Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207349
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111207349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: PLASTIFOL, s.r.o.,
IČO: 36 218 090, so sídlom Marka Čulena 32, 919 43 Cífer, zastúpeného: JUDr. Katarína Bajová,
advokátka, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: EMINENS, spol. s r.o., IČO: 00 589 497, so sídlom
Glejovka1,Pezinok,zastúpený:AdvokátskakanceláriaMULARČÍKAPARTNERI,s.r.o.,sosídlomNám.
M. Benku 15, Bratislava, o zaplatenie 12.963,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
čiastočnému rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/56/2011-174 zo dňa 24. júna 2015, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/56/2011-178 zo dňa 16. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
10.662,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.12.2011 do zaplatenia. Po
právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou ust. § 420 ods. 1, 2, § 420a ods. 1, 2 písm. a), 3,
§ 563, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 3 ods. 1 nar.
vlády č. 87/1995 Z.z.. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že spoločnosť
Sanstav Group, a.s. si u odporcu objednala nakládku vrtnej súpravy autožeriavom a spoločnosť B.A.S.K.
Logistics, s.r.o. si u spoločnosti Plastifol, s.r.o. objednala prepravu tejto vrtnej súpravy. Pri nakládke

vrtnej súpravy autožeriavom došlo k prasknutiu panela a následnému pádu autožeriavu aj s vrtnou
súpravou na náves, čím došlo k poškodeniu návesu, ktorého vlastníkom bola spoločnosť VB LEASING
SK, spol s r.o. a držiteľom návesu bol žalobca v predmetnom konaní - spoločnosť Plastifol, s.r.o..
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, keď vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi na predmetnom motorovom vozidle
- návese bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, keď v zmysle citovaného ustanovenia
§ 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je

spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Uviedol,
že v danej veci bola škoda spôsobená realizáciou prác autožeriavom, ktorý ,,obsluhoval“ zamestnanec
odporcu, teda prevádzkovou činnosťou autožeriavu, vecou - autožeriavom použitým pri faktickej
prevádzkovej činnosti žalovaného. Žalovaný preto zodpovedá za škodu podľa citovaného ustanovenia
§ 420a Občianskeho zákonníka, čo je osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje i
na zodpovednosť podnikateľov a aplikuje sa pred všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej
v Obchodnom zákonníku, keď škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V konaní

bolo preukázané, že I. O., ktorý prevádzkoval žeriav bol zamestnancom žalovaného, zodpovednosť
žalovaného za spôsobenú škodu je potom daná s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v ktorom je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti,
ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za kohotúto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v
rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu
zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou

osobou. Vzhľadom na uvedené je irelevantná i námietka žalovaného, že medzi účastníkmi konania
nebol zmluvný vzťah, keď súd mal jednoznačne za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou
činnosťou autožeriavu a škodou spôsobenou touto činnosťou na návese patriacom žalobcovi, ktorá
skutočnosť v konaní ani nebola sporná. V zmysle ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, by
sa žalovaný mohol zbaviť zodpovednosti len ak by preukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou

udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, ktoré skutočnosti
neboli v konaní preukázané. K námietke žalovaného že ,,za podložie zodpovedá podľa technickej
normy STN 27 0143 stavebník teda v tomto prípade spoločnosť, ktorá vykonávala stavebné práce
a z tohto dôvodu žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za kvalitu podložia“, súd uviedol, že zo
znenia bodu 6.2.2. nazvaného ,,Pokyny pre žeriavnika“ a bodu 6.2.2.1 nazvaného „Kontroly pred
začiatkom práce so žeriavom“ technickej normy STN EN 13000, ktoré znie: ,,Pred začiatkom práce so

žeriavom sa požaduje skontrolovať a) zhodnotenie podmienok zaťaženia pred zdvíhaním bremena; b)
umiestnenie žeriava, stav podložia, vodorovné podopretie; f) požadovaná nosnosť žeriava, dovolený a
predpokladaný tlak na podložie“ jednoznačne vyplýva, že bolo povinnosťou zamestnanca žalovaného
- žeriavnika, aby skontroloval všetky podmienky pre prácu so žeriavom, teda i stav podložia a v
prípade zistenia akýchkoľvek nedostatkov mal zabezpečiť prítomnosť stavebníka, ktorý mal odstrániť

nedostatky podložia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že za manipuláciu so žeriavom vrátane
jeho umiestnenia zodpovedá osoba, ktorá obsluhuje žeriav - žeriavnik. Súd nevykonal dokazovanie
navrhnuté žalovaným - pribratím znalca, ktorý bude schopný posúdiť zodpovednosť žalovaného pri
manipulovaní resp. vykonávaní prevádzkovej činnosti zdvíhacieho zariadenia (autožeriav), v zmysle
normy STN270143 ako aj v zmysle nar. vlády SR č. 396/2006 Z.z. a to vzhľadom na to, že pre

vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje
protiprávne konanie, pre naplnenie podmienok tejto zodpovednosti stačí, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou, čo v konaní bolo jednoznačne preukázané. Poukázal tiež na skutočnosť, že
nakladanie vrtnej súpravy priamo nesúvisí so stavebnými prácami na stavenisku, preto nie je dôvod
v danej veci aplikovať nar. vlády č. 396/2006 Z.z., na ktoré sa žalovaný odvoláva, kde podľa § 1

ods. 1 citovaného nariadenia: ,,Toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne bezpečnostné a zdravotné
požiadavky na stavenisko.“ Staveniskom sa v zmysle § 2 ods. 1 citovaného nariadenia rozumie: ,,aj
priestor, v ktorom sa vykonávajú stavebno-inžinierske práce, a priestor, v ktorom sa vykonávajú
výkopové práce, zemné práce, stavebné úpravy, búracie práce, rekonštrukčné práce a renovačné práce,
montáž a demontáž konštrukčných prvkov, demontáž, opravy vrátane technického, technologického a

energetického vybavenia stavieb, odvodňovacie práce, údržba, udržiavacie práce vrátane maliarskych
prác a čistiacich prác a vypratávanie staveniska po skončení prác.“ Stavebníkom je v zmysle § 2 ods. 2
citovaného nariadenia: ,,fyzická osoba alebo právnická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.“
Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.249,56 eur ako skutočnú
škodu návesu, keď ako vyplýva z vykonaného dokazovania kúpna cena návesu bola 27.727 eur, plnenie

poisťovne bolo poskytnuté vo výške 10.853,47 eur a hodnota použitých zvyškov bola 6.623,97 eur.
Skutočná škoda tak predstavuje sumu 10.249,56 eur (27.727 eur mínus 10.853,47 eur mínus 6.623,97
eur). Súd ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s
núteným predčasným splatením úverovej zmluvy vo výške 412,54 eur, keď mal preukázané, že žalobca
zaplatil zmluvný poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 412,54 eur. V danej veci bol predmetný

návrh doručený žalovanému dňa 25.11.2014, čo možno považovať za výzvu na plnenie, v zmysle
citovaného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka mal žalovaný plniť nasledujúci deň, t.j. dňa
26.11.2011 a dňom 27.11.2011 sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil od 1.12.2011, kedy už bol žalovaný v omeškaní. V zmysle nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 1.12.2011 bola 1,00 %.

Proti čiastočnému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. c), d) a
f) O.s.p., čo spôsobuje, že je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Poukázal
na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd ako aj rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006.
Má za to, že za vzniknutú škodu nezodpovedá, nakoľko tá nenastala konaním na strane žalovaného.
Splnil si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecných predpisov ohľadne práce so žeriavom
a skutočnosť, že pri nakladaní žeriavu došlo následkom nedostatočného podopretia žeriavu, resp.prelomením betónovej platne pod podperou žeriavu ku spadnutiu zavedeného bremena na náves, nie je
dôsledkom pochybenia žeriavnika. Celá situácia na stavbe bola v rukách stavebníka. V tomto prípade
má žeriav na dané vyloženie dostatočnú nosnosť v súlade s tabuľkami nosnosti, v opačnom prípade by

preťaženie zariadenie zastavilo stroj. Z uvedeného vyplýva, že k udalosti nedošlo porušením povinností
žeriavnika, nakoľko ten skúmal technický stav žeriavu ako aj jeho nosnosť. Podporu zakotvenú na
betónovom paneli zabezpečoval Sanstav Group, a.s. a jeho konaním tak došlo k porušeniu vyhlášky
nar. vlády SR č. 396/2006 Z.z.. V zmysle STN 270143 je stavbár osobou zodpovednou za prípravu
podložia pre výkon žeriavu. Súdu predložil odborné vyjadrenie Technickej inšpekcie, a.s. Bratislava, z

ktorého je zrejmé, že v zmysle STN 270143 je za prepravu bremena zodpovedný žeriavnik, musí sa
však riadiť pokynmi viazača bremien. S odkazom na nar. vlády SR č. 396/2006 Z.z. príloha č. 3, časť A,
1.2.uvádza, že za zabezpečenie podložia, resp. miesta, kde sa autožeriav upevní pred začatím dvíhania
zodpovedá stavebník. Kotvenie a stabilizácia zdvíhacích zariadení musí byť odborne navrhované a
kontrolované, čo je povinnosťou stavebníka - príloha č. 3, časť B, 7.1. Čl. 68 STN 27 0143 ustanovuje, že
žeriavnik pri preprave bremena sa musí riadiť pokynmi viazača bremien, ktorý je zodpovedný za zistenie

hmotnosti, ako aj uviazanie bremien. Viazača bremien je povinný zabezpečiť stavebník, resp. osoba
podľa dohody. Nedošlo k poruche samotného žeriavu, ale došlo k zlomeniu betónového podložia začo
podľa vyjadrenia technickej inšpekcie a nar. vlády č. 396/2006 Z.z. zodpovedá stavebník. Súd prvého
stupňa sa nedostatočne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, s tvrdeniami žalovaného a nevykonal
dostatok dôkazov na to, aby mohol v predmetnej veci dospieť k záveru, že v konaní bola preukázaná

zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na zavinenie. Súd prvého stupňa porušil ustanovenie § 205 ods.
2 písm. c) O.s.p., nevykonal navrhovaný dôkaz zo strany odporcu a to znalecké dokazovanie, ktorým by
bolo možné jednoznačne preukázať, kto bol zodpovedný za vzniknutú škodu, a nie vyvodiť záver len na
základe vlastného úsudku a to aj v rozpore s odborným vyjadrením Technickej inšpekcie, a.s. normou
STN 270143 nar. vlády č. 396/2006 Z.z.. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko

predmetnúudalosťvyhodnotilakozodpovednosťžeriavnikaadefinovaltúakoobjektívnuzodpovednosť.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na
ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že

žeriavnik - zamestnanec žalovaného bol povinný skontrolovať umiestnenie žeriava, stav podložia
a vodorovné podopretie ako aj zhodnotiť podmienky zaťaženia pred zdvíhaním bremena. Žeriavnik
uvedené povinnosti nevykonal a zanedbal. Ak mal žalovaný pochybnosti o pevnosti podkladu, nemal
ani začať práce so žeriavom. Žeriavnik si musí byť vedomý svojich povinností určovaných platnou
normou STN 27 0143 a v prípade ak norma pri prevádzkovaní žeriavu vyžadovala prítomnosť viazača,

alebo bolo potrebné zabezpečiť prítomnosť stavebníka, ktorý mal riadne zabezpečiť podlažie pod
žeriavom, mal si túto činnosť zabezpečiť žalovaný (z rozsudku KS Bratislava č.k. 2Cob/255/2013).
Žalovaný pri práci so žeriavom je povinný skontrolovať si stav podložia pri práci so žeriavom a
zhodnotiť stabilitu žeriavu a nakladaného telesa a podložia. Vzhľadom k tomu, že medzi žalovaným a
žalobcom sa nejedná o záväzkovo právny vzťah v zmysle Obchodného zákonníka, riadi sa náhrada

vzniknutej škody v zmysle § 420a OZ. Predpokladmi zodpovednosti sú: prevádzková činnosť, ujma,
príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a ujmou a zavinenie. Žalovaná spoločnosť vykonávala
prevádzku autožeriava, kedy ňou poverený žeriavnik pri nakládke nákladu autožeriavom zanedbal
svoje povinnosti určené technickou normou a náležite neskontroloval podložie, následkom čoho sa
žeriav pod ťarchou nákladu prevrátil a náklad spadol na náves žalobcu (poškodeného). Dôsledkom

tohto pádu nákladu na náves došlo k poškodeniu, zničeniu návesu žalobcu a poškodením mu vznikla
škoda. V danom prípade došlo k nedbanlivostnému konaniu a to vedomej nedbanlivosti. Keďže škoda
bola spôsobená činnosťou autožeriavu, ktorá má prevádzkovú povahu, v danom prípade sa jedná o
zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ, ide o osobitný
druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje na zodpovednosť podnikateľov a aplikuje sa pred

všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej v Obchodnom zákonníku. V danom prípade sa jedná
o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a jej predpokladom nie je ani protiprávny úkon
(porušenie povinnosti), ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ktorá bola príčinou
vzniku škody. (Rozsudok 2 Cob/255/2013 KS Bratislava). Pre naplnenie podmienok pre vznik tejto
zodpovednosti žalovaného stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo

v konaní bolo preukázané, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že nemožno prihliadnuť na argumenty žalovaného v odvolaní.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o
zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože zdieľa

jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, pričom na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty žalovaného sa žiada dodať
nasledovné:

Žalobcasasvojímnávrhomvovecisamejdomáhazaplateniasumy12.963,10eurtitulomnáhradyškody,
keď súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.662,10
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.12.2011 do zaplatenia.

Žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie, preto predmetom prieskumu odvolacieho

súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12.963,10
eur titulom náhrady škody, keď súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 10.662,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.12.2011 do zaplatenia,
spolu s opravným uznesením.

Je nesporné, že spoločnosť Sanstav Group, a.s. si u žalovaného objednala nakládku vrtnej súpravy
autožeriavom a spoločnosť B.A.S.K. Logistics s.r.o. si u spoločnosti Plastifol s.r.o. objednala prepravu
vrtnej súpravy, pričom pri realizácii prepravy došlo k prasknutiu panela a následného pádu autožeriavu
aj s vrtnou súpravou na pristavený náves, čím došlo k poškodeniu návesu. Vlastníkom návesu bola
spoločnosť V.B. Leasing SK a jej užívateľom bol žalobca, pričom náves bol poistený, keď škodu na

návese poisťovňa, v ktorej bol náves poistený (UNIQA poisťovňa a.s.) túto vyhodnotila ako totálnu škodu
a vlastníkovi poskytla poistné plnenie v sume 10.853,47 eur. Keďže škoda bola spôsobená činnosťou
autožeriavu, ktorá má prevádzkovú povahu, v danom prípade sa jedná aj podľa názoru odvolacieho
súdu o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ.

Podľa §153 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na
základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov, súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Procesnému právu účastníka označiť (navrhnúť) dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o
vznesených návrhoch rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie vo svojom rozhodnutí vyložiť z akých
dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal. Nijako však nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy,
ktoré účastník navrhol.

Z uvedeného vyplýva, že i keď žalovaný navrhoval vykonanie dôkazu - pribratím znalca, ktorý bude
schopný posúdiť zodpovednosť odporcu pri manipulovaní resp. vykonávaní prevádzkovej činnosti
zdvíhacieho zariadenia (autožeriav), v zmysle normy STN 270143 ako aj v zmysle nar. vlády SR
č. 396/2006 Z.z., nebolo povinnosťou súdu takýto dôkaz vykonať, pokiaľ by sa jeho vykonaním na
rozhodnutí súdu i tak nič nezmenilo. V tomto smere súd prvého stupňa správne uzavrel, že pre vznik

zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420a OZ sa nevyžaduje protiprávne konanie, pre naplnenie
podmienok tejto zodpovednosti stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, čo v konaní
bolo preukázané. Nakladanie vrtnej súpravy priamo nesúvisí so stavebnými prácami na stavenisku,
preto nie je dôvod v danej veci aplikovať nar. vlády č. 396/2006 Z.z., na ktoré sa žalovaný odvoláva.
Vzhľadom k uvedenému vykonanie dôkazu navrhovaného žalovaným by na výsledku nič nezmenilo

a súd prvého stupňa v tomto smere dostatočne a správne odôvodnil nevykonanie uvedeného dôkazu
navrhnutého žalovaným.V zmysle technickej normy STN 27 0143 vyplýva povinnosť žeriavnika pred začiatkom prác skontrolovať
i umiestnenie žeriava, stav podložia, vodorovné podopretie, preto neobstojí argument žalovaného v tom,
že za spôsobenú škodu nenesie zodpovednosť. Preto hoci za prípravu podložia zodpovedá stavebník,

žeriavnik bol povinný si skontrolovať podmienky na prevádzku so žeriavom, a v prípade potreby mal
zabezpečiť stavebníka, ktorý mal prípadné nedostatky podložia odstrániť. Okrem už vyššie uvedeného
(o objektívnej zodpovednosti) žalovaný v tomto smere ani neprodukoval také dôkazy, ktoré by uvedené
vyvrátili, resp. že žeriavnik si v tomto smere splnil svoje povinnosti a to ani predložením odborného
vyjadrenia Technickej inšpekcie, a.s. Bratislava. Žalovaný argumentoval aj tým, že čl. 68 STN 27 0143

sa žeriavnik pri preprave bremena musí riadiť pokynmi viazača bremien, ktorý je zodpovedný za zistenie
hmotnostiakoajuviazaniebremien,ktoréhojepovinnýzabezpečiťstavebník,resp.osobapodľadohody.
Uvedené je síce pravdou, avšak v danom prípade okrem toho, že ani v tomto smere neboli zo strany
žalovaného produkované žiadne dôkazy (napr. že si vyžadoval jeho prítomnosť), vo veci nebolo sporné
to či žeriavnik porušil svoje povinnosti pri prevádzke žeriavu, ale tá skutočnosť, že pred samotným
vykonávaním prác si nesplnil už vyššie uvedené povinnosti.

Vo veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nebol žiadny právny vzťah, nakládka
bola na panelovej ceste, pričom žeriav sa postavil čiastočne na voľný terén a čiastočne na okraj
betónového panelu. Bolo preukázané, že žalobcovi ako prepravcovi bola spôsobená škoda a keďže
odvolací súd je s ohľadom na vykonané dokazovanie tiež toho názoru, že žalovaný vo veci je pasívne

legitimovaný, pričom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil riadne v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.