Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205332
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813205332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: W. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Martinom Priecelom, advokátom
so sídlom, Bratislava, Mickiewiczova 6, IČO: 42 137 117, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpenej: MST PARTNERS, s. r. o. advokátska
kancelária, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, Arbitrážneho súdu Košice,
sp. zn. 3C/990/2012 zo dňa 19.01.2012, vydaného rozhodcom JUDr. V. M., z a s t a v u j e .

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/990/2012 zo dňa 19.01.2012 rozhodcom JUDr. V. M..

Žalobný návrh odôvodnil tým, že poistná zmluva uzavretá so žalovaným bola zrušená na základe jeho

odstúpenia, pričom po ukončení zmluvného vzťahu mal záväzky uhradené. Poukázal tiež na to, že
ustanovenie§40ods.1písm.c),g)aj)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,keďmalzato,
že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov, nakoľko žalobca nemal možnosť
ako účastník rozhodcovského konania uplatňovať a chrániť svoje práva. Rozhodcovský súd mu doručil
dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na začatie konania a upovedomením o začatí
konania pred rozhodcovským súdom. Žalobca ďalej uviedol, že ako spotrebiteľ si osobitne nevyjednal
rozhodcovskú doložku a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami neexistuje

platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, a preto ju žalobca považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pravidlá rozhodcovského súdu ho ako spotrebiteľa
podstatným spôsobom znevýhodňujú, dosahujú intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v
neprospech spotrebiteľa a sú v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Občianskeho zákonníka.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení poukázal okrem iného na to, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná so žalobcom, o čom svedčí celý proces uzatvárania poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX ale aj Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007kpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX.Osobitnézmluvnédojednaniač.01/2007žalobcanemuselpodpísať
a v takom prípade by rozhodcovská doložka nevznikla. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal
žalobcovinavýber,čiosobitnézmluvnédojednania svojimpodpisomprijmealebonieatýmbolnaplnený

základný zmysel a účel § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Osobitné dojednania č. 01/2007 obsahujú
stručné, jasné a zrozumiteľné body, formálne odčlenené od ostatného obsahu VPP. Rozhodujúce
je, že žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky a tým sa dosiahla podstata
individuálnosti dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Nemôže

byť preto považovaná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

S poukazom na ustanovenie § 101 ods.2 veta druhá O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnili včas a dôležitými skutočnosťami.

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe s odôvodnením, že poistná zmluva bola zmluvou
spotrebiteľskou. Zmluvná podmienka, ktorou bola dohodnutá rozhodcovská položka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou pre rozpor v článku 3 ods. 2 a 2 Smernice rady EHS 93/2013 ako aj prílohy tejto
smernice, bod 1 písm. q) a § 53 OZ. Konanie na rozhodcovskom súde bolo nezákonné. K individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej doložky uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej doložky došlo už pri podpise

poistnej zmluvy, kde sa uvádza, že jej súčasťou je ako predtlačený formulár - všeobecné poistné
podmienky a aj rozhodcovská doložka v časti XV.

Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomne podaných rozsiahlych vyjadrení a poukázal na
ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, v zmysle ktorého žalobca už nie je viazaný povinnosťou

uloženou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže nárok ním priznaný uplatňovať a vymáhať. Bol
názoru, že odpadol dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto žiadal žalobu
zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením strany žalobcu o tom, že nešlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku, pretože ak by žalobca osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, rozhodcovská doložka by sa
na daný vzťah neaplikovala.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s
lustráciou vedenou proti povinným, s rozhodcovským rozsudkom 3C/990/2012 z 10.01.2012, s návrhom
na začatie konania žalovaného podaného u Arbitrážneho súdu Košice, s návrhom žalovaného na
uzavretie poistnej zmluvy, pripoistenia zo dňa 23.08.2007, všeobecnými podmienkami žalovaného a to

časťou článku XVI až po osobitné zmluvne dojednanie č. 01/2007 a ostatnými listinami tvoriacimi súčasť
spisu.

Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného dňa 19.01.2012 vo veci sp. zn. 3C/990/2012
bola uložená povinnosť žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť žalovanému (v

rozhodcovskom konaní žalobcovi) do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu
85,93 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi 24.06.2013. Žaloba bola
podaná dňa 24.07.2013, teda v zákonom stanovenej lehote.

Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že v
rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov, nakoľko žalobca nemal možnosť
ako účastník rozhodcovského konania uplatňovať a chrániť svoje práva. Rozhodcovský rozsudok mu
nedoručil žalobu na vyjadrenie a podanie žalobnej odpovede, pričom o výsledku rozhodcovského
konania sa dozvedel z rozhodcovského rozsudku z 19.01.2012, ktorý bol žalobcovi doručený

24.06.2013 spolu so žalobou a upovedomením o začatí rozhodcovského konania. Žalobca si ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal rozhodcovskú doložku a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami neexistuje platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská doložka bola
vopred naformulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, a preto ju žalobca považoval za
neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poistnú

zmluvu zrušil odstúpením, ku ktorému dňu mal vyrovnané všetky záväzky voči žalovanému.

Žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby jednak poukazovaním, že rozhodcovská doložka bola
individuálnej dojednaná a bola výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo o neprijateľnúpodmienku, pretože žalobca ju mohol individuálne ovplyvniť - vylúčiť a to nepodpísaním osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007 bez toho, aby ovplyvnil zvyšok poistného vzťahu . Tým, že obe zmluvné
strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej

podmienky. Jej právnym dôsledkom je to, že nemôže byť považovaná za neprijateľnú podľa § 53 ods.
1 OZ a ani za neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Tiež poukazoval na ustanovenie § 243d Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého žalobca už nie je viazaný povinnosťou uloženou rozhodcovským rozsudkom
a žalovaný nemôže nárok ním priznaný uplatňovať a vymáhať

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení - ďalej len „ZoRK“,
tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 54b ods. 1 ZoRK u stanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom
2015.

Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) - ďalej len „EP“ exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Osobitným predpisom, na ktorý citované zákonné ustanovenie odkazuje je zákon č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení
§ 2 ods. 1 veta prvá uvádza, že spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Predmetom preskúmavaného rozhodcovského rozsudku je spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve-poistnázmluvauzavretámedzipoisťovateľom(žalovaným)apoistníkom(žalobcom)preživotné
poistenie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.10.2015 oznámil, že na základe
rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto konania neinicioval exekučné konanie vedené proti
žalobcovi ako povinnému do troch mesiacov od účinnosti uvedenej novely exekučného poriadku, t.j. do
31.03.2015.Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z ustanovenia § 243d ods. 1
EP zavedeného zákonom č. 335/2014 Z. z. účinného od 01.01.2015 vyplýva, že pokiaľ na podklade

rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach vydaného do 31.12.2014 nebolo začaté exekučné
konanie do 3 mesiacov od účinnosti tohto ustanovenia zákona, nemôže súd udeliť na jeho podklade
poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Lustráciou v registri súdu bolo zistené, že proti žalobcovi ako povinnému sa
nevedie žiadne exekučné konanie v prospech žalovaného ako oprávneného na podklade vydaného

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/990/2012. Ku dňu rozhodnutia súdu
zároveň uplynula 3 mesačná lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Uplynutie trojmesačnej
lehoty bráni v následnej vymáhateľnosti a spôsobuje zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou
je záväznosť rozhodnutia medzi účastníkmi rozhodcovského konania. Zmenou právnej úpravy sa
dosiahol stav v prospech žalobcu, ktorý by nastolil aj rozsudok v prípade, že by súd žalobe vyhovel.
Za takejto situácie súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a nezaoberal sa

hmotnoprávnymposúdenímžalobyzhľadiskažalobcomuvádzanýchdôvodovnazrušeniepredmetného
rozhodcovského rozsudku.

Konanie v časti o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
3C/990/2012 zo dňa 19.01.2012 až do právoplatnosti prejednávanej veci zastavil na základe späťvzatia

tejto časti žaloby podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatní, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade

je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť
trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak

úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

V posudzovanej veci pri svojom rozhodnutí vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalobca sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom súd skôr, než rozhodol vo veci samej podľa dôkaznej
situácie vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, rozhodol o zamietnutí žaloby v dôsledku zmenyprávnej úpravy, pre ktorú mohol súd vec rozhodnúť aj bez posúdenia veci. V priebehu konania došlo
k zmene právnej úpravy, v dôsledku ktorej zo zákona vyplynulo, že napadnuté rozhodcovské rozsudky
účastníkov rozhodcovského konania nezaväzujú, a preto na ich základe ani nie je možné začať

exekučné konanie, teda spôsobila dosiahnutie výsledku bez toho, aby muselo dôjsť k rozhodnutiu súdu
o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zmenu právnej úpravy neovplyvnil žiadny z účastníkov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mal žalobca nahradiť trovy žalovanému, ktorý sa nechal v konaní
zastúpiťprávnymzástupcom,viedlobytounehokneprimeranejtvrdosti.Nadruhejstraneužalovaného,
ktorý je akciovou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva, je predpoklad, že nepriznanie trov,

na ktoré by inak mal nárok, nebude mať natoľko negatívne následky, aby to ohrozilo jeho ekonomickú
situáciu. Rozhodnutie súdu o trovách konania nebude tak viesť k neprimeranej tvrdosti u žalobcu.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z dôvodu
výnimočnosti prejednávanej veci, a preto o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).