Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 9C/323/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210658
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415210658.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko s.r.o, so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi Ľ. P., nar.
X.XX.XXXX, bytom T. T. , K.. J. Č.. XX o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 300,49- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 252,96 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania zo
sumy 37,- € odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 85,86 €, odo
dňa 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 79,91 € odo dňa 26.4.2013
do zaplatenia a s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,92,-€ odo dňa 26.5.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 67,22,-€ na účet
právneho zástupcu navrhovateľa AK Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, ul. Pajštúnska č.5, IČO: 36 613
843 v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáhal voči
odporcovi zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm počítaným odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi jeho právnym
predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469
(ďalej len „právny predchodca“) a odporcom, na základe ktorej zmluvy poskytoval odporcovi služby v
programe NAJ 200. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nezaplatil faktúry vystavené za poskytnuté
služby. Uviedol tiež, že v dôsledku neuhradenia faktúr bol odporca deaktivovaný a došlo k odstúpeniu
od zmluvy, a preto mu voči nemu vznikol nárok na fakturovanú zmluvnú pokutu, nárok na zaplatenie
ktorej odôvodnil (o.i.) tým, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované
plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do
zmluvného vzťahu so odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo
plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. V návrhu tiež uviedol, že dňa 20.11.2014
jeho právny predchodca ako postupca na jednej strane a on ako postupník na strane druhej uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na neho.

Odporca sa k návrhu žalobcu nevyjadril.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili. Svoju
neúčasť včas ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa. Súd preto v záujme hospodárnosti konania
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, keď pritom v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 29.01.2013 v spojení s Dodatkom, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
služieb prostredníctvom siete Slovak Telekom a. s., a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
20.11.2014.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 29.01.2013 s odporcom zmluvu
o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva o pripojení“) podľa Zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné
služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete
poskytovateľa a používania služieb v programe „Program NAJ 200“. K uvedenej zmluve o pripojení
bol medzi rovnakými účastníkmi dňa 29.01.2013 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia
programu služieb „Program NAJ 200“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1. písm. a/ dodatku), záväzok
odporcu riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými
podmienkami (bod 1. písm. b/ dodatku), pre prípad porušenia ktorého záväzku, v dôsledku čoho dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku sa odporca zaviazal uhradiť poskytovateľovi zmluvnú
pokutu v sume 47,80 € (bod 4. dodatku).

Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo súd zistil, že
navrhovateľ oznámil odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom došlo s účinnosťou
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pripojení na neho.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcu a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie
pohľadávky aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore.

S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011
Z. z.), ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu
navrhovateľa odporcovi došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy.

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka).

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu
poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7301359299 splatnou dňa 25.02.2013
na sumu 37,- €, faktúrou č. 7302446940 splatnou dňa 25.03.2013 na sumu 85,86,-€, faktúrou č.
7303539369 splatnou dňa 25.04.2013 na sumu 79,91,- €, faktúrou 7304693442 splatnou dňa 25.5.2013
na sumu 49,92,-€ a zmluvnú pokutu žalovanému účtoval faktúrou č. 7401436436 splatnou dňa

25.02.2014 na sumu 47,80 €. Vyúčtované hovorné ani zmluvnú pokutu vo výške 47,80 € nezaplatil
neuhradil riadne a včas.

Súd považoval návrh za dôvodný v časti hovorného, t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické
služby, preto navrhovateľovi prisúdil sumu 252,69 €. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci
o tom, že by odporca uhradil navrhovateľovi čo i len časť hovorného, rovnako ako nebolo predložené
žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu
poskytnutých elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
Keďže s platením dlžnej sumy sa odporca dostal do omeškania, priznal súd navrhovateľovi aj úrok z
omeškania vo výške 8,75 % a 8,50% ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Pri
určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, ktorá ku dňu 26.02.2013 a 26.04.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm,
t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 0,75 % ročne, resp. 0,50
% ročne.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie §
10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 47,80 € s
príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu so odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca navrhovateľa zmluvnú
pokutu dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v zmluvách, ktoré majú
formulárový charakter mení len ich výšku.

Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil skutkovým tvrdením, že odporca porušil
svoj zmluvný záväzok, nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované plnenie
v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do zmluvného
vzťahu s odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.

Zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná súd považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na
viaceré aspekty.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru
súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v
neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do
pozornosti preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho

zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú sankciu s poukazom
na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia
ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom,
kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
dodávateľ nerozlišuje, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Bez významu nie je ani formulárovosť
uzavretej zmluvy s vylúčením možnosti žalovaného ovplyvniť jej obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute
je v spornej zmluve navyše uvedené drobným písmom a je daná dôvodná pochybnosť, či priemerný
spotrebiteľ je schopný v krátkom čase v rámci kontraktačného procesu pochopiť význam takejto zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej
povinnosti. Neprijateľnosť zmluvného dojednania súd videl aj v tom, že v danom prípade bola dohodnutá
len zmluvná pokuta 47,80 € v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia
povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného.
Právny predchodca žalobcu navyše pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišuje, kedy žalovaný zmluvnú
povinnosť poruší, teda či na začiatku doby viazanosti, resp. pred jej skončením. Odporca ako spotrebiteľ
je v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo súd tiež zhodnotil ako neprijateľné.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto
nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Na základe uvedeného súd zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 47,80 € vrátane príslušenstva z nej
považoval za nedôvodne uplatnené a v tejto časti návrh žalobcu zamietol.
Judikovanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, ako je tomu aj v
prejednávanej veci má s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka za následok, že dodávateľ
(resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené platí aj vo vzťahu k uplatňovaniu
si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodenej z takejto zmluvnej podmienky v konaní pred súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 300,49 € s príslušenstvom, žalobca bola úspešný v časti o zaplatenie sumy 252,69 €,
čo je v percentuálnom vyjadrení 84,33 %, žalovaný bol úspešný v percentuálnom vyjadrení 15,67 %.
Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 68,66 % (84,33 % mínus 15,67 %). Preto súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v rozsahu 18 € a
z trov právneho zastúpenia za dva účelne vynaložené úkony právnej služby (pri základe určenom podľa
§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov (ďalej len „vyhláška“), a to: 1) príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, + 2x
RP + 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) spolu vo výške 67,22€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).