Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216190
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114216190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,
zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti
odporkyni R. L., X.. XX. XX. XXXX, L. K. XXXX/XX, XXX XX L. L., štátnej občianke Slovenskej republiky,
o zaplatenie 559,88 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 346,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 06. 03. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 10,80 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 23,76 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľa, a to všetko

v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,00 eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa toho
ktorého mesiaca počnúc mesiacom máj 2015 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného

JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava na strane odporkyne
je n e p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 07. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
479,03 eura s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 80,85 eura, ktorý odôvodnil tým,
že dňa 24. 09. 2012 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 420122555 na čiastku 350,00 eur za odplatu vo výške 133,00 eur. Zmluvou sa odporkyňa
zaviazala celkovú čiastku 483,00 eur uhradiť v trinástich mesačných splátkach a to v prvých troch
mesačných splátkach vo výške 1,75 eura a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo

výške 47,78 eura. Prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia bola splatná tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej sumy
spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila
navrhovateľovi celkovo 3,97 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,22 eura bola uhradená
dňa 19. 10. 2012. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas svoje povinnosti v zmysle
splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 06. 03. 2013 navrhovateľ upozornil odporkyňu na
uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.
04. 2013 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 05. 03. 2013. V zmysle
bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa odporkyňa zaviazalauhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to
za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Na základe
uvedeného navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 479,03 eura, zákonný

úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 479,03 eura od 06. 03. 2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 80,85 eura a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 03. 02. 2015, 24. 02. 2015 a 21. 04. 2015, na ktorých súd
po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov odporkyne a výsluchu svedkyne zistil nasledovný

skutkový stav: Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 24. 09. 2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 420122555, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 350,00 eur. Úver bol
poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Za poskytnutie
úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov.
Podľa Obchodných podmienok RPMN predstavovala pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 67,70
%. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v trinástich

mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných splátkach vo výške 1,75 eura a ďalších
desiatich mesačných splátkach vo výške 47,78 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po
uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady je 20. dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle §
9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru

na trinásť mesiacov 45,60 %. Keďže odporkyňa úver riadne a včas nesplácala navrhovateľ pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom upovedomil odporkyňu listom zo dňa 10. 04. 2013, ktorou
jej oznámil, že ku dňu 05. 03. 2013 bol úver zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.
Odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom 3,97 eura. Odporkyňa nepreukázala uhradenie vyššej sumy
navrhovateľovi, keď ani výsluch svedkyne nepotvrdil úhradu odporkyne v sume vyššej, ako uviedol

navrhovateľ.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú

sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 24. 09.
2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420122555 podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s Obchodným a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe
uzatvorenej zmluvy boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou, poskytnutý úver vo výške

350,00 eur navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporkyňou, navrhovateľ listom zo dňa 05. 03.
2013 oznámil odporkyni odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie
úveru a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu. Odporkyňa nepreukázala ňou tvrdené úhrady, ktoré mali byť
vo vyššej výške ako uviedol navrhovateľ.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2
Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia

zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje
súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej
splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu
aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z

iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému
záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania

zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úrokubola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20
%, čo však nezodpovedá vyčísleniu odmeny navrhovateľom 133,00 eur.

Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
sa v zmluve v bode III. nachádzala priemerná ročná percentuálna miera nákladov a nie RPMN. Ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok a obsahuje dve rôzne
informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov 66,19 %, alebo na trinásť mesiacov

67,70 %. Takáto formulácia RPMN bola podľa súdu zavádzajúca a nezrozumiteľná, keď sa nachádza
iba v Obchodných podmienkach, ktoré nie sú zmluvou, iba súčasťou zmluvy.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia

splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto
určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ
povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený

termín úhrady je 20. dňa v mesiaci.

Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné
ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm.

d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako
záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru
nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva,
že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporkyňou nebol zo strany navrhovateľa
daný a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia

výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne
odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej

miere nákladov a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporkyni sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 350,00 eur
bola povinná navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 350,00 eur uhradila odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa
spolu 3,97 eura, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo
výške 350,00 eur a prijatým plnením vo výške 3,97 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 346,03 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú

sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z
dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 06. 03. 2013 (deň nasledujúci po dni
zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporkyne zaplatenia sumy prevyšujúcej
sumu 346,03 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodov je nedôvodný aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd preto v prevyšujúcej časti, t.j. 213,85
eura a uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 133,00 eura, návrh zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému

navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporkyni. Úspech navrhovateľa predstavoval
62 % (346,03 eura z 559,88 eura), úspech odporkyne 38 % (213,85 eura z 559,88 eura), navrhovateľovi
tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 24 % (62 % - 38 %). Súd preto zaviazal odporkyňu
nahradiť v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10,80 eura za
zaplatený súdny poplatok (24 % z 45,00 eur) a vo výške 23,76 eura za zastúpenie advokátom (24 %

z 98,98 eura).

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 15,94 eura ((2 x 33,20 eura) x 24 %) podľa § 10 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva
vykonané úkony právnej služby podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových
výdavkov predstavuje 3,86 eura ((2 x 8,04 eura) x 24 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 % daň z
pridanej hodnoty (základ dane 19,80 eura) predstavuje 3,96 eura podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných
mesačnýchsplátkachvovýške10,00eurmesačne,ktorévzhľadomnavýškupohľadávkysprihliadnutím
na osobu navrhovateľa a v zmluve dojednanú výšku mesačnej splátky a pôvodne dohodnutú dobu
splatnosti považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za
následok stratu výhody splátok a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká
36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne.
Súd oznámil odporkyni vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, pričom odporkyňa neudelila

súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník

vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup

dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do

konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnejpozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/

zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho

účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.

Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel

procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní

podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie

povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a

účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane neudelila. Nečinnosť,

alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas s
vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho
strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do
konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečilvstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza,
že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za

absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, súd vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.