Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213221
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213221.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlomvPrešove,Námestielegionárov5,IČO:42176778,právnezastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,

advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie sumy 1.645,91 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. októbra 2015, č. k.
11Ro/187/2014-48, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho

konania v sume 52,89 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil výrok o trovách konania v uznesení č. k.
11Ro/187/2014-35 zo dňa 02.03.2015 tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 243,47 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 11Ro/187/2014-35
zo dňa 02.03.2015 konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľom
pred prvým pojednávaním zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku
navrhovateľovi.Protidruhémuvýrokurozhodnutiaonepriznaníprávananáhradutrovkonaniažiadnemu

z účastníkov, podal včas odvolanie právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorým primárne poukázal na
účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka / Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS/ do konania
11Ro/187/2014-35, nakoľko až po vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzal navrhovateľ
svoj návrh na zaplatenie 1.645,91 eur s príslušenstvom späť v celom rozsahu. Preto napadnutý
výrok uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka žiadal zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 190,58 eur.

Aplikujúc ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. na daný stav v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový
súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci mal odporca za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS plný úspech, avšak odporcovi, na rozdiel
od vedľajšieho účastníka trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Navrhovateľ vzal návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Uvedenú procesnú situáciu

súd opakovane po odvolaní vedľajšieho účastníka právne posúdil v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. Navrhovateľ návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom protinemu domáhal. Navrhovateľ je preto povinný nahradiť trovy konania. Súd po opakovanom posúdení
tak skutkových ako i právnych okolností, ktoré viedli k zastaveniu konania a súčasne preskúmaním
dôvodnosti podaného odvolania dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane

úspešného odporcu patrí náhrada trov konania, ktorá mu v dôsledku hájenia záujmov odporcu ako
spotrebiteľa vznikla, preto rozhodol tak, že mu priznal trovy konania spolu vo výške 243,47 eur. Vo veci
boli vykonané 2 úkony právnej služby /príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, / t. j.
2 x po 71,37 eur, 2 x režijný paušál po 8,04 eur, k tomu 20 % DPH, spolu 190,58 eur; 1 x podanie
odvolania ohľadne trov konania / 50% advokátskej tarify/ 35,69 eur, 1 x režijný paušál 8,39 eur, k tomu

20 % DPH, spolu 52,89 eur, trovy vedľajšieho účastníka tak celkovo predstavujú 243,47 eur. Súd mal za
to, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, sledujúcemu legitímny cieľ, napriek
tomu, že išlo o jednoduché podanie, by porušil tzv. „princíp rovnosti zbraní,“ nakoľko je zrejmé, že tak
navrhovateľakoajinésubjektyuplatňujúcesinasúdochhromadnesvojepohľadávkyvočispotrebiteľom,
používajú často rôzne preddefinované vzory, kde len zamieňajú jednotlivé nezameniteľné údaje týkajúce
sa špecifikácie konkrétneho konania, pričom súdy im náhradu trov konania za tieto podania v zásade

priznávajú. Navyše súd dodáva, že je výlučne na navrhovateľovi /ktorý na rozdiel od priemerného
spotrebiteľa disponuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti prostriedkami na zabezpečenie vysoko
kvalifikovaných právnych služieb/, kedy uplatní svoje právo na súde a svoju pohľadávku sledujúc ďalší
potenciálny zisk z plynúcich úrokov, tak nevystaví premlčaniu, nakoľko bdelým patrí právo, /„vigilantibus
iura scripta sunt“/, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v tomto konkrétnom prípade, i keď nie priamo

prostredníctvom odporcu, ale subjektu, ktorého činnosť spočíva v ochrane práv spotrebiteľa a v tomto
konaní preukázateľne vykonal úkony na prospech spotrebiteľa, v ktorých príčinnej súvislosti došlo k
späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ,

navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná
a súčasne tohto zaviaže nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celkovej výške 23,02 eur, vzniknuté
mu z titulu trov právneho zastúpenia. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, čím uplatnil
dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Podľa jeho názoru, nemožno na
strane vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie

práva. Jeho procesné podania sa nadbytočne opakujú bez uvedenia nových, procesne významných
skutočností. Bez znalosti veci sa vo všeobecnosti vznášajú námietky premlčania. Súd prvého
stupňa účelnosť vynaložených trov na strane vedľajšieho účastníka neskúmal. Združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,

zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do týchto sporov v tejto pozícii
je zrejmý. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade, len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľský vstup. Paušálny
vstup do konania, aj keď k tomu nie je žiadny dôvod, sleduje získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov konania. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo

na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a
ktoré budú materiálne aj personálne a odborne na toto kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania
nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc účastníkov v konaní, podľa čl. 47 ods. 2
a 3 Ústavy SR, v prípade keď trovy nie sú účelne vynaložené, v súvislosti s čím poukázal na nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03.

Vedľajší účastník nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné, navrhoval odvolaciemu súdu
potvrdenie napadnutého rozhodnutia s tým, že zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy odvolacieho
konania vo výške 52,89 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Skutočnosť, že navrhovateľ
po oboznámení sa s obsahom podania vedľajšieho účastníka vzal návrh späť, preukazuje, že jeho

vstup do konania splnil primárny účel, ktorým je ochrana práv žalovaného spotrebiteľa. Tento vstup
pre navrhovateľa pôsobil odradzujúco v tom zmysle, že si uvedomil neopodstatnenosť uplatňovaného
návrhu, a preto vzal návrh späť. Pokiaľ by združeniu nebola súdom priznávaná náhrada trov konania,
viedlo by to k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým
záujmom dodávateľov. Je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb

pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor spravidla
nemajetných spotrebiteľov. Argumentácia navrhovateľa v odvolaní je zjavne účelová, nelogická a
absurdná. Trovy právneho zastúpenia je potrebné považovať za v celom rozsahu účelne vynaložené
trovy. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovotakmer totožné údaje inkasnej spoločnosti. Práve vstupom vedľajších účastníkov do konaní bol v
súčasnosti vytvorený stav, kedy navrhovateľ a jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súdy
nedôvodné žaloby. Úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v spore žalovanému. Vedľajší účastník sa

v merite veci vyjadril len raz, preto nemohlo dôjsť k opakovaniu neúčelných úkonov. V súvislosti s
účelnosťou trov právneho zastúpenia poukázal na rozhodnutia vyššieho súdu a viacerých odvolacích
súdov.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2

O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné
za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle
ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného
zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval vychádzajúc z jeho obsahu,

dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo

použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

Súd prvého stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne
posúdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je odôvodnené v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnené, preto podľa § 219 ods. 2
O.s.p. sa odvolací súd s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody,
v podrobnostiach poukazuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa, uviesť nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania (17.7.2014) oznámil vstup do konania
vedľajší účastník (19.8.2014), ktorý potom, ako mu súd doručil kópiu návrhu s prílohami, podaním

doručeným súdu dňa 12.11.2014 namietal konkrétne nedostatky zmluvy o úvere a vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku, na čo následne navrhovateľ potom, ako mu bolo toto vyjadrenie
doručené, vzal podaním doručeným súdu dňa 12.11.2015 svoj návrh v celom rozsahu späť, v dôsledku
ktorej skutočností, súd prvého stupňa konanie uznesením zo dňa 2.3.2015 pod č.k. 11Ro 187/2014-35
titulom späťvzatia návrhu aplikujúc ust. § 96 ods. 1-3 O.s.p. zastavil a o trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Cit. uznesenie, ktoré bolo vydané
vyšším súdnym úradníkom v dôsledku odvolania podaného vedľajším účastníkom na strane odporcu,
súd prvého stupňa zmenil rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania v tomto odvolacom konaní a
to tak, že zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 243,47 Eur,
vzniknutých mu z titulu trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka, predstavujú
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak
z personálneho aspektu, keďže členovia vedľajšieho účastníka majú byť spôsobilí na poskytnutie
kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa, nemožno akceptovať.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi, alebo
odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú
skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine

subjektovvedľajšiehoúčastníctva,narozdielodprvejskupinyvedľajšiehoúčastníctva,vktorejmusíísťo
hmotnoprávnyzáujemvedľajšiehoúčastníkanavýsledkukonania,sahmotnoprávnyzáujemnavýsledku
konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, sú toaj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásadyzavineniazazastaveniekonania, ktorásauplatníajvtomtoprípade,jepriznanietrovpotrebných
na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý procesne zastavenie konania nezavinil.
Za takéhoto účastníka treba s ohľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, za situácie, že nejde o
prípad podľa ust. § 146, ods. 2 vety druhej ( pre správanie odporcu - teda späťvzatie dôvodne podaného

návrhu) nepochybne považovať odporcu, rovnako aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na
jeho strane.
Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné
práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.
Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Za účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať v priebehu konania tri úkony právnej služby,

za ktoré vedľajší účastník žiada odmenu, pretože boli uskutočnené efektívne, v priebehu konania v
prospech odporcu, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie
k návrhu ( 2 x 71,37 eur § 10,§ 13a ods.1 písm.a/,c/ Vyhl. č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov , ďalej len "AT") , podanie
odvolania proti trovám konania ( 1 zo 71,37 = 35,69 eur - § 13a ods. 2 písm. b/ AT) a k nim

prináležiacu náhradu podľa § 16, ods. 3 AT ( 2 x 8,04 eur /rok 2014/ , 1 x 8,39 eur /rok 2015/) +
20% DPH (§ 18 ods. 3 AT), spolu 243,47 eur. Vedľajší účastník na strane odporcu si trovy konania
uplatnil riadne a včas. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom priznaná vedľajšiemu
účastníkovi ako úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v

preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - písomné vyjadrenie k návrhu v ktorom vedľajší účastník o.i. namietal nedostatky zmluvy a
vzniesol námietku premlčania, ktorá sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, teda išlo o
úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Rovnako za
účelnéjepotrebnépovažovaťodvolanievočitrovámkonania. Účelnosťtrovjepodľanázoruodvolacieho

súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca
aj v nadväznosti na intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahol späťvzatie návrhu a následné zastavenie
konania v plnom rozsahu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník
odbornespôsobilýhájiťsvojezáujmyvkonanípredsúdom,sanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylen
z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To

sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom,
nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti

zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne
zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade
svojho procesného úspechu, prípadne zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná
náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu
vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať

a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v
preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli.V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval poukazy
navrhovateľa v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúce sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský

súd v Trenčíne viazaný nie je.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, za použitia
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 v spojitosti s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ako úspešnému v v odvolacom konaní
priznal ich náhradu vo výške 52,89 eur, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia a to za l úkon
právnej pomoci á 35,69 eur (1/2 zo 71,37 eur) - písomné vyjadrenie k odvolaniu voči trovám (§ 13a ods.
2 písm. b/ AT), 1x pauš. náhrada á 8,39 eur (§ 16, ods.3 AT), + 20% DPH 8,82 eur (§ 18, ods. 3 AT),
na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.