Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515206614
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515206614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom, dieťa rodičov T. E., bytom D. P., M.R. E. XXX/X a S. T., bytom C., G. XXX/XX, o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.
septembra 2015, č.k. 3P/14/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal

zo zistenia, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 22.10.2013, č.k. 3C/48/2013-58 bolo zastavené
konanie o určenie otcovstva k mal. T. z dôvodu, že otec uznal otcovstvo a súčasne bola schválená
rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k mal. T., na základe ktorej bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné od narodenia dieťaťa do 31.08.2013
po 75 eur mesačne a od 01.09.2013 po 50 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07.11.2013. V čase tejto poslednej úpravy výživného mala maloletá asi 9 mesiacov, jej matka bola na
rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavok na dieťa. Otec

bol nezamestnaný, bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho posledný zamestnávateľ pred
rozhodnutím o výživnom bol C., s.r.o., C., kde bol v pracovnom pomere od 01.05.2013 do 31.08.2013
a pracovný pomer ukončil dohodou. Maloletá má v súčasnosti takmer 3 roky a od septembra tohto
roku navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka platí mesačne 45 eur. Matka maloletej je stále na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v
sume 23,52 eur. Má príjem aj z pracovnej činnosti, ktorú vykonáva na základe dohody od 19.01.2015 do
18.01.2016, pričom dosiahla priemerný čistý príjem 32,94 eur mesačne. Aj s maloletou žije u matky v jej

byte, ktorý prestavala, aby zabezpečila bývanie pre dcéru. Prestavbu financovala z úveru, ktorý spláca
po 135 eur mesačne, na poplatky a ostatné náklady na bývanie v byte matke neprispieva. Nevlastní
žiaden majetok, ani nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej v súčasnej dobe pracuje na
základe dohody o vykonaní práce a podľa potvrdenia zamestnávateľa má príjem asi 111 eur mesačne.
Podľa jeho vyjadrenia iné príjmy nemá. Predtým bol zamestnaný iba niekoľko dní, zamestnávateľ s ním
skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Dosahoval príjem asi 380 eur. Následne sa zaevidoval na
úrade práce, určitú dobu poberal dávky v hmotnej núdzi a z evidencie bol vyradený po tom, čo začal

pracovať v terajšom zamestnaní na základe dohody. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá
má invalidný dôchodok vo výške 350 eur mesačne, za nájomné a energie platia asi 230 eur mesačne.
Otec nevlastní žiaden majetok, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec sa s maloletou nestretáva,
nepožiadal o úpravu styku s dieťaťom. Výživné platí nepravidelne a bol aj uznaný vinným trestnýmrozkazom tamojšieho súdu, ktorý nie je zatiaľ právoplatný, zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy. Otec sa iným spôsobom na výžive dieťaťa nepodieľa, o dieťa sa nezaujíma. Nebola preukázaná
žiadna zmena pomerov na strane otca maloletej, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pomery

na jeho strane sa od poslednej úpravy výživného v podstate nezmenili. Aj v čase poslednej úpravy
výživného bol otec nezamestnaný. Aj keď je v súčasnej dobe jeho preukázateľný príjem len 111 eur
mesačne, súd vychádzajúc aj z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
pri určení výživného sa prihliadne aj na tzv. potencionálny príjem, t. j. príjem, ktorý by mohol povinný
dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností. Vek otca maloletej, jeho zdravotný stav,

ale aj dosiahnuté vzdelanie, sú dobrými predpokladmi na to, aby si otec maloletej prácu našiel. Naviac
nepreukázal, že si skutočne aj aktívne lepšie platené zamestnanie hľadá. Súd prvého stupňa zdôraznil,
že každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť finančné prostriedky na uspokojovanie iných svojich potrieb. Tak ako matka maloletej, ktorá
popri osobnej starostlivosti o dieťa, si zabezpečila aj iný príjem, aby uspokojila predovšetkým potreby
maloletej, má takéto možnosti aj otec dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že tento si riadne svoje

rodičovské povinnosti neplní, nepodieľa sa na starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom a aj vyživovaciu
povinnosť určenú takmer v minimálnej výške si riadne neplní. Záverom súd prvého stupňa konštatoval,
že za daného stavu nie je možné znížiť výživné na maloleté dieťa zo strany jeho otca, keďže nie je
možné vychádzať len z reálneho príjmu otca, ale z príjmu, ktorý by mohol pri vyvinutí aspoň určitej
snahy dosahovať (aspoň vo výške minimálnej mzdy - v súčasnej dobe 380 eur mesačne). Toto napokon

preukazuje matka maloletej, ktorá sa snaží i popri starostlivosti o dieťa dosiahnuť taký príjem, aby mohla
vo vyššej miere zabezpečiť potreby dieťaťa. Tento záujem zo strany otca však súd nezistil. Otec sa
spolieha na to, že všetky potreby dieťaťa zabezpečí jeho matka. Navyše treba uviesť, že pomery od
poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa sa zmenili a doteraz určené výživné nie je postačujúce
z hľadiska uspokojovania všetkých potrieb dieťaťa, ktoré začalo chodiť do predškolského zariadenia a

náklady na jeho potreby sa tým zvýšili. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 78 ods. 1,
3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej T.. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a zaujatosť sudkyne. Poukázal na to, že v septembri 2015 vyplatil poslednú dlžnú čiastku

na zročnom výživnom a bežné výživné od 14.09.2015 platí pravidelne. Uviedol, že s maloletou dcérou
sa nestretáva, nakoľko mu to jej matka neumožnila od jej narodenia. Ďalej uviedol, že pracuje na dohodu
o pracovnej činnosti, jeho mesačný zárobok činí cca 100 eur. Dôvodil, že matka maloletej vôbec nejavila
záujem o riešenie otcovstva počas tehotenstva a ani pri narodení dcéry neudala v rodnom liste žiadneho
otca, nakoľko adeptov bolo viac. Veci začala riešiť až po jeho písomnej výzve na preukázanie (popretie)

otcovstva, čo sa mu stalo osudným, keď až potom pochopil záujmy matky, nakoľko jej nikdy nešlo o
spoločnú rodinu, ale len o výživné. Potom prestala komunikácia ohľadne vývoja ich dcéry, výživné matka
vymáhala exekučne vďaka nepravdivým podkladom pre exekútora predložených matkou. V dôsledku
toho mal zmrazený účet v banke. Ďalej poukázal na to, že matka nebola zrejme spokojná s exekučne
vymoženými peniazmi, tak podala v novembri 2014 trestné oznámenie ohľadom výživného, ktoré sa

mu podarilo vyplatiť z pôžičky na to určenej. Nemohol však súčasne posielať bežné výživné. Situácia
sa zopakovala podaním druhého trestného oznámenia. Konštatoval, že súdne pojednávania prebiehajú
na základe nepravdivých, skreslených a zavádzajúcich informácií, ktoré viedli čo najviac uškodiť jeho
osobe. Žiadal o opätovné prehodnotenie celej veci.
Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec v konaní nepreukázal, že by mal vážne
zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa na plný úväzok na riadnu pracovnú zmluvu.
Dokoncasakudňu31.08.2013vzdaldobrovoľnevýhodnéhozamestnaniastrvalýmmesačnýmpríjmom,

kedy ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Ďalej uviedol, že otec nijakým spôsobom
nepreukázal, že by si aktívne hľadal vhodné zamestnanie, a tak nepreukázal snahu zabezpečiť maloletú
po stránke výživy. Mal za to, že otec sa do finančných problémov dostal vlastným zavinením, keď si
vďaka svojmu ľahostajnému prístupu a vlastnej nezodpovednosti neplnil vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu, a tým si sám spôsobil dlhy v rámci exekučného konania ohľadne vymáhania

výživného na maloletú T..Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov

povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§120 ods. 1, 2 O.s.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca maloletej postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení
Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletej
ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletej Karolíny ako osoby oprávnenej sú dostatočným
podkladom pre záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený.

Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti, možnosti tohto rodiča
dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto
príjem sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi.
V tomto smere bolo súdom prvého stupňa zistené, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 22.10.2013, č.k. 3C/48/2013-58 bolo zastavené konanie o určenie otcovstva k maloletej
T. z dôvodu, že otec uznal otcovstvo a súčasne bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a
povinností k maloletej T., na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný platiť výživné od narodenia dieťaťa do 31.08.2013 po 75 eur mesačne a od 01.09.2013
po 50 eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola maloletá vo veku 9 mesiacov, matka bola na

rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur. Otec bol nezamestnaný,
bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. U posledného zamestnávateľa pred rozhodnutím o
výživnom bol otec v pracovnom pomere, ktorý ku dňu 31.08.2013 ukončil dohodou. Od septembra 2013
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti má maloletá Karolína tri roky a od
septembra 2015 navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka platí 45 eur mesačne. Matka maloletej je

stále na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, má príjem
z pracovnej činnosti, ktorú vykonáva na základe dohody, kde v období od 19.01.2015 do 18.01.2016
dosiahla čistý príjem 32,94 eur mesačne. Otec maloletej v súčasnej dobe pracuje na základe dohody
o vykonaní práce a dosahuje príjem cca 111 eur mesačne. V posudzovanej veci súd prvého stupňa
zamietnutie návrhu na zníženie výživného založil na tom, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine

nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zníženie výživného. Správne
súd prvého stupňa konštatoval, že oproti poslednej úprave výživného, kedy bol nezamestnaný, má
príjem cca 111 eur mesačne, pričom nepreukázal, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný nájsť
si prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu. V konaní nebola preukázaná ani zmena pomerov na strane
matky maloletej, naopak, nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletej T., keď je vo veku 3

rokov, začala navštevovať materskú školu, s čím má matka zvýšené finančné náklady. Odvolací súd v
súlade s názorom súdu prvého stupňa zdôrazňuje, že výživné je osobné, ako aj časovo nezastupiteľné
plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo Zákona o rodine a sú povinní
vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby detí, plnili. Súd prvého
stupňa správne v danej veci poukázal na to, že matka v tomto smere vyvíja zvýšené úsilie, keď

popri osobnej starostlivosti o dieťa si zabezpečila aj iný príjem, aby uspokojila predovšetkým potreby
maloletej Karolíny, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že aj otec v minulosti si taktiež
dokázal nájsť prácu a dosahovať taký príjem, aby mohol zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Námietka
otca, uvádzaná v odvolaní, že matka mu neumožňuje styk s maloletou, nemá vplyv na rozhodnutie vdanej veci. Pokiaľ však matka otcovi neumožňuje styk s maloletou, môže sa otec domáhať na súde
úpravy styku s maloletou T.. Neobstojí ani námietka otca, že výživné bolo vymáhané v exekučnom
konaní, nakoľko otec sa do nepriaznivej finančnej situácie dostal vlastným zavinením, keď jeho príjem

nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Pokiaľ otec v odvolaní vzniesol námietku zaujatosti
voči vec prejednávajúcej sudkyni, na túto odvolací súd neprihliadal, nakoľko sa týkala postupu súdu v
konaní (§ 14 ods. 3, § 15a ods. 5 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .