Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžr/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200070
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2013200070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej
a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1.
Y.. E.. C. J., bytom V. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ňuňuk, advokát, so sídlom
v Bratislave, Cintorínska ul. 22, 821 04 Bratislava, 2. U. J., bytom L. XX, XXX XX F., proti odporcovi:
Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, so sídlom v Trnave, Vajanského 2, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu z 21. septembra 2012, č. V 2907/11-02, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 44Sp/7/2013-51 zo 16. septembra 2013, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sp/7/2013-51 zo 16.
septembra 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd") podľa § 250q ods. 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") potvrdil
rozhodnutie odporcu z 21. septembra 2012, č. V 2907/11-02, ktorým bol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon") zamietnutý návrh navrhovateľov 1. a 2. na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, podaného pod číslom konania V 2907/11.

Krajský súd považoval postup odporcu v preskúmavanom konaní za vecne správny a odvolanie
navrhovateľov 1. a 2. za nedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že medzi navrhovateľom 1. a navrhovateľkou 2.
bola uzatvorená 17. marca 2009 darovacia zmluva, kde navrhovateľka 2. vystupovala ako darkyňa a
navrhovateľ 1. ako obdarovaný, pričom predmetom darovacej zmluvy bol dom s popis. číslom 1189, na
parc. č. 4253/1, zapísaný v LV č. XXXX, k.ú. M..

Krajský súd mal z predloženého listu vlastníctva preukázané, že v čase uzavretia darovacej zmluvy
medzi navrhovateľom 1. a navrhovateľkou 2. bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom daru
iný subjekt a to spoločnosť L & A - CONSULT s.r.o, preto v súlade s platnou zásadou nemo plus iuris
ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má,
nemohla navrhovateľka 2. darovať túto nehnuteľnosť inej osobe.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že
navrhovateľom 1. a 2., ktorí nemali úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia 1. a 2. odvolanie z dôvodov, že krajský súd neúplne
zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Krajskému súdu vytýkali, že nevykonal žiadny dôkaz k riadnemu zisteniu skutkového stavu potrebného
na správne rozhodnutie vo veci nadobudnutia nehnuteľnosti. Mali za to, že v preskúmavanej veci ide o
podvod a falšovanie úradných dokladov, z čoho plynie skutočnosť, že list vlastníctva č. XXXX, na ktorom
bol najprv zapísaný subjekt TRIST spol. s r.o., IČO:36747581, Kollárska 8, 811 06 Bratislava a následne
nehnuteľnosť prevedená na spoločnosť L & A - CONSULT s.r.o sú podvodné a neplatné.
Na základe uvedeného navrhovatelia žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne potvrdil platnosť darovacej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľom 1. a navrhovateľkou 2.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta
prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a v medziach podaného odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1. a 2. nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 OSP).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa tretej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Z predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu vyplýva, že odporcovi bol 8.
júna 2011 doručený návrh navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
ktorého prílohou bola darovacia zmluva zo 17. marca 2009, uzatvorená medzi navrhovateľom 1. a
navrhovateľkou 2.. Predmetom darovacej zmluvy bol dom s popis. číslom 1189, na parc. č. 42531/1
zapísaný v LV č. XXXX, k.ú. M.. Podpis navrhovateľky 2., ktorá vystupovala ako darkyňa, bol osvedčený
pred notárom JUDr. Ľubicou Zaťkovou 8. júna 2011.
Z dôvodu, že darkyňa nepreukázala vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu, že
predmetná zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona, odporca
rozhodnutím č. V 2907/11-01 z 30. júna 2011 prerušil konanie a vyzval účastníkov na odstránenie vád
podania v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Navrhovatelia požiadali podaním doručeným odporcovi 13. decembra 2011 o predĺženie lehoty
prerušenia konania.

Odporca rozhodnutím č. V 2907/11-02 z 29. decembra 2011 rozhodol o prerušení konania do
právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom v Trnave pod sp.zn.
18C/177/2011, keďže predmetom konania bola otázka vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti.
Okresný súd v Trnave uznesením č.k. 18C/177/2011-28 z 27. februára 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 13. marca 2012, odmietol podanie navrhovateľa 1. z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti
podľa § 42 ods. 3 OSP.

Po právoplatnom skončení súdneho konania sp.zn. 18C/177/2011 odporca rozhodnutím číslo V
2907/11-02 z 21. septembra 2012 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľov
1. a 2. na vklad vlastníckeho práva z dôvodu, že darkyňa nepreukázala v určenej lehote ani v súdnom
konaní, že je oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvnú voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 219 ods.1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského
súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal. Majúc ho za skutkovo
a vecne správny, považuje najvyšší súd za primerané vysloviť, že sa s odôvodnením odvolaním
napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP).

V zmysle ust. § 70 katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné a záväzné (tzv. materiálna
publicita katastra), ak sa nepreukáže opak. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorej obsah môže byť
vyvrátený, ak v konaní vyšiel najavo jej opak. Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní
rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho
zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c/ OSP.

Pokiaľ navrhovatelia namietali, že subjekt zapísaný v LV č. XXXX v k.ú. M. spoločnosť L & A -
CONSULT s.r.o., nadobudol vlastnícke právo podvodným spôsobom, mohli sa svojich práv domáhať na
všeobecnom súde určovacou žalobou.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu navrhovateľ 1. podal na Okresný súd v Trnave žalobu
vedenú pod sp.zn. 18C/177/2011, avšak táto nespĺňala podstatné náležitosti podania, ktoré navrhovateľ
1. neodstránil ani na výzvu súdu a nespochybnil tak vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré podľa LV č.
XXXX prináleží spoločnosti L & A - CONSULT s.r.o. Odporca preto postupoval v súlade so zákonom,
keď na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľov 1. a 2. na vklad vlastníckeho práva
k prevádzanej nehnuteľnosti zamietol z dôvodu, že navrhovateľka 2. nepreukázala vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ktoré by ju oprávňovalo previesť nehnuteľnosť na inú osobu (zásada nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet).

Najvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, a má za to, že
zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu bola zistená riadne a v súlade so zákonom.
Krajský súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Preto aj najvyšší súd nemohol inak, ako o odvolaní navrhovateľa rozhodnúť podľa § 219 OSP v spojení
s § 250ja ods. 3, § 250l ods. 2 OSP a rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 44Sp/7/2013-51 zo 16.
septembra 2013 potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že neúspešným navrhovateľom 1. a 2. ich
náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení § 250k OSP v spojení § 250l ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.