Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/796/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213220.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/145/2012-23 zo dňa

09. 09. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/145/2012-48 zo dňa 21. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Žiar nad Hronom titulom súdneho poplatku za vznesenú námietky zaujatosti sumu 66 €
podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov - ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) v lehote 10 dní odo dňa
doručenia uznesenia.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, kde žiadal, aby odvolací
súd uznesenie okresného súdu zrušil. Uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie vníma ako
neopodstatnené, pretože nepodal námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,

Občiansky súdny poplatok (ďalej v texte len OSP) a spoplatňovanie fiktívnych návrhov je podľa jeho
názoru bezpredmetné. Uviedol, že jeho podanie, ktoré okresný súd posúdil ako námietku zaujatosti
a podrobil ho spoplatneniu, neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané pre námietku zaujatosti
ustanovením § 15a ods. 3 OSP.V úvode svojej žaloby uviedol len skutočnosti preukazujúce fakt, že inak
vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania
veci vylúčení, keďže majú pomer k veci, k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. Okresný súd

mal preto podľa navrhovateľa postupovať zákonným spôsobom podľa ust. § 12 ods. 1 OSP v spojení s
ust. § 12 ods. 3 OSP a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho
istého stupňa. Navrhovateľ v odvolaní „poznamenal“, že z judikatúry Ústavného súdu SR možno vyvodiť,
že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za
námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09).V závere odvolania navrhovateľ uviedol,
že mu nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, pretože podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) Zákona

osúdnychpoplatkochjesúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené, a to sa týka
poplatku za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie či návrhy na vylúčenie sudcov.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu ako vo výroku vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že nepodal námietku
zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 OSP, ale iba v úvode žaloby uviedol, že „inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení,

keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí“ (čo podľa tvrdenia
navrhovateľa v odvolaní znamená, že žiadal okresný súd, aby predložil vec nadriadenému súdu podľa
§ 12 ods. 3 OSP) a zároveň poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (konkrétne na II. ÚS 331/09),
z ktorej možno podľa samotného navrhovateľa vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého
v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho

pohľadu, odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľa v odvolaní je zavádzajúca a účelová.
Navrhovateľ si v rámci takto postavenej argumentácie sám protirečí, keďže aj z pohľadu ústavného
súdu je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa v úvode podaných žalôb treba považovať za vznesené
námietkyzaujatosti,sktorýmisaviažepovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokpodľa17aSadzobníkasúdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch. Okresný súd nemal dôvod predložiť vec na
rozhodnutie nadriadenému súdu podľa § 12 ods. 3 OSP, tak ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní, pretože

predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 OSP je, že sudcovia vecne a miestne príslušného súdu sú z
prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. O vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci
rozhoduje nadriadený súd podľa § 16 ods. 1 OSP na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom
alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. V danom prípade vzniesol
námietku zaujatosti účastník konania - navrhovateľ, preto je podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych

poplatkoch povinný zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške podľa položky
17a Sadzobníka súdnych poplatkov, (aj keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm.
k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012 od poplatku oslobodené) a to s
poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30. 03. 2011, kde

ÚstavnýsúdSRuviedol:„Odpovinnostizaplatiťpoplatokzavznesenienámietkyzaujatostipodľapoložky
číslo 17a Sadzobníka súdnych poplatkov možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 OSP.
Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 Zákona
o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na
obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu.“

Odvolací súd si vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu SR osvojil a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.