Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13P/401/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613232623
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613232623.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľky :
O. I., J.. XX.XX.XXXX, G. H. Č.. XXX, právne zastúpená : JUDr. Melánia Knopová, advokátka so
sídlom Štúrova 20, Košice a odporcu : F.. Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X, S., právne zastúpený :
JUDr. Monika Meňhertová, advokátka so sídlom Floriánska č. 16, Košice, za účasti mal. O. I., J..
XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová

Ves, pracovisko Gelnica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo O. I.W., V.. K., J.. XX.XX.XXXX a Ing. Z. I., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
vo I. Y., N. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vysoké Tatry, zväzok XX, ročník XXXX,
strana XXX, por. č. XX rozvádza.

Na čas po rozvode súd zveruje mal. O. I., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca
zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 120,-€ mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. O. každý párny týždeň v sobotu v čase od 14:30 hod. do 18:30

hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 14:30 hod. do 18:30 hod. s tým, že prvé tri mesiace
od právoplatnosti tohto rozsudku sa bude styk realizovať v prítomnosti matky, nasledujúci mesiac v
prítomnosti matky počas prvej hodiny styku a následne bez prítomnosti matky.

Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a k prevzatiu a odovzdaniu maloletej
na začiatku a konci styku dôjde v mieste bydliska matky.

Súd ukladá matke, otcovi a mal. O. povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému
poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 04.11.2013 návrh ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo
s odporcom rozviedol a zároveň upravil rodičovské práva k mal. dcére O. tak, že maloletá bude zverená
do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na jej výživu sumou 150,-€ mesačne a styk otca

s dcérou sa bude realizovať každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 9.00 hod. do 15.00 hod. a
každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 18.00hod. za prítomnosti matky.

Svoj návrh odôvodnila tým, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza
mal. dcéra O.. Posledným spoločným bydliskom manželov bola H. Č.. XXX. Uzavretiu manželstva
predchádzaladvojročnáznámosťasamotnéuzavretiemanželstvabolopodmienenénarodenímdieťaťa.

Manželské spolužitie prebiehalo normálne na báze vzájomných ústupkov zhruba 4 mesiace. Následne
navrhovateľka zistila, že odporca udržiava rôzne známosti so ženami, ktoré kontaktuje cez internet apíše si s nimi eroticky ladené správy a maily. Navrhovateľku toto správanie odporcu veľmi zranilo,
cítila sa dotknutá s akou ľahkovážnosťou odporca pristupoval k manželstvu ale aj nedostatkom úcty k
nej, preto odporcu požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť. Rozvod v tom čase nepovažovala za

prostriedok nápravy, pretože to bolo v čase narodenia dcéry Daniely a nechcela, aby dcéra od útleho
detstva vyrastala v neúplnej rodine. Mimomanželské kontakty odporcu pripisovala jeho nezrelosti a
možno aj nepripravenosti niesť zodpovednosť za rodinu a výchovu dieťaťa a chcela mu tak dať priestor
na uvedomenie si chyby a nápravu . Prestávka v manželskom spolužití trvala 3 roky, kedy navrhovateľka
nezniesla ďalšie spoločné spolužitie, odporcu zbalila a požiadala ho, aby sa odsťahoval. Počas tejto

trojročnej doby odporca o dcéru neprejavoval žiaden záujem. K obnoveniu manželského spolužitia došlo
od novembra 2012 po dobu 11 mesiacov pod podmienkou, že odporca bude navštevovať psychológa,
obmedzí internetové známosti so ženami a telefonický kontakt s nimi, na ktorom je závislý a nadmieru
intenzívny. Po obnovení spolužitia sa vzťahy medzi manželmi upravili, avšak po čase sa u odporcu začali
opäť prejavovať tie isté návyky, kontaktoval sa s rôznymi ženami, pričom pribudlo agresívne správanie
k navrhovateľke, ktorú opakovane najmenej štyrikrát fyzicky napadol, bil a škrtil. Odporca netoleroval

akúkoľvek kontrolu, chodil po dome nervózny a len si hľadal priestor, kde by sám mohol telefonovať a
písať sms správy. Dcére sa odporca nevenoval, ani ho nezaujímala, celú starostlivosť zabezpečovala
navrhovateľka, pričom dieťa je od narodenia ťažko choré. V septembri 2013 navrhovateľka odporcovi
oznámila, že ich manželské spolužitie nemá význam, pretože odporcove správanie sa nezmenilo a ona
už ďalej nebude takéto správanie trpieť. Navrhovateľka je presvedčená, že odporca nekonal čestne,

keď ju presvedčil o svojom úmysle založiť si rodinu, pretože doposiaľ nebol schopný urobiť pre rodinu
nič z toho, čo sa od manžela a otca vyžaduje. Dieťaťu sa nevenoval a nevychovával ho, nevážil si
manželku a nezabezpečoval ich živobytie. Zoznámili sa v čase, keď bol odporca študentom vysokej
školy a doposiaľ bol podľa názoru navrhovateľky zamestnaný neadekvátne vzhľadom na dosiahnuté
vzdelanie, pretože pracoval ako pokladač okien, predavač, skladník a operátor pásovej výroby. O chode

domácnosti rozhodovala výlučne navrhovateľka, odporca o vedenie domácnosti neprejavoval žiaden
záujem. Navrhovateľke finančne pomáhajú rodičia a odporca prispieva len na výživu dieťaťa. Od kedy
manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca začal o dcéru prejavovať záujem a navštevuje ju každý
deň. Maloletá je dieťaťom ťažko zdravotne postihnutým, odporca nemá vedomosť o jej životospráve
a navrhovateľka má obavy, že v prípade styku nebude odporca dbať na dcérin dietetický režim.

Navrhovateľka má za to, že manželstvo je čisto formálne, neplní spoločenské funkcie, vzťahy medzi
manželmi sú narušené a navrhovateľka v žiadnom prípade nemieni obnoviť intímny život s odporcom.
Svoj vzťah s dcérou hodnotí navrhovateľka ako veľmi dobrý, dcéra je na ňu silne citovo naviazaná,
odporca o dcéru neprejavuje záujem a to bez ohľadu, či žili alebo nežili v spoločnej domácnosti a
navrhovateľka opakovane fungovala s dcérou sama v jednej domácnosti bez otca.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil s tým, že manželstvo neplní žiadnu z funkcií a
nie je dôvod zotrvávať ďalej v nefunkčnom zväzku. Nesúhlasil však s dôvodmi rozpadu manželstva tak,
ako ich uviedla navrhovateľka. Uviedol, že z jeho strany bolo manželstvo uzatvárané z lásky a vzájomnej
citovej náklonnosti, svadbu plánovali a tehotenstvo navrhovateľky určite nebolo jediným dôvodom na

uzavretie manželstva, akurát urýchlilo termín svadby, nakoľko pôvodne plánoval uzavrieť manželstvo
po ukončení vysokej školy. Na spoločný manželský život aj dieťa sa tešil, bol pri pôrode dcéry a od
jej narodenia si s ňou budoval veľmi pekný vzťah. Problémy v manželstve sa začali objavovať po
narodení dcéry, ktorá bola krátko po narodení prevezená na špeciálne kardio - pracovisko do Bratislavy.
Navrhovateľka sa na dcéru maximálne, až nezdravo citovo naviazala, on ako manžel ju prestal zaujímať

a medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu. Prvý polrok po narodení dcéry strávila navrhovateľka v
nemocnici v Bratislave spolu s dcérou , on študoval v Košiciach a so svojou rodinou v Bratislave trávil čo
najviac času. Po ukončení vysokej školy si hľadal zamestnanie, pričom bral každú pracovnú príležitosť,
pretože navrhovateľke sa nepáčilo, keď bol nezamestnaný a keď bol zamestnaný nepáčilo sa jej zas,
že je v stále v práci a nevenuje sa jej a dcére. Ďalším dôvodom ich konfliktov bola prehnaná žiarlivosť

navrhovateľky, ktorá dokonca žiarlila aj na jeho obvodnú lekárku, či upratovačku v škole. Navrhovateľke
prekážalo aj keď telefonoval so svojimi rodičmi, bratom, kolegami a neustále ho obviňovala, že udržiava
stykysinýmiženami,čovôbecniejepravda.Výsledkomichhádokbolo,ženavrhovateľkahoopakovane
vyhadzovala zo spoločnej domácnosti, pričom využívala to, že je to dom jej rodičov, ku ktorému nemá
žiadne vlastnícke právo. Nezhody vyvrcholili v mesiaci september 2013, kedy mu navrhovateľka zbalila

veci, vysťahovala ich pred dom a keď prišiel z práce, už sa nevedel dostať domov. Nasťahoval sa späť
k rodičom, kde žije doposiaľ. Odporca má podozrenie, že navrhovateľka ho doslova "využila" len na to,
aby otehotnela a mala dieťa a následne ho už ako muža , partnera a otca ich dieťaťa nepotrebuje a aj
tento návrh podala preto, aby sa ho zbavila, vymazala zo svojho života a bohužiaľ aj zo života ich dcéry,ktorú má veľmi rád a chce s ňou stráviť čo najviac času. Od kedy bol navrhovateľkou vysťahovaný zo
spoločnejdomácnosti,tátomuvyslovenebránistretávaťsasdcérou. Ponútenomodchodezospoločnej
domácnosti cca 2 mesiace ( do konca novembra 2013) každý deň chodil za dcérou do Kluknavy,

stále dúfal, že sa s ňou aspoň na chvíľu stretne. Dcéru však videl len keď bola náhodou v čase , kedy
prišiel k rodinnému domu svokrovcov, na dvore alebo keď sa hrala na ulici. Dcéra má od matky a svokry
zakázané sadnúť si s ním do auta, takže on ju nevie odviesť k svojim rodičom, alebo niekam inam, kde by
mohol tráviť s dcérou čas. Keďže nechcel dcéru ešte viac stresovať, akceptoval to . Opakovane sa snažil
spojiť telefonicky s navrhovateľkou a dohodnúť si čas, kedy si môže prísť po dcéru, ale navrhovateľka

absolútne nereaguje na telefonáty ani na sms. Veľakrát stál pred domom svokrovcov , kde navrhovateľka
s dcérou bývajú, zvonil na zvonček, trúbil v aute, ale nikto nevyšiel. Napriek tomu sa znova a znova snaží
s navrhovateľkou stretnúť a porozprávať sa s ňou o ďalšom spôsobe výchovy ich dcéry, navrhovateľka
však všetky jeho snahy o komunikáciu absolútne odmieta. S dcérou mal vynikajúci vzťah až do októbra
2013, kedy navrhovateľka podala návrh na rozvod a zároveň mu začala brániť v kontakte s dcérou, čo
malo za následok narušenie dcérinho vzťahu k nemu. Svoju dcéru má rád a chce s ňou tráviť čo najviac

času a to, že im nevyšiel ich spoločný partnerský život s navrhovateľkou, nemôže byť dôvodom, aby
došlo k maximálnemu odcudzeniu jeho ako otca od dcéry. Starostlivosť dcére vie zabezpečiť rovnako
ako jej matka a pozná, akú špeciálnu stravu potrebuje. Vzhľadom na aktuálnu situáciu v snahe predísť
zbytočnej traumatizácii dcéry súhlasil s tým, aby na čas po rozvode bol zverená do starostlivosti matky.
Nesúhlasil však s rozsahom styku uvedeným navrhovateľkou. Navrhoval styk s dcérou upraviť bez

prítomnosti matky, a to každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00hod. do nedele do 18.00hod.,
každú nepárnu stredu od 15.00hod. do 18.00hod., každý nepárny rok 6.12. o 15.00hod. do 18.00hod.,
každý párny rok 24.12. od 10.00hod., do 25.12. do 14.00hod., každý nepárny rok 25.12. od 14.00hod.,
do 26.12. do 18.00hod., každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00hod. do 19.00hod., každé
letné prázdniny od 1.7. od 9.00hod. do 7.7. do 18.00hod. a od 1.8. od 9.00hod. do 7.8. do 18.00hod. K

svojim majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný s čistým mesačný príjmom cca 400,-€, každý
mesiac navrhovateľke posiela na výživu dcéry 50,-€ a takúto sumu výživného navrhuje aj určiť. Jeho
výdavky tvoria príspevok rodičom na bývanie a stravu v sume 150,-€ až 200,- € mesačne, náklady na
mobilný telefón v sume 40,-€ mesačne, náklady na cestovanie do práce ( naftu) v sume cca 100,- €
mesačne a pôžička na kúpu auta, ktorú momentálne za neho splácajú rodičia , ktorým na to on prispieva

sumou 40,-€ až 50,- € mesačne a tiež poistka za auto v sume 120,-€ ročne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a obsahom
pripojeného spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Účastníci konania sú manželia, u oboch sa jedná o prvé manželstvo a z manželstva pochádza jedno
mal. dieťa - O., J.. XX.XX.XXXX. Uzavretiu manželstva predchádzala dvojročná známosť, pričom
podľa navrhovateľky uzavretie manželstva bolo podmienené narodením dieťaťa, odporca však tvrdil,
že svadbu plánoval, ženil sa z lásky a tehotenstvo navrhovateľky len urýchlilo termín sobáša, ktorý
pôvodne plánoval uzavrieť po ukončení vysokej školy. V spoločnej domácnosti žili manželia krátko a

ich manželské spolužitie bolo prerušované , pričom k úplnému prerušeniu došlo v septembri 2013, od
kedy nežijú manželia v spoločnej domácnosti. Ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť manželské
spolužitie a vo svojej účastníckej výpovedi len konštatovali, že trvajú na svojich písomných podaniach,
zmierovacie konanie vylúčili. Ku konfliktom medzi manželmi začalo dochádzať krátko po uzavretí
manželstva,pričomkaždýzúčastníkovvidípríčinyrozvratuinak.Zvyjadreníobochúčastníkovjezrejmé,

že cítia sklamanie z konania druhého partnera, nakoľko navrhovateľka necítila v správaní odporcu to,
čo očakávala , a teda, že si ju bude vážiť, vychovávať ich dieťa a zabezpečovať rodinu a odporca sa
cíti byť navrhovateľkou "využitý" len na to, aby navrhovateľka mala dieťa a teraz ho chce ako partnera
a otca vymazať zo svojho života ako aj zo života ich dcéry.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom so povinní

starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa§23Zákonaorodinesúdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželovrozviesť,aksúvzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania stratili voči sebe vzájomnú

dôveru, v dôsledku čoho sa ich vzťahy vážne narušili a obnovu manželského spolužitia nie je možné
reálne očakávať. Dôkazom vyhrotenosti ich vzájomných vzťahov je aj trestné oznámenie navrhovateľky
na odporcu a následné podanie obžaloby sp. zn. 5T/26/2015 na súd pre prečin nebezpečného
vyhrážania, ktorého sa mal odporca voči navrhovateľke dopustiť. Účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu, nezabezpečujú spoločne výchovu ich dcére, došlo medzi nimi k
citovému odcudzeniu a nevedú spoločný intímny život, preto mal súd za to, že vzťahy medzi manželmi

sú vážne a dlhodobo rozvrátené, na základe čoho vyhovel návrhu a manželstvo rozviedol.

Podľa § ll3 ods. l O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave práv a povinností
rodičov k mal. deťom na čas po rozvode.

Keďže z manželstva účastníkov pochádza mal. dcéra O., súd zároveň rozhodoval aj o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.

V otázke úpravy rodičovských práv nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť zverenia mal. O. do
osobnej starostlivosti matky a aj v otázke určenia výživného dospeli v závere rodičia k dohode na sumu

120-€ mesačne od právoplatnosti rozvodu s tým, že okrem tejto sumy bude otec platiť ešte sumu 20,-€
titulom dlhu na výživnom určenom v konaní sp. zn. 16P/452/2013. Najspornejšia časť sa týkala úpravy
rozsahu styku otca s mal. O., kde rodičia dospeli k dohode vo frekvencii času raz za týždeň každú párnu
sobotu a nepárnu nedeľu od 14:30hod. do 18:30 hod., avšak matka trvala na svojej prítomnosti pri
styku, pričom otec bol proti. Súhlasil, aby zo začiatku bola matka pri styku prítomná, ale s neustálou

prítomnosťou matky pri styku nesúhlasil s poukazom na narušené a konfliktné vzťahy rodičov.

Kolízny opatrovník doporučil zveriť mal. O. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na
jej výživu sumou 120,-€ mesačne a styk otca s maloletou upraviť v čase a dňoch podľa dohody rodičov
bez prítomnosti matky s tým, že prvé tri mesiace by bola prítomnosť matky zabezpečená a potom, s

predpokladom, že otec si už osvojí svoje rodičovské zručnosti, by mohol byť s maloletou bez prítomnosti
matky.

Súbežne s týmto konaním prebiehalo na tunajšom súde aj konanie sp. zn. 16P/452/2013 o úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. O. na čas do rozvodu, pričom v tomto konaní bolo vykonávané aj

znalecké dokazovanie, ktorého závery aj celý obsah znaleckého posudku súd so súhlasom účastníkov
v súlade so zásadou hospodárnosti konania použil ako dôkazný prostriedok v tomto konaní.

V konaní sp. zn. 16P/452/2013 súd rozsudkom zo dňa 21.10.2014 zveril mal. O. do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal platiť výživné v sume 100,-€ mesačne od 19.12.2013 s tým, že zároveň určil aj

dlh na výživnom vo výške 491,94€, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s
bežným výživným. Styk otca s dcérou upravil súd na každý párny víkend v sobotu v čase od 9.00hod.
do 18.00hod. a každý nepárny víkend v nedeľu v čase od 9.00hod. do 18.00hod. bez prítomnosti matky.
Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, bolo podané odvolanie zo strany matky voči
výroku o úprave styku.

Matka vo svojich výpovediach poukázala, že s dcérou žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a
kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu dcéry je s ňou na predĺženej materskej dovolenke. V súčasnosti
navštevuje maloletá materskú školu tri hodiny dopoludnia. Popierala, že by otcovi bránila v kontakte s
dcérou, ale keďže dcéra bola v novembri 2013 svedkom otcových atakov na ňu, kvôli ktorým aj podala

trestné oznámenie, nechce byť s otcom a plače. Dcéru sa snaží presvedčiť, aby išla so svojím otcom,
že sa poprechádzajú, ale ona opakovane odmieta ísť, plače, trasie sa, preto má za to, že bude lepšie,
keď pri kontakte otca s dcérou bude prítomná aj ona, aspoň zo začiatku. S otcom komunikuje len
prostredníctvom sms správ, telefóny mu nedvíha od vtedy, čo jej do telefónu vynadal. Informuje hoo výsledkoch lekárskych vyšetreniach dcéry. To, že bola s dcérou na pedopsychiatrickom vyšetrení
otcovi neoznámila, pretože nechcela, aby šiel za nami s autom a prenasledoval ich, ako to už urobil v
minulosti. Pedopsychiatra navštívila kvôli dcére, pretože mala zlé sny a pomočovala sa. Poprela, že by

na pedopsychiatrické vyšetrenia chodila s dcérou účelovo len pred súdnymi pojednávaniami. Na výživu
dcéry jej otec k rukám prispieva sumou 100,-€, avšak má vedomosť o tom, že zmenil zamestnanie a
predpokladá, že má aj vyšší príjem, pričom jeho výdavky ktoré súdu prezentoval, nepovažovala za
nevyhnutné. Trvala na určení vyššieho výživného ako v konaní sp. zn. 16P/452/2013, najprv v sume
150,-€ mesačne, v závere súhlasila s dohodou vo výške 120,-€ mesačne. Priemerné mesačné výdavky

vyčíslila v sume 325,26€ na seba a v sume 249,83€ na dcéru. Svoju prítomnosť pri styku odôvodňovala
tým, že aj podľa názoru psychologičky PhDr. Štiffelovej otec doposiaľ nezvládol starostlivosť o dcéru,
najmä jej diétne stravovanie a režim z dôvodu jej zdravotného stavu. Zdôraznila, že v rámci špeciálneho
poradenstva psychologička otca doslova učila, ako sa má k dcére správať, pričom on to nedodržiava,
je drzý, má nevhodné pripomienky aj správanie. Nevylúčila, že v prípade, ak sa v budúcnosti pomery
aj zdravotný stav dcéry zmenia, môže byť styk upravený inak, avšak za súčasnej situácie, keď dcéra

nemá kladný vzťah k otcovi, nakoľko sa otec nespráva k jej matke slušne, je proti najvyššiemu záujmu
dieťaťa, aby bolo nútené ostať s otcom samé.

Odporca vo svojich výpovediach potvrdil, že od decembra 2014 zmenil zamestnanie, avšak k reálnej
zmene jeho príjmu nedošlo. U predchádzajúceho zamestnávateľa - spoločnosť Tesco ukončil pracovný

pomer dohodou, pretože tam pracoval aj počas noci, aj cez víkendy, kým u nového zamestnávateľa
vykonáva prácu na stanici STK Jaklovce, má pravidelný pracovný čas pondelok až piatok od 8:00hod.
do 18:00 hod. a víkendy má tak voľné, aby sa mohol venovať dcére. Všetky výdavky, ktoré súdu
prezentoval považuje za primerané a nevyhnutné. Trval na tom, že zvládne denný režim dcéry a pozná
jej stravovacie návyky. Nebránil sa prítomnosti matky pri styku, pokiaľ by si to situácia vyžadovala,

avšak vzhľadom na konfliktné vzťahy s matkou mal za to, že bude lepšie, ak nebude pri styku prítomná.
Poukázal, že matka aj svojim nevedomým správaním ovplyvňuje maloletú tým, že má v prítomnosti otca
úzkostné stavy, čím môže neverbálne negatívne pôsobiť na dcéru. Má za to, že dcéra má už 6,5 roka,
dokáže byť bez matky v škôlke, preto dokáže stráviť bez matky aj kontakt s otcom, pričom najvyšším
právom dieťaťa je právo na oboch rodičov a právo vytvoriť si vzťah s oboma rodičmi. Trval na tom, že

počasceléhotohtokonaniaajkonaniasp.zn.16P/452/2013nebolriadneinformovaníopsychologických
a psychiatrických vyšetreniach dcéry a nemohol sa ich tak zúčastniť, s výnimkou znaleckého vyšetrenia,
preto správy predkladané matkou nepovažoval za objektívne.
Zo znaleckého posudku č. 40/2014 zo dňa 26.05.2014 súdnej znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej súd
zistil, že mal. O. je osobnostne dieťa milé, veselé, šantivé, hravé, spontánne, prirodzené, bez emočných

výkyvov, ktoré by mali znaky strachu, stiesnenosti. Neboli u nej zistené žiadne negatívne trendy vo
vývoji psychiky. Dieťa neudávalo ani smerom k matke, ale ani k otcovi žiadne negatívne spomienky,
ani výhrady. Proporcionalita komunikácie dieťaťa smerom k rodičom bola taká, že dieťa viac času
vyhľadávalo matku, ale po adaptačnej fáze sa dokázalo spontánne rozprávať aj s otcom, zmizli prejavy
odmietania, ale aj v samotnej fáze odmietania, dieťa vyčkávalo na posun situácie smerom k otvoreniu ich

vzájomnej komunikácie ( ako poukázala znalkyňa maloletá neplakala, nebránila sa otcovi, neodstrkovala
ho, len vyčkávala a správala sa ako hravé dieťa s úsmevom, bez negativity). Mal. O. má vyrovnaný
vzťah k obom rodičom, podľa celkového vyšetrenia menovanej, aj napriek jej správaniu, ktoré malo svoju
dynamiku, posudzuje toto jej správanie ako prejav rozporu vo vnútri jej psychiky, na základe toho, že
nemá istotu, ako bude matka hodnotiť jej spontaneitu k otcovi. S každým z rodičov vie dieťa priamo a bez

strachu komunikovať a prejaviť mu aj svoje pozitívne naladenie. Dieťa prirodzene neodmieta ani matku,
ale ani otca, a znalkyňa nevylúčila, že to, že sa nechce pred matkou prejaviť pozitívne k otcovi, má súvis
s matkiným odmietaním otca alebo aj s tým, že dieťa má z okolia vypočuté negatívne hodnotenia na
otca. Takto skrýva pred matkou svoju pozitivitu k nemu. Matka bola znalkyňou upozornená na to, že pre
zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné, aby sa pred dieťaťom aktualizovali negatívne minulé zážitky, keď

mala byť svedkom toho, že otec bil matku, pretože po odstupe času majú u dieťaťa nastať ozdravné
procesy, ktoré majú charakter vytesnenia a zabúdania na nepríjemnosti. Ak to matka nedodrží, sama
môže spôsobovať prolongovanie procesu neistoty a rizikového vývoja dieťaťa, tak ako to bolo zistené
psychologickým vyšetrením v CPPP v Gelnici. Nie je vhodné, aby dieťa bolo zaťahované do ich sporov
a nedorozumení a mali by to rešpektovať s ohľadom na zdravotný stav dcéry obaja rodičia rovnako.

Obajarodičiapoosobnostnejstránkesúpripraveníazrelínazvládnutierodičovskýchpovinnostísmerom
k dcére, ani u jedného z nich nezistila psychopatické rysy osobnosti, ani rizikové prejavy, ktoré by
mali za následok vylúčenie či obmedzenie kontaktu s dieťaťom. Ani jeden z rodičov nie je pre dieťa
rizikový faktor. Matka je celkovo zrelšia v rodičovských kompetenciách ako otec, ale to neznamená, žeby sa otec mal vo svojich právach obmedzovať. Záujem otca o dieťa nie je predstieraný, je skutočný.
V požadovaní plnenia rodičovských práv ohľadom stretávania sa s dcérou je vytrvalý, aj keď nemal
pravidelnú snahu o stretnutia sa s dcérou, šlo o potrebu nenechať sa demotivovať, pretože mnohokrát

jeho snaha nebola úspešná, matka bránila istým nepriamym spôsobom v tom, aby sa ako otec mohol
realizovať. Takých situácii zažil viac a tie spôsobovali demotiváciu, ktorá sa prejavila v znížení frekvencie
návštev za dcérou, ale v konečnom dôsledku ho neodradila od potreby naplniť vlastnú rodičovskú rolu
smerom k dcére. Je k dcére viazaný citovo i racionálne t.j. chce si plniť svoje povinnosti ako rodič. Mal.
O. nie je spôsobilá, ak sa berie do úvahy jej vek, na to, aby sama vyjadrila svoj názor na to s kým by

chcela a ako tráviť čas, ale jej nevedomé reakcie poukazujú na potrebu kontaktovania sa aj s otcom,
ktorý jej chýba a nie je sýtený v súčasnej dobe v takej miere ako potrebuje. Obaja rodičia sú pre ňu
emocionálne významnou autoritou, chce sa s oboma stýkať, ale s vysokou pravdepodobnosťou nie je
pripravená na to, aby zvládla stretávania sa s oboma súčasne. Potreba prítomnosti matky byť s dieťaťom
pri styku dieťaťa s otcom, je potrebou matky/ ide o ochranársky postoj matky/, ale nie dieťaťa. Dieťa má
z okolia rodiny matky vypočuté negatívne hodnotenia na otca, nejde o priame ovplyvňovanie dieťaťa

proti otcovi, ale o nepriame, súčasne dieťa citlivo pozoruje matku ako sa ona správa k nej, ak prejaví
pozitívne správanie k otcovi, vníma jej nejednoznačnosť, čo ju blokuje v spontaneite. Dieťa nemá citovo
rozdielny prístup k rodičom. V prítomnosti otca bola maloletá šantivá, hravá, ak sa správala zdržanlivo a
skrývala si tvár, je to bežná reakcia neistého dieťaťa v sociálnej situácii, v ktorej dieťa nevie ako bude za
ňu hodnotená. Z jej strany taká forma správania nie je len k otcovi ale aj v iných sociálnych situáciách,

ako je uvedené v spise napr. pri návšteve pracovníkov z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o jej
obvyklé reagovanie, ale tým sa nedá stanoviť, že je to odmietanie osoby, teda dieťa neodmieta otca. Voči
otcovi dieťa v čase vyšetrenia neprejavilo žiadne negatívne reakcie ani v správaní, ani v diagnostickom
vyšetrení. Ide o jej vlastné správanie, ktoré má súvis aj s nízkou úrovňou socializačných procesov
asociálnej skúsenosti / dieťa nie je zaškolené v predškolskom zariadení/. Znalkyňa nepredpokladá, aby

šlo o zámerný vplyv iných osôb na maloletú. Vzájomný citový vzťah medzi maloletou a otcom je vo fáze
rozvoja, je badateľná dlhšia pauza v ich kontakte, ale dieťa otca neodmieta, prejavuje k nemu pozitívne
city a otec rovnako smerom k nej. Nebolo zistené, že by matka alebo otec mali negatívny vplyv na ďalší
duševný vývoj dcéry. Nevýhodou je, že spolu o dcére nekomunikujú. Po zohľadnení potrieb dieťaťa a
rozvoja jej psychických spôsobilostí v súčasnej dobe aj do budúcna, je možné realizovať styk dcéry s

otcom aj bez prítomnosti matky s podmienkou, že matka bude systematicky a pozitívne pripravovať dieťa
na tento styk a otec bude plne rešpektovať zdravotný stav dcéry podľa vyjadrení lekárov a matky. Obaja
rodičia by sa mali v záujme dieťaťa naučiť otvorene komunikovať a spoločne riešiť vzniknuté problémy a
zároveň rešpektovať potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dcérou podľa znalkyne tento by
sa mal asi po dobu 3-4 mesiacov realizovať len jeden víkendový deň od 09,00 do 18,00 hodiny / každý

týždeň a môže sa striedať sobota alebo nedeľa/ bez prítomnosti matky s tým, že miesto pobytu otca
s dieťaťom si určí otec, a až to rodičia a dieťa zvládnu bez problémov, po uvedenom období sa môže
úprava styku realizovať prípadne aj inak. Táto úprava stretávania sa dieťaťa s otcom po psychickej
stránke dieťa neohrozuje. Otec je podľa znalkyne schopný sa o dieťa postarať, nezistila u neho žiadne
osobnostné prekážky, len s jednou podmienkou, aby dôsledne dodržiaval pokyny matky k zdravotnému

režimu dieťaťa. Otec zatiaľ nebol s dieťaťom sám, ale videl jeho režim, pasívne sa na ňom podieľal,
sám ho nemusel aktívne vytvárať a plniť. Styk bez prítomnosti matky by bol pre dieťa prospešný, hlavne
k tomu, aby si sama mohla spontánne bez obmedzení tvoriť bezprostredný a nie matkou kontrolovaný
vzťah k otcovi.

Z lekárskej správy súd zistil, že bola opakovane vyšetrená v pedopsychiatrickej ambulancii MUDr.
Terezie Rosenbergerovej, pričom v správe z 28.08.2014 sa konštatuje diagnóza F 43 - Akútna stresová
reakcia, F 29- depresívna porucha správania a F 54 - psychické faktory správania spojené s poruchami
a chorobami zatriedené inde s odporúčaním, že podľa predchádzajúcich nálezov a vzhľadom na vážne
choroby dieťaťa realizovať styk s otcom za prítomnosti matky na kratšie doby, kým si dieťa nezvykne,

nebude staršie a jeho zdravotný stav to dovolí. Zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje opatrnú, postupnú
prípravu na styk s otcom.

Dňa 08.12.2014 bola maloletá psychologicky vyšetrená u klinickej psychologičky PhDr. Lýdii Potengovej
so záverom diagnóza F 93 - separačná úzkostná porucha u dieťaťa osobnostne predisponovaného,

ktorá je potencovaná rozvodom rodičov. Dieťa bolo v minulosti svedkom útokov otca na matku a toho ,
ako chcel do nich nacúvať autom. Otca sa toho času bojí, nemá k nemu vytvorený dobrý vzťah. Matke
bola navrhnutá psychoterapia, pričom dňa 15.12.2014 matka ambulancii oznámila, že nebola spokojná
s formou poskytnutia zdravotnej starostlivosti a bude si hľadať nového psychológa.Dňa 03.03.2015 bola maloletá O. psychologicky vyšetrená u PhDr. Karin Štiffelovej, kde maloletá
subjektívne okrem iného uviedla, že " s ockom sa stretávam...vlastne nestretávam. Nechcem sa s ním

stretávať, lebo ublížil mamke, chcel ju zabiť, vyhrážal sa jej. Ja som tam vtedy bola, bolo to asi minulý
rok, ja som plakala. " Zo strany psychologičky bolo doporučené v rámci predídenia psychotraumatizácie
dieťaťaúčasťotcanaindividuálnom,prípadneispoločnompsychologickomsedeníohľadompodporných
výchovných prístupov, za nevyhnutnú.

V priebehu konania bola rodina zapojená do projektu realizácií priorít, ktorý vykonáva nezisková
organizácia Miesto pod slnkom. Zo správy realizácie projektu zo dňa 12.02.2015 súd zistil, že
projekt sa začal realizovať v septembri 2014 a ukončený bol podľa zmluvných podmienok dňa
15.12.2014. Rodičia prejavili záujem o ďalšiu spoluprácu, ktorá sa od januára 2015 realizuje v rámci
špecializovaného sociálneho poradenstva v Spišskej katolíckej charite a doposiaľ na dosiahnutí cieľa,
ktorým je riešenie problému týkajúceho sa kontaktu otca s dieťaťom, spolupracujú. Obaja rodičia

počas trvania projektu prejavovali ochotu dohodnúť sa, realizovali navrhnuté stretnutia otca s dcérou,
pri menších nedorozumeniach a nezhodách mali ale tendenciu navzájom sa upodozrievať zo zlých
úmyslov, skĺzali do rezignácie, pochybovali o možnosti pozitívnej zmeny v ich vzájomný prospech a
predovšetkým v prospech dieťaťa. Maloletá má v pamäti zafixované agresívne incidenty otca k jej matke,
ktorých bola svedkom a od tej doby sa odmieta kontaktovať s otcom. Pri stretnutí bolo evidentné, že je

úzkostná a má z prítomnosti otca strach a až po ubezpečení psychologičky, že sa jej nič nestane, sa
jej úzkosť zmiernila a približne po 30-40 minútach akceptovala prítomnosť otca a neskôr ho aj pozvala
do spoločnej hry. Otec spočiatku túto skutočnosť zľahčoval a strach dieťaťa pripisoval na vrub matky.
Taktiež bolo konštatované, že otec nesprávne odhaduje neverbálne prejavy u dieťaťa, nedisponuje
dostatočnou sociálnou kompetenciou a nesprávne vyhodnocuje signály vysielané dieťaťom, používa

nevhodný spôsob pri kontakte s dieťaťom, napr. na začiatku stretnutia keď bolo zjavné, že sa ho
dcéra bojí, dožadoval sa jej objatia. Rodičom bola doporučená návšteva klinického psychológa za
účelom diagnostikovania aktuálnej väzby dieťaťa k otcovi a usmernenia otca pri nadväzovaní kontaktu
s dcérou, ktorá je vo vzťahu k otcovi odmietavá. Zároveň bolo doporučené otcovi absolvovať tréning
rodičovských zručností u odborníka z oblasti psychológie alebo sociálnej práce, kde sa môže naučiť

citlivejšie reagovať na potreby dieťaťa. Vzhľadom na závažnosť ochorenia dieťaťa bolo doporučené
realizovať kontakt dieťaťa s otcom spočiatku za prítomnosti matky alebo iného príbuzného, s ktorým má
dieťa adekvátny vzťah. Násilný styk môže ešte viac umocniť odmietanie otca dieťaťom. Po absolvovaní
odbornej pomoci, ak sa medzi dieťaťom a otcom vytvorí silnejšia vzťahová väzba, je možné realizovať
kontakt aj bez prítomnosti matky.

Zo správ o prešetrení pomerov súd zistil, že maloletá O. žije s matkou v rodinnom dome v Kluknave, kde
sú vytvorené podmienky na rast a všestranný vývoj dieťaťa. Celková hygiena domácnosti je na veľmi
dobrej úrovni. Matka je evidovaná nezamestnaná, jej príjem tvorí prídavok na dieťa vo výške 23,52€ a
výživné vo výške 120,-€, pričom suma 100,-€ je bežné výživné a 20,-€ splátka dlžného výživného. V

spoločnejdomácnostižijúajrodičiamatky,ktorísústarobnídôchodcoviaamatkananákladydomácnosti
prispieva mesačne sumou 150,-€. Mal. O. navštevuje S. Š. I. H. 3 hodiny dopoludnia. Kvôli ochoreniu
pečene je odkázaná na diétne stravovanie a matka jej pravidelne zakupuje doplnky stravy. Otec žije
v dome u svojich rodičov , domácnosť je vkusne, účelne zariadená a udržiavaná v poriadku a otec
prispieva rodičom na domácnosť mesačne cca. 150,-€. Od 01.12.2014 je zamestnaný v Jaklovciach na

stanici STK a aj jeho rodičia sú obaja zamestnaní.

Zamestnávateľ otca, spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. potvrdil, že jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie od júna 2013 do decembra 2013 bol v výške 422,53 € a za obdobie od januára 2014
do mája 2014 vo výške 486,33€. , Podľa potvrdenia od zamestnávateľa AI s.r.o. Brzotín mal otec

priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od decembra 2014 do februára 2015 vo výške 328,45€.

MaloletáO.sapodľaposudkuÚradupráce,sociálnychvecíarodinySpišskáNováVespovažujezadieťa
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúce si osobitnú starostlivosť a charakter ochorenia
si vyžaduje sledovanie jej fyzickej aktivity, prípravy špeciálnej diétnej stravy a nutnosť pravidelných

kontrolných vyšetrení.

Dňa 20.02.2015 bola na tunajší súd podaná obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde
obvineným je otec, poškodenou je matka skutok sa mal stať 07. novembra 2013. Konanie je vedenépod sp. zn. 5T/26/2015 a v čase vyhlásenia tohto rozsudku v uvedenej trestnej veci nebolo právoplatne
rozhodnuté.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 37 ods.. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia a uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri úprave rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode súd vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov
ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania.

Maloletú O. súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal preukázané, že v jej domácnosti má
vytvorené vhodné podmienky, maloletá je na matku silne citovo naviazaná a táto jej poskytuje riadnu

starostlivosť.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z dohody rodičov, ktorý sa dohodli na sume 120,-€ mesačne,
pričom okrem tejto sumy bude otec ešte platiť sumu 20,-€ mesačne titulom splátky dlžného výživného.Reálne tak bude k rukám matky platiť sumu 140,-€ mesačne. Sumu 120,-€ mesačne považoval súd za
primeranú vzhľadom na vek aj odôvodnené potreby maloletej. Pri posudzovaní schopnosti a možností
otca mal súd za to, že jeho potenciálny príjem je vyšší ako reálny, ktorý je t.č. priemerne 328,45€

jednak vzhľadom na výšku jeho výdavkov ako aj vzhľadom k tomu, že ukončením pracovného pomeru
v spoločnosti Tesco zo subjektívnych dôvodov, sa dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu ( 486,33€ ) , ktorý
tam dosahoval a preto je možné dôvodne predpokladať, že okrem výhody pravidelného pracovného
času u nového zamestnávateľa, je v jeho možnostiach a schopnostiach zarobiť aj viac peňazí.

Rozsah styku otca s mal. O. upravil súd na jeden deň v týždni v popoludňajších hodinách tak,
ako sa dohodli rodičia a v najspornejšej časti úpravy - prítomnosť matky pri styku, vychádzal súd
predovšetkým z najaktuálnejšej správy podanej organizáciou Miesto pod slnkom, nakoľko uvedená
organizácia realizovala projekt s oboma rodičmi aj maloletou dlhší čas bezprostredne pred vyhlásením
tohto rozsudku a mali možnosť vyhodnocovať správanie rodičov aj maloletej z viacerých spoločných
stretnutí. Je zrejmé, že maloletá O. je poznačená konfliktným vzťahom medzi rodičmi, predovšetkým

je v nej zafixované negatívne správanie otca k matke z minulosti, v dôsledku čoho pociťuje úzkosť a
strach z prítomnosti otca a je zrejmé, že vzájomný vzťah otca s dcérou je narušený jednak dôsledkom
partnerských nezhôd s matkou ako aj dôsledkom absencie pravidelného kontaktu s otcom. Je v záujme
maloletej, aby tieto negatívne zážitky boli postupne vytesnené z jej mysle a nahradené pozitívnymi
zážitkami z kontaktu s otcom a aby došlo budovaniu pozitívnej citovej väzby medzi otcom a maloletou, čo

je možné len postupne a za súčinnosti oboch rodičov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zo
začiatkurealizáciestykujeprítomnosťmatkynevyhnutná,nakoľkopredstavujepremaloletúcitovúoporu
a pocit bezpečia a následne, keď takýto styk bude prebiehať v pokojnej atmosfére a maloletá nadobudne
aj pri otcovi pocit bezpečia, je možné realizovať ho bez prítomnosti matky. Nevyhnutná je však súčinnosť
oboch rodičov a ich kvalitná rodičovská spolupráca, nie atmosféra vzájomnej konfrontácie a konfliktov.

Týmto súd zároveň odôvodňuje aj nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletej podrobiť sa
špeciálnemu odbornému poradenstvu, nakoľko z vykonaného dokazovanie mal preukázané, že rodičia
nedokážu spolu komunikovať v záujme ich dcéry, ktorá je navyše dieťaťom ťažko zdravotne postihnutým
ajetiežnevyhnutné,abysiotecosvojilrodičovskézručnosti,čovšetkojemožnélenzapomociodborníka
a za súčinnosti všetkých zúčastnených. Súd má za to, že doba troch mesiacov je dostatočne dlhý čas na

postupnú adaptáciu maloletej a nadviazanie pozitívneho vzťahu k otcovi, kedy styk upravil v prítomnosti
matky a následný mesiac upravil jej prítomnosť už len v úvode styku za predpokladu, že rodičia s
maloletou sa zároveň podrobia špeciálnemu rodinnému poradenstvu a spoločne budú vyvíjať úsilie na
zlepšenie vzájomných vzťahov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (ZákonNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)