Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233427
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/239/2012-81 zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a nestranný súd. Zároveň týmto rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa voči
odporcovi na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
385,- Eur v zmysle zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v rámci namietaného nesprávneho postupu exekučného
súdu, bol tento súd povinný preskúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
spotrebiteľsko-právnej ochrany. Mal za to, že ak v exekučnom konaní nemal súd v čase doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dostatočné podklady, nebolo možné pri
zabezpečení ochrany práv spotrebiteľa (formulovanej aj v početnej judikatúre Súdneho dvora EÚ)
dodržať zákonom stanovenú lehotu 15 dní na vydanie poverenia. Nedodržanie zákonných lehôt sa
nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy,
neefektívny postup. Okresný súd nepovažoval dobu štyroch mesiacov, v ktorej bolo rozhodnuté o
žiadosti o udelenie poverenia za neprimeranú. Keďže tu nebol zistený nesprávny úradný postup súdu,
navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.
Odporca ako úspešný účastník si trovy konania nevyčíslil, resp. mu žiadne nevznikli, preto okresný súd
ich náhradu odporcovi nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že v konaní
došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ namietal, že okresný súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p., hoci na to

neboli splnené podmienky. Navrhovateľ totiž podal návrh na zrušenie pojednávania. Uvedené podanie
(ktoré nebolo nutné postupom podľa § 42 ods. 1 O.s.p. doplniť písomne) vyvolalo právne účinky smerom
k založeniu prekážky brániacej pokračovaniu v konaní. Ak súd prejednal vec v jeho neprítomnosti,
odňal mu možnosť konať pred súdom. Odvolateľ tiež poukázal na § 15 O.s.p. a zdôraznil, že uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola

vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti

pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva
na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za

danej procesnej situácie.
Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v ten istý
deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Navrhovateľ podal
proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania tohto

odvolania o ňom nebolo rozhodnuté. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých pri svojom rozhodovaní

vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
V konkrétnostiach navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa
aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy

nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Súd rozhodol
bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k
skutkovými a právnym otázkam veci. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy

na podporu svojich protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie
vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuj sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd
získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane
alebo žiadnej z nich.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ namietal v podrobnostiach pochybenia súdu pri hodnotení

uplatnených nárokov na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy.
Z uvedených dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému
súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ

zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný

vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s

vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

Vzmysle§101ods.2O.s.p.,súdpokračujevkonaníajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia.
Predvolanie na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi

doručené včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Dôvody uvedené navrhovateľom v žiadosti
o odročenie pojednávania nebolo možné považovať za dôležité dôvody v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Tieto spočívali v potrebe zachovať „hospodárnosť konania“.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje

na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosťrealizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., ako
aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným

účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa, ktorému bolo umožnené sa na pojednávaní zúčastniť.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
20Er/492/2009, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný

sudca. V súdenej veci bolo pritom uznesením č. k. 8NcC/155/2013-22 zo dňa 8.3.2013 rozhodnuté o
nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci, ktoré rozhodnutie nebolo možné v
danom štádiu konania akokoľvek revidovať.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa minimálne dotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný

súd žalobu zamietol.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku okresný súd skúmal naplnenie predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Okresný súd nezistil naplnenie ani jedného z predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu. Okresný súd vyhodnotil v napadnutom rozsudku všetky predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu; navrhovateľ v odvolacích námietkach predovšetkým spochybnil nesprávne posúdenie
nedodržania zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia, ktoré podľa navrhovateľa znamenajú nesprávny
úradný postup.

Okresný súd konštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané v zákonom stanovenej
15-dňovej lehote. Prijal tiež záver, že samotné nevydanie poverenia v tejto lehote nie je nesprávnym
úradným postupom, pretože súd vykonal úkony, ktoré boli nevyhnutné na preskúmanie súladu
rozhodcovskéhorozsudku,ktorýbolvdanejveciexekučnýmtitulom,sozákonom.Okresnýsúdpoukázal

tiež na judikatúru ústavného súdu, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje
za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S uvedenými závermi sa odvolací
súd stotožnil a v plnej miere na ne poukazuje.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. správne a presvedčivo

odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.Rozhodnutiebolopotvrdenéajvovýrokuozamietnutínávrhunaprerušeniekonania,nakoľko

dôvod, ktorý mal k prerušeniu konania viesť (podanie ústavnej sťažnosti) nebol jednak preukázaný,
jednak tento nemohol obligatórne byť základom pre nepokračovanie v konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil, preto odvolací

súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.