto vyjadrení
žalobca opätovne poukazoval na absenciu relevantného dôvodu zaradenia predmetných nehnuteľností
do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a žiadal žalovaného o vylúčenie uvedených nehnuteľností zo
súpisu. Žalovaný dňa 30. 01. 2013 (v spise na č.l. 58) neuznal uvedené argumenty žalobcu a vyzval
ho na uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu na súde žalobou proti žalovanému.Uvedená výzva bola doručená žalobcovi 07. 02. 2013 (v spise na č. l. 59) a v zákonom určenej 30 dňovej
lehote bola doručená tunajšiemu súdu žaloba žalobcu dňa 06. 03. 2013 na vylúčenie predmetných
nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže v priebehu vzájomnej korešpodencie
žalovaný opakovane namietal platnosť resp. účinnosť odstúpenia od druhej kúpnej zmluvy v poradí zo
strany žalobcu, ktorá bola uzavretá dňa 21. 08. 2009, žalobca opätovne dňa 23. 04. 2013 odstúpil od
tejto druhej kúpnej zmluvy uzavretej 21. 08. 2009, ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému 25. 04.
2013, tak ako to vyplýva v spise na č.l. 106.
Žalovaný v priebehu celého konania namietal platnosť a účinnosť odstúpenia od vyššie uvedených
kúpnych zmlúv uzavretých dňa 21. 08. 2009 a dňa 09. 10. 2008 a vychádzajúc z tohto záveru podľa
tvrdenia žalovaného, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalobcom zo dňa 31. 12. 2009 je
platná, a keďže žalobca pri nadobúdaní týchto nehnuteľností podľa tejto tretej kúpnej zmluvy v poradí
neuhradil dohodnutú kúpnu cenu, odstúpením od tejto kúpnej zmluvy zo strany žalovaného oprávnene
uvedené nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Skutočnosť, že žalobca
ako nadobúdateľ nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 neuhradil úpadcovi ani časť
dohodnutej kúpnej ceny, sporná medzi účastníkmi konania nebola. Vzhľadom na námietky a tvrdenia
žalovaného bolo preto úlohou súdu vyporiadať sa a posúdiť účinky odstúpenia od zmlúv realizované
žalobcom zo dňa 13. 11. 2009, a v tejto súvislosti následne posúdiť účinky kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 31. 12. 2009.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 31. 12. 2010, zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1/ a 2/, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako
zmluvný typ v občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 351 dos. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak čas plnenia nie je v
zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je
povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca ako prevodca uzavrel s úpadcom ako
nadobúdateľom dve zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 09. 10. 2008 a zo dňa 21. 08. 2009.
Predmetom vyššie uvedených kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti v nich uvedené tak, ako sú určené
vyššie. Vzhľadom k tomu, že predmetom vyššie uvedených kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti, v danom
prípade nie je možné aplikovať na daný zmluvný tip ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka
napriek tomu, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, vzhľadom k tomu, že predmetom kúpnej zmluvy
podľa úpravy obchodného zákonníka môžu byť len hnuteľné veci. Na druhej strane v konaní neboli
pochybnosti a táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania, že uvedené nehnuteľnosti
slúžili ako žalobcovi tak aj žalovanému mali slúžiť na účely podnikania pri ich podnikateľskej činnosti.
V danom prípade sa preto na právne vzťahy vzniknuté z uvedených kúpnych zmlúv použije ustanov. §
261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia týchto zmlúv, t.j. na daný právny
vzťah sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve a otázky neupravené priamo vustanoveniach o kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka sa budú riadiť obchodným zákonníkom,
vrátane otázky posúdenia platnosti resp. účinnosti odstúpenia od týchto zmlúv. Možnosť odstúpenia od
zmlúv podľa úpravy § 344 Obchodného zákonníka, upravuje buď samotná zmluva alebo obchodný alebo
iný zákon. Podmienky a predpoklady odstúpenia od zmlúv podľa úpravy obchodného zákonníka sa teda
riadia na prvom mieste ustanoveniami zmluvy a až následne ustanoveniami obchodného resp. iného
zákona. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že úprava odstúpenia od zmlúv podľa obchodného zákonníka je
dispozitívnou úpravou, a nie je zahrnutá medzi kogentnou úpravou vo vymedzených prípadoch podľa
ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa teda v prípade odstúpenia od
zmluvy môžu dohodnúť iným spôsobom vo vzťahu ku podmienkam a predpokladom odstúpenia od
zmluvy ako upravuje obchodný zákonník, ktorého úprava odstúpenia od zmlúv nastupuje v prípade
pokiaľ samotná zmluva neurčuje iným spôsobom podmienky a predpoklady odstúpenia od zmluvy tak,
ako to upravuje úvodné ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva uzavretá medzi
žalobcom a úpadcom dňa 09. 10. 2008 v článku 3 bod 4 upravuje predpoklady a možnosti odstúpenia
od zmluvy v prípade, ak je úpadca ako kupujúci v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, t.j. minimálne
s troma splátkami. Opätovne aj v zmluve uzavretej medzi žalobcom a úpadcom ako nadobúdateľom
zo dňa 21. 08. 2009 v článku 3 bod 4 je upravená dohoda o odstúpení od zmluvy vtedy, pokiaľ je
kupujúci, t.j. úpadca v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, t.j. minimálne s troma splátkami. Ak
teda podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 09. 10. 2008 boli dohodnuté
mesačné splátky kúpnej ceny od 20. 10. 2008, potom sa úpadca dostal do omeškania s úhradou tretej
splátky 21. 12. 2008 a nasledujúcim dňom vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy podľa článku 3
bod 4 kúpnej zmluvy zo dňa 09. 10. 2008. Článok 3 bod 4 uvedenej kúpnej zmluvy je teda dohodou
zmluvných strán upravujúcou predpoklady odstúpenia od zmluvy a takáto dohoda o odstúpení od
zmluvymáprednosťpreddispozitívnymiustanoveniamiobchodnéhozákonníkapriúpravepredpokladov
odstúpenia od zmluvy. Ak teda podľa článku 3 bod 4 uvedenej kúpnej zmluvy nedošlo ku splneniu
povinností úpadcu, pričom na nesplnenie tejto povinnosti sa viazal predpoklad možnosti odstúpenia
žalobcom od zmluvy, došlo ku vzniku oprávnenia žalobcu odstúpiť od zmluvy ku dňu 21. 12. 2008.
Žalobcovi preto vzniklo oprávnenie odstúpiť od zmluvy bez tohto, aby na toto svoje právo musel pred
samotným odstúpením upozorniť úpadcu a v danom prípade je irelevantné rozlišovanie, či nezaplatenie
kúpnej ceny úpadcom znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy podľa úpravy § 345
a 346 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 345 a 346 sú definičnými pojmami, ktoré pre potreby
obchodného zákonníka v prípade absencie odlišnej dohody v zmluve o predpokladoch odstúpenia od
zmluvy nastupujú zo zákona, pričom sa jedná o dispozitívnu úpravu. Súd preto neprihliadol na tvrdenie
žalovaného, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 10. 2008 je neplatné, resp.
neúčinné, pretože žalobca bez zbytočného odkladu neuplatnil právo odstúpenia od zmluvy tak, ako
sa to vyžaduje pri podstatnom porušení zmluvy, pričom žalovaný považoval nezaplatenie kúpnej ceny
úpadcom za podstatné porušenie zmluvy, a podľa tvrdenia žalovaného preto včasným neuplatnením
odstúpenia od zmluvy podľa § 345 v spojení s § 346 došlo ku transformácii odstúpenia od zmluvy
ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, a preto že žalobca neposkytol úpadcovi primeranú lehota na
dodatočné plnenie, nemohlo byť odstúpenie od zmluvy uzavretej 09. 10. 2008 platné a účinné. S takýmto
právnym záverom súd nesúhlasí vzhľadom na vyššie uvedené dojednanie v článku 3 bod 4, o zmluvnom
dojednaní podmienok odstúpenia od zmluvy, kedy podľa názoru súdu uplynutím dohodnutej lehoty, t.j.
splatnosti minimálne troch splátok, ktoré úpadca nezaplatil, došlo ku vzniku možnosti žalobcu odstúpiť
od zmluvy bez toho, aby žalobca poskytoval žalovanému primeranú lehotu na dodatočné plnenie. V
záujme žalobcu bolo akurát vykonať tento úkon v rámci všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehoty na
realizáciu právnych úkonov. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár autorov Švestka, Spáčil,
Škárová, Hulmák a kol.: Občanský zákonník II. komentář, 2. vydání, C.H. Beck 2008, str. 1549, z ktorého
vyplýva: „bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie, by mohlo dôjsť ku zrušeniu zmluvy dohodou
účastníkov alebo, ak bolo dohodnuté oprávnenie odstúpiť od zmluvy pre nesplnenie záväzku v lehote“.
K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí 25Cdo 845/2001 uviedol:
„ak obsahuje kúpna zmluva dojednanie, podľa ktorého „pri nezaplatení štyroch po sebe idúcich splátok,
bude kúpna zmluva zrušená v neprospech kupujúceho“ a súčasne tiež dojednanie, že „v prípade storna
kúpnejzmluvyjekupujúcipovinnýuhradiťvzniknuténákladyvovýške25%zmluvnejcenytovaru“,potom
možnosť od zmluvy jednostranne odstúpiť majú obidvaja účastníci tejto zmluvy; predávajúci v prípade,
že kupujúci nezaplatí štyri po sebe idúce splátky a kupujúci z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia
dôvodu, bez toho, aby bolo treba súhlas predávajúceho“. Súd preto na základe vyššie uvedeného dospel
k záveru, že neuhradením zo strany úpadcu troch splátok ku 20 decembru 2008 vzniklo žalobcovi právo
odstúpiť od tejto zmluvy bez poskytnutia primeranej lehoty. Pokiaľ preto žalobca vykonal odstúpenie od
zmluvy dňa 13. 11. 2009, ktoré odstúpenie od zmluvy prevzala osobne bývala štatutárna zástupkyňaúpadcu, došlo tým ku platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
úpadcom dňa 09. 10. 2008.
K totožnému záveru o možnosti jednostranného odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, súd dospel aj v
prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 21. 08. 2009. Podľa článku 3 bod 4
tejto zmluvy opätovne podľa názoru súdu došlo zákonom dovoleným a predpokladaným spôsobom ku
dohode o predpokladoch odstúpenia od zmluvy v prípade, ako úpadca ako kupujúci je v omeškaní s viac
ako dvoma splátkami, t.j. minimálne s troma splátkami. Pri odstúpení od tejto kúpnej zmluvy zo strany
žalobcu, žalovaný však namietal, že pokiaľ došlo ku doručeniu odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 14. 11.
2009, došlo tak ku predčasnému odstúpeniu od zmluvy, pretože prvá mesačná splátka mali byť splatná
20. septembra 2009, druhá splátka 20. októbra 2009 a tretia splátka 20. novembra 2009. Podľa tvrdenia
žalovaného pokiaľ teda došlo ku odstúpeniu od zmluvy doručením tohto odstúpenia už 14. 11. 2009 pre
neuhradenie splátok kúpnej ceny zo strany úpadcu, došlo tak ku predčasnému odstúpeniu od zmluvy,
neboli splnené podmienky odstúpenia od zmluvy, nebola poskytnutá primeraná lehota na odstúpenie od
zmluvy, a preto odstúpenie žalobcom ku dňu 14. 11. 2009 je neplatné a nenadobudlo žiadne účinky.
Pri tejto argumentácii žalovaného sa súd musel zaoberať odlišnou úpravou splatnosti kúpnej ceny podľa
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 21. 08. 2009. Tak ako už bolo konštatované vyššie
podľa článku 3 bod 1 bola kúpna cena v celkovej výške 136 850,- Eur rozdelená na prvú zvýšenú splátku
rovnajúcu sa DPH v sume 21 850,- Eur, pri ktorej splatnosť tejto prvej zvýšenej splátke určená nebola
a na zostatok kúpnej ceny vo výške 115 000,- Eur rozdelenej na 60 mesačných splátok po 1 916,67
Eur, ktoré takto určené mesačné splátky mali byť splatné od 20. septembra 2009 do 20. augusta 2014.
Podľa článku 3 bod 3, teda celá kúpna cena, vrátane prvej zvýšenej splátky ako aj ďalších 60 splátok,
mala byť zaplatená v celom rozsahu najneskôr do 20. 08. 2014. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného,
že splátky kúpnej ceny určené v mesačných platbách v sume 1 916,67 Eur neboli ešte splatné v počte
troch splátok ku dňu odstúpenia od zmluvy 14. 11. 2009. Okrem takto dohodnutých mesačných splátok
po 1 916,67 Eur však bola dohodnutá aj prvá zvýšená splátka vo výške 21 850,- Eur, pri ktorej splatnosť
dohodnutá v zmluve nebola. Žalobca predložil do súdneho spisu kópiu pod č.l. 307, faktúru č. 2009187,
ktorou žalobca na ťarchu úpadcu vyúčtoval dohodnutú kúpnu cenu podľa zmluvy zo dňa 21. 08. 2009
na sumu 136 850,- Eur bez určenia dátumu splatnosti. Zároveň v tejto faktúre bola identifikovaná aj
osobitne suma 21 850,- Eur ako 19% DPH, ktorá zodpovedá práve prvej zvýšenej splátke podľa článku
3 bod 1 uvedenej zmluvy. Na kópii tejto faktúry ako aj na originály predloženom na pojednávaní dňa
25. 11. 2013 sa nachádza rukou potvrdené prevzatie tejto faktúry bývalej štatutárnej zástupkyni úpadcu
Ing. Marty Drobkovej (s dátumom prevzatia 24. 08. 2009). Uvedená svedkyňa na pojednávaní potvrdila,
že podpis na prevzatí tejto faktúry patrí jej. Keďže ani zmluva a ani faktúra 2009187 neobsahuje dátum
splatnosti prvej zvýšenej splátky 21 850,- Eur, v danom prípade je nevyhnutné aplikovať ustanovenie
§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, podľa ktorého ak čas plnenia
nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a
dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Je
nepochybné a v súlade so zaužívanou judikatúrou, že doručenie faktúry je podľa jej obsahu nevyhnutné
považovať za výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi na zaplatenie súm v nej uvedených. Pokiaľ faktúra
a v danom prípade ani kúpna zmluva neobsahuje dátum splatnosti, v tom prípade vznikla úpadcovi
povinnosť dňom nasledujúcim po prevzatí faktúry zaplatiť vyúčtovanú kúpnu cenu. V danom prípade
preto súd dospel k záveru, že prevzatím uvedenej faktúry 2009187 došlo ku určeniu splatnosti prvej
zvýšenej splátky 21 850,- Eur, a to deň nasledujúci po dni prevzatia tejto faktúry, t.j. ku dňu 25. 08.
2009. Pokiaľ potom žalovaný neuhradil takto zvýšenú prvú splátku podľa uvedenej faktúry a neuhradil
ani ďalšie dve nasledujúce mesačné splátky splatné ku dňu 20. 09. 2009 a 20. 10. 2010, ku dňu
doručenia odstúpenia od zmluvy, t.j. ku dňu 14. 11. 2009 bol úpadca v omeškaní s úhradou troch splátok
a žalobcovi preto vzniklo právo na jednostranné odstúpenie od zmluvy už ku dňu 14. 11. 2009. Súd
preto neprihliadol na námietku žalovaného o predčasnom odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.
08. 2009, keďže ku dňu 14. 11. 2009 (deň doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcom) bol úpadca v
omeškaní s troma splátkami kúpnej ceny. Žalobcovi preto podľa dohodnutých podmienok podľa článku
3 bod 4 kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009 vzniklo právo jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť bez
poskytnutia primeranej lehoty. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o neposkytnutí primeranej lehoty
pri odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 08. 2009 platí záver súdu, tak ako bol konštatovaní
pri odstúpení od zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 09. 10. 2008, t.j. vzhľadom na
prednosť dohodnutých podmienok odstúpenia od zmluvy pred znením dispozitívnej úpravy k § 345a 346 Obchodného zákonníka, nevznikla podľa názoru súdu žalobcovi povinnosť poskytnúť úpadcovi
primeranú lehotu na dodatočné plnenie.
Súd preto dospel k záveru, že žalobca v súlade s dohodnutými podmienkami odstúpil ku dňu 14. 11.
2009 od obidvoch kúpnych zmlúv uzavretých s úpadcom dňa 09. 10. 2008 ako aj dňa 21. 08. 2009 a
podľa § 351 ods. 1 vznikla preto úpadcovi povinnosť vrátiť žalobcovi nadobudnuté plnenie, v danom
prípade prevedené nehnuteľnosti.
Žalovaný v konaní namietal a spochybňoval, či skutočne štatutárna zástupkyňa úpadcu Ing. Marta
Drobková prevzala a mohla prevziať uvedenú faktúru 2009187 k dátumu 24. 08. 2009. Žalovaný hlavne
poukazoval na skutočnosť, že vyššie uvedená faktúra 2009187 podľa jej obsahu mala byť vyhotovená
21. 08. 2009, pričom v ten istý deň bola vystavená žalobcom iná faktúra, a to 2009160 (na č.l. 341)
týkajúca sa prefakturácie nákladov práve zo zmluvy uzavretej zo dňa 21. 08. 2009. Žalovaný teda
tvrdil, že v ten istý deň 21. 08. 2009 nemohol žalobca vystaviť faktúru pod poradovým č. 2009160 a
zároveň faktúru pod poradovým č. 2009187. Svedkyňa Ing. Marta Drobková na pojednávaní 25. 11. 2013
potvrdila, že písmo a podpis o prevzatí tejto faktúry patrí jej, pričom na konkrétny dátum si nespomínala
avšak uviedla, že k tomuto muselo dôjsť minimálne pred septembrom 2009 pri uplatňovaní si nároku
na odpočet DPH v zmysle vyššie uvedenej faktúry 2009187. Žalobca doručil do súdneho spisu prehľad
ním vystavených faktúr za obdobie od 20. 08. 2009 do konca roku 2009 s tým, že podľa tvrdenia
žalobcu ani pri iných faktúrach nesúhlasí deň vystavenia faktúry s poradovým číslom. týchto faktúr
poukazujúc napr. na faktúru č. 2009185, 2009186, 2009187. Súd konštatuje, že napr. aj ďalšia faktúra
predložená samotným žalovaným, ktorá bola vystavená žalobcom, a to konkrétne faktúra 2009155 v
spise na č.l. 340 bola vystavená s dátumom vyhotovenia 04. 09. 2009, hoci poradové číslo tejto faktúry
2009155 predchádza poradovému číslu faktúry 200160, ktorá obsahuje dátum vystavenie 21. 08. 2009.
Súd na základe faktúr vystavených žalobcom, a ktoré predložil samotný žalovaný, ako aj na základe
prehľadu vystavených faktúr žalobcu v spise na č.l. 370 až 371 konštatuje, že nedošlo selektívne a
výhradne, výlučne len pri faktúre č. 2009187 ku odlišnosti chronologického poradia tejto faktúry vo
vzťahukudátumujejvystaveniualenaopak,jemožnékonštatovať,žepodstatnáčasťfaktúrvystavených
žalobcom nezodpovedá chronologicky dátumu ich vystavenia a pridelenia poradovaného čísla, pričom
ohľadne tohto spôsobu vystavovania faktúr sa vyjadroval žalobca a svedkyňa Drobková v zápisnici na
pojednávaní 25. 11. 2013. Ak teda súd dospel k záveru, že nedošlo výhradne selektívne pri faktúre
2009187 ku odlišnému priradeniu poradovaného čísla pri vystavení tejto faktúry vo vzťahu ku dátumu jej
vystavenia, potom súd nemá v konaní preukázané, že žalobca takýmto spôsobom pristupoval výhradne
a selektívne len pri vystavovaní faktúry 2009187. Žalovaným vznesené pochybnosti, ohľadne dátumu
vystavenia a doručenia tejto faktúry od žalobcu pre úpadcu, preto samotným poukázaním na rozdielne
číslovanie faktúr podľa dátumu ich vystavenia ešte nevyvracia úpadcom deklarované prevzatie tejto
faktúry ku dňu 24. 08. 2009. Keďže žiadne iné dôkazy preukazujúce opak prevzatia tejto faktúry, t.j.
dátum odlišný ako 24. 08. 2009, preukázaný nebol, súd vychádzal z údajov na tejto faktúre vrátane
dátumov prevzatia tejto faktúry úpadcom, t.j. ku dňu 24. 08. 2009 tak, ako bolo uvedené vyššie.
Žalovaný ďalej v konaní okrem namietania neúčinnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy
žalobcom ku dňu 14. 11. 2009 spochybňoval aj skutočný dátum doručenia odstúpenia od týchto kúpnych
zmlúv ku dňu 14. 11. 2009 poukazovaním na účtovnú evidenciu úpadcu, kde dobropis, ktorý mal byť
vystavený ku odstúpeniu od zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 21. 08. 2009, pričom
sa jedná o dobropis č. 2009272, bol u úpadcu zaevidovaný a prijatý až v apríli 2010. Súd konštatuje,
že na rozdiel od účtovnej evidencie úpadcu, žalobca vo svojom prehľade analytických účtov v spise
na č. l. 73 a 74 zaevidoval už v priebehu roku 2009 účtovné dôsledky odstúpenia od obidvoch vyššie
uvedených kúpnych zmlúv. Súd je toho názoru, že samotné prípadné pochybenie úpadcu a oneskorená
evidencia nepreukazuje tvrdenie žalovaného o antedatovaní doručenia odstúpenia od zmlúv zo dňa 14.
11. 2009. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia dôkazov preto súd dospel k záveru o doručení
faktúry 2009187 ku dňu 24. 08. 2009, čoho dôsledkom je vznik splatnosti prvej zvýšenej splátky podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2009, a to ku dňu 25. 08. 2009 a súd ďalej vychádzal z listinných dokladov
potvrdených žalobcom a úpadcom ohľadne doručenia odstúpenia od zmlúv, a to ku dňu 14. 11. 2009
tak, ako je uvedené vyššie.
Po prijatí záveru súdu o nadobudnutí účinkov odstúpenia žalobcom od vyššie uvedených kúpnych
zmlúv uzavretých s úpadcom dňa 09. 10. 2008 a 21. 08. 2009 ostalo súdu vyrovnať sa s otázkou a
právne posúdiť dôsledky, účinky a vôľu účastníkov kúpnej zmluvy datovanej dňa 31. 12. 2009. Ako bolokonštatované vyššie, tým, že podľa názoru súdu došlo ku platnému a účinnému odstúpeniu žalobcu od
vyššie uvedených kúpnych zmlúv, vznikla úpadcovi povinnosť vydať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti,
a teda uviesť do pôvodného stavu nielen obligačno-právne, ale aj vecno-právne účinky odstúpenia od
kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
V súlade s názorom žalobcu súd konštatuje, že odstúpením žalobcu od vyššie uvedených kúpnych
zmlúv, došlo ku zániku právneho titulu, na základe ktorého úpadca nadobudol vyššie uvedené
nehnuteľnosti a odstúpením od kúpnych zmlúv vznikla úpadcovi povinnosť podľa § 351 Obchodného
zákonníka, vydať žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, od ktorých žalobca
platne a účinne odstúpil. Odstúpením od zmluvy došlo ku zániku obligačno- právnych záväzkov medzi
žalobcom a úpadcom, pričom vzhľadom na predmet týchto kúpnych zmlúv bolo nevyhnutné vysporiadať
sa s vecno-právnymi účinkami odstúpenia od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností. Súdu pôvodne
nebolo zrejmé na základe akých dôvodov žalobca a úpadca, potom ako štatutárne orgány žalobcu
a úpadcu svojim podpisom potvrdili odovzdanie a prevzatie odstúpenia od kúpnych zmlúv, uzavreli
ďalšiu (spätnú) kúpnu zmluvu datovanú dňa 31. 12. 2009, ktorou kúpnou zmluvou úpadca spätne
prevádzal na žalobu práve tie nehnuteľností, ktoré boli predmetom predchádzajúcich kúpnych zmlúv,
od ktorých žalobca platne a účinne odstúpil. Žalobca v konaní tvrdil, že dôvodom uzavretia tejto tzv.
spätnej kúpnej zmluvy z úpadcu na žalobcu bola práve snaha dosiahnuť spätný zápis vlastníckeho
práva (t.j. uvedenie do pôvodného stavu aj vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy) žalobcu k
predmetným nehnuteľnostiam po odstúpení od zmluvy, pričom ako forma tohto spätného uvedenia
do pôvodného stavu bola zvolená práve uvedená kúpna zmluva zo dňa 31. 12. 2009. Toto tvrdenie
žalobcu má súd preukázané výsluchom svedka Ing. Jozefa Kmeťa ako bývalého štatutárneho zástupcu
žalobcu a Ing. Marty Drobkovej ako bývalej štatutárnej zástupkyni úpadcu, ktorý obidvaja zhodne tvrdili,
že po odstúpení od zmluvy im bolo doporučené právnymi zástupcami spísať spätnú kúpnu zmluvu,
na základe ktorej by správa katastra spätne zapísala vlastnícke právo v prospech žalobcu. Podľa
názoru súdu, tomuto tvrdeniu žalobcu a svedkov zodpovedá chronológia úkonov, t.j. odstúpenie od
zmluvy, následné spísanie spätnej kúpnej zmluvy, ďalej identifikácia tých istých účastníkov na strane
prevodcu a nadobúdateľa ako aj dohoda o rovnakej kúpnej cene podľa zmluvy zo dňa 31. 12. 2009,
ktorá je súčtom kúpnych cien z dvoch predchádzajúcich kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a
úpadcom zo dňa 21. 08. 2009 a 08. 10. 2008. V danom prípade je súd toho názoru, že pri platnom a
účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností je možné prinavrátenie
do pôvodného stavu vrátane vecno-právnych účinkov realizovať v zásade dvoma spôsobmi, pričom
prvým spôsobom je uzavretie dohody medzi nadobúdateľom nehnuteľnosti a prevodcom nehnuteľnosti
o spätnom vydaní týchto nehnuteľností po odstúpení od zmluvy a na základe takejto dohody o vydaní
nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy spätný zápis vlastníckeho práva v prospech, v danom prípade
žalobcu ako subjektu, ktorý platne odstúpil od prechádzajúcich kúpnych zmlúv. Druhým spôsobom v
prípadespornostialebonedosiahnutiadohodyovydanienehnuteľnostibybolopodaniežalobyovydanie
nehnuteľnosti po platnom a účinnom odstúpení od zmluvy (vid. Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.:
Občanský zákonník I. komentář, 2. vydání, C.H. BECK, str. 421). Súd je preto v danom prípade toho
názoru,žepoplatnomaúčinnomodstúpenížalobcuodkúpnychzmlúvuzavretýchdňa09.10.2008a21.
08. 2009 prejavená vôľa žalobcu a úpadcu smerovala ku naplneniu účinkov odstúpenia od zmluvy podľa
§ 351 Obchod. zákonníka vo vzťahu ku vecno-právnym účinkom, t.j. dosiahnuť stav zápisu vlastníckeho
práva predmetných nehnuteľností opätovne v prospech žalobcu ako účastníka kúpnej zmluvy, ktorý
platne a účinne odstúpil od tejto zmluvy. Pokiaľ teda žalobca a úpadca uzavreli kúpnu zmluvu dňa 31.
12. 2009, ktorou kúpnou zmluvou úpadca po predchádzajúcom odstúpení od pôvodných kúpnych zmlúv
zo strany žalobcu prevádzal tieto nehnuteľnosti spätne na žalobcu, uvedená kúpna zmluva len zatierala,
t.j. simulovala uvedený úkon nazvaný ako kúpna zmluva, pričom nepochybne vôľou žalobcu a úpadcu
bolo vydanie týchto nehnuteľností pre žalobcu po predchádzajúcom odstúpení od uvedených kúpnych
zmlúv. Dôsledkom takto vykonaného simulovaného právneho úkonu nazvaného kúpna zmluva je jeho
neplatnosť vzhľadom k tomu, že vôľa zúčastnených strán smerovala ku inému účinku, a to spätnému
vydaniu nehnuteľností od úpadcu v prospech žalobcu po odstúpení od vyššie uvedených kúpnych zmlúv.
Kúpna zmluva teda simulovala, zastierala iný právny úkon v danom prípade vydanie nehnuteľnosti od
úpadcu, pričom v danom prípade dohoda o vydaní nehnuteľnosti ako dissimulovaný právny úkon má
všetky náležitosti, ku ktorému smeroval prejav vôle žalobcu a úpadcu. Podľa ustanovenia § 41a ods. 2Občianskeho zákonníka, preto súd dospel k záveru o platnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti od úpadcu
v prospech žalobcu ako dissimulovaného právneho úkonu. Na základe tohto právneho názoru súdu,
súd preto následne posúdil žalovaným vykonané odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 ako
absolútne neplatný právny úkon, pretože odstúpenie vykonané žalovaným sa vzťahovalo na neplatný
právny úkon, t.j. kúpnu zmluvu, ktorá len zastierala skutočne vykonaný právny úkon, a to dohodu o
vydaní nehnuteľnosti po predchádzajúcom odstúpení od pôvodných kúpnych zmlúv zo strany žalobcu.
Súd preto nepriznal odstúpeniu žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2009 žiadne právne účinky,
a keďže podľa názoru súdu došlo predtým ku dňu 14. 11. 2009 ku platnému a účinnému odstúpeniu
žalobcu od kúpnych zmlúv uzavretých dňa 21. 08. 2009 a 09. 10. 2008 a právny úkon datovaný
dňa 31. 12. 2009 súd považoval za dissimulovaný právny úkon, ktorým je vydanie nehnuteľnosti po
predchádzajúcom odstúpení od zmluvy a má náležitosti tohto platného právneho úkonu, potom je súd
toho názoru, že uvedené nehnuteľnosti, ktorých sa žalobca domáhal vylúčenia z konkurznej podstaty,
nepatria do konkurznej podstaty úpadcu.
Vzhľadom na tento právny názor súdu bolo preto zo strany súdu nadbytočné zaoberať sa ďalším
odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré odstúpenie vykonal žalobca dňa 23. 04. 2013 vo vzťahu
ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 21. 08. 2009.
Podľa § 78 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak súd rozhodne o vylúčení
majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o
vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
Keďže súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, súd v zmysle ustanovenie § 78 ods. 5 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol o vylúčení predmetných nehnuteľností zo
všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca
sa domáhal vydania rozsudku, ktorým mal súd uložiť žalovanému povinnosť vylúčiť predmetné
nehnuteľnosti zo všeobecnej podstaty úpadcu. Súd konštatuje, že predmetom tohto konania je
rozhodnutie súdu o vylúčení veci z podstaty, pričom dôsledkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je
zákonomurčenápovinnosťžalovanémuakosprávcovibezodkladneponadobudnutíprávoplatnostitohto
rozsudku vylúčiť vec zo súpisu. Súd preto preformuloval žalobný petit žalobcu a neuložil žalovanému
povinnosť vylúčiť majetok zo súpisu ale súd rozhodol, že konkrétne nehnuteľnosti vylučuje z podstaty,
pričom dôsledkom v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku bude zákonná povinnosť
žalovaného ako správcu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tento majetok zo súpisu vylúčiť.
Takouto zmenou formulácie žalovaného petitu nedošlo ku zmene predmetu tohto konania ani ku
priznaniu niečoho iného, čoho sa žalobca nedomáhal, došlo len ku preformulácii žalobného petitu v
súlade so znením ustanovenia § 78 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd záverom len konštatuje, že týmto rozhodnutím o vylúčení uvedených nehnuteľných vecí zo
všeobecnej podstaty úpadcu došlo podľa názoru súdu k spravodlivému vysporiadaniu vzájomných práv
a povinností medzi žalobcom a úpadcom, nakoľko úpadca neuhradil žiadnu časť z dohodnutej kúpnej
ceny podľa zmlúv zo dňa 21. 08. 2009 a zo dňa 08. 10. 2008, a zároveň žalobca neuhradil žiadnu
časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalobcom zo dňa 31. 12. 2009.
Ku žiadnemu vzájomnému peňažnému plneniu medzi účastníkmi konania nedošlo a súd je preto toho
názoru, že zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci a vzťahov medzi žalobcom a úpadcom, aby
vyššie uvedené nehnuteľnosti vlastnícky patrili žalobcovi (tak ako mu aj pôvodne patrili) a boli vyňaté
zo všeobecnej podstaty úpadcu.
Podľa § 100 ods. 2 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z.z., z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto
konaním, ako tento zákon neustanovuje inak.
Žalobca sa v prípade úspechu domáhal, aby nárok na náhradu trov konania bol súdom určený
ako pohľadávka proti všeobecnej konkurznej podstate úpadcu. Súd zdôrazňuje, že v zásade trovy
konkurzného konania a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. vrátane vylučovacích žalôb, sú
vylúčené z uspokojenia v konkurze. Ustanovenie § 78 ods. 5 druhá veta Zákona č. 7/2005 Z.z., je
výnimkou z tejto zásady, pričom rozhodnutie o tom, že trovy konania sú pohľadávkou proti podstate
je na úvahe a zvážení súdu. Vzhľadom na všetky do úvahy pripadajúce okolnosti, a to komplikovanéprávne vzťahy medzi žalobcom a úpadcom neúplnú, resp. nepresnú a nedostatočnú účtovnú evidenciu
na strane úpadcu, súd nevidel osobitný dôvod nato, aby priznal žalobcovi vo vzťahu k ním uplatneným
trovám konania túto pohľadávku ako trovy proti podstate, t.j. aby aplikoval výnimku zo všeobecnej
úpravy podľa znenia § 100 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na vyššie
uvedený záver, súd preto zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal priznania trov konania
ako pohľadávky proti všeobecnej konkurznej podstate úpadcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný v konaní nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako to bolo
vyhlásené na pojednávaní dňa 25. 11. 2013. Keďže žalobcovi v konaní iné trovy okrem trov právneho
zastúpenia nevznikli, pričom žalobca si trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku
nevyčíslil, v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia
rozhodol, že žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nepriznáva tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.
Banská Bystrica dňa 25. 11. 2013
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.