Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/556/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110237076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXX/X, D., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom
S.. D., proti odporcovi: Ing. W. C., nar. XX.XX.XXXX,. bytom V. XXX/XX,. D., právne zastúpený JUDr.
Roman Hriadel, advokát so sídlom B. B..XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 3.802,69 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/52/2011-480 zo dňa
20. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, p o t v

r d z u j e.

Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnutých sa krajský súd n e d o t ý k a.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 100,28 Eur
s 9 % ročným úrokom z omeškania z označenej sumy od 21.01.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Žalobný návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti

zamietol (v poradí druhý výrok) a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej v znení neskorších zmien
domáhal zaplatenia istiny 3.802,69 Eur s príslušným úrokom z omeškania na tom skutkovom základe,
že odporca v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 užíval pozemky, parc. KN-C 593/32, KN-C 593/33 a
KN-C 1378/5, nachádzajúce sa v kat. území C. (ďalej už len sporné pozemky), ktoré boli v označenom
období vo vlastníctve navrhovateľa.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že navrhovateľ bol v období od 01.01.2009 do
31.12.2009 (ďalej už len rozhodné obdobie) spoluvlastníkom sporných pozemkov v podiele 1-ica,
spoluvlastníčkou v rovnakom podiele bola Z. K.. Odporca v konaní nespochybňoval skutočnosť, že
užíval parc. KN-C 593/32 a KN-C 593/33 bez zmluvného vzťahu s navrhovateľom, čo bolo preukázané
i vykonanými dôkazmi. Odporca však namietal, že označené pozemky užívali i ďalšie subjekty. Okresný
súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že označené pozemky skutočne užívali (tiež bez zmluvného

vzťahu s navrhovateľom) ďalšie subjekty, konkrétne parcelu KN-C 593/32 užívalo 12 subjektov, parcelu
KN-C 593/33 užívalo 7 subjektov, čo navrhovateľ nerozporoval. Po vykonaní dokazovania (i znaleckého)
za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie dospel okresný súd k hodnote
1,54 Eur/m2/rok , ktorá patrí navrhovateľovi z dôvodu, že viaceré subjekty užívali parcele KN-C 593/32a KN-C 593/33 bez právneho dôvodu. V odôvodnení rozsudku zároveň uviedol podrobné dôvody, na
základe akých skutočností a právnych úvah dospel k vyššie uvedenej hodnote, tiež uviedol matematické
výpočty, na základe ktorých ustálil peňažný nárok navrhovateľa voči odporcovi za neoprávnené užívanie

parciel KN-C 593/32 a KN-C 593/33 (str. 9 - 12 písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku).
Okresný súd vo vzťahu k parcele KN-C 1378/5 vyšiel zo zistenia, že táto sa nepochybne nachádza pred
vstupom do areálu poľnohospodárskeho družstva (PD) pôsobí ako cesta, resp. verejná komunikácia a
aj v stave pozemno-knižnom bola evidovaná ako poľná, či obecná cesta. Vlastníctvo (spoluvlastníctvo)
navrhovateľa k označenému pozemku nikto nespochybňoval. Z ohliadky vyplynulo, že označený

pozemok nie je užívaný v celom rozsahu, ale iba ako prístupová cesta k vstupu do areálu PD, a to
v rozsahu 810 m2, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Odporca je síce jedným z tých osôb, ktorý
skutočne užíva označený pozemok, avšak nie je možné ohraničiť počet takýchto osôb, nakoľko ide o
prístupovú, účelovú komunikáciu v obci Trnové. Z ustanovení § 1 ods. 2, § 3d ods. 4, § 4b a § 21 ods. 1
zák. č. 153/1961 v znení do 31.07.2011 vyplýva, že účelovou komunikáciou je taká komunikácia, ktorá
je určená k užitiu cestnými a inými vozidlami a chodcami, slúži k spojeniu jednotlivých nehnuteľností pre

potreby vlastníkov týchto nehnuteľností, alebo k spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými pozemnými
komunikáciami. Pozemok, ktorý spĺňa tieto kritériá sa stáva účelovou komunikáciou zo zákona bez
toho, aby bolo potrebné vydávať rozhodnutie v správnom konaní. Ak zriadi vlastník pozemku
účelovú komunikáciu alebo súhlasí aj konkludentne s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne
prístupnou. Súkromné práva vlastníka sú v takomto prípade obmedzené verejno-právnym inštitútom

užívania pozemnej komunikácie (22Cdo/1911/2000, 22Cdo/2191/2002, 22Cdo/1868/2000...). Je teda
nepochybné, že parcela KN-C 1378/5 tvorí časť cesty, ktorá sa niekoľko rokov užívala ako cesta,
a táto časť je spojená s ďalšími pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve aj Mesta Žilina. Mesto Žilina
udržiava celú túto cestu. Okresný súd z uvedeného vyvodil záver, že ide o účelovú komunikáciu,
ktorá spĺňa aj tú podmienku, že slúži k spojeniu nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami.

Dokonca má aj znak ako cesta, nakoľko na časti vyššie označeného pozemku je potiahnutý
asfaltový koberec a o jej údržbu sa v celom rozsahu stará mesto Žilina. Z uvedeného dôvodu je
užívaná neobmedzene a neobmedzeným počtom rôznych subjektov, teda nielen tých, čo vstupujú do
areálu PD. Aj svedkovia potvrdili, že táto cesta sa vždy využívala ako cesta, v teréne nie je ničím
označená a z ničoho ani verejnosti nie je známe, že je vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ ako

spoluvlastník má síce Ústavou zaručenú ochranu vlastníckeho práva, ale nesprával sa ako vlastník,
svoje vlastníctvo si nechránil, z ničoho nevyplývalo pre užívateľov cesty jeho vlastníctvo k označenému
pozemku. Ak teda odporca užíva časť označeného pozemku ako cestu z titulu všeobecného užívania
účelovej komunikácie, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľovi platil nejakú náhradu
(22Cdo/1868/2000, C.H.Beck - Ochrana vlastníctva a držby v občianskom zákonníku, Hendrych -

Správne právo,.....). Okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti a právne úvahy nepriznal
navrhovateľovi peňažný nárok uplatnený voči odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za užívania
parcele KN-C 1378/5.
O trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť v samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, a to v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podal odvolanie navrhovateľ,
ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k nároku za užívanie parciel KN-C 532/32 a KN-C 532/33 v dôvodoch odvolania uviedol,
že kritérium počtu užívateľov je podľa jeho názoru nesprávnym právnym posúdením. V tomto smere

bližšie uviedol, že bezdôvodné obohatenie nie je založené na podielnictve užívateľov, každý jeden
koná individuálne a sám za seba. Nemôže sa to riešiť prístupom, že je vopred stanovená cena za
užívanie, ktorej dosiahnutím je vlastník pozemku limitovaný ako maximálnou sumou, lebo tento prístup
poškodzuje vlastníka pozemku v tom, že obmedzuje jeho oprávnenie nakladať so svojim vlastníctvom
a neopodstatnene zvýhodňuje užívateľov bez právneho titulu. Pozemok je nespotrebiteľnou vecou

umožňujúcou jeho opakované využívanie viacerými subjektmi a tým istým spôsobom bez toho, aby
to jednotlivých neoprávnených užívateľov akýmkoľvek spôsobom obmedzovalo. K obmedzovaniu a k
strate úžitku dochádza výlučne len u neho, keď trpí protiprávne správanie sa viacerých neoprávnených
užívateľov. Využívanie pozemkov viacerými neoprávnenými subjektmi nie je dôvodom na zníženie
celkovo priznaného bezdôvodného obohatenia. Súd takýmto prístupom obmedzuje právo vlastníka

disponovať so svojim majetkom a brať z neho úžitky. Je na vlastníkovi, s kým sa dohodne na užívaní
jeho majetku a za akých podmienok. Aj užívanie majetku viacerými subjektmi predstavuje pre vlastníka
väčšie opotrebenie jeho majetku, a tým samozrejme aj vyššie náklady potrebné na jeho údržbu. Je to
dané charakterom užívanej veci. Spôsob užívania pozemku na prístup nevytvoril on. Trpí stav, ktorýna pozemkoch vytvoril predchádzajúci režim pred rokom 1989. Predmetom konania nie je riešenie akú
sumu by bol získal od každého z počtu X - užívateľov tohto pozemku, keby sa cena nájmu rozúčtovala
medzi X jeho užívateľov.

Vo vzťahu k nároku za užívanie parcele KN-C 1378/5 v dôvodoch odvolania uviedol, že v spise sa
nenachádza PK vložka 25 a z PK vložky v súvislosti zo snímkou z katastrálnej mapy sa nedá
identifikovaťtotožnosťpozemno-knižnejparcelysparceloukatastrálnou.ParcelaKN-C1378/5nevznikla
zo žiadnej pozemno-knižnej parcely vedenej vo vložke č. 2, ktorú predložil odporca. V tomto smere
okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ ďalej poukázal na stanovisko Mesta

Žilinazodňa25.10.2010,vktoromuviedol,žeoznačenýpozemokniejemajetkovoprávnevysporiadaný,
nie je vo vlastníctve Mesta Žilina a Mesto zabezpečuje v rámci možností len údržbu tohto pozemku.
Stanovisko Mesta Žilina zo dňa 12.05.2012 je už v inom zmysle, bolo vydané tretím osobám, nie
odporcovi. Záver okresného súdu, že v prípade označeného pozemku ide o účelovú komunikáciu zo
zákona vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ okresný súd poukázal na to,
že v niektorých súdnych sporoch vzal žaloby späť v časti žaloby užívania označeného pozemku, toto

poukazovanie okresného súdu nie je presné. Žaloby vzal späť v celom rozsahu v tých konaniach, kde
došlo k mimosúdnej dohode s odporcami.
Okresný súd nepostupoval správne ani pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel
KN-C 593/32 a KN-C 593/33. Súdom ustanovený znalec Ing. Brezniansky sa nevysporiadal s jeho
námietkamikznaleckémuposudku,najmäsnezohľadnenímnájomnýmzmlúvadohôdourovnanímedzi

Z. K. a tretími osobami. Okresný súd najmä nesprávne vyhodnotil výšku nájomného v dohode o urovnaní
medzi Z. K. a PAMSTAV, s.r.o. zo dňa 11.10.2010, ktorej cena 1,50 Eur/m2/rok bola dohodnutá za podiel
1-ica, nie za celok. V súdnom spise je celkom 6 zmluvných dokladov na cenu 3,- Eur/m2/rok so siedmimi
rôznymi subjektmi. V porovnaní s uvedenými zmluvami, dohoda medzi Z. K. a odporcom s cenou 0,54
m2/rok výrazne vybočuje z rámca obvyklej ceny. Bola pravdepodobne dohodnutá špekulatívne a v

písomnej forme uzavretá účelovo. Účelovosť dohody uzavretej medzi Z. K. a odporcom je zrejmá aj z
dohody o urovnaní medzi tými istými účastníkmi zo dňa 27.03.2012, kde je už obvyklá cena 3,00 Eur/
m2/rok. Ak okresný súd nezohľadnil odhad ceny nájmu podľa realitnej kancelárie CUSTOM Real, s.r.o. z
dôvodu, že bol určený v širokom rozsahu od 3,30 Eur do 6,60 eur/m2/rok, ide o nesprávne vyhodnotenie
dôkazu. Okresným súdom určená cena 1,54 Eur/m2/rok nie je obvyklou cenou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), v napadnutom
výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157
ods.2O.s.p.,odvolacísúdkonštatujesprávnosťtýchtodôvodovavpodstatnýchbodochnaneodkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav vo vzťahu k parcele KN-C 1378/5 a
vec v tomto smere nesprávne právne posúdil, nie je dôvodná. Rozhodnutie okresného súdu a najmä
jeho právne závery sú podľa odvolacieho súdu správne a majú i oporu vo vykonaných dôkazoch.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti týchto záverov poukazuje na str. 4 znaleckého posudku

č. 103/2012, kde znalec konštatuje, že označená parcela z hľadiska spôsobu využitia predstavuje
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, v danom prípade účelová komunikácia. Že sa
jedná o takúto komunikáciu svedčí i stanovisko Mesta Žilina zo dňa 12.05.2012 (čl.365 spisu) a
nakoniec i ohliadka (zdokumentovaná fotografiami) vykonaná okresným súdom dňa 07.09.2011. Pokiaľ
navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že stanovisko Mesta Žilina zo dňa 12.05.2012 nekorešponduje

so stanoviskom, ktoré označené mesto poskytlo jemu dňa 25.10.2010 (čl. 164 spisu), táto námietka
jednak nie je celkom na mieste a jednak nemá z hľadiska právneho posúdenia nároku navrhovateľa vo
vzťahu k označenej parcele žiadny relevantný význam. V stanovisku Mesta Žilina zo dňa 25.10.2010
sa len konštatuje, že miestna komunikácia nie je majetkovo právne vysporiadaná, nie je vo vlastníctveMesta Žilina, ktoré mesto zabezpečuje na tejto komunikácii v rámci možností potrebnú údržbu. Mesto
Žilina v stanovisku zo dňa 12.05.2012 už len bližšie vysvetľuje, že miestna komunikácia je zahrnutá
v posporte miestnych komunikácií na vykonávanie údržby a zároveň potvrdzuje, že je tvorená z časti

parcelou KN-C 1378/1 a z časti parcelou KN-C 1378/5. Nakoľko právne závery okresného súdu
vo vzťahu k parcele KN-C 1378/5 (za užívanie ktorej sa navrhovateľ domáhal peňažného nároku z
titulu bezdôvodného obohatenia) sú správne a vyčerpávajúce ( proti ktorým právnym argumentom
navrhovateľ zásadné protiargumenty ani neuviedol), odvolací súd sa s týmito právnymi závermi
okresného súdu stotožnil a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, ktorou namietal, že okresný súd
mu mal priznať nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k odporcovi vo väčšom rozsahu, aký
bol ustálený napadnutým rozsudkom. V prvom rade treba poznamenať, že v konaní bolo bez dôvodných
pochybností preukázané, že parcele KN-C 593/32 a KN-C 593/33 užívalo v rozhodnom období bez
právneho dôvodu minimálne 12, resp. 7 rôznych právnických a fyzických osôb. Tento počet užívateľov
navrhovateľ v konaní ani v odvolaní nespochybňoval. Za nesprávnu považuje odvolací súd úvahu

navrhovateľa, že počet užívateľov vyššie označených parciel nie je dôležitým kritériom pre posúdenie
výšky jeho nároku. Z ustálenej súdnej praxe možno vyvodiť záver, že bezdôvodné obohatenie na úkor
vlastníka vzniká i užívaním jeho veci. Vecou v danom prípade sú dva (vyššie označené) pozemky,
ktoré však v rozhodnom období využívali viaceré osoby ako prístupovú cestu, t.j. každá z týchto
osôb v rovnakom pomere. Bolo by preto nelogické a zároveň nespravodlivé, aby sám odporca plnil

navrhovateľovi nad rámec svojej účasti na užívaní parciel patriacich navrhovateľovi.
Neobstojí ani námietka navrhovateľa, ktorá smerovala k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia.
Závery okresného súdu sú v tomto smere vyčerpávajúce, vo svojej podstate správne, preto odvolací súd
na ne odkazuje. Pokiaľ možno okresnému súdu niečo v tomto smere vytknúť, tak len to, že do základu
pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia vzal hodnotu 1,84 Eur/m2/rok, ktorá mala byť ustálená

znaleckým posudkom č. 103/2012. Zo záverov označeného znaleckého posudku vyplýva, že okresný
súd mal správne vychádzať zo sumy 1,084 Eur/m2/rok (čl.259 spisu). Táto skutočnosť (možno povedať
omyl) však nemala za následok nesprávnosť napadnutého výroku, pretože ak by okresný súd pri určení
hodnoty bezdôvodného obohatenia vychádzal zo správnej sumy 1,084 Eur/m2/rok, nárok navrhovateľa
podľa prvého výroku rozsudku okresného súdu by bol ešte nižší. Nakoľko proti označenému výroku

žiadna zo sporových strán odvolanie nepodala, odvolací súd ho v neprospech navrhovateľa korigovať
nemohol.

Pokiaľ ide o ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktorým odvolaním napadnuté neboli, krajský súd
sa týchto výrokov nedotkol.

V súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .